Ak niekto stretol či vídaval čierne zviera, považovalo sa to za veľmi negatívne znamenie, ktoré malo dotyčnému priniesť problémy, ba dokonca smrť. Bratislava 5. marca (Teraz.sk) - Čierna farba sa v našej kultúre považuje za farbu smútku a zla, no symbolizuje aj čas. A ten, kto ju mal oblečenú, k tomu nemali preniknúť veci dobré ani zlé. Ak však niekto stretol či vídaval čierne zviera, považovalo sa to za veľmi negatívne znamenie, ktoré malo dotyčnému priniesť problémy, ba dokonca smrť.
V jednom dome v obci Bošáca sa vraj pravidelne zjavoval veľký čierny pes so svetielkujúcimi očami. Jeho prítomnosť vždy sprevádzal obrovský lomoz na povale, no vždy bolo všetko na svojom mieste. Inokedy psa vystriedala čierna kočka či dievky odeté v bielom. Nikdy však nikomu v dome neublížili. Jedného večera však v dome zostala len osamotená starenka. Pokojne si v noci odfukovala, no nečakane ju stiahla na zem nejaká ľadová ruka. Na druhý deň našla rodina strnulú starenku na zemi a vystrašená im vyrozprávala, čo sa v noci stalo.
Viac šťastia mal Adam z Bošáce. Ako sa tak raz vracal domov, stretol pri bráne čierneho psa, ktorý na neho vrčal. Mládenec sa nezľakol a odšmaril ho preč aj s vazovou palicou. No len čo doma rozpovedal, čo sa mu prihodila, začala sa celá chalupa modliť. A veru dobre spravili, lebo o polnoci ozvalo sa silné hrkotanie voza, ktorý s lomozom zastal pred chalupou. A vtom ktosi zvolával chlapca, aby vyšiel von. Adam však nechodil, a tak mu hlas kadečo sľuboval a na všelico ho vábil. Lomoz utíchol až nadránom. A až na pravé poludnie sa rodina odhodlala ísť pozrieť na to miesto, kde Adam stretol psa. Palica ležala na mieste, kam ju odšmaril, a pri nej bola rozliata smola.
Na čierneho psa môžete vraj potrafiť aj po ceste do neďalekej Kálnice. Pes vraj straší pocestných tým, že rastie do ohromných rozmerov a nechce ich pustiť domov. Prevelikánskeho psa vídavali aj v obci Priepastné, okres Senica. Jedno dievča vracalo sa raz z driapačiek a znenazdajky sa pred ňou vynoril zo zeme pes. Bol veľký čierny a z papule mu šibal oheň. Pes však na ňu neútočil, iba povedľa nej hodný kusisko prešiel. Znenazdajky však zmizol v útrobách zeme, z ktorej sa vyvalil oheň. Vyľakané dievča ledva došlo domov a na schodoch od strachu odpadlo. Tam ju našli jej rodičia, no dieťa prebralo sa až s ranným svitaním.
Ilustračné foto. Ani čierne mačky si nevyslúžili najlepšiu povesť. V obci Nižná Slaná na Gemeri stal sa vraj taký prípad, že paholok počul, ako niekto v maštali dojí kravy. Nemohol to byť však nik z domu, lebo všetci práve večerali. Nakukol teda dnu a vtom od kravy odskočila čierna mačka a kamsi sa schovala. Paholok rýchlo bežal po gazdu a dali sa do hľadania mačky. Len čo ju zbadali, prepichli ju vidlami a hodili pod nános hnoju. Na druhý deň prišiel k nim však susedovie chlapec s tým, aby zaviezli ich starkú k lekárovi. Starena však nikdy nebývala chorá... Nedalo im to, a tak sa šli pozrieť, či je mačka na hnoji. A veru nebola. Aj po uličkách starej Trnavy sa vraj potuluje čierna mačka. No nie len taká obyčajná mačka a už vôbec nie strašidelná - je to totiž premenený učeň. Mesto bolo v minulosti chýrne svojím alchymistom, ktorý zaúčal svojho nástupcu. Raz sa majster alchymista pobral kamsi preč, no ešte pred cestou zakázal učňovi miešať elixíry bez neho, lebo zle-nedobre pochodí. A tak sa i stalo. Učeň myslel si, že už všetko ovláda, a tak neposlúchol majstrov príkaz. Chcel vytvoriť elixír života. Pri varení síce použil recept z knihy majstra, no vylepšil ho aj svojimi prísadami. A len čo ochutnal svoj „nápoj večného života“, premenil sa na kocúra. Márne sa ho snažil alchymista zbaviť zvieracej podoby a veru skúšali to aj iní, učňa nikto nedokázal zbaviť jeho prekliatia.
