Boxer je plemeno psa s výrazným a pôsobivým vzhľadom. Má mohutné, svalnaté telo a silnú, kompaktnú stavbu tela. Jeho hlava je výrazná, so silnou papuľou a silným, plochým ňufákom. Tmavohnedé oči a zvrásnené čelo dodávajú tvári ostražitý, zvedavý výraz. Srsť môže byť plavá alebo žíhaná, s bielymi znakmi. Boxeri sa pohybujú ako športovci, po ktorých sú pomenovaní: hladko a ladne, so silným ťahom vpred.
Boxer je v súčastnosti obľúbeným predovšetkým ako rodinný pes, ale nájde uplatnenie aj ako strážny či záchranársky pes a ani ako doprovodné zviera alebo športovo aktívne si nemá s ostatnými plemenami čo vyčítať. Dokonca je vhodný aj ako dozor nad deťmi alebo ako partner pri hrách. Nech už dáte boxerovi akúkoľvek úlohu, zhostí sa jej s gráciou a bravúrne ju vykoná. Jeho mnohostranné využitie súvisí predovšetkým s tým, že je stále pripravený sa podriadiť a podobne ľahko sa učí.
Pôvod a história plemena
Boxer sa pokladá za pomerne mladé plemeno, ktoré bolo uznané až v 20. rokoch minulého storočia. Nadväzuje na tzv. býkohrýzy, ktoré boli šľachtené na boj s býkmi a s medveďmi a na území dnešného Nemecka sa objavovali už v stredoveku. Za pravdepodobných predchodcov tohto búrlivého a smelého plemena sa pokladajú gdanský a barbantský býkohryzovia, ktorý slúžili pri love. Ich úlohou bolo uchopiť štvanú zver a pridržať ju do príchodu lovca. Takýto pes, musel mať čo najširšiu tlamu a vysoko vyhrnutý nos, aby mohol pri uchopení zvieraťa voľne dýchať.
Brabantský býkohrýz sa považuje za predka boxera (je to historická krajina; nachádzala sa v západnej časti Európy, presnejšie na hranici dnešného Holandska a Belgicka). Bullenbeisseri sa využívali na lov veľkých zvierat, ako sú diviaky, vlky, ba dokonca aj medvede. Ich úlohou bolo chytanie a držanie zveri, ktorá bola predtým zahnaná do kúta psami duričmi. Na Slovensku sa prví boxeri objavili v medzivojnovom období. Ich prvým chovateľom bol Imrich Sopko ktorý bol dlhodobý predseda slovenského boxerského klubu Im-Ka.
V stredoveku boli býkohryzy rozšírené vo viacerých európskych krajinách. Boli primárne používané na lov divej zveri, ako boli medvede a divoké prasatá, a z tohto dôvodu boli chované. Od 16. do 18. storočia boli tieto psy v Anglicku používané ale aj pri bojoch v ringu, pričom bojovali medzi sebou a mali za úlohu jeden druhého skoliť, podobne ako pri love. Vďaka svojej širokej papuli sa často zahryzávali do obetí tak dlho, kým neležala na zemi. Pre chov, ktorému sa vtedy venovali hlavne poľovníci, boli vybraní takí jedinci, ktorí mali naozaj širokú tvár s výrazným ňufákom.
Keď boli boje so zvieratami zakázané a lov s bojovými psami zastaven, bol ich osud vážne zpochybněný. Našťastie sa našli obdivovatelia tohto plemena, ktorí sa rozhodli použiť tieto psy ako ochranné psy. Počátky moderního plemene sahají do druhé poloviny 19. století. V roku 1895 sa boxer poprvé objevil na výstavě v Mnichově a v roce 1896 bol založený nemecký boxerský klub, ktorý existuje dodnes. O několik let později došlo k ustanovení prvního standardu plemene, který byl poté několikrát upraven.
Prostredníctvom kríženia s anglickým buldogom sa ľudia v 19. storočí snažili vyšľachtiť nové plemeno, ktoré by síce pripomínalo svojho predchodcu, ale bol by charakterom diametrálne odlišný a schopný fungovať v domácom prostredí. V roku 1985 založili pôvodcovia tejto novej rasy v Mníchove prvý Klub pre boxerov. Označenie nemecký boxer pochádza z označenia „Bierboxer (pivný boxer)“, ktoré sa používalo v Mníchove. Mníchovskí chovatelia mali pred sebou už dlho obraz toho, aký by pes mal byť: „Pekný, elegantný rodinný pes bez permanentnej túžby po love a bez hrôzu budiacej nenávisti.“ V podstate je tento štandard vzniknutý v roku 1905 v klube boxerov platný dodnes.
