Pes je začlenený do skupiny príbuzných zvierat, v ktorej sú vlky, kojoty, šakaly a divo loviace psy. Pes patrí k najstarším, ale aj najvšestrannejším domácim zvieratám. Ľudia vyšľachtili viac ako 400 rôznych plemien psa. Pes patrí do skupiny šeliem, ktoré lovia vo svorkách. Zdomácneného psa nazývame canis familiaris. Existujú a skúmajú sa rôzne teórie o vývoji psa. Jedna z týchto teórií považuje za priameho predka psa vlka, líšku a šakala.
V rannom oligocéne, pred asi 35 miliónmi rokov, z miacisa vzniklo 40 rôznych dávnych druhov primitívnych psovitých šeliem, ktoré sa podobali na medvede, iné sa podobali na hyeny a najzaujímavejšia boli psovitá šelma podobná mačke. Už vtedy vznikli aj zvieratá podobné dnešnému psovi a tieto jediné boli predurčené na to, aby prežili. V rannom miocéne, t.j. asi pred 20 miliónmi rokov už existoval pes vzdialene podobný dnešnému. Nazýval sa mesocyon. Z neskoršieho miocénu, pred 10-15 miliónmi rokov, sa našli skameneliny tormactusa. Prvý skutočný canis sa objavil pred piatimi až siedmimi miliónmi rokov.
Pes bol v rozličných kultúrach považovaný odlišne. V jednej kultúre ho zabíjali a v druhej kultúre ho uctievali. Bol uctievaný ako nosič ohňa a uctievali ho hlavne africké kmene. Egypťania, Inkovia, Iránci alebo Indovia uctievali psa ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Egypťania povyšovali smrť nad všetko ostatné, a preto pre psa to znamenalo veľké ocenenie. Egypťania mali boha Anubisa, ktorý mal psiu hlavu a ľudské telo. Egypťania si psov natoľko vážili že keď nejaký pes zomrel zabalzamovali ho a pochovali ho na zvláštné pohrebisko.
Najstarším zobrazeným psom je pes, ktorého môžeme označiť za predchodcu dnešných chrtov. Popri ňom nachádzame zobrazených stavačov, ktoré Egypťania používali pri love zajacov a gaziel. Na bojových scénach nachádzame molosoidných psov, ktorý prenikli do Egypta z Mezopotámie. Rozšíril sa v egyptských domácnostiach chov psov podobných dnešnému jazvečíkom. Predchodcu dnešného Basenjiho, ktorý sa využíval pri love, a takisto aj ako spoločník, no niekedy sa používal ako požierač zostatkov a výkalov. Patrónkou psou v Mezopotámií bola bohyňa Gula. Z vďačnosti jej ľudia nosili vymodelovaných psov z hliny.
Psy s veľkou hlavou, podobné dnešným mastifom sa v Mezopotámiii objavili o niečo neskôr ako chrty. Tieto psy slúžili na lov levov a divých svíň, alebo na bojové atrakcie ako bojové psy. Asi pred 1000 rokmi pred Kr. v svätyniach boha Asklepia chovali jedince, ktoré pomáhali uzdravovať chorým. Lovec Oriona mal dvoch psov, ktorý sa volali Procyon a Sírius. Boh podsvetia Cerberus mal tri psie hlavy. Pes Maira, ktorá patrila Ikariosovi, doviedol jeho dcéru k jeho mŕtvemu telu.
Gréci chovali veľké psy na boj a malé psy pre potešenie. Lovecké psy dovážali z Egypta a Ázie, ale nechovali ich cieľavedome. Rímsku Dianu, a boha obchodu Merkúra, sprevádzajú lovecké psy. Ako prvý sa o plemená psov viacej zaoberali Rimania. Väčšinou vlastnili väčšie plemená psov, aby im chránili majetky. Staroveký Rím mal dva druhy zábav - gladiátori a psie zápasy, tieto zápasy mali na vypĺňanie voľného času.
