Yorkšírsky teriér, často označovaný ako „yorkšír“, alebo aj "jorkšír", je plemeno s bohatou históriou, ktorá siaha do polovice 19. storočia v severnom Anglicku, konkrétne v grófstvach Yorkshire a Lancashire. Vďaka svojmu malému vzrastu, elegantnému vzhľadu a hravej povahe si Yorkshire teriér získal srdcia milovníkov psov po celom svete. Skupina 3 - Teriéry, Sekcia 4 - Trpasličie teriéry.
Pôvod yorkšírskeho teriéra je úzko spojený so škótskymi robotníkmi, ktorí sa v 19. storočí presťahovali do Anglicka počas priemyselnej revolúcie. Títo robotníci so sebou priniesli malé teriérovité psy, ako bol napríklad Paisley teriér, Clydesdaleský teriér a škótsky teriér, ktoré boli známe svojou schopnosťou loviť hlodavce. Cieľom bolo vytvoriť malého, ale energického a pracovitého psa, ktorý by sa dokázal pohybovať v úzkych priestoroch, ako sú banské šachty a textilné továrne, a účinne likvidoval hlodavce. Prvýkrát sa názov "Yorkšírsky teriér" objavil v roku 1870, keď sa plemeno začalo formálne uznávať. Významným medzníkom bolo predstavenie plemena na výstavách, čo prispelo k jeho popularizácii. Jedným z najvplyvnejších psov v histórii plemena bol pes menom Huddersfield Ben, narodený v roku 1865. Tento pes je považovaný za otca moderného yorkšírskeho teriéra.
S rastúcou popularitou výstav a zmien životného štýlu v Anglicku sa yorkšírsky teriér postupne stal viac spoločenským psom ako pracovným plemenom. Jeho atraktívny vzhľad, hodvábna srsť a malá veľkosť oslovili vyššie vrstvy spoločnosti. Yorkšír sa stal obľúbeným spoločníkom šľachty a aristokracie. Dnes je yorkšírsky teriér jedným z najpopulárnejších spoločenských plemien na svete. Jeho adaptabilita, veselá povaha a elegantný vzhľad z neho robia ideálneho spoločníka pre rôzne typy domácností.
Povaha a temperament
Yorkšírsky teriér je drobný, no o to viac odvážny pes, ktorý v sebe stále nesie niečo z loveckého ducha svojich predkov. Je živý, inteligentný a sebavedomý. Tento pes je veľmi lojálny a rýchlo sa naviaže na svojho majiteľa. V rodine je priateľský a hravý, no môže byť mierne rezervovaný voči cudzím ľuďom. Je výnimočne ostražitý, čo z neho robí výborného malého strážcu. A pritom vôbec nevadí, že ho nie je takmer vidieť, pretože o to viac je ho počuť. Plemeno je celkom uštekané, ale so správnym prístupom ho dokážete naučiť regulovať štekanie.
Na prvý pohľad vyzerá malý yorkšírsky teriér s charakteristickou srsťou sladko: Tento britský teriér je ale všetko možné, len nie roztomilý pes na maznanie! Za jeho roztomilým vzhľadom sa skrýva srdce bojovníka. Statočný, sebavedomý a vášnivý pes sa nebojí ani konfrontácie s veľkými psami. Keď sa malý yorkšír stretne s inými psami, zvyčajne sa považuje za väčšieho, akým v skutočnosti je a má často sklony preceňovať sám seba. S drzosťou sa postaví do cesty aj dogám alebo vlčiakom a štekajúc im ukazuje, kto je na tomto území pánom. Ako sa na naozajstného teriéra sluší, bráni svoj dom a svoju rodinu do roztrhania tela - aj keď niekto naozaj riskuje.
