Bernský salašnícky pes: Všetko o starostlivosti, povahy a výcviku

Bernský salašnícky pes, známy aj ako Bernese Mountain Dog alebo berňáčik, je obľúbené plemeno pre svoju dobrosrdečnú povahu, atraktívny vzhľad a všestrannosť.

Pôvodom zo švajčiarskych Álp, konkrétne z okolia Bernu, si získal popularitu po celom svete ako rodinný pes, ale aj ako pracant so silným telom a oddanosťou.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o bernskom salašníckom psovi, vrátane jeho histórie, povahy, vzhľadu, starostlivosti, výcviku, zdravia a výživy.

Pôvod a história

História bernského salašníckeho psa siaha hlboko do švajčiarskeho regiónu, kde bol chovaný ako univerzálny farmársky pes.

Predpokladá sa, že jeho predkovia boli molossy a mastify, ktoré do alpskej oblasti priviedli Rimania.

V minulosti slúžil na stráženie stád, ťahanie vozov a ako spoločník.

V 20. storočí sa začali psy označovať ako „Durrbächler,“ podľa hostinca v mestečku Dürrbach, kde sa pravidelne objavovali na dvore.

Prvýkrát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k zvýšeniu ich popularity.

V roku 1907 bol založený Švajčiarsky klub Durrbach, ktorý si za cieľ stanovil čistokrvný chov plemena.

K premenovaniu na „bernského salašníckeho psa“ prispel profesor Albert Heim, ktorý sa zaslúžil aj o prvý štandard plemena.

Povaha a temperament

Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou.

V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život.

Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“

Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi.

Povráva sa, že bernský salašnícky pes môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý, čo platí najmä vtedy, ak povel považuje za zbytočný.

Ako veľmi inteligentný a sebavedomý pes rád spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá jeho temperament dobre zvládnuť.

Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes.

Berneri sú láskavé, inteligentné a ostražité psy.

Sú tiež jemné, pokojné a tolerantné.

Radi sú s rodinou a darí sa im, keď sú zapojení do rodinných aktivít.

Berneri sú ochranárski voči rodine, hoci zvyčajne nie sú agresívni.

K cudzím ľuďom môžu byť odmeraní a vo všeobecnosti sú trochu plachí, preto je dôležité vystavovať šteňa bernera rôznym ľuďom, zvieratám a situáciám.

Je dôležité si uvedomiť, že bernský salašnícky pes je spoločenský pes, ktorý chce tráviť so svojou rodinou čo najviac času.

Určite sa nehodí na celodenný pobyt v koterci.

Potrebuje pohyb a pravidelný kontakt s človekom, pokiaľ možno vyplnený hraním.

Vzhľad a štandard plemena

Bernský salašnícky pes je atraktívny nielen svojou povahou, ale aj vzhľadom.

Je to veľký, mohutný a stavaný pes, ktorý vyžaruje majestátnosť a ušľachtilosť.

Typická je jeho trikolóra: dominantná čierna farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, pričom symetrická biela lysinka sa tiahne od čela po ňufák.

Na hrudi je biela náprsenka, biele labky a špička chvosta.

Na lícach má hnedo-červené znaky, ktoré sa môžu objaviť aj nad očami a na labkách.

Srsť bernského psa je dlhá, mäkká a hodvábna, jemne zvlnená.

Je dôležité pravidelne sa o ňu starať, aby si zachovala zdravý a lesklý vzhľad.

Na rozdiel od ostatných troch zástupcov švajčiarskych salašníckych psov, ako appenzellského, veľkého švajčiarskeho a entlebušského salašníckeho psa, má len bernský salašnícky pes dlhú srsť.

Samice dosahujú výšku 58-66 cm a váhu okolo 45 kg, zatiaľ čo samci merajú 64-70 cm a vážia približne 55 kg.

Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány.

Hlava

Silná hlava s výrazným stopom pomerovo zodpovedá zvyšku tela.

Tmavo hnedé oči mandľového tvaru majú dobre priliehajúce viečka.

Telo a chvost

Kompaktný trup je silný a pevný s dobre vyvinutými svalmi.

Huňatý chvost dosahuje minimálne po päty.

Končatiny

Končatiny sú silné a rovné s pevnými kosťami.

Starostlivosť a životné podmienky

Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje tento pes dostatok priestoru, ideálne s dvorom.

Nie je vhodný pre mestský byt, a keďže mladé psy majú slabšie kĺby, prvý rok by sa mali vyhýbať schodom.

Na výlety sa vždy rád pridá a obľubuje mentálne výzvy - hlavolamy sú ideálnou voľbou.

Srsť potrebuje pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne, aby si zachovala zdravý a lesklý vzhľad.

Dôležitá je aj starostlivosť o uši, oči a pazúriky, aby sa predišlo infekciám.

Berner je outdoorový pes a najvhodnejším prostredím pre neho bude život v rodinnom domčeku niekde na vidieku alebo v malom meste.

Je to pes veľmi viazaný na svoju rodinu a potrebuje s ňou byť v úzkom kontakte.

Samotou veľmi trpí a trpí.

Berner je veľmi odolný voči chladu a priamo miluje hry v snehu.

Naopak horúco znáša zle a v lete je nutné nevystavovať ho príliš dlho slnečným lúčom a pobyt na slnku skrátiť na minimum.