A viete, na ktorom hrade môžete stretnúť čiernu kozu? Je to hrad Devín, ktorý je známy aj ako hrad víl. V čase, keď sa chýlila ku koncu 2. svetovej vojna, rástla vo vtedajšom ZSSR dopyt po veľkých služobných psoch. Ministerstvo obrany vykonalo ich sčítanie, a v „záujme celonárodnej bezpečnosti“ zadalo šľachtiteľský úloha centrálnej škole vojenskej kynológie Krasnaja zviezda, ktorá sa nachádzala v blízkosti Moskvy. A tak sa v tejto stanici pod vedením generálmajora GP Medvedeva, profesora biológie NA Iľjina a plemenného poradcu NI Bortnikov začali zaoberať krížením psov rôznych plemien.
V hlavnom výbere zostala plemená: nemecký ovčiak, kaukazský ovčiak, bernardín, novofundlanďan, rotvajler a ruský strakatý pes. Úloha znela: Vyšľachtenie psa mohutného, veľkého, hrubého typu, ktorý bude mať predpoklady pre strážnu službu, bude dobre cvičiteľný a nenáročný na starostlivosť. Zo skríženia uvedených rás vznikli tieto plemená: moskovský strážny pes, čierny teriér, moskovský vodný pes a moskovský pes. Tieto plemená bola podrobená ďalším testom. Po tejto náročnej práci mohli byť už v roku 1950 na 14. Moskovskej mestskej výstave prvé zástupcovia služobného plemena.
Bolo to šesť súrodencov narodených 12. 7. 1949: psy Džójó, Don, Dukát, Despot, Divnyj a fena Dido. Títo potomkovia prvej generácie boli nazývaní ešte kríženci. Exteriér Moskovského strážneho psa sa začal ešte len rysovať. Šľachtenie prebiehalo veľmi rýchlo. V roku 1953 stanica Krasnaja zviezda predstavila na výstave 14 psov a v roku 1961 už ich bolo 28 (jeden pes bol už v držbe súkromné osoby).
Od 60. rokov už neboli predstavitelia plemena moskovský strážny pes iba v držaní vojenskej kynologickej školy, ale aj súkromných rukách kynológov z Moskovského mestského klubu služobných plemien. V roku 1960 sa začína písať história legendy. Zo spojenia psa Vepchiji (kaukazský ovčiak) a suky tutti (bernardín) sa dňa 1. 12. 1960 narodil pes Orslan - budúce šampión plemena a zakladateľ rodovej línie MSP. Bol prvým svojho plemena, ktorý vstúpil do triedy „Elita“ (u nás sa používa zodpovedajúci termín „Víťaz víťazov“).
Orslan a jeho súrodenci v chove mali skvelé výsledky. Rodová línia sa vyrovnala, stala sa jednotnú. Orslan výborne odovzdával svoje najlepšie vlastnosti a do tej doby nedobre vyjadrené rozdiely medzi sukou a psom sa vďaka jeho prínosu ustálili a jednoznačne presvedčivo vyjadrili. A tak v hlave genealogických máp plemena nájdete Orslan, jeho deti, vnukov a pravnuk. Ako boli Dik, Murat, Mališ, Ikar. Tí všetci neraz zvíťazili na výstavách služobných psov.