Výcvik a socializácia
Yorkšírsky teriér je inteligentný a učenlivý, no jeho výcvik môže byť výzvou kvôli jeho nezávislosti a tvrdohlavosti. Tento pes najlepšie reaguje na pozitívne posilňovanie, či už ide o pochvaly, maškrty alebo hru. Tvrdé metódy môžu spôsobiť, že sa zľakne a na scénu nastúpi jeho tvrdohlavosť. Dôležitá je socializácia už od šteňacieho veku, aby si zvykol na rôzne situácie, zvieratá a ľudí.
Každý, kto chce chovať yorkšírskeho teriéra ako rodinného psa, by mal včas mierniť prehnanú dominanciu malého psa. Inteligentný a svetlý yorkšírsky teriér je našťastie veľmi zvedavý a učenlivý. Zaujímavé cvičenia poslušnosti a vzrušujúci tréning vykonáva obvykle s nadšením. A aj keď občas tajne sníva o tom, že sa ujme vedenia, je ochotný sa podriadiť zvrchovanému a dôslednému pánovi. Ten, kto bude brať yorkšíra vážne ako “skutočného psa” a poskytne mu zodpovedajúcu výchovu, sa dočká lojálneho spoločníka s dobrými nervami, ktorý bude celej rodine verne stáť po boku v dobrom aj v zlom.
Zdravie a starostlivosť
Yorkšírsky teriér je plemeno náchylné na rôzne zdravotné problémy. Medzi časté ochorenia patria:
- Luxácia pately: Vykĺbenie kolena, ktoré spôsobuje dočasnú neschopnosť chodiť.
- Hypoglykémia: Nízka hladina cukru v krvi, častejšia u šteniat. Príznaky zahŕňajú letargiu, triašku a dezorientáciu.
- Očné ochorenia: Suché oči, progresívna retinálna atrofia, distichiáza, primárna luxácia šošovky.
- Zubné problémy: Kvôli malým čeľustiam sa často hromadí zubný kameň.
- Aseptická nekróza hlavice femuru: Degenerácia stehennej kosti, najčastejšie u mladých psov.
- Kožné problémy: Yorkšír je plemeno náchylné na alergie na potraviny, blchy, ale aj prostredie.
Yorkšírsky teriér potrebuje kvalitnú stravu, ktorá je prispôsobená jeho malému vzrastu a citlivému tráviacemu systému. Odporúčame krmivo s vyšším obsahom bielkovín a minimálnym obsahom obilnín kvôli predispozícii na potravinové alergie a kvôli citlivému tráveniu.
Starostlivosť o srsť
Dlhá, hodvábna srsť yorkšírov, často s malými kučierkami je ich ozdobou, ale starostlivosť o malého krásavca vyžaduje veľa času a skúseností. Ale nebojte sa, s trochou praxe si každodenný rituál so svojim psíkom vychutnáte. Ak si zadovážite šteňa yorkšíra, mali by ste ho na kefovanie, kúpanie, čistenie zubov, strihanie chlpov a strihanie pazúrikov navyknúť od samého začiatku. Ale aj dospelí yorkšíri si môžu s trochou praxe a trpezlivosti na túto nevyhnutnú starostlivosť zvyknúť.
Starostlivosť o srsť: hodvábne dlhá a jemná srsť teriéra sa musí denne kefovať. Ideálny je kovový hrebeň so širokými zubami. Aspoň raz týždenne by ste mali psa tiež vykúpať. Opláchnite srsť vlažnou vodou a umyte ju špeciálnym jemným šampónom pre psov. Mali by ste vždy postupovať od zadu smerom dopredu a začať končatinami. Nečistoty, ktoré sa zachytia vonku hrabaním sa v zemi alebo potulkách záhradou, stačí odstrániť rukami.
Psí kaderník: u yorkšírov neprebieha prirodzená sezónna výmena srsti. Gauč, koberce a pelechy tak zostanú našťastie ušetrené od hustých chumáčov chlpov. Zároveň to ale znamená, že srsť je potrebné pravidelne strihať.