Vzhľad a fyzické charakteristiky
Boxer je stredne veľký, svalnatý pes atletickej stavby tela. Telesná skladba boxera je štvorcová, čo znamená, že výška kohútika odpovedá dĺžke tela. Krátka, hladká a tesne priliehavá srsť zdôrazňuje silnú a svalnatú postavu boxera. Aj kvôli jeho mohutnosti pôsobí boxer hociako, len nie neohrabane alebo ťažkopádne. Živé pohyby, pri ktorých si prídu na svoje svalnaté nohy, nechávajú vyniknúť tohto psa v celej svojej kráse.
Samček môže mať v ramenách až 62 cm, samičky sú menšie. Ich svaly sa vlnia pod krátkou, priliehavou srsťou. Na dobre stavaného boxera v špičkovej kondícii je úžasný pohľad. Srsť môže byť plavá alebo žíhaná, s bielymi znakmi. Podľa FCI štandardov sú prípustné v zlatej alebo žíhanej variante. Zlatá základná farba zahŕňa škálu od svetlo až po tmavo zlatú, pričom za štandard je považované červenožlté stredné tónovanie. U žíhaných jedincov musia byť jasné zreteľné čierne alebo tmavé pruhy. Biele sfarbenie smie pokrývať maximálne 1/3 tela.
Hlava vytvára špecifický výraz boxera, musí byť v správnom pomere k telu a nesmie pôsobiť ani príliš ľahko ani ťažkopádne. Papuľa má byť široká a mohutná. Pri pohľade zo všetkých strán musí byť papuľa vždy v správnom pomere k temenu, t.j. nikdy nesmie byť príliš malá. Má byť suchá, teda bez záhybov. Prirodzené sú ale záhyby, ktoré sa tvoria na temene, keď nastavuje uši, alebo ak nie sú uši kupírované, pri zvýšenej pozornosti. Od koreňa ňucháča na obe strany prebiehajúce záhyby sú stále zreteľné.
Lebka: temeno má byť úzke a hranaté. Je mierne klenuté, ani okrúhle a krátke, ani ploché a široké, zadná časť príliš vysoká. Čelový sklon: čelo vytvára k chrbtu nosa výrazný odskok. Ňucháč: je široký a čierny, celkom mierne vyhrnutý, široké nosné dierky. Papuľa: má byť mohutne vyvinutá, v troch dimenziách priestoru, teda ani špicatá, úzka, krátka alebo plochá. Jej stavbu ovplyvňuje: tvar čeľustí, postavenie očných zubov, vlastnosti pyskov. Očné zuby musia stáť ďaleko od seba a byť dlhé, čo robí prednú stranu papule širokú a skoro kvadratickú a tvorí s chrbtom nosa tupý uhol. Vpredu leží okraj horných pyskov na okraji spodných pyskov. Očné zuby a rezáky spodnej čeľuste nesmú byť viditeľné pri zavretej papuli, takisto nesmie boxer pri zavretej papuli ukazovať jazyk. Pysky: dotvárajú stavbu papule. Chrup: sánka presahuje hornú čeľusť a je mierne vyklenutá nahor. Boxer má predhryz. Horná čeľusť je široká v nasadení a smerom dopredu sa iba mierne zužuje. Chrup je zdravý a silný.
Líca: sú primerane vyvinuté k mohutnej lebke bez toho, aby výrazne vystupovali. Oči: tmavé oči nie sú malé, nevystupujú, ani nie sú hlboko uložené. Výraz prezrádza energiu a inteligenciu, nesmie byť hrozivý alebo pichľavý. Uši: nekupírované uši majú primeranú veľkosť, sú nasadené ďaleko od seba, na najvyšších miestach hlavy, v pokoji ležia na lícach.
