Každý zdravý pes dobre prijíma potravu, má v medziach fyziologických hodnôt telesnú teplotu, počet dychov i tepov, pravidelne vylučuje, oči sú bez výtoku, rovnako ako všetky prirodzené telesné otvory, nosnú hubu, čumák, i vankúšiky na končatinách má vláčne, nepopraskané, srsť má hustú, pružnú a lesklú- podľa plemennej príslušnosti, kožu bez parazitov a chrást. Jeho pohyb je pružný a pravidelný. A napokon jeho telesná hmotnosť zodpovedá veku, plemenu a pohlaviu. Považujem za potrebné zoznámiť sa so základnými fyziologickými hodnotami, ale aj so spôsobom ich merania. Napokon aj sami skôr než navštívime lekára si zmeriame teplotu, prečo neposkytnúť takúto informáciu aj svojmu veterinárovi.
Normálna telesná teplota
Normálna vnútorná teplota zdravého psa v kľude u veľkých plemien a dospelých jedincov je od 37,5°C do 38,7°C, u šteniat môže byť málo vyššia. Normálna telesná teplota meraná u psov v konečníku je v rozmedzí od 37,5°C do 39,0°C. Ak má váš pes teplotu nižšiu než 36,5°C alebo vyššiu než 39,8°C kontaktujte veterinára okamžite. Teplotu meriame psovi v konečníku lekárskym teplomerom asi 3-5 minút, doporučujem digitálny teplomer, ktorý oznámi koniec merania. Teplomer pred vsunutím do konečníku natrieme krémom a potom čo psa podržíme za koreň chvosta, krúživým pohybom ho zasunieme. Ak si chce pes chrániť zadok sadnutím, potrebujeme pomocníka, ktorý ho podrží pod bruchom, u veľkých a ťažkých jedincov môžeme meranie prevádzať v ľahu v bočnej polohe. Ani tento jednoduchý zákrok nemusí pes prijímať kľudne a treba ho hladením a vľúdnym slovom ukľudňovať.
Za horúcich dní môže následkom prehriatia stúpnuť telesná teplota psa nad normu, ale v takomto prípade ju môžeme vhodne regulovať dostatočným prívodom chladnej pitnej vody a zabezpečiť tieň a chladný podklad. Vyhýbať sa námahe, vychádzkam, presunom v aute. Proti chladu chránime psov na suchom mieste bez prievanu, tieto faktory výrazne zvyšujú výdaj tepla. Prehriatie i podchladenie je pre psov rovnako nebezpečné a pre psov molosoidných plemien zvlášť. U dospelých psov signalizuje teplota nad 38,7°C možnosť začínajúceho infekčného ochorenia. Ale ani niektoré závažné choroby nemusia byť sprevádzané zvýšenou teplotou, váhu treba prikladať aj teplote pod 37,5°C!
Počet tepov za minútu
Ďalšie ukazovatele zdravotného stavu sú počet tepov a počet dychov za minútu. Šteňatá veľkých plemien majú okolo 100 tepov a dospelé jedince okolo 70 tepov za minútu v kľude. Šteňatá veľkých plemien majú okolo 100 tepov a dospelé jedince okolo 70 tepov za minútu v kľude. Malí psi a šteňatá majú normálnu tepovú frekvenciu 120 až 160 úderov za minútu. Psi nad 15kg 60 až 120 úderov za minútu. Tep meriame priložením prstov na stehennú tepnu v slabine, alebo počúvaním srdca. Tep kontrolujeme na vnútornej strane stehna v stehennom kanáliku. Pritom položíme pravú ruku na vnútornú stranu stehna pravej zadnej nohy a prostredníkom nahmatáme tep. Malí psi majú normálnu tepovú frekvenciu 90 až 120 tepov za minútu, 70 až 100 u veľkých psov. Tlukot srdca vášho psa môžete cítiť na ľavej strane hrudníku v oblasti, kde sa loket dotýka hrudníku. Ak chcete spočítať jeho tep, mal by byť pes v klidu. Položte na uvedené miesto ruku, počítejte údery za 15 sekúnd a vynásobte 4. Počítejte s tím, že rychlost tepu se na rozdíl od člověka mění v závislosti na nádechu a výdechu a tato nepravidelnost není nic, co by vyžadovalo odbornou péči. Ak sa vám nedarí posúdiť tep na srdci, môžete to skúsiť na stehennej tepne. Tú nasaháte na vnútornej strane stehna, blízko triesel. Položte na ňu aspoň 2 prsty a počítajte puls.