Strihanie pazúrov a čistenie zubov: zhruba týždenne by ste mali strihať psovi pazúre, aby nedošlo k poraneniu.
Fyzická aktivita a venčenie
Napriek veľkému sebavedomiu sa yorkšírsky teriér obvykle bez problémov prispôsobí každodennému životu svojej rodiny. Vďaka svojej kompaktnej veľkosti ho môžete ľahko vziať so sebou kamkoľvek a tiež čo sa týka výbehu, nie je príliš náročný. Avšak, ako bývalý lovecký pes prenasledujúc krysy a myši v uličkách severoanglických priemyselných miest, by mal mať dostatok pohybových aktivít. Okrem každodenných prechádzok ho celkom iste nadchnú psie športy, ako je agility alebo flyball, alebo hry na skrývačku, vyhľadávanie apod. Keď môže pustiť uzdu svojim prirodzeným inštinktom a nerušene hrabať v hustnom poraste, je malý yorkšír šťastím celý bez seba.
Ako často venčiť psa podľa veku a veľkosti? Frekvencia venčenia nie je univerzálna - závisí hlavne od veku, veľkosti a zdravotného stavu psa. Malé psy majú rýchlejší metabolizmus a menší močový mechúr, a preto potrebujú chodiť von častejšie ako ich väčší kamaráti. Šteniatka kvôli nevyzretému tráveniu a vylučovaciemu systému vyžadujú takmer neustály dohľad. A staršie psy? Tie si zaslúžia viac kratších prechádzok počas dňa, aby si nezaťažovali kĺby a pritom si zachovali vitalitu.
| Kategória | Počet venčení denne | Dĺžka každej prechádzky |
|---|---|---|
| Šteniatko (do 6 mesiacov) | 5-6× | 5-15 minút |
| Dospelý pes malého plemena | 3-4× | 20-30 minút |
| Dospelý pes stredného plemena | 2-3× | 30-60 minút |
| Veľký pes | 2-3× | 45-90 minút |
| Starší pes | 3-5× | 10-20 minút, podľa potreby |
Ako venčiť šteniatko? Trpezlivosť a rutina sú kľúčom. Venčenie šteniatka je základný kameň výchovy a budúcej pohody nielen doma, ale aj vonku medzi ostatnými psami a ľuďmi. Na začiatku je potrebné brať šteniatko von po každom jedle, spánku a hre - teda pokojne aj 6-8× denne. Malý psí žalúdok a nevyzretý močový mechúr nedovolia žiadne dlhé prestávky.
Ako dlho vydrží pes bez venčenia? Dospelý, zdravý pes zvyčajne zvládne byť bez venčenia 6 až 8 hodín, bez zásadného dopadu na zdravie alebo komfort. Táto doba sa však môže meniť v závislosti od veľkosti psa, jeho aktivity počas dňa a individuálnych návykov. U starších psov je potreba venčenia opäť častejšia.
Ako vycvičiť yorkshirského teriéra: 10 tipov, čo robiť a nerobiť
Vychytávky pre ľahšie venčenie: Aby bolo venčenie pohodlnejšie pre vás aj vášho psa, oplatí sa využiť niekoľko praktických pomôcok, ktoré vám každodenné prechádzky výrazne spríjemnia: Postroj namiesto obojku pre pohodlnejšiu chôdzu. Reflexné vodítko a obojok na jeseň a v zime. Skladacia miska na vodu na dlhšie výlety. Vrecká na exkrementy pripnuté priamo na vodítko. Batoh alebo nosič pre malých psov a šteniatka.
Venčenie psa nie je len nevyhnutná rutina, ale každodenná príležitosť, ako posilňovať dôveru, vzťah a vzájomné porozumenie. Spoločné chvíle vonku pomáhajú budovať silné puto a zároveň poskytujú psovi tak potrebnú mentálnu aj fyzickú stimuláciu.