Československý vlčiak: Pes v tele vlka – vzhľad, charakter a starostlivosť

Tento majestátny inteligentný pes očaril už nejedného chovateľa. Československý vlčiak je čoraz obľúbenejšie plemeno psov, ku ktorému sa Slovensko a z časti aj Česko hrdo hlási. Oficiálne ho radíme medzi slovenské národné plemená. Jedinečné vlastnosti tohto psa upevňuje jeho vlčia krv, ktorá mu putuje v žilách po svojom priamom predkovi - karpatskom vlkovi.

Pohľad na toto prekrásne stvorenie vzbudzuje v mnohých z nás rešpekt, ktorý si patrične zaslúži, ale jeho oddanosť z neho zároveň robí skvelého spoločníka. Nesie v sebe najlepšie vlastnosti nemeckého ovčiaka a výbušnosť vlčej časti génov, takže neskúsený chovateľ by si kúpu tohto plemena mal naozaj premyslieť. Napriek svojim skvelým vlastnostiam dokáže byť (pri nesprávnej výchove) naozaj nebezpečným ako pre zvieratá, tak aj pre ľudí.

História a pôvod plemena

História československého vlčiaka, jedného zo štyroch slovenských národných plemien, sa začala písať v roku 1955, kedy sa v chovateľských staniciach pohraničnej stráže uskutočnil biologický pokus kríženia karpatského vlka a nemeckého ovčiaka. Predpokladalo sa, že „priliatím“ krvi vlka do krvi nemeckého ovčiaka sa u psov dosiahne vyššia odolnosť, vytrvalosť a ostražitosť, ktorá bola požadovaná k zabezpečeniu západnej hranice vtedajšieho Československa. Pokus bol zameraný na zodpovedanie určitých otázok medzidruhového kríženia z biologického hľadiska, z hľadiska dedičnosti, biometrie, fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a krížencami. Taktiež sa mali sledovať otázky vytvárania kladných a záporných podmienených reflexov, procesy podráždenia a útlmu, endogénna aktivita, sociálne správanie a jeho zmeny počas života zvieraťa.

Za vznik ceskoslovenského vlčiaka môžeme vďačiť Ing. Karelovi Hartlovi, ktorý v roku 1955 skrížil nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Najskôr išlo len o vedecký experiment, z ktorého až postupom času vzišiel nápad vzniku nového plemena. Cieľom experimentu bolo vytvoriť psa takého, ktorý sa bude podobať vzhľadom, odolnosťou a vytrvalosťou vlkovi. Definitívny štandard plemena bol uznaný v r. 1999 v Mexiku.

V roku 1982 bol v Brne založený Klub chovateľov československého vlčiaka, súčasne bol schválený názov plemena „československý vlčiak“ a začalo sa pracovať na dlhodobej koncepcii chovu a chovnom programe. Hlavným cieľom po založení klubu bolo pokračovať v šľachtení československého vlčiaka a dosiahnuť, aby pre svoje dobré vlastnosti zdedené po karpatskom vlkovi i nemeckom ovčiakovi bol zaradený medzi plemená uznané FCI.

Po rozdelení Československa v roku 1993 sa rozhodlo, že garantom plemena československý vlčiak v FCI bude Slovenská republika prostredníctvom Slovenskej kynologickej jednoty, pričom názov plemena a krajina pôvodu zostanú nezmenené. Koncom roku 1998 vypracovala komisia Klubu chovateľov československého vlčiaka SR podklady k žiadosti o konečné uznanie plemena z materiálov získaných od všetkých krajín, v ktorých sa československý vlčiak choval. SKJ predložila žiadosť a na generálnom zasadnutí v Mexiku 1. 6. 1999 bol návrh schválený, čím sa potvrdila životaschopnosť československého vlčiaka, ale tiež pracovné nadšenie slovenských kynológov a chovateľov.

Vzhľad a štandard plemena

Celkový vzhľad československého vlčiaka, ako hovorí štandard, má pripomínať vlka. Všetky znaky charakteristické pre nemeckého  sú nežiadúce. Vyžaduje sa pevný konštitučný typ. To znamená - silná stavba kostry, pevné väzy, dobre osvalené, šľachovité končatiny so suchými kĺbmi, elastickou kožou, s dobre priliehajúcimi viečkami očí a uzavretými kútikmi úst. Odchýlky obidvoma smermi sú nežiaduce.