Silný okrúhly krk sa tiahne v elegantnom oblúku od tylu k ramenám. Chvost a uši sú prirodzené. Kupírovanie uší, pri ktorom sú šteňatám v 7. týždni odobraté ušnice, je od roku 1986 v Nemecku zakázané. Ani chvost nesmie byť skrátený - aj tento zákrok je už od roku 1998 zakázaný. Ale pretože tieto zákony nie sú platné vo všetkých krajinách, môžete aj v Nemecku stretnúť psa privezeného zo zahraničia s kupírovanými ušami alebo chvostom. Podľa stanov FCI nie je kupírovaný chvost alebo uši vnímané ako vada, hoci je kupírovanie z dôvodu skrášľovania zvieraťa odmietané. Ponechaný prirodzený chvost a uši sú vysoko posadené a priliehajú líca veľmi tesne.
Povaha a temperament
Boxeri sú optimistickí a hraví. Ich trpezlivosť a ochranárska povaha im priniesli povesť skvelého psa k deťom. Úlohy strážneho psa a strážcu rodiny berú vážne a hrozbám budú čeliť neohrozene. Sú inteligentné, vďaka čomu sa dajú ľahko vycvičiť, vyžadujú si však dôslednosť a dobre vymedzené hranice. Sú veľmi verní svojim majiteľom a často si vytvárajú silné puto s rodinou. Sú tiež priateľskí a dobre vychádzajú s inými psami a deťmi.
Boxer je jedinečný svojou milou mimikou, ktorá vždy vyčarí úsmev na tvári každého s kým príde do kontaktu. Toto nebojácne a energické plemeno je známe tým, že ako pomerne málo pracovných plemien, je vhodné do rodiny s deťmi, s ktorými ma vynikajúci a ohľaduplný vzťah. Je to pes pevných nervov, veľmi vyrovnaný a určite nikoho neprekvapí aj svojou inteligenciou.
Boxer má mať silné nervy, má byť sebavedomý, pokojný a vyrovnaný. Jeho povaha je veľmi dôležitá a vyžaduje starostlivú výchovu. Jeho oddanosť a vernosť voči pánovi a jeho rodine, ostražitosť a neohrozená statočnosť v úlohe obrancu sú oddávna známe. Je bezstarostný v rodine, ale nedôverčivý k cudzím, veselý a priateľský pri hrách, ale neohrozený, keď je to potrebné. Ľahko sa cvičí vďaka svojej schopnosti podriadiť sa, rozhodnosti a odvahe, prirodzenej ostrosti a čuchovým schopnostiam.
Boxeri sú mimoriadne aktívne psy. Svojou energiou a radosťou nakazia doslova každého v domácnosti. Mladý boxer je skutočný vulkán energie, ktorý dokáže behať s poskakujúcimi bozkami, tancovať v kruhu, behať a chytať všetko do zubov. Nie sú to psy vhodné len na pohovku, pretože ju a zvyšok domu rýchlo zdemolujú.
Boxeri sú veľmi spoločenské a rodinné psy. Sú oddaní svojim ľuďom a dobre vychádzajú s deťmi. Ich nespútané nadšenie v kombinácii s ich veľkosťou a silou môže byť nebezpečné pre malé deti. Sú však trpezlivé a hravé, nie je ľahké ich vystrašiť a nie sú citlivé na hluk. Neznášajú však, keď je ich ošetrovateľ nahnevaný a nešťastný. Preto ich musí viesť stabilná a dôsledná osoba.
Veľký a rýchly, tvrdohlavý aj vyrovnaný, priateľský a zároveň ochranca - nemecký boxer je skrátka psom plný protikladov. Avšak práve jeho mnohostrannosť z neho robí multitalent a je naozajstným klenotom. Boxer je v súčastnosti obľúbeným predovšetkým ako rodinný pes, ale nájde uplatnenie aj ako strážny či záchranársky pes a ani ako doprovodné zviera alebo športovo aktívne si nemá s ostatnými plemenami čo vyčítať.
Boxer je plemeno psa, na ktoré existuje veľa zlých názorov. Možno je to spôsobené skôr nebezpečným vzhľadom zvieraťa. Napriek tomu sú boxeri veselé psy, radi sa hrajú a sú láskaví k deťom. Ich priateľské dispozície k ľuďom sa dajú preukázať ich využitím v dogoterapii.
