Bernský salašnícky pes: Všetko, čo potrebujete vedieť o tomto úžasnom spoločníkovi

Bernský salašnícky pes je veľké, mohutné a na prácu stavané plemeno, ktoré je zároveň nápadne krásne a obdarené milou, láskavou povahou. Toto plemeno má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. História tohto plemena siaha k molossom a mastifom, pričom sa verí, že práve tieto starodávne typy psov zohrali úlohu pri vzniku bernského salašníckeho psa. V minulosti sa používal ako ťažný, strážny a pastiersky pes.

Bernský salašnícky pes je čulý, vnímavý, veselý a spoločenský. V mladom veku je živý, ale neskôr sa stáva vyrovnanejším a pokojnejším. Je pevne spojený s majiteľom, ale udržuje si odstup od cudzích ľudí. Je veľmi prítuľný, chápavý a trpezlivý, preto je vhodný pre rodiny s deťmi, ale vzhľadom na jeho veľkosť by s ním nemali zostať malé deti samé. Je to verný a oddaný spoločník na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“

Pre svoju pokojnú a vytrvalú povahu sa perfektne hodí do záchranárskych tímov alebo na canisterapiu. Dospelí jedinci tohto plemena sú známi svojou dobrosrdečnosťou a priateľskou povahou. Svojho pána bezhranične zbožňuje a úplne najradšej je, keď mu môže byť stále v pätách. Je prirodzene poslušný a dá sa veľmi dobre vychovať. Nie je to žiadny agresor. Je mierumilovný a s ostatnými zvieratami vychádza dobre.

Povráva sa, že bernský salašnícky pes môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý, čo platí najmä vtedy, ak povel považuje za zbytočný. Ako veľmi inteligentný a sebavedomý pes rád spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá jeho temperament dobre zvládnuť. Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes.

História a pôvod

Bernský salašnícky pes, známy svojím mohutným, svalnatým telom, má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. Predpokladá sa, že je potomkom tibetských dôg, ktoré prišli spolu s rímskymi légiami. V klasifikácii bol bernský salašnícky pes zaradený do skupiny II a sekcie III. Predpokladá sa, že jeho predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. Po odchode Rimanov tu psy zostali a krížili sa s miestnymi ovčiarskymi psami.

V minulosti sa chov zameriaval skôr na vzhľad a povahu než na zdravie. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy, ktoré doteraz poznalo iba zopár ľudí zo švajčiarskeho regiónu, prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima. Heim sa podielal na vytvorení prvého štandardu plemena. Dôvodom zmeny názvu bolo pravdepodobne to, že nový názov bol nielen chytľavejší, ale podčiarkol aj príbuzenstvo so švajčiarskymi salašníckymi psami. Bernský salašnícky pes prišiel k nám z Českej republiky v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Vzhľad

Bernský salašnícky pes je jedným z najväčších plemien. Dospelé sučky sú vysoké 58-66 cm a vážia 40-45 kg, zatiaľ čo psy majú 64-70 cm a 50-60 kg. Bernský salašnícky pes má silnú, tvarovanú, proporcionálnu a harmonickú postavu. Tieto štvornožce majú trojfarebnú srsť, ktorá sa skladá z: základnej čiernej farby, bielych znakov na hlave, krku, hrudníka, labách a chvoste, hnedočervených znakov nad očami, končatinách, lícach a hrudníku. Typická je jeho trikolóra: dominantná čierna farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, pričom symetrická biela lysinka sa tiahne od čela po ňufák. Na hrudi je biela náprsenka, biele labky a špička chvosta. Na lícach má hnedo-červené znaky, ktoré sa môžu objaviť aj nad očami a na labkách. Samice dosahujú výšku 58-66 cm a váhu okolo 45 kg, zatiaľ čo samci merajú 64-70 cm a vážia približne 55 kg. Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány.

Bernský salašnícky pes má hodvábnu dlhú srsť. Jedinou povolenou základnou farbou trojfarebnej (trikolorny) srsti je čierna. Nad očami, na nohách, na hrudi a na lícach má výrazné hnedé pálenie a na hlave, krku, hrudníku, labkách a konci chvosta má biele znaky. Psy dosahujú kohútikovej výšky 64 až 70 cm, váži okolo 50 kg. Feny dosahujú kohútikovej výšky 58 až 66 cm a ich hmotnosť sa pohybuje okolo 40 kg. Srsť bernského psa je obvykle hladká a hustá, a môže byť mierne zvlnená. Hustá srsť je mäkká a lesklá, a spoľahlivo chráni psa pred chladom a snehom. Kvôli hustej srsti pes zle znáša horúčavy.

Povaha a správanie

Bernský salašnícky pes je čulý, vnímavý, veselý a spoločenský. V mladom veku je živý, ale neskôr sa stáva vyrovnanejším a pokojnejším. Je pevne spojený s majiteľom, ale udržuje si odstup od cudzích ľudí. Je veľmi prítuľný, chápavý a trpezlivý, preto je vhodný pre rodiny s deťmi. Toto plemeno si vyžaduje veľa pohybu. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať. Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi.

Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes. Je to lojálny, inteligentný, verný a milujúci psík. Voči známym osobám, majiteľom a príslušníkom rodiny je veľmi prítuľný a dôveruhodný. K cudzím ľuďom je zo začiatku neprípustný a nedôverčivý. Stráži si svoje územie, ale nie je agresívny. Vzťah k cudzím psíkom je pozitívny, nevyvoláva bitky, je skôr priateľský. Rovnako má aj dobrý vzťah k deťom, má ich naozaj veľmi rád.

Pri popise tohto plemena nemusíme šetriť superlatívmi. Je to veľký kamarát nie len s dospelými ľuďmi, ale vie si urobiť veľký citový vzťah s deťmi. Miluje svoju rodinu a neustále ju stráži. Je to tiež veľmi šikovný a ľahko sa učí novým kúskom. Dospieva pomaly a dlho zostáva hravým šteňaťom. Nemalo by vás teda prekvapiť jeho neustále bláznenie. Aby nebol až príliš tvrdohlavý, je potrebné nepodceniť výcvik. Je to sebavedomý, spoľahlivý a pozorný spoločník. Je vynikajúcim priateľom svojho pána aj jeho rodiny. Je dobromyseľný, mimoriadne maznavý a prítuľný. Má pokojnú a vyrovnanú povahu. Je neobyčajne priateľský a miluje deti, je stále dobre naladený.

Zdravie a starostlivosť

Priemerná dĺžka života bernského salašníckeho psa je 8 - 10 rokov. Šteňatá sa niekedy narodia so zajačou perou alebo rázštepom podnebia. Dospelí jedinci bojujú s takými chorobami, ako sú: dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, degeneratívna myelopatia, torzia žalúdka, progresívna retinálna atrofia, von Willebrandova choroba, epilepsia, steroid-dependentná meningitída, renálna dysplázia, glomerulonefritída, entropium, ektropium. Toto plemeno sa, bohužiaľ, nepýši tým najukážkovejším zdravím. Psy často majú problémy s pohybovým aparátom, objavuje sa u nich napríklad dysplázia bedrového kĺbu alebo artritída. K dobrému vývoju kostí môžete pomôcť tak, že v šteňacom veku budete mierniť ich bláznenie a nedovolíte im kosti namáhať napríklad chôdzou do schodov. Nedožívajú sa príliš vysokého veku, priemer je len 8 až 10 rokov.

Bernský salašnícky pes je citlivý na vysoké teploty. Vtedy je dobre jeho pelech vybaviť podložkou, ktorá podporuje reguláciu telesnej teploty počas teplých dní. Tieto štvornožce si vyžadujú pravidelné česanie kefou (dvakrát týždenne). Častejšie je to v období pĺznutia. Srsť má tendenciu sa uzliť. Udržať ju v dobrom stave pomôže napr. FURMINATOR Undercoat deShedding hrablo pre dlhosrstých psov - Large a FURMINATOR kefa Dematting Tool pre psov a mačky. Problémy so srsťou si všimnete najmä v okolí uší. Je dobré ju trochu skracovať. Aj keď úprava srsti nie je náročná, vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Srsť sa musí každý týždeň dôkladne česať a kefovať. Ak je to potrebné, zastrihávajte prebytočnú srsť medzi vankúšikmi na labkách.

Bernské psy majú veľkú chuť do jedla, ale nesmú sa prekrmovať. Krmivo pre veľké plemená bude dobrou voľbou. Ak sa opatrovateľ rozhodne pripravovať jedlo sám, mal by zvážiť ich doplnenie vápnikovými a vitamínovými prípravkami, ktoré chránia kĺby. Správna výživa nie je len o rase a pohlaví. Je tiež dôležité, koľko Váš pes váži, koľko má rokov a aký je aktívny. Samozrejme, Váš pes by mal mať v miske vždy dostatok čerstvej vody.

Životný priestor a pohyb

Bernský salašnícky pes potrebuje priestor, v malých bytoch bude nešťastný. Najlepšou voľbou je dom s veľkým, bezpečne oploteným dvorom. Keďže bernardín je pracovný pes, má veľa energie. Okrem hry na dvore potrebujú každý deň minimálne 30 minút intenzívneho pohybu; trojnásobok tohto množstva udržiava tohto robustného psa v špičkovej kondícii. Toto plemeno si vyžaduje veľa pohybu. Na prechádzku je najlepšie nasadiť mu postroj a pripevniť vodítko pre veľké a ťažké psy.

Nevhodný do bytu. Bernský salašnícky pes sa najlepšie cíti vo väčšom prostredí, na dvore, na záhrade, a všade kde sa môže poriadne vybehať a zahrať. Hry a zábava to je preňho ako stvorené. Obdarujte svojho psíka väčším priestorom a rôznymi hrami, a on Vám to určite rád oplatí svojou láskou. Nie je to gaučový typ, určite sa poteší ak ho zoberiete na nejakú túru alebo dlhšiu prechádzku. Potrebuje dostatok pohybu, miluje dlhé prechádzky. Vďaka svojej hustej srsti sa dobre dobrí na celoročný pobyt vonku. Musia byť ale v blízkom kontakte so svojim pánom a rodinou, inak by bol nešťastný. Vôbec sa nehodí pre celodenné držanie v koterci.

Šteniatka nesmú v prvých mesiacoch svojho života chodiť po schodoch, aby si chránili ešte nie úplne vyvinuté kĺby. Už len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy byt bez výťahu. Prízemný byt môže byť veľkou výhodou tiež neskôr, ak Váš pes už nemôže kráčať po schodoch v dôsledku staroby, a vy ho už viac neunesiete.

Výživa

Pred zaobstaraním si šteniatka je dôležité zabezpečiť správnu stravu. Chovateľ vám ochotne poradí s výberom granúl alebo iného typu stravy. Ideálne sú granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilia, kukurice a sóje. Ak váš pes dostáva BARF, je nutné zistiť, či na túto stravu nie je navyknutý. Ak váš pes trénuje, treba zohľadniť množstvo odmien pri nastavovaní kŕmnej dávky.

Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány. Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje tento pes dostatok priestoru, ideálne s dvorom. Bernské psy majú veľkú chuť do jedla, ale nesmú sa prekrmovať. Krmivo pre veľké plemená bude dobrou voľbou. Ak sa opatrovateľ rozhodne pripravovať jedlo sám, mal by zvážiť ich doplnenie vápnikovými a vitamínovými prípravkami, ktoré chránia kĺby.

Vhodná strava pre bernského salašníckeho psa by mala byť vyvážená a prispôsobená jeho veľkosti a úrovni aktivity. Odporúča sa kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín a primeraným obsahom tukov. Dôležité je tiež zabezpečiť dostatočný prísun vitamínov a minerálov, najmä vápnika a fosforu pre zdravé kosti a kĺby. V prípade potreby je možné konzultovať s veterinárom alebo výživovým poradcom.

tags: #cierny #bernsky #salasnicky #pes