Štandard pripúšťa nožnicový a kliešťový zhryz rezákov. Je požadovaný úplný chrup, teda 42 zubov. V sfarbení očí sa dáva prednosť svetlej, t.j. žltohnedej, jantárovej farbe dúhovky. Uši sú tenké, trojuholníkového tvaru, krátke. Krk je suchý, svalnatý a dostatočne dlhý na to, aby umožnil psovi dosiahnuť bez námahy ňufákom na zem. Chrbtová línia je plynulá. Krátke bedrá sú takmer rovné, dobre osvalené. Chvost je vysoko nasadený a v kľude nesený charakteristickým spôsobom. Pre posúdenie stavby hrudníkových a panvových končatín je významnejšie sledovať funkciu končatín za pohybu než staticky hodnotiť uhly. Pri mechanike pohybu sa posudzuje harmonický, ľahký, priestranný klus, pričom končatiny sa pohybujú čo najnižšie nad zemou. Hlava a krk sa skláňajú do vodorovnej polohy. V chôdzi je mimochod.

Srsť československého vlčiaka je rovná, uzavretá. Zimná a letná srsť je výrazne rozdielna. Sfarbenie je žltosivé až striebristosivé s charakteristickou svetlou maskou. Prípustné je i tmavosivé sfarbenie so svetlou maskou. Požadovaná výška u psov je minimálne 65 cm, u súk 60 cm.

Hlava

Hlava československého vlčiaka má typický znak, ktorý jasne odlišuje samcov od samíc a má ľahko klenuté čelo s len mierne výrazným stopom. Úzke, šikmo uložené oči, ktoré sú spravidla jantárovej farby, vytvárajú typický intenzívny výraz vlčiaka. Jeho trojuholníkové stojace uši sú stredne veľké a poukazujú na pôvod vlka, rovnako ako aj na jeho široký repertoár reči tela.

Trup a chvost

Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Chrbtová línia je plynulá. Krátke bedrá sú takmer rovné, dobre osvalené. Chvost je vysoko nasadený a v kľude nesený charakteristickým spôsobom.

Končatiny

Československý vlčiak sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami. Hrudné končatiny sú rovné, pevné, suché, úzko postavené s mierne vybočenými labami. Panvové končatiny sú silné a rovnobežné.

Povaha a temperament

Československý vlčiak zdedil fascinujúcu zmes vlastností po svojich predkoch, nemeckom ovčiakovi a divokom karpatskom vlkovi. Výsledkom tejto kombinácie je pes, ktorý je divoko verný svojej rodine a prejavuje láskyplnú povahu. Ich vysoká energetická úroveň však zodpovedá skôr pracovnému psovi než učenlivému spoločníkovi na kolenách. Darí sa im, keď dostanú cielenú úlohu, jasné pokyny a pevné vedenie.

Vzhľadom na svoje lovecké dedičstvo sa Vlčakovia zvyčajne zle znášajú s malými zvieratami v domácom prostredí. Na túto skutočnosť je dôležité pamätať počas prechádzok alebo hier vonku, pretože ich vlčí pôvod je zrejmý nielen z ich vzhľadu, ale aj z ich osobnosti.

Zdravá nedôvera a určitá rezervovanosť sú dnes podľa normy FCI vyslovene žiaduce. Zodpovedným chovom, dôslednou výchovou a komplexnou socializáciou je však možné tieto vlastnosti nasmerovať pozitívnym a spoločensky vhodným spôsobom. V uvedených podmienkach sa z československého vlčiaka môže stať nebojácny spoločník, ktorý sa pri výcviku ukáže ako veľmi poslušný a učenlivý. Jeho verná oddanosť svojmu pánovi sa z tohto hľadiska javí ako veľmi užitočná.

Vďaka jeho nadpriemernej inteligencii je veľmi učenlivý aj keď ide o náročné úlohy, a to za predpokladu, že ich považuje za zmysluplné. Československý vlčiak neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Taktiež sa neodporúča cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov.

Pre koho je vhodný?

Československý vlčiak je vhodný pre skúsených majiteľov psov, ktorí dokážu vyhovieť jeho špeciálnym potrebám a vycvičiť ho tak, aby bol spoločensky prijateľným psom s ohľadom na jeho špeciálne požiadavky. Vzhľadom k jeho povahe musí byť tento pes intenzívne fyzicky aj psychicky vyťažený, aby bol z neho vyrovnaný a spokojný spoločník.

Je to pes, ktorý si vyžaduje veľa času a dôslednosti. Človek, ktorý trávi niekoľko hodín denne mimo domova v práci a po práci si rád vyloží nohy, určite nie je vhodným majiteľom pre tohto aktívneho a citlivého vlčiaka. Nedostatočná výchova, nezmyselné násilie alebo zanedbávanie môžu mať v prípade tohto plemena psa nebezpečné následky.

