Poskytnutie prvej pomoci zvieraťu rozhodne nie je jednoduchá záležitosť a vyžaduje ako teoretické, tak praktické zručnosti. Pokiaľ nie je možné, aby poskytol adekvátnu prvú pomoc poranenému alebo chorému zvieraťu veterinárny lekár, je potrebné, aby zakročil majiteľ zvieraťa, prípadne iná osoba. Keďže téma poskytnutia prvej pomoci je natoľko rozsiahla, že sa o nej píšu knihy, v nasledujúcom článku si predstavíme úplne základy, ktoré by mal ovládať každý majiteľ psa alebo mačky.
Pred samotným ošetrením pacienta je potrebné dodržať niekoľko dôležitých zásad. Naša bezpečnosť je vždy na prvom mieste. V každej situácii preto dbáme najmä na prevenciu ďalšieho zranenia ako u nášho pacienta, tak aj u seba. Napríklad, pokiaľ sa stala autonehoda, je potrebné najprv zastaviť premávku, a pokiaľ vidíme voľne sa pohybujúce zvieratá, zaistiť ich na vôdzke. Následne sa oboznámime s pacientom. Pokiaľ sa jedná o naše vlastné zviera, poznáme jeho povahu, vek a zdravotný stav pred úrazom, situácia môže byť skomplikovaná naším psychickým stavom. Prirodzene sa jedná o veľmi stresovú situáciu, ale napriek tomu je potrebné konať s rozvahou. Unáhlené rozhodnutia môžu spôsobiť viac škody ako úžitku. Pokiaľ sa necítime dostatočne sebavedomo na poskytnutie prvej pomoci, požiadame o pomoc ďalšiu osobu. Ako pozorovateľ môžeme využiť situáciu na zavolanie veterinárnemu lekárovi, ktorý nás bude navigovať v ďalšom postupe.
Základná výbava a pripravenosť na terén
V ideálnej situácii poskytnutia prvej pomoci by sme mali mať poruke psiu lekárničku. Keďže ideálna situácia sa väčšinou odohráva iba v knihe, v praxi si postačíme aj s autolekárničkou alebo domácou lekárničkou. V teréne je často nutné improvizovať. Čo by ale mala obsahovať ideálna psia lekárnička? Do základnej výbavy rozhodne patrí obväzový materiál, sterilné gázy, nožnice, pinzeta, teplomer, baterka, jednorazové rukavice, fyziologický roztok, jednorazová striekačka, dezinfekčný roztok (napr. Betadine), a záchranárska fólia. Týmito pomôckami si pomôžeme pri vyšetrení zvieraťa, ošetrení rán, výplachu rán a očí, krvácaní či podchladení. Taktiež je dobré mať kontakt na taxislužbu ochotnú previezť poranené zviera, pokiaľ nemáme k dispozícii vlastné auto.
Pred poskytnutím ošetrenia musíme byť oboznámení so zdravotným stavom pacienta. Máme na pamäti, že zranené zviera je väčšinou v šoku, môže mať bolesti a môže sa chovať nevyspytateľne. Aj naše vlastné zviera nám môže v takejto situácii ublížiť. Preto u psa, pokiaľ je pri vedomí, nezvracia, nemá problémy s dýchaním alebo sa nejedná o brachycefalické plemeno (so skrátenou lebkou), je potrebné založiť náhubok. Pokiaľ náhubok nemáme, pomocou obväzu alebo inej šnúry ľahko zhotovíme improvizovaný náhubok, ako je znázornené na obrázku.

