Mach a Šebestová: Dobrodružstvá s čarovným slúchadlom

Mach a Šebestová boli žiaci tretej bé, bývali v jednom činžiaku a chodili do školy spolu.

V ich dome bývala pani Kadrnožková so psom Jonatánom a pani Cibulková s mačkou Micinkou, takže tam bol občas pekný cirkus.

Šebestová si robila z Jonatána žarty a hovorila mu: „Haló, haló, prečo je mačiek málo? A tak štekám ako hrom, nech je mačiek milión". Jonatána to hnevalo, ale inak to bol kamarát a často pani Kadrnožkovej utiekol, aby Macha a Šebestovú do školy sprevodil.

Lenže pani Kadrnožková mu tieto výlety len tak netrpela. Úprimne povedané, Mach a Šebestová si na pani Kadrnožkovú rozhodne nemohli sťažovať, pretože jej pričinením prichádzali do školy skoro vždycky včas.

Ani pes Jonatán sa na pani Kadrnožkovú nehneval. Jonatán bol totiž hravé zviera, a tak mal celé dopoludnie o zábavu postarané.

Ten deň bol práve prírodopis a súdružka učiteľka vyvolala Macha, aby povedal, čo vie o zajacoch. Lenže Mach toho vedel o zajacoch málo, poznal akurát zajaca na smotane, a tak stále hovoril: „Zajac žije v lese, v lese, žije v lese".

A súdružka učiteľka povedala: „To vie aj malé dieťa, že nežije na stanici. Povedz nám, čím sa živí, koľko má zubov a tak ďalej. Tak si sadni! Zajtra ťa vyvolám znovu a ak to nebude lepšie, tak sa teš!"

Ale Mach sa zrazu rozosmial a s ním celá trieda. Všetci sa smiali ako pomätení. Cha-cha-cha-cha! Che-che-che-che! Chi-chi-chi!

A súdružka učiteľka povedala: „Tak dosť! Toto nie je žiadne vyučovanie!"

Lenže vtom vošiel do triedy súdruh riaditeľ a veľmi sa čudoval: „Vonku je tak krásne a vy ste tu ako zabednení!"

Ale súdružka učiteľka povedala: „Prepáčte, ale na ulici je pes, správa sa ako blázon, no radi sa pozrite!"

A súdruh riaditeľ sa rozosmial: „No nie! Ten pes je vynikajúci! Prečo by sa mali deti pozerať na mŕtveho zajaca, keď môžu vidieť tak báječne živého psa?"

A Šebestová povedala: „Prosím, to je náš kamarát Jonatán!"

A obaja sa s Machom tešili na koniec vyučovania, až sa s Jonatánom stretnú.

Lenže. Keď skončila škola, Jonatán už na ulici nebol a Šebestová si povzdychla: „Toho asi pani Kadrnožková predsa len chytila!"

A tak išli s Machom domov a zrazu uvideli takého zvláštneho pána.

A Šebestová povedala: „Hej, ten pán si hrá na psa, no pozeraj, čo robí!"

Ale Mach povedal: „Šebestová, ty si predsa trdlo! Čo by si hral na psa? Taký starý človek si nebude hrať na psa. Ten stratil okuliare, prisahám!"

A mal pravdu. Ten pán stratil okuliare a nemohol ich nájsť, pretože okuliare sa bez okuliarov zle hľadajú. Našťastie Mach okuliare mal, a tak tie okuliare našiel.

A starý pán mal radosť a povedal: „Tak aby ste vedeli, za to, že tak pekne pomáhate starým ľuďom, tak vám niečo dám".

A Šebestová povedala: „No hej. Ale na čo nám to bude dobré? S tým sa nikam nedovoláme."

A chcela slúchadlo vrátiť. Lenže ten pán bol preč.

„No to som blázon!" čudoval sa Mach.

Ale Šebestová povedala: „To je jedno. Radšej mi povedz, čo s tým budeme robiť?"

„Môžeš do toho volať 'Haló, haló, prečo je mačiek málo'," povedal Mach.

„A tak štekám ako hrom, nech je mačiek milión," povedala Šebestová.

A vtom sa zo slúchadla ozvalo: „Hovoríte milión mačiek? No prosím, ako si želáte."