Zhruba do dvoch rokov veku by pes nemal byť preťažovaný, pretože až do tej doby je pohybový aparát vo vývine a mohlo by dôjsť k jeho poškodeniu.

Výcvik a socializácia

Včasný výcvik a socializácia sú nevyhnutné pre bernského salašníckeho psa.

Ich veľká veľkosť si vyžaduje, aby sa naučili, ako sa správne správať v dome a k ľuďom.

Zapísanie do triedy pre šteniatka je skvelým začiatkom.

Bernský salašnícky pes je nadpriemerne bystrý a inteligentný, miluje svoju rodinu a neustále ju stráži.

Dostatok pohybu a priestoru na bláznenie sú pre naplnenie jeho potrieb zásadné.

Pri popise tohto plemena nemusíme šetriť superlatívmi.

Pre vyrovnaných a vytrvalých bernských psov sú vhodné aktivity ako ťažný pes, záchranársky pes, stopársky alebo terapeutický pes.

Po úspešnom základnom výcviku a socializácii majú bernské salašnícké psy vďaka svojmu pokojnému a priateľskému charakteru často viac privilégií než iné plemená psov.

Zdravie a bežné ochorenia

Priemerná dĺžka života bernského salašníckeho psa je 8 až 12 rokov.

V minulosti sa chov zameriaval skôr na vzhľad a povahu než na zdravie, čo spôsobilo dedičné ochorenia.

Medzi najčastejšie ochorenia patria:

• Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu: Ide o genetické ochorenie, ktoré spôsobuje nesprávny vývoj kĺbov, čo vedie k bolesti a artritíde.
• Ochorenia obličiek: Bernské salašnícke psy sú náchylné na rôzne ochorenia obličiek, vrátane renálnej dysplázie a glomerulonefritídy.
• Nádory: Bohužiaľ, toto plemeno má vyššiu tendenciu k vzniku zhubných nádorov.

Je dôležité kupovať šteňa od renomovaného chovateľa, ktorý vykonáva zdravotné testy na svojich psoch, aby sa minimalizovalo riziko dedičných ochorení.

Výživa

Skôr než si šteňa prinesiete domov, je dôležité zabezpečiť správnu stravu.

Chovateľ vám ochotne poradí s výberom granúl alebo iného typu stravy.

Ideálne sú granule s vysokým obsahom mäsa, bez obilia, kukurice a sóje.

Ak pes dostáva BARF, je nutné zistiť, či na túto stravu nie je navyknutý.

Ak váš pes trénuje, treba zohľadniť množstvo odmien pri nastavovaní kŕmnej dávky.

Aby ste zabránili obezite svojho bernského salašníckeho psa, mali by ste psovi okrem dostatku pohybu zabezpečiť aj vyváženú stravu.

Najlepší je vysoký obsah mäsa zmiešaného s množstvom ovocia a zeleniny.

Krmivo môžete podávať ako vo forme suchého, tak aj mokrého krmiva.

Ako alternatíva k hotovým výrobkom sa osvedčila metóda stravovania BARF.

Pri tejto metóde sa psom podáva krmivo iba v surovej forme.

Nie ste istí, ktorá strava je pre Vášho bernského salašníckeho psa vhodná?

V tom prípade je najlepšie obrátiť sa na svojho chovateľa alebo veterinára.

Ten pre Vášho psa zostaví individuálny stravovací plán.

Koniec koncov, to, čo pes potrebuje, závisí od mnohých faktorov.

Správna výživa nie je len o rase a pohlaví.

Ja tiež dôležité, koľko Váš pes váži, koľko má rokov a aký je aktívny.

Samozrejme, Váš pes by mal mať v miske vždy dostatok čerstvej vody.

Výber šteniatka a chovateľ

Ak máte záujem o šteniatko bernského salašníckeho psa, nebojte sa: nájsť dobrého a renomovaného chovateľa nie je u tohto plemena také ťažké.

Obvykle sú registrovaní v klube chovateľov, a dajú sa prostredníctvom klubu aj ľahko nájsť.

Na výber chovateľa si nájdite čas - najlepšie je chovateľa niekoľkokrát navštíviť, aby ste získali komplexný dojem o chove a samotných psoch.

Ak je prvý dojem dobrý a máte dobrý pocit z prostredia, čistoty a začlenenia psov do rodiny, môžete ísť do ďalších podrobností.

Dôležité je, aby boli psy očkované a prešli všetkými odporúčanými zdravotnými vyšetreniami.

Obor so srdcom na správnom mieste - to je bernský salašnícky pes.

Jeho najväčšou prednosťou je bezhraničná oddanosť a láska k svojmu majiteľovi.

Bude ochrancom celej rodiny, v ktorej sa veľmi rýchlo stane neoddeliteľným členom.

Niet divu, že ho pre jeho pokojný a oddaný charakter využívajú aj pri canisterapiách.

Ak máte dostatok priestoru pre tohto obra, určite je výber tohto plemena jednou z najlepších možností.

Dôležité je však mať aj dostatok času, pretože veľmi zle znáša samotu.

Citlivka, ktorá zostáva šteňaťom a pubertiakom takmer polovicu svojho života, vám však zmení život navždy.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #ako #stary