Výchova a socializácia
Veľmi dôležitá je včasná socializácia boxera, ktorá je podmienkou pre jeho ďalšie živobytie so svojimi blízkymi a ich známymi. Je charakteristický svojou nedôverčivosťou voči cudzím ľuďom, ktorý si postupne musia získať jeho priazeň. Pretože je boxer obranársky pes, svoj pozemok a rodinu bude vždy strážiť a patrične ochraňovať. Návštevu preto víta veľmi búrlivo.
Boxerom sa najlepšie darí, keď sú v ranom šteniatku vystavení množstvu ľudí a iných zvierat. Dôsledný výcvik v mladosti v konečnom dôsledku zlepší kvalitu ich života (a vášho) v dospelosti. Prirodzene zvedavá povaha a snaha učiť sa, rovnako ako aj poslušnosť, z neho robia ideálneho žiaka, ktorého vzdelanie prinesie rýchlo ovocie. Pre boxera je dôležité, aby s ním jeho „učiteľ“ zachádzal kľudne, s humorom a voľne. Ak by ste používali nútenie, či násilie, boxer ukáže aj svoju tvrdohlavú stránku, čo určite nie je Váš cieľ.
Pre toto plemeno je veľmi dôležité pracovať na socializácii od mladého veku; reaktivita na ľudí alebo iné psy ich bude obmedzovať. Je potrebné včasné cvičenie kvôli silnému charakteru tohto plemena, ktoré je v tejto životnej etape najlepšie skrotiť.
Boxeri sú veľmi spoločenské a rodinné psy. Sú oddaní svojim ľuďom a dobre vychádzajú s deťmi. Ich nespútané nadšenie v kombinácii s ich veľkosťou a silou môže byť nebezpečné pre malé deti. Sú však trpezlivé a hravé, nie je ľahké ich vystrašiť a nie sú citlivé na hluk. Neznášajú však, keď je ich ošetrovateľ nahnevaný a nešťastný. Preto ich musí viesť stabilná a dôsledná osoba.
Aby sa mladí boxeri naučili správne vychádzať s deťmi a dospelými, je potrebná práve už spomínaná dôsledná výchova, a to od začiatku - len tak psa naučíte, že musí v spolunažívaní s Vami dodržiavať určité pravidlá a že existujú hranice, za ktoré nemôže ísť. To ale neznamená, že starší pes, ktorý nedostal správny výcvik, je nenapraviteľný. Ak sa zaujímate o psa z útulku, oplatí sa určite absolvovať s ním niekoľko hodín v škole pre psy, kde Vám pomôžu s výchovou a vrátia psovi chuť do učenia.
Kvôli svojej celoživotnej túžbe učiť sa a vrodenej vôli podriadiť sa, je boxer vhodný aj pre osoby, ktoré zvažujú kúpiť si svojho prvého psa. Nebudeme tomu hovoriť začiatočníci, pretože či už s chovaním zvieraťa začínate alebo nie, vždy by ste sa mali o danom druhu najprv informovať a premyslieť si, či s týmto zvieraťom chcete zdieľať domácnosť.
Pohyb a aktivita
Americký boxer foxhound, podobne ako väčšina plemien, potrebuje každodenný pohyb, aby sa cítil spokojne. Aj keď je hravý, veľká časť tejto stimulácie môže byť mentálna, s rutinným fyzickým cvičením. V ideálnom prípade by toto plemeno malo denne absolvovať aspoň 45-minútovú prechádzku; v skutočnosti často uprednostňujú pomalšie prechádzky pred behom. Okrem toho sa radi hrajú vnútri alebo vonku, napríklad aportovanie alebo preťahovanie lanom, ale môžu sa rýchlo unaviť, takže ideálne sú krátke sedenia.
Veľmi rád sa učí a miluje pohyb, v akejkoľvek forme. Preto bude vašim verným spoločníkom pri jazde na bicykli, kolieskových korčuliach či bežkách. Najlepšie pre neho bude nejaké pracovné zameranie, buď v kynologických športoch alebo ako záchranár.
Boxeri sú veľmi aktívne psy. Svojou energiou a radosťou nakazia doslova každého v domácnosti. Mladý boxer je skutočný vulkán energie, ktorý dokáže behať s poskakujúcimi bozkami, tancovať v kruhu, behať a chytať všetko do zubov. Nie sú to psy vhodné len na pohovku, pretože ju a zvyšok domu rýchlo zdemolujú. Potrebujú každý deň veľa pohybu. Milujú dlhé a energické prechádzky, športujú spolu so svojim opatrovníkom a hrajú sa radi vonku na čerstvom vzduchu.