Mnoho klubov služobných psov potom vyviezlo šteňatá z moskovskej Krasnej zviezdy na Ural, Ďaleký východ, Sibír, Taškent, Alma-Atu, Murmansk, Voronež, Leningrad a ďalej. Od polovice sedemdesiatych rokov tak nájdeme záznamy o chove plemena napr. V Čeľabinsku, kde sa využívali najmä na strážnu službu veľkých závodov. Na konci sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov sa síce začali objavovať psy ľahšieho až skôr poľovného typu, ktorí sa zrodili zrejme nedobre zvolenej vynútene príbuzenskej plemenitby, ale pre ich nízku hmotnosť a všeobecne rysy nevyhovujúci štandardu neboli použité v chove.
V decembri roku 1985 bolo plemeno moskovský strážny pes uznané a bola vytýčená pravidlá pre chov. Bol aktualizovaný štandard plemena z roku 1958, ale až v roku 1990 sa konečne zišli všetci ľudia zainteresovaní vo vedeniach všetkých kynologických klubov, ktoré sa zaoberali plemenitbou. Konečne sa začalo rokovať o platnom štandarde a jednotnom exteriéru pre všetky kluby vo všetkých ruských oblastiach. Čo nebolo v čase rozpadu ZSSR nič jednoduché. Štandard bol podpísaný 17. 4. 1992 a v roku 1997 bol prijatý katedrou špeciálnej zootechniky a šľachtenia ministerstva poľnohospodárstva a RKF. Tento štandard bol publikovaný 23. 4. 2008 a jeho posledná aktualizácia prebehla v roku 2010 (nedošlo už k žiadnym zásadným zmenám v exteriéri, len na upresnenie pojmov).
Do rúk súkromných chovateľov sa plemeno dostávalo len pomaly a ťažko. Mohol si ho napríklad vziať so sebou len preverený psovod za zásluhy. Do Čiech sa prvý pár psov plemena dostal tiež po vojenskej ceste. Major slúžiaci v sovietskej armáde si so sebou k nám priviezol psa i suku, ktoré mali dve šteňatá. Sučka (Andy Ardea CZ) potom mala dva vrhy, ktoré tvoria spolu s importovanými jedincami z krajiny pôvodu, ale aj z Poľska a Maďarska, základňu chovu u nás. Za širšie rozšírenie plemena v bývalom Sovietskom zväze môžu hlavne politické zmeny. V následných, pre plemeno neradostných rokoch prežili plemenné jedinci len vďaka obetavosti obdivovateľov plemena. Veľa psov bolo totiž bohužiaľ vyzabíjané z dôvodu nedostatku financií. Ale našťastie pre nás, zostalo plemeno zachované a opäť sa jeho rodová základňa rozrastá.
Film Čierny pes (Gou zhen) prináša dojímavý príbeh o mĺkvom outsiderovi, ktorý po návrate z väzenia nadväzuje priateľstvo so túlavým psom. Pes sa stane jeho jedinou oporou vo svete, ktorý ho odsudzuje. Deje sa to v apokalyptickom postindustriálnom prostredí čínskeho mesta. Hlavná línia rozprávania vzniká medzi dvoma vyvrhelmi - málovravným a nemým - a ich postupné puto, ktoré vychádza z činov, ktoré hovoria viac než slová. Film je zobrazený ako vizuálne prenikavý a emocionálne silný, s dvoma kľúčovými scénami a s pôsobivou hudbou.
Čierny pes (Gouzhen) 2024 Celý film
Čierny ruský teriér: plemeno a jeho kontext v populárnych a historických textoch
Čierny ruský teriér patrí do FCI skupiny 2 - Pinče a bradáče, molosy, švajčiarske salašnícke psy, sekcia 1.4 - Molosy - horské typy psov. Čierny ruský teriér, často nazývaný aj „Čierna perla Ruska“, je pomerne mladé plemeno s pôvodom v bývalom Sovietskom zväze. Jeho história siaha do 40. a 50. rokov 20. storočia. Sovietski vojenskí odborníci chceli vytvoriť psa na ochranu hraníc, väzníc, gulagov, železníc a vojenských objektov. Prvé exempláre slúžili armádnym a štátnym jednotkám, no po zrušení gulagov v 50. rokoch sa plemeno začalo šíriť aj medzi civilných chovateľov.
