Slovo "pes" na prvý pohľad pôsobí jednoducho, no jeho etymológia je menej jasná, ako by sa mohlo zdať. Zatiaľ sa ešte nikomu nepodarilo jednoznačne odhaliť jeho pôvod, čo viedlo k viacerým hypotézam a často aj k chybným vysvetleniam.
V ukrajinskom etymologickom slovníku sa uvádza, že ide o všeslovanské slovo s podobami ako "pes" či "pas", avšak prijateľná etymológia neexistuje. V českom etymologickom slovníku staroslovienčiny a praslovančiny nachádzame podobu "pьsъ". Na tomto stupni sa začínajú objavovať niekedy až fantastické vysvetlenia.
Zvukové korene slova
Mnohí etymológovia sa zamerali na vlastnosti psa, ako je jeho srsť, pestrosť, ostražitosť či jeho blízkosť k človeku. Avšak, ako naznačuje jeden z pohľadov, netreba obchádzať to, čo pes primárne robí: šteká, breše, havká. Práve v týchto zvukových prejavoch treba hľadať jeho etymológiu.
Základným charakterom psa je štekanie, brechanie, byť besný. Slovo "bes" aj v slovenčine má nejaký súvis s týmto zvukom, a tento súvis sa ešte lepšie ukazuje v sanskritskom jazyku. V sanskritskom jazyku nájdeme slovo "bhas", ktoré znamená "štekať" alebo "brechať", a slovo "bhás", ktoré znamená "hovoriť" alebo "besedovať". Tieto slová stoja veľmi blízko a zdieľajú spoločný prakoreň. Zo sanskritského "bhas" (štekať) v sanskritskom jazyku vzniklo slovo "bhasa", ktoré znamenalo "pes" alebo "pas". Podobné korene nachádzame aj v jednotlivých jazykoch Indie.
Súvislosti s inými jazykmi a významami
Z rôznych jazykov môžeme pozorovať aj iné súvislosti. Zistili sme, že v jazyku Toch B sa slovo "pask" používalo v zmysle "strážiť", "ochraňovať". S týmto slovom priamo súvisí aj latinské slovo "pasco" (napásať, chovať) a v cirkevnoslovanskom jazyku slovo "pasti" (ochraňovať, strážiť). V srbčine toto slovo nadobudlo podobu "paziti", ako aj v chetitskom jazyku "pahs-" (strážiť, ochraňovať).
Všetky tieto podoby vychádzajú z praindoeurópskeho koreňa "peh-ske", z ktorého sa v slovenčine vyvinulo slovo "paša" a "pastier", a s tým súvisiace aj srbčinské slovo "paziti".
Existujú aj ďalšie teórie, ktoré spájajú slovo "pes" s inými slovami. Niektorí tvrdia, že slovo "pes" najskôr pochádza z citoslovca "ps", ktorým sa na psov volávalo v časoch, keď človek ešte nevedel artikulovať, ale už žil so psami spoločne. Toto naznačuje Milan Machovec vo svojej knižke "Indoevropané v pravlasti".
Druhá teória tiež vychádza z citoslovca, pričom "ps" vyjadruje zvuk častého psieho močenia. Odkazuje na francúzske slovo "pisoár", ktoré vraj vzniklo podobne - ako vyjadrenie rovnakého zvuku ľudského.
Ďalší sa domnievajú, že slovo "pes" súvisí s prídavným menom "pestrý", pretože psy, na rozdiel od príbuzných vlkov a líšok, majú rôzne pestré sfarbenia. V tomto prípade by slovo "pes" súviselo so slovesom "písať".
Štvrtá teória spája pomenovanie psov s latinským slovom "pecus" (dobytek), pričom táto teória má dve podteórie.
Pes ako domestikované zviera
Pes domáci (Canis lupus familiaris) je domestikovaná podoba vlka dravého (Canis lupus). Je považovaný za prvé domestikované zviera a prvé zviera, ktoré človek cielene choval. K udomácneniu vlka došlo viackrát v rôznych častiach sveta a v rôznom čase nezávisle od seba, najneskôr pred 10 000 rokmi.
Pes je jedným z najstarších a najvšestrannejších domácich zvierat. Existuje v najväčšej plemennej variabilite, pričom sa odhaduje, že človek vyšľachtil viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohách: pes chráni stádo, prenasleduje zver, prináša korisť, ťahá bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok.
V závislosti od prostredia, v ktorom žije a pracuje dané plemeno, musí pes vykazovať určité žiaduce fyziologické i povahové vlastnosti. Napríklad lovec v ázijskej stepi potrebuje psa rýchleho a loviaceho zrakom, zatiaľ čo lovec v hustých lesoch strednej Európy využije skôr psa vytrvalého, s vynikajúcim čuchom.
Behaviorálne a genetické adaptácie
V dôsledku dlhodobej koevolúcie s ľuďmi sa u vlkov vytvorila celá rada behaviorálnych (napr. znížená agresivita) aj genetických adaptácií. Genómy vlkov a psov sa líšia v mnohých regiónoch, pričom niektoré regióny sú zodpovedné za činnosť mozgu a vývoj nervového systému, čo by mohlo stáť za behaviorálnymi zmenami u vlkov. Okrem toho bolo identifikovaných 10 génov hrajúcich kľúčovú úlohu pri trávení škrobu a metabolizme tukov, čo zrejme umožnilo vlkom efektívnejšie sa priživovať na ľudskej strave.
Ako sa psy stali najlepšími priateľmi človeka | Bezplatný dokumentárny film Nature
Slovné spojenia a hanlivý význam
Pri skúmaní slov odvodených od výrazu "pes" musíme konštatovať, že obrovská väčšina z nich je hanlivých. Toto je prekvapujúce, pretože pes je často označovaný ako "najlepší priateľ človeka". Napriek tomu máme slová ako "psota" (špatné), "psí počasie" (počasie, do ktorého by ani psa nevyhnal), "psotník" (pôvodne označenie pre nepríjemnú vec, neskôr detská choroba). Ďalej máme frázy ako "psí život", "život pod psa", "byť vo psí" (úplne na dne) a "nasadzovať niekomu psiu hlavu" (hovoriť o ňom len to najhoršie).
Keď je niekto "psí čumák", je nepříjemně chladný, bez emócií. Ešte horšie je, keď o niekom povieme, že je "pes", čo znamená, že je to "bezohľadný, krutý človek". Slovo "pes" sa často používalo ako nadávka pre kacírov, ateistov alebo ľudí iného vierovyznania ("neveriaci pes"). Ani ďalší význam slova "pes" - "bezvýznamná krátka divadelná rola" - nie je pochvalný.