Boxer je veľmi akčný pes, ktorý sa rád pohybuje a vykonáva rôzne aktivity. Miluje dlhé prechádzky s rodinou, rovnako ako aj beh so športovým nadšencom alebo prechádzky v prírode. Ak pohyb na čerstvom vzduchu, tak určite spojený s nejakou hrou alebo veselou aktivitou, tým boxera nadchnete najviac. Ani starší jedinci neodmietnu loptičky, klátik alebo preťahovacie hračky.
Boxeri potrebujú aspoň dve hodiny fyzickej aktivity denne. Prospeje im aj trocha výcviku v mladom veku, vďaka ktorému bude neskôr ľahšie energického boxera zvládať.
Německý boxer - Atlas plemen - Tlapka TV
Zdravie a starostlivosť
Boxeri sú psy s hladkou, veľmi krátkou a priliehavou srsťou bez podsady. Preto nie sú náročné na starostlivosť o srsť ani na nanášanie piesku na srsť. Boxer nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Srsť aj keď je krátka, je potrebné pravidelne česať vhodne vybraným hrebeňom. Pes by sa mal česať raz týždenne, a ešte častejšie v období zvýšeného pĺznutia - na jar a na jeseň. Je potrebné systematicky čistiť uši a oči. Najlepšie je použiť na to špeciálne prípravky. Výrobkami na čistenie očí by sa mali tiež čistiť kožné záhyby pod očami a na lícach, kde sa hromadia nečistoty. Boxer by sa mal kúpať podľa potreby a používať na to šampón pre krátkosrsté psy. Ak je to potrebné, je treba pristrihnúť aj jeho pazúry.
Boxeri sú bohužiaľ náchylní k radu dedičných chorôb. Toto plemeno je citlivé na vysoké a nízke teploty. Vzhľadom k mierne skrátenej tlamě by mal byť pes v lete chránený pred prehriatím tým, že mu poskytnete chladné miesto alebo chladící podložku k odpočinku a neustálý prístup k čerstvé pitné vode. Nedostatok podsady činí tohto psa tiež menej odolným voči chladu - rýchle zmeny teploty vzduchu môžu spôsobiť rýmu.
Boxer je náchylný k dysplazií kyčlí a loktů. U tohto plemena sa môžu tiež objaviť kardiologické problémy a rakovina - tie sa bohužiaľ u boxerov vyskytujú častejšie než u iných plemien. Môžu existovať kožné a potravinové alergie alebo očné choroby. Mnohým z vyššie uvedených ochorení sa dá vyhnúť dodržiavaním správnej stravy, udržiavaním vášho psa aktívnym životným štýlom a pravidelným sledovaním jeho zdravia.
Priemerná dĺžka života boxerov je 10 - 11 rokov. Tieto psy majú priemerné zdravie. Zástupcovia tohto plemena môžu bojovať s určitými ochoreniami. Medzi najčastejšie zdravotné problémy boxerov patria: dysplázia bedrového kĺbu (menej často lakťový kĺb), zápal horných dýchacích ciest a srdcové choroby (subvalvulárna stenóza aorty SAS), dilatačná kardiomyopatia (DCM), stenóza pľúcnej chlopne (PS), arytmogénna kardiomyopatia pravej komory (ARVC). Boxeri vykazujú predispozíciu na krútenie žalúdka, rakovinu, kontaktné, inhalačné a potravinové alergie. Môže sa u nich tiež vyvinúť spondylóza. Jedná sa o nevyliečiteľné ochorenie, ktoré vedie k tvorbe kostných degenerácií v vertebrálnych telách a kĺboch chrbtice, následkom ktorých je v priebehu času paréza a paralýza.
Boxeri sú veľký gurmáni. Vtipne sa o nich hovorí ako o „štvornohých vysávačoch“. Za žiadnych okolností by ste im nemali nechať v miske s porciou jedla na celý deň. Denný dopyt energie by mal byť rozdelený na 2 - 3 porcie a podávaný v pravidelných intervaloch. Pri nenásytnosti boxerov by všetko jedlo v miske zmizlo veľmi rýchlo.
