Pri výbere psa na dohľadávku diviačej zveri sa často zvažuje, či by mal majiteľ siahnuť po duričovi alebo inom type psa. V praxi sa ukazuje, že durič potrebuje špecifické vlastnosti a výcvik, aby bol schopný efektívne dohľadať a nahnať diviačku zver k lovcovi. Dôležité je zohľadniť aj terén, v ktorom sa lov uskutočňuje, a klimatické podmienky ako napríklad vysoký sneh, ktorý predstavuje výrazne odlišnú prácu pre brlohára a pre kopovov.
Hlavné skupiny poľovných psov a ich tradičné úlohy
Poľovné psy sa v rámci poľovníckej kynológie delia podľa pracovných úloh na brloháre, duriče, sliediče, stavače, farbiarov a ďalšie. Brloháre sú často kompaktné psy, ktoré dokážu nájsť a vyrútiť zver z brlohov a nor, prípadne ju postrážiť do príchodu poľovníka. Duriče sú zvyčajne najpočetnejšou skupinou a sú trénované na dohľadávku a naháňanie zveri na veľké vzdialenosti. Sliediče slúžia na vyplašenie a vyhnanie zveri z krytín, často sa používajú aj vo vodnom tavnisku a hustých kroch. Stavače sú najväčšie z poľovných plemien a vynikajú rýchlosťou dohľadávania, ale aj spoľahlivosťou na stope a pri naháňaní zveri až do doručenia na lovca.
Medzi ďalšie významné plemená patria farbiari, ktorí sú vedúci na dohľadávku konkrétnej stopy a vyžadujú si dlhší a náročnejší výcvik. Retrievery sa používajú na pristavenie zveri a jej bezpečné privlečenie k lovcovi po zastrelení. Chrty predstavujú skupinu lovcov s vysokým výkonom na otvorených pláňach a pri love vtáctva, hoci niektoré plemená sa používajú aj pri dohľadávkach po diviačej zveri.
Podľa regiónov a slovenského kontextu
Na Slovensku sú medzi poľovníckymi psami najznámejšie Slovenský kopov, Tatranský durič a Slovenský hrubosrstý stavač. Tieto plemená sú tradične využívané pri dohľadávke diviačej zveri a pri spoločných poľovačkách. Brloháre a duriče je možné rozlíšiť nielen podľa veľkosti, ale aj podľa typu srsti a konkrétnej funkcie v revíri.
- Slovenský kopov: nízka až stredná výška, čierna s hnedými znakmi, dlhšia srsť, vysoká orientačná schopnosť a hlasitosť na stope.
- Štajerský durič: silnejšia kostra a vysoká vytrvalosť, vhodný do členitého terénu.
- Slovenský hrubosrstý stavač: všestranné použitie na dohľadávku, naháňanie a prinášanie, vhodný do drsného terénu.
Severské poľovné plemená sa tiež objavujú na Slovensku, a v súčasnosti sú veľmi žiadané vďaka dobrej kombinácii výcviku a legislatívnych možností. Medzi najčastejšie rozšírené plemená patrí západosibírska lajka, ktorá je v súčasnosti najrozšírenejším severským poľovným psom na Slovensku.
Charakteristiky vybraných plemien vhodných na dohľadávku diviačej zveri
- Svižné duriče (kopov, jagterier, bigl): vhodné pre dohľadávku diviačej zveri, ale treba ich riadne viesť, aby sa vyhli nezvládnuteľnému vyučenému správaniu.
- Brloháre (jazvečíky, teriéry): kompaktné a schopné dostať sa do brlohov; dôležitá je kontrola temperamentu a vedenie na stope.
- Sliediče (kokršpaniel, špringeršpaniel, nemecký prepeličiar): dobré do hustých zámok a nízkych porastov, výborné pre vyplašenie zveri a následné dohľadanie.
- Stavače (anglický pointer, nemecký krátkosrstý stavač, anglický seter, írsky seter): vynikajúce pre dohľadávku na suchu a otvorenom teréne, vynikajúce na hľadanie a ukazovanie polohy zveri.
- Farbiari (Hannoverský farbiar, Bavorský farbiar): vyžadujú náročný výcvik a dlhší čas na doručenie do služby, najmä pri love veľkej zveri; dôležité je, aby dokázali nasledovať len jednu stopu a nepredbiehať zver.
Praktické poznámky k výcviku a chovu
Pre zaradenie psa a suky do chovu je potrebné splniť určité podmienky, ako je predloženie rodokmeňa, absolvovanie skúšok a výstav, a dodržiavanie chovateľského poriