Československý vlčiak: Fascinujúce spojenie psa a vlka

Československý vlčiak je fascinujúce plemeno, ktoré spája jedinečné vlastnosti vlka a psa. Jeho história, temperament a potreby sú výnimočné, čo robí z tohto plemena skvelého spoločníka pre aktívnych majiteľov, ktorí sú ochotní investovať čas a energiu do jeho výcviku a socializácie.

Pôvod a história

V roku 1955 sa vo vtedajšej ČSSR uskutočnil biologický pokus kríženia nemeckého ovčiaka s karpatským vlkom. Cieľom tohto kríženia bolo získať služobných psov pre potreby československej pohraničnej stráže. Predpokladalo sa, že „priliatim“ krvi vlka do krvi nemeckého ovčiaka sa dosiahne u psov vyššia odolnosť, vytrvalosť a ostražitosť, ktorá bola požadovaná k zabezpečeniu západnej hranice vtedajšieho Československa. Ing. Karel Hartl vypracoval projekt na získanie krížencov vlka so psom. Projekt zahŕňal okrem preskúmania otázok medzidruhového kríženia z biologického hľadiska, z hľadiska dedičnosti, biometrie, fyziologických rozdielov medzi psami, vlkmi a ich krížencami.

Prvé krížence sa narodili v CHS Libějovice zo spojenia vlčice Brity a nemeckého ovčiaka Cézara z Březového hája. Narodilo sa päť šteniat (1 pes a 4 suky), z ktorých sa v ďalšej plemenitbe uplatnila suka F1 Bety a suka F1 Berta. Berta odchovala v CHS Šamorín niekoľko generácií krížencov druhej filiálnej generácie. Z Bertiných šteniat sa v ďalšom chove uplatnila suka Osa a psy Old a Odin, ktorí prispeli svojím genetickým materiálom aj medzi prvými civilnými chovateľmi.

Koncom 60. rokov prišiel rozkaz, ktorým bol experiment kríženia vlka a nemeckého ovčiaka, resp. ďalšie vzájomné kríženie už vzniknutých krížencov, zastavený. Krížence však zostali na Slovensku, kde pod vedením mjr. Františka Rosíka, kríženie pokračovalo. Vytvorila sa dostatočne veľká chovná základňa pre uznanie plemena. Na Slovensku preto vznikla silná iniciatíva za uznanie československého vlčiaka ako plemena.

Klub vznikol až v roku 1981, keď sa Český svaz chovatelů podujal zapísať československého vlčiaka do hlavnej plemennej knihy v Prahe. O rok neskôr bol československý vlčiak vtedajším Federálnym výborom chovateľských zväzov ČSSR uznaný za národné plemeno. FCI uznala československý vlčiak v roku 1989 pod číslom 332.

Vzhľad a charakteristika

Československý vlčiak je stredne veľké až väčšie, vlkovi nápadne sa podobajúce plemeno s typickou vlčou pružnou chôdzou. Má pevne stavané telo obdĺžnikového tvaru. Dosahuje výšku v kohútiku minimálne 65 cm (psy) / 60 cm (suky), horná hranica nie je stanovená. Telo československého vlčiaka má byť obdĺžnikového rámca s pomerom 9:10 (výška:dĺžka). Toto plemeno sa vyznačuje dlhými bedrovými aj hrudnými končatinami.

Hlava je suchá, so šikmými a úzkymi vlčími očami jantárovej farby. Uši majú byť malé, vzpriamené, trojuholníkového tvaru. Farba srsti je žltosivá až striebristosivá s charakteristickou svetlou maskou na hlave, na spodnej strane hrdla a na hrudi. Srsť je hustá s rovnými chlpmi, v zime prevláda mohutná podsada. V pokoji je chvost zvesený.

Povaha a správanie

Československý vlčiak je vytrvalý a pohyblivý pes, odolný voči horúčavám, mrazom aj vlhkosti. Zachoval si veľa z vlčích inštinktov, najmä orientačný zmysel a vynikajúci čuch. Z druhej strany sa mu nepodarilo celkom vyničiť plachosť a nedôverčivosť k cudzím ľuďom. Málokedy breše, občas skučí a zavýja. Suky sa hárajú iba raz za rok.

Tým, že československý vlčiak vznikol krížením vlka so psom, prejavujú sa v jeho chovaní iné štruktúry chovania ako pri iných plemenách psov. Tieto krížence si zachovávajú anatomické prednosti vlka, vďaka ktorým dokáže vytrvalo bežať, prispôsobiť sa klimatickým podmienkam a dobre sa orientovať v teréne. Na druhej strane je československý vlčiak ťažšie vychovateľný, keďže rovnako ako vlk, ani toto plemeno nerobí nič zbytočne. Zásadne neopakuje činnosť, pri ktorej mal negatívnu skúsenosť. Je tiež nevhodné cvičiť ho drilom ako je to zvykom u nemeckých ovčiakov, pretože ak nie je vlčiak motivovaný napríklad potravou, nemá dôvod cvik vykonať.

Toto plemeno je veľmi naviazané na svoju rodinu či svorku. Veľmi ťažko si zvyká na nových majiteľov. Je empatické a citlivé, a preto potrebuje silné puto so svojím pánom. Má silné lovecké inštinkty, preto je vhodné venčiť ho na vodítku. Československý vlčiak je veľmi náročný na socializáciu, ktorú je potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne.

Využitie a nároky

Hoci tvorcovia rátali so všestranným využitím, uplatňuje sa zatiaľ najčastejšie ako saňový pes v záprahu alebo pri športe. Je to mimoriadne náročné plemeno, ktoré výhradne patrí do rúk skúseného kynológa. Výchova býva veľmi ťažká, žiada si veľa trpezlivosti, skúseností aj citlivosti.

Československý vlčiak je náročný na pohyb a potrebuje pravidelnú psychickú stimuláciu. Ideálny je pre neho život na vidieku, kde má dostatok priestoru na pohyb. Starostlivosť o srsť nie je náročná, stačí pravidelné česanie počas obdobia presrsťovania. Dôležité je tiež dbať na stav zubov, pazúrov a uší.

Pri výbere krmiva pre československého vlčiaka je kľúčové zohľadniť jeho veľkosť a rýchly rast, najmä v šteňacom veku. Odporúča sa začať s kĺbovou výživou, aby sa zabezpečil správny vývoj pohybového aparátu. Tieto psy majú vlčie inštinkty a nepohrdnú surovým mäsom. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti, pričom je odporúčané kŕmiť československého vlčiaka dvakrát denne.

tags: #ceskoslovensky #vlciak #zauzivana #skratka