Ak je niektorý z týchto ukazovateľov mimo normálu opakovane, alebo dlhšie ako 2 hodiny, je potrebné vyhľadať veterinára. Vopred však treba zvážiť, či takýto stav nespôsobila vyššia námaha, teplota prostredia, alebo vzrušenie ( napr. z prichádzajúcej búrky). Ak je dychové frekvencia znížená, ide o otravu, podchladenie alebo pokročilé štádium šoku. Tepová frekvencia v normálnom stave je 60 až 120 úderov za minútu. Tento rozostup je určený plemenom psa, pričom veľké psy majú nižší pulz a napríklad šteňatá majú pulz len okolo 100 - 120 úderov za minútu. Preto to berte do úvahy. Ak je znížená tepová frekvencia, môžeme mať podozrenie na podchladenie alebo pokročilé štádium šoku. Ak dôjde k šoku, zavolajte veterinára; dovtedy treba psa udržiavať v teple.
Počet dychov za minútu
Počet dychov je u veľkých plemien pomalší ako u malých. Šteňatá majú od 16 do 25, dospelé psy od 14 do 22 za 1 minútu. Normálne dychové frekvencie: 10 až 30 dechů za minútu. Ak sa pes dýcháním práve chladí, môže mať pokojne aj 200 dychov za minútu. Posúdenie spôsobu dýchania je tiež dôležité. Pri normálnom dýchaní sa pri nádychu hrudník roztiahne a pri výdychu sa zase vráti do pôvodnej polohy. Vydechovanie by nemalo vyžadovať žiadnu námahu. Ak si všimnete, že váš pes pri výdychu používa brušné svaly, vydáva hlasité zvuky, lapá po dychu, dýcha povrchovo, alebo ho dýchanie bolí, kontaktujte veterinára. Ak nie ste si istí, či váš pes vôbec dýcha, dajte mu pred nos kúsok vaty. Ak sa vata hýbe, pes dýcha. Môžete tiež použiť zrkadielko. Dajte ho psovi pred ňufák a keď sa na ňom zráža para, pes dýcha.
Sliznice a ich farba
Bledoružovú farbu majú mať očné spojivky, sliznica v ústnej dutine, ak nie je tmavopigmentovaná, i sliznica vulvy alebo predkožky. Najčastejšie posudzujeme farbu ďasien a spojiviek. Táto farba je perfektným identifikátorom prekrvenia a okysličenia tkanív. Normálna farba slizníc je ružová. Ak má váš pes pigmentované ďasná, odtiahnete mierne dolné viečko a môžete posúdiť farbu spojivky. Ak farba ktorú uvidíte, je bledá, biela, namodralá alebo nažltlá, neotáľajte s návštevou veterinára. Je to doba, za ktorú sa vráti krv vytlačená z malinkých cievok späť do svojho riečiska a pomáha nám posudzovať správnosť prekrvenia tkanív. Prevádza sa veľmi jednoducho. Ukazováčikom mierne zatlačte na ďasná a uvoľnite. Oblasť pod prstom by mala zbelieť a počas 1 - 2 sekúnd získať späť svoju ružovú farbu. Ak je CRT menej ako 1 sekunda alebo dlhšia ako 3 sekundy, kontaktujte veterinára. Ak si chcete tento test nacvičiť, zatlačte na svoj necht. Ružová koža pod ním zbelie a potom zase rýchlo nadobudne svoju farbu.
Uši, zuby a pokožka
Pozornosť je potrebné venovať aj výtokom z týchto miest. Zdravé uši sú bez pachu, bez výtoku a bez chrasty. Zvýšené škrabanie v okolí uší, bočné držanie hlavy a jej potriasanie, zvesené ucho, kňučanie môžu signalizovať začínajúce ochorenie zvukovodu, alebo ušného boltca. Dutina ústna má byť bez nepríjemného pachu, ktorý väčšinou nie je zo žalúdka, ako sa často mylne ospravedlňujú chovatelia, ale z nahromadeného zubného kameňa a následnej paradentózy. Sledovanie stavu zubov patrí k dôležitým kritériám zdravotného stavu. U plemien s nariasenými pyskami môže ísť aj o ekzém, alebo vredový zápal sliznice pyskov. Nepríjemný zápach psa môže vyvolávať zanedbaný hnisavý zápal zvukovodu, pokročilá paradentóza, chronické zlyhávanie obličiek - urémia, cukrovka a zápaly kože - ekzémy.