Čierny ruský teriér je vyrovnaný, inteligentný a sebavedomý pes so silnými ochrannými inštinktmi. Je to výborný rodinný pes, ktorý si vytvára hlboké puto so svojou rodinou a je veľmi citlivý voči deťom. Voči iným psom môže byť dominantný, najmä ak nie je správne socializovaný od útleho veku. S inými zvieratami sa zvykne dobre znášať, pokiaľ je k nim privyknutý od šteňaťa. Vyniká schopnosťou byť strážcom a pracovať v náročných podmienkach, čo z neho robí ideálneho psa pre aktívnych majiteľov.
Jeho srsť je hrubá, hustá a mierne vlnitá s podsadou. Pes je veľký a mohutný, vyžaduje výživovo bohatú a vyváženú stravu na udržanie energie a zdravia. Medzi bežné zdravotné problémy tohto plemena patria dysplázia bedrového kĺbu (DBK), dysplázia lakťového kĺbu (DLK), hypotyreóza a progresívna atrofia sietnice (PRA). Veľké plemeno si vyžaduje pravidelný pohyb a preventívnu starostlivosť, aby sa predišlo takýmto stavom. Torzia žalúdka je potenciálne život ohrozujúci stav, ktorý môže nastať po jedle pri nadmernej aktivite.
Čierny ruský teriér je vhodný pre aktívnych majiteľov, ktorí mu dokážu poskytnúť dostatok fyzického a mentálneho vyťaženia. Je to loajálny a disciplinovaný spoločník, ktorý vie spoľahlivo chrániť rodinu a domov. Svojím vyzretejším a sebavedomým prístupom môže byť výborným partnerom pre športové kynológiu, stopovanie, služobný výcvik alebo dogtrekking.
Historický kontext a kultúrne významy čiernych zvierat
- Stretnutie s čiernym zvieraťom bývalo v minulosti vnímané ako varovné znamenie a často vyvolávalo strach v ľuďoch aj komunitách.
- V ľudovej histórii sa objavujú príbehy o čiernych psoch a mačkách, ktoré majú rôzne nápovedy a morálne ponaučenia, často spojené s bohatstvom legiend a alchýmie.
- Príbehy ako ten o Adamovi z Bošáce či o mačkách v Nížnej Slanej ukazujú živú tradíciu bájí, ktoré kombinujú nadprirodzené prvky s každodenným životom ľudí.
Filmový a literárny obraz čiernych zvierat často pracuje s kontrastom medzi temnotou a vernosťou, pričom čierny pes sa často zobrazuje ako spojenec osamelých či nepriatelstvo spoločnosti, čo sa premieta aj do moderných interpretácií plemien ako čierny ruský teriér.
Praktické odporúčania pre záujemcov o plemeno
- Skorá socializácia a dôsledné vedenie sú nevyhnutné pre vyrovnaný temperament psa.
- Pozitívne posilňovanie a jasné pravidlá pomáhajú vychovať poslušného a stabilného psa.
- Potrebná je pravidelná fyzická aktivita a duševná stimulácia, aby sa predišlo nežiaducemu správaniu a preťaženiu.
- Pred kúpou zvieratá je dôležité overiť zdravotné riziká, ako sú DBK, DLK, PRA a torzia žalúdka, a zabezpečiť vhodnú výživu a pravidelné veterinárne prehliadky.
Infografika a vizuálne doplnky
Krátky prehľad kľúčových pojmov a zdrojov
- Historický vývoj moskovského strážneho psa a jeho príbuzných plemien.
- Štandardy a legislatíva týkajúce sa plemena v Rusku a v zahraničí.
- Filmové a literárne zobrazenia čiernych zvierat v kultúrnom kontexte.