Pes dnes predstavuje výnimočnú kombináciu pôvodu, génov a skúseností ľudských spoločností. Pochopenie historických súvislostí nám pomáha lepšie porozumieť, prečo sa určité plemená vyvíjali s takou adaptáciou na ľudské potreby a prostredie. V nasledujúcich oddieloch rozoberieme konkrétne atribúty, ktoré určujú, že silnejší pes vyhráva, a prečo tento princíp má svoje korene v evolúcii a histórii ľudstva.
Pôvod a výber plemien: ako vzniká silný a vhodný spoločník
Väčšina plemien vznikla na základe potreby ľudí: pracovné psy, športové psy, lovecké a poľovnícke psy. Pôvodné využitie plemien sa zakladá na potrebách ľudí žijúcich v dobe, kedy sa dané plemená začali chovať a šľachtiť. Ak sa plemená zakladali vo vyšších spoločnostiach, skôr išlo o poľovnícke plemená alebo spoločenské psy, ktoré skrášľovali zámky. Naopak, v nižšej vrstve boli populárnejšie strážne psy a lovecké psy - hlavne potkaniari, ktoré udržiavali domovy bez hlodavcov.
Slabá adaptačná schopnosť je jednou zo základných vlastností všetkých plemien mačiek, u psov sa táto schopnosť mení v závislosti od plemena. Ak sa často sťahujete alebo plánujete rodinu, vyberte si plemeno, ktorého adaptačná schopnosť je silnejšia. Podľa experimentov platí, že väčšie psy sú všeobecne inteligentnejšie, ako tie malé. Väčšinou majú psa vyššiu mieru tréningu a výkonu v športe či práci, čo môže súvisieť s ich adaptáciou na nové prostredie.
Úroveň inteligencie určuje najmä to, koľko bude psovi trvať naučiť sa nové povely a koľko tréningu je nutné psovi denne venovať. Plemená, ktoré majú vysokú tendenciu slintať, vám pravdepodobne oslintajú úplne všetko. Mali by ste si zvyknúť na mokré ruky a škvrny na oblečení či gauči. Ak si veľmi vážite poriadok, vyberte si plemeno s nižšou tendenciou k slintaniu.
Existujú aj plemená, ktoré prirodzene ľahko priberajú. Majitelia psov s vysokým sklonem k obezite by mali dávať o to väčší pozor na váhu svojho miláčika. Obezita so sebou nesie množstvo zdravotných problémov, ktoré stoja psa množstvo zbytočného utrpenia. Tolerancia chladného počasia a mrazu v zásade závisí od typu srsti. Psy s krátkou srsťou alebo riedkou podsadou oveľa horšie znášajú chlad ako psy s hustou podsadou alebo dlhou srsťou. V zime je potrebné obliekať sa do bundy a zabezpečiť teplý priestor doma.
Na výber plemena vplýva aj miera výmeny srsti (plznutie). Plemená s dlhou srsťou a podsadou vyžadujú väčšiu starostlivosť a častejšie vyčesávanie. Krátkosrsté plemená bývajú menej náročné na údržbu, no stále potrebujú dennú starostlivosť o zuby, pazúry a oči. Spoločenské psy, pracovné psy, asistenčné psy a športové psy sa líšia nielen vzhľadom, ale aj pôvodom, čo sa odráža v ich adaptácii a správaní voči ľuďom a iným zvieratám.
Pravidelný rytmus tréningu a správne posúdenie povahy psa pred výberom plemena sú kľúčové pre úspešnú spoluprácu. Denný tréning sa zvyčajne pohybuje okolo 50 až 60 minút, no vždy závisí od individuality psa, jeho inteligencie a temperamentu. Niektoré plemená sú tvrdohlavejšie a vyžadujú skúseného chovateľa, aby sa predišlo problémom v výchove. Na druhej strane, niektoré plemená sú veľmi hravé a vhodné pre rodiny s deťmi. Pri výbere je dôležité brať do úvahy aj veľkosť psa a jeho vhodnosť k deťom a seniorom.