Obaja pozerali ako vyjavení, pretože toľko mačiek v živote nevideli.

Prvá sa spamätala Šebestová a povedala: „Počúvaj, mám dojem, že to má na svedomí to slúchadlo."

„No hej," povedal Mach. „Lenže čo teraz? Čo s tými mačkami? Keď ich zoberiem domov, tak ma naši vyhodia."

„A čo slúchadlo?" povedala Šebestová. „Prosím vás, nech sú tie mačky preč!"

A zo slúchadla sa ozvalo: „Ale prosím, bez všetkého."

„Šebestová, človeče, ono to vážne funguje!" povedal Mach. „To je fantastické, chápeš to?"

„Nechápem," povedala Šebestová, „ale fakt je to, že je to fantastické."

A obaja krútili hlavou celú cestu až domov.

Jonatán ich zdravil už z diaľky a Šebestová povedala: „Chúďa malé! Tá Kadrnožková ho už zase zamkla."

Ale Mach sa zasmial: „Ak chceš, tak bude dole na to tata."

A povedal: „Mohol by byť Jonatán chvíľu vtákom?"

A zo slúchadla sa ozvalo: „Ale áno, no prečo nie?"

A to už mal Jonatán krásne krídla.

A Mach dole kričal: „No tak poleť!"

„Vyzerá nejako divne, že?" povedal Mach. „S takou obludou si predsa nebudeme hrať."

Lenže Šebestová povedala: „Ty si aj tak hrať nemôžeš. Musí sa učiť, zajtra si skúšaný zo zajacov."

Ale Mach sa rozosmial: „Šebestová, ja mám nápad. Veď si môžeme hrať so zajacmi."

A hneď povedal: „Prosím vás, my by sme potrebovali, aby z nás boli traja zajaci.."

A zo slúchadla sa ozvalo: „No ako si želáte."

A než by si povedal švec, Mach, Šebestová a Jonatán skákali k lesu.

Našli tam veľa nových kamarátov a dozvedeli sa veľa vecí. Starý zajac im vysvetlil všetko možné: no na čo sú vlastne zajačie uši a čo sa s nimi dá robiť. Bolo to všetko hrozne zaujímavé až na to, že ich stále vyrušoval nejaký poľovník.

Lenže Mach, Šebestová a Jonatán si s ním našťastie vedeli rady.

A na druhý deň, keď súdružka učiteľka vyvolala Macha a pýtala sa, čo vie o zajacoch, Mach začal rozprávať, čím sa zajace živia, koľko majú zubov a koľko detí, ako bývajú, kedy tak asi ráno vstávajú a kedy idú večer spať.

A súdružka učiteľka krútila hlavou: „No je to vôbec možné, aby žiak tretej bé vedel o zajacoch viac ako ja?"

A tak Mach dostal jednotku s hviezdičkou a Šebestová mu šepkala: „Tak to ti teda poviem, že to slúchadlo je ohromná vec."

A Mach povedal: „Človeče, Šebestová, s tým zažijeme vecí! To ešte uvidíš!"

To so zajacmi sa stalo v stredu. A hneď vo štvrtok popoludní súdružku učiteľku niekto zdraví. Jejda, dobrý deň, súdružka učiteľka, ako sa máte a tak ďalej. Bola to pani Machová.

A hneď o škole. Či sa ako môže spýtať, ako to tomu chlapcovi ide.

A súdružka učiteľka vraví: „Môžete byť pokojná, pani Machová. Tomu vášmu to ide výborne a Šebestovej práve tak. Včera som dala obom jednotku s hviezdičkou, pretože vedeli o zajacoch viac, než je napísané v Brehmom Živote zvierat."

„Len je mi divné, že obaja začali zrazu všetko hrýzť. Ceruzky, pravítka, dokonca aj učebnice. Povedzte mi, kto ich to učí."

A pani Machová vraví: „Tak vám teda poviem, súdružka učiteľka, toto je mi nejako podozrivé. Predstavte si, že včera pribehol za tým naším chlapcom z lesa skoro tridsať zajacov. Mali sme ich plný byt. Ja hovorím: Počúvaj, čo to má znamenať? A on, že čo to má byť, že to sú kamaráti.