ABC a dôležitý postup pri prvom vyšetrení
Prvým vyšetrením zvieraťa postupujeme podľa systému ABC (Airways, Breathing, Circulation). Jedná sa o prvé písmená, ktoré nám pomáhajú zaisťovať najdôležitejšie životné funkcie. Ak zistíme, že srdcová a dychová činnosť je zastavená, musíme zahájiť resuscitačný protokol. Dýchaciu funkciu overíme pozorovaním, prípadne priložením ruky na hrudník - overujeme dýchacie pohyby. Srdce nemusíme cítiť pri jeho slabej funkcii alebo u obéznych zvierat, preto overujeme pulz, postup je uvedený nižšie. Na úplné overenie kardiopulmonálnej zástavy zasvietime do očí baterkou - pokiaľ sú zreničky rozšírené a nereagujú na svetlo, zahájime resuscitáciu.
Pred poskytnutím umelého dýchania je nutné overiť, že sú priechodné dýchacie cesty. Otvoríme ústnu dutinu, ktorú dôkladne prehliadneme, môžeme si pomôcť baterkou a rukou. Ruku do úst nikdy nevkladáme zvieraťu pri vedomí! Ak sú cesty priechodné, umelé dýchanie zahájime priložením úst okolo oboch nozdier. Je dôležité, aby zostala zatvorená ústna dutina. Objem vdýchnutého vzduchu musí byť primeraný veľkosti pacienta. Ideálny počet dychov je 15 za minútu.

Masáž srdca musí byť prevádzaná v bočnej polohe a na tvrdej podložke, aby bol dostatočný protitlak. U mačky a malého psa jednu ruku, u veľkého psa obe ruky priložíme na hrudník za oblasť lakťa a vykonávame 80-120 úderov za minútu. Pri striedaní masáže s dýchaním je vhodné vykonať 15 stlačení hrudníka a nasledovať 2 dychmi.

Meranie stavu pacienta a fixácia
Pokial je náš pacient pri vedomí a dýchacia aj srdcová frekvencia je zachovaná, pre získanie ďalších informácií musíme previesť základné vyšetrenie. To zahŕňa vyšetrenie vedomia, slizníc, pulzu, dýchania, telesnej teploty, kožnej elasticity a vonkajších poranení. Zviera je potrebné vyšetrovať čo najmenej stresujúco, pohyby musia byť pomalé a po celú dobu vyšetrovania je vhodné tiše prihovárať sa. Sliznice by mali mať ružovú farbu; bledá alebo namodralá farba môže signalizovať šok alebo iné vážne stavy a vyžaduje rýchlu veterinárnu pomoc.

Meranie pulzu prevádzame na stehnovej tepne. Nachádza sa z vnútornej strany stehna, približne v strede v žliabku medzi svalmi. Pulz má byť silný a pravidelný, frekvencia je 60-140/min u psa a 140-200/min u mačky. Telesná teplota psa a mačky by nemala presiahnuť 39°C a nemala by klesnúť pod 37,5°C.

Pri fixácii zvieraťa u psa je možné držať jedného človeka, mačku fixujú vždy dvaja. Fixácia v sede alebo v ľahu je ukázaná na Obr. 6 a je dôležitá najmä pre zamedzenie premáhania pri vstávaní. Pri extrémne vrtkom zvierati treba držať hlavu a hrudné končatiny jedného človeka a panvové končatiny druhým.

Najčastejšie typy ošetrení a špecifické situácie
Rany sú jedným z najčastejších zranení; každú ranu sa snažíme držať čistú a vlhkú, aby sa predišlo infekcii. Ideálne je krytie na rany, sterilné a nepriľnavé; ak nie je k dispozícii, použijeme sterilnú gázu namočenú fyziologickým roztokom. Pri rane na končatine sa často používa bandáž zo 3 vrstiev: krytie, vata a obväz; smerujeme od končatín k trupu, aby sa neblokoval krvný obeh. Kontrolujeme prsty na končatine, či nie je opuch a či sú teplé. Ak je rana spôsobená predmetom, ktorý je stále v rane, predmet nevytláčame; čo najskôr zviera odvezieme k veterinárovi.
Krvácanie sa rozlišuje na žilové a tepnové; tepnové krvácanie je nebezpečnejšie. Pri krvácaní aplikujeme tlak - buď tlakovým obväzom alebo priložením sterilných gáuz. Pokiaľ krvanie presakuje, pridáme ďalšiu vrstvu a opakujeme, kým krvácanie nezačne ustupovať. Pri úpale alebo prehriatí je dôležité okamžité schladenie tela studenou alebo vlažnou vodou a prevezenie do chládnejšieho prostredia. Teplota tela by mala zostať v rozmedzí 39-40°C. Ak zviera pije, podávame mu vlažnú vodu.