Stav kože a srsti môže signalizovať prítomnosť vonkajších parazitov - bĺch, svrabu, plesní, ktoré spravidla sprevádza škriabanie, vyvolané svrbením. Svrbenie kožné ochorenie, napadnutie vonkajšími cudzopasníkmi konzultovať s veterinárom. Dráždenie a svrbenie v uchu plesňová infekcia, zápal vonkajšieho zvukovodu vyčistiť ucho, vyhľadať pomoc veterinára. Svrbenie na rôznych miestach tela napadnutie parazitmi, alergia, ekzém antiparazitárne prípravky, konzultovať s veterinárom. Sánkovanie plné alebo zapálené análne vačky, napadnutie parazitmi vyčistenie análnych vačkov, konzultovať s veterinárom. Vypadávanie srsti so zápalom ekzém, akné konzultovať s veterinárom. Vypadávanie srsti bez zápalu hormonálna porucha (alopecia) konzultovať s veterinárom. Nekvalitná srsť nesprávna výživa, hormonálne poruchy, nedostatočná starostlivosť konzultovať s veterinárom.
Pohybový aparát a hmotnosť
Pohybový aparát psa je zložený z dlhých kostí končatín, kĺbov, chrbtice, šliach a svalov. Zdravý pes má pravidelnú chôdzu bez krívania a vybočovania niektorej končatiny, s pravidelne vyvinutým svalstvom. Kĺby sú pevné, bez opuchov. Pazúry sú krátke, ľahko a pravidelne sa odierajú. Pes ľahko vstáva a líha. Nerobí mu problém ani chôdza po schodoch, alebo vo vysokej tráve, či cez nižšie prekážky. Samozrejme šteňa vo vývoji prechádza rôznymi fázami vývoja, ale najmä u ťažkých plemien je nutné prvý rok a pol jeho rast starostlivo sledovať odborníkom. Dnes nie je problém urobiť metabolický či profilový test, ktorý pomôže včas odhaliť nedostatky vedúce k chybnému rastu. Chyby vo vývoji sa neskôr nedajú odstrániť.
Jedným z najmarkantnejších ukazovateľov zdravia je správna hmotnosť psa. Tu sa samozrejme musí chovateľ orientovať podľa: plemena, pohlavia, veku, výšky, hrúbky podkožného tuku a celkovej harmónie. Tučnota, ktorú u psa vidíme navonok je vlastne už pokročilým štádiom obezity, pretože tuk sa najskôr ukladá na vnútorných orgánoch a až nakoniec v podkoží. "Obalovanie" vnútorností tukom vedie k ich zníženej funkcii a k istému skracovaniu života.
Kĺby psov sú veľmi zaťažované, pôsobí na ne váha celého tela, a preto by sme preventívnej starostlivosti mali venovať náležitú pozornosť. Všeobecne sa prvé príznaky začínajú objavovať už v rannom veku, teda zhruba okolo 2 - 3 roka života psa.
Psychika psa
Nezanedbateľným ukazovateľom zdravia je aj psychika psa. Každá agresivita alebo nadmerná plachosť v šteňacom veku je známkou poruchy, ktorou sa je potrebné vážne zaoberať. Psy veľkých plemien ktoré sa už v rannom veku odchyľujú od normálnej vyrovnanej ale zvedavej povahy sa môžu stať pri nesprávnom zaobchádzaní nebezpečnými pre svoje okolie.
Prvá pomoc pri vážnych stavoch
Ak zistíte, že pes reaguje na podnety pomaly alebo vôbec, skontrolujte dýchanie a pulz. Dýchanie v normálnom stave je 10 až 30 nádychov za minútu. Ak je dýchanie znížené, ide o otravu, podchladenie alebo pokročilé štádium šoku. Ak dôjde k silnému krvácaniu, postupujte podobne ako pri krvácaní človeka alebo malého dieťaťa, pretože rovnako musíte zaobchádzať aj so stresovaným zraneným psom. Ak ste si istí, že ide len o menšie poranenie a neovplyvní srdcovú činnosť natoľko, aby spôsobilo život ohrozujúci stav, môžete skúsiť podať antistresové kvapky. Miesto poranenia vydezinfikujte a obviažte. Ak stále presakuje krv, použite viac a pevnejších obväzov. Vždy skontrolujte, či rana netečie pod obväzmi.