Rôzne plemená majú odlišné sklony k socializácii s cudzími ľuďmi. Niektoré sú veľmi vítajúce, iné môžu byť pri prvotnom kontakte opatrné alebo agresívne. Správna socializácia počas útleho veku a postupné vystavovanie novým situáciám sú kľúčové pre dosiahnutie harmonického súžitia s ľuďmi a s ďalšími zvieratami. Niektoré psy môžu mať sklon k separačnej úzkosti a potrebujú dlhodobú stabilitu prostredia a rutinu, aby sa cítili bezpečne.
Terapeutické a asistenčné psy musia byť pokojné, vyrovnané a dobre zvládať psychické nároky. Pri výbere plemena pre tieto úlohy je potrebné zohľadniť nielen inteligencia a učenlivosť, ale aj temperament a empatiu psa. Z nášho prehľadu vyplýva, že silnejší pes nemusí vždy znamenať agresivitu; často ide o kombináciu fyzickej sily a správneho vedenia zo strany človeka. A preto je dôležitý výber plemena podľa životného štýlu a rodinnej situácie.
Typy srsti a starostlivosť
Typ srsti určuje aj množstvo ďalších aspektov v chove. Podsada slúži ako izolačná vrstva a chráni psa pred únikom tepla. Starostlivosť o podsadu vyžaduje pravidelné vyčesávanie a môže byť časovo náročná. Plemená s podsadou a dlhou srsťou sú náročnejšie na údržbu, zatiaľ čo krátkosrsté sú menej náročné na čistenie.
Výber plemena by mal zohľadňovať aj adaptívnu kapacitu rodiny: niektoré plemená sú vhodné pre aktívnych ľudí, iné pre pokojné domovy. Intenzita tréningu a správanie psa sú ovplyvnené aj veľkosťou a typom srsti. Pri rozhodovaní o kúpe psa do rodiny s deťmi alebo seniorov je dôležité brať do úvahy, či plemeno je menej či viac citlivé na podnety a či zvláda rušné prostredie.
Vzhľad a štandard plemena Americký staford
Americký stafordšírsky teriér (Amstaf) sa vyznačuje energiou a pohybovou vitalitou. Hlava a končatiny spolu s výrazným úsmevom predstavujú typický vzhľad plemena. Hlava a kupírovanie uší sú témou medzi chovateľmi. Rozdiely medzi výškou a váhou nie sú rozhodujúce - rozhoduje pomer tela, srdca a pohybu. Tento pes je známy svojím temperom, no s primeranou výchovou môže byť skutočným spoločníkom do rodiny aj na športové aktivity.
Je dôležité rozlišovať medzi plemenami, ktoré majú podobu a temperament podobný Amstafovi, a plemenami, ktoré sú spojované s inými stereotypmi. Správna socializácia a vedenie môže zmeniť spoločenské vnímanie plemena a umožniť bezpečné súžitie vo verejných priestoroch či s návštevami.
Ako si vybrať perfektné plemeno psa
Praktické tipy pri výbere psa
- Pred výberom zvážte, aký typ srsti vám vyhovuje a koľko času ste ochotní venovať starostlivosti.
- Zvážte aktivitu rodiny a vyberte plemeno s primeranou úrovňou energie.
- Dbajte na adaptačnú schopnosť a sociálnu kompatibilitu s deťmi a seniormi.
- Pri výcviku zohľadnite inteligenciu a vytrvalosť psa, aby ste dosiahli optimálne výsledky.
- Pri väčšej rodine zvážte plemeno, ktoré je menej citlivé na rušné prostredie a nevyžaduje intenzívny dohľad.
Ako prvý sa o plemená psov viac zaoberali Rimania, ktorí vlastnili väčšie plemená na ochranu majetku. Dnes sa dôraz kladie na vyvážený temperament a výkon, ktorý vychádza z histórie a evolúcie. Všetky tieto poznatky nám poskytujú kontext k tomu, prečo silnejší pes vyhráva nielen v zmysle fyzickej sily, ale aj ako spoľahlivý a vyrovnaný partner v každej domácnosti.