Otravy a toxické látky predstavujú ďalšiu veľkú hrozbu. Aktívne uhlie môže pohltiť toxíny; podávame ho podľa hmotnosti zvieraťa a vždy po konzultácii s veterinárom. Pri požití ostrých predmetov je nevyhnutné čo najskôr vyhľadať veterinárnu pomoc; nikdy nepoužívame náhubok, ak je podozrenie na otravu, lebo môže dôjsť k uduseniu pri vracaní.
Torzia žalúdka je vážne ohrozenie najmä veľkých plemien s veľkým hrudníkom; pri podozrení je potrebné okamžite vyhľadať veterinára a zvážiť prevenciu prostredníctvom dávkovania porcií a počtu jedál za deň.
Epileptické záchvaty vyžadujú pokoj a zabezpečenie prostredia pre psa. Počas záchvatov psa neutláčame, snažíme sa minimalizovať riziko zranenia a po záchvate vyhľadáme veterinára. Pri prípadných dýchacích alebo krvácajúcich ťažkostiach je potrebné konať rýchlo a kontaktovať veterinára čo najskôr.

Najčastejšie ohrozenia života a postup pri prvej pomoci
- Krvácanie - priložíme sterilnú gázu alebo čistú látku a vyvíjame tlakovú silu; pri silnom krvácaní z končatiny použijeme dočasné zastavenie.
- Otravy a požitie jedovatých látok - podávame aktívne uhlie a okamžite vyhľadáme veterinárnu pomoc; vyvolanie zvracania je potrebné len po konzultácii s veterinárom.
- Prehriatie a úpal - okamžité schladenie, podávanie vlažnej vody a transport na veterinárnu kliniku; nepoužívame ľad.
- Klíšťová nákaza - po prechádzke psa dôkladne prehliadneme a kliešťa odstránime; sledujeme príznaky infekcie.
- Torzia žalúdka - riziko hlavne u veľkých plemien; dodržiavame prevenciu a čo najrýchlejšie vyhľadáme veterinára.
- Poranenia nosa a krvácanie z nosa - upokojíme psa, umyjeme mu nozdrie a jemne osušíme; ak krvácanie pretrváva, vyhľadáme veterinárnu pomoc.
Transport k veterinárovi je finálna časť poskytnutej prvej pomoci. Aj keď sa zviera po ošetrení javí byť v poriadku, vyšetrenie veterinárom je potrebné vždy, bez ohľadu na okolnosti.
Prvá pomoc pre psy | Teleráno
Praktické poznámky a odporúčania
Pripravujte si doma aj na cestách balíček prvej pomoci a pravidelne si precvičujte základné kroky pod dohľadom odborníka. Mnohí veterinári a organizácie na ochranu zvierat ponúkajú kurzy prvej pomoci pre psy; je vhodné absolvovať ich, aby ste sa naučili rozlišovať nebezpečné situácie a správne konať. Pri každom núdzovom prípade je dôležité nezpanikáriť, priviesť zviera do bezpečného prostredia a volať pomoc odborníkom.
Prvá pomoc môže byť rozhodujúca pre prežitie a rýchle zotavenie psa. Správne vybavená psia lekárnička a jasný postup vám pomôžu zachovať chladnú hlavu a poskytnúť potrebnú starostlivosť v prvých minútach po zranení.