Pri uhryznutí iným zvieraťom je možná infekcia, preto musíte ranu okamžite vyčistiť a ostrihať okolitú srsť, pretože psa podráždi a môže si ranu odhryznúť. Ak rana stále krváca, zastavte krvácanie tampónom alebo gázou. Kyslé popáleniny môžete neutralizovať roztokom jedlej sódy a vody. Naopak látky, ktoré sú zásadité, môžete neutralizovať roztokom octu.
Čo najskôr vytiahnite šteňa z vody, odstráňte mu všetko z úst. Ak sa dusí, vykonajte resuscitáciu opísanú v článku a okamžite zavolajte veterinára. Ak má na sebe niečo, čo by mu bránilo voľne dýchať, napríklad obojok alebo plávajúcu vestu, odstráňte mu ich.
Po úraze je dôležité, aby zostali priechodné dýchacie cesty. Narovnáme psovi hlavu a krk do prirodzenej pozície, zbavíme ústnu dutinu a hrtan zvratkov, krvných zrazenín, cudzích telies a povytiahneme psovi jazyk, aby sa ním neudusil. Posluchom a vizuálne zistíme či pes dýcha. Pokiaľ nie je dych znateľný, ale puls je hmatný, musíme začať čo najskôr s umelým dýchaním. Väčším plemenám objímeme rukami tlamu tak, aby vdychovaný vzduch nemohol po stranách unikať a hlboko vdýchneme do nozdier. Pri tom sa má hrudník zvieraťa znateľne zdvíhať a klesať, čo nám dokáže, že sa vzduch dostáva bez prekážky do pľúc. U malých zvierat je nutné odhadnúť a úmerne zredukovať intenzitu umelého dýchania. U psov by mala byť frekvencia umelého dýchania 8 až 10 vdychov za minútu, to znamená 1 vdych každých 6 sekúnd. Keď sú zranené nozdry, môžeme umelé dýchanie nahradiť rytmickým stláčaním hrudného koša. Položíme psa na bok, jednou rukou stiskneme hrudný kôš a zase ho uvoľníme.
Tabuľka bežných príznakov a možných riešení
| Príznak | Možný dôvod | Riešenie |
|---|---|---|
| Celkové zrútenie, malátnosť | Infekčné ochorenie, parazitárna invázia | Vyhľadať ihneď veterinára |
| Zvracanie | Infekčné ochorenie | - |
| Zvracanie s hnačkou | Infekčné ochorenie (psinka, parvoviróza) | Vyhľadať ihneď pomoc veterinára |
| Hnačka s prímesou krvi, teplota | Infekčné ochorenie | Vyhľadať ihneď pomoc veterinára |
| Poruchy dýchania | Cudzie teleso, prehriatie, porucha srdcovej činnosti, infekčné ochorenie | Vyhľadať ihneď pomoc veterinára |
| Ťažké dýchanie s lapaním po dychu | Infekčné ochorenie | Vyhľadať ihneď pomoc veterinára |
| Svrbenie | Kožné ochorenie, napadnutie vonkajšími cudzopasníkmi | Konzultovať s veterinárom |
| Vypadávanie srsti bez zápalu | Hormonálna porucha (alopecia) | Konzultovať s veterinárom |
| Strata chuti do jedla | Príznak choroby, stres | Vyhľadať odbornú pomoc, ak trvá dlhšie ako deň |
Slzenie očí u psa (MILÁČIKOVO)
Žiadneho chovateľa či majiteľa psa nestojí veľa námahy denne skontrolovať tých niekoľko ukazovateľov zdravia. Najmä u molosoidných plemien doporučujem v prvých dvoch rokoch života psa chodiť štvrťročne na preventívne prehliadky k takému veterinárovi, o ktorom viete, že má hlboké znalosti o špecifikách týchto plemien. Rozhodne tým zabezpečíte svojmu psovi správny vývoj, dobré zdravie a kvalitný život a zároveň Vás to bude stáť menej peňazí, ako následné liečenie prehliadnutých problémov.