Vzhľadom vlk, ktorého ale treba riadne vycvičiť. Svoje inštinkty si prebral priamo od vlka, preto naň treba pevnú ruku. Púta pozornosť všade, kde sa objaví.

Československý vlčiak môže byť po správnom výcviku a socializácii využívaný aj ako rodinný pes. Najmä pri kontakte s deťmi vystupuje do popredia trpezlivá a láskavá stránka tohto nesmierne verného, aj keď zároveň veľmi náročného psa.

Ak máte dobre oplotený pozemok, robustného vlčiaka môžete chovať aj vonku. Keďže má však rád spoločnosť a nerád zostáva dlho sám, druhý pes by mu v tomto prípade určite prospel. V prípade zlého počasia potrebuje mať možnosť uchýliť sa na suché chránené miesto. Samozrejme, dlhodobý pobyt vonku a voľné pobehovanie po Vašom pozemku nenahradí spoločné prechádzky a výlety do prírody. Pes potrebuje pevné puto s majiteľom a nikdy by nemal zostať sám príliš dlho.

Starostlivosť a výživa

Dobrá výchova a rozsiahla socializácia sú pri tomto psovi nesmierne dôležité, ale samozrejme to nie je všetko. Československý vlčiak potrebuje aj správnu starostlivosť a vyváženú stravu, aby si udržal pevné zdravie a vitálny životný štýl. Poriadna starostlivosť o srsť, pravidelné odčervovanie a každoročné očkovanie by mali byť súčasťou rutiny každého majiteľa psa.

Starostlivosť o srsť

Veľkou výzvou u tohto psa je určite výmena srsti, ku ktorej dochádza dvakrát ročne. Vtedy sa mení srsť z letnej na zimnú a naopak. Veľké množstvo srsti, ktoré vlčiak stratí v priebehu niekoľkých týždňov, je ťažké zachytiť, najmä keď sa zbavuje hustej zimnej srsti. Aj keď v tomto období je vysávač skoro stále v prevádzke, v odľahlých kútoch domu pravdepodobne vždy nájdete chumáče chlpov. Schopnosť prižmúriť oči nad nedostatkom čistoty vo Vašej domácnosti je v tejto fáze určite užitočná. Okrem srsti v období pĺznutia však tento pes prináša do domu prekvapivo málo nečistôt.

Výživa

Československý vlčiak nemá veľké nároky na krmivo, a preto zvyčajne dobre znáša akékoľvek dobré psie krmivo - či už suché alebo mokré, doma varenú alebo surovú stravu (metóda BARF). Dôležité je, aby krmivo obsahovalo všetky živiny, ktoré Váš pes potrebuje. To, čo Váš pes potrebuje, závisí od jeho veku, hmotnosti, veľkosti, úrovne aktivity a ďalších životných okolností.

Pri výbere krmiva je dôležité zohľadniť, že šteniatka rastú veľmi rýchlo a je potrebné im zabezpečiť dostatok živín pre ich správny vývin a rast. Ak by ste sa rozhodli kŕmiť vášho psíka granulami, odporúčam vám vždy si preštudovať zloženie, ktoré sa nachádza na zadnej strane balenia granúl.

Pravidelné ročné prehliadky u veterinárneho lekára sú nevyhnutné na zabezpečenie optimálneho zdravia vášho psa, rovnako ako v prípade všetkých psov. Na udržanie dobrého stavu chrupu sa odporúča čistiť zuby vášho vlčiaka aspoň dvakrát týždenne. Pre ich celkovú pohodu je dôležitá aj pravidelná kontrola uší, či sa v nich nenachádzajú nečistoty, a ich čistenie podľa potreby, približne raz týždenne. Podľa potreby je nevyhnutné zastrihávať im nechty, pretože ich nechty by pri chôdzi nemali vydávať cvakavý zvuk.

Zdravie

Počas vývoja plemena došlo, žiaľ, v niektorých fázach k príbuzenskej plemenitbe. Takto sa vyvinuli rôzne dedičné ochorenia. U československého vlčiaka sa častejšie vyskytuje dysplázia bedrového kĺbu. U renomovaných chovateľov sa však všetkým šteniatkam robia vyšetrenia na vylúčenie náchylnosti na toto ochorenie.

Cena

Československý vlčiak od renomovaného chovateľa stojí v priemere 1 100 až 1 500 eur.

tags: #ceskoslovensky #vlciak #hlava