Ja vravím, pekní kamaráti. Všetko je ohryzené, aj nohy od stoličiek, a tých bobkov všade, kto to má upratovať. To viete, že som ich vyhodila. Ale predstavte si, mladý pán sa urazil a že než by bol naším synom, to že bude radšej rackom smiešnym, a kadečo. Tak som povedala, len si poslúž. Keď tým rackom budeš, tak mi daj vedieť, tára jedna ukecaná."

Ale súdružka učiteľka zrazu vraví: „No nie. Ktože sem priletel?"

A ten racek smiešny povie: „Che-che-che-che, mami, che-che-che, tak sa ti hlásim, che-che-che".

A pani Machovú sa pokúšajú mrákoty.

Mach a Šebestová vďaka čarovnému slúchadlu opäť zažijú neuveriteľné príhody.

Básnik, dramatik, scenárista populárnych filmových komédií a rozprávok. Medzi najznámejšie patria Kdo chce zabít Jessii, Pane, vy jste vdova, Šest medvědů s Cibulkou a seriály pre deti Arabela, Létající Čestmír alebo Křeček v noční košili.

Macourek si liboval vo fantastických námetoch - jeden použil aj v populárnom kreslenom seriáli Mach a Šebestová, ktorý získal tiež knižnú podobu a niekoľko pokračovaní. Vedľa Macha a Šebestovej vyšla v Albatrose tiež Macourkova detská kniha Žofka ředitelkou zoo alebo Všichni sloni v orchestru. S Kájou Saudkom potom Miloš Macourek spolupracoval na stěžejním diele českého komiksu - Muriel a andělé.

Mach a Šebestová je český kreslený televízny seriál. Tvorcovia sú scenárista Miloš Macourek a maliar Adolf Born. Televízny seriál nadaboval český herec Petr Nárožný a hudbu aj titulnú pieseň "My jsme žáci třetí bé" zložil Luboš Fišer. Animáciu viedol Jaroslav Doubrava.

Príbeh rozpráva o žiakoch 3.B základnej školy Machovi a Šebestovej, ktorí za pomoc získajú darom čarovné odtrhnuté slúchadlo, tento príbeh, ktorý je považovaný aj za 1. diel prvej série, bol už odvysielaný a vyrobený v roku 1976. Prvá séria trinástich dielov bola vyrobená v rokoch 1976-1983 a premietaná po jednotlivých dieloch v kinách v rámci detských predstavení, v Československej televízii sa prvých sedem dielov prvýkrát objavilo v roku 1982.

Mach a Šebestová je jedným z najpopulárnejších seriálov pre deti v cykle Večerníček. Dostali tiež knižnú podobu v mnohých knihách pre deti a zvukovú podobu v mnohých audionahrávkach.

Kreslené postavy boli tiež adaptované pre hraný film Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko, ktorý režíroval v roku 2001 Václav Vorlíček.

Mach a Šebestová sa dostávajú do neobyčajných situácií vďaka daru v podobe čarovného odtrhnutého slúchadla. To dostali za odmenu od starého pána, ktorý v prvom diele hľadal stratené okuliare a pretože mu deti pomohli, dal im za odmenu odtrhnuté slúchadlo. Slúchadlo plní ich priania, a tým sa dostávajú na rozličné miesta a do rôznych dobrodružných i komických situácií.

V ich dobrodružstvách ich sprevádza pes Jonatán a tiež sa stretávajú s pani Kadrnožkovou, ktorej pes patrí a ktorá býva v rovnakom činžiaku. Ďalšími postavami v príbehu sú ich spolužiaci Horáček a Pažout, ktorí sa zle učia a sú neprvoplánoví darebáci.

Každý diel seriálu začína tým, že ráno pri ceste do školy Mach zíde po zábradlí k dverám Šebestovej, využije svoje ľavé ucho ako ukazovateľ zmeny smeru jazdy, zazvoní na zvonček pri dverách a schová sa. Keď Šebestová otvorí, zľakne sa a zre ho. Jonatán - pes pani Kadrnožkovej, pravdepodobne kríženec kokršpaniela s bearded kóliou (bradatou kóliou).

tags: #pes #v #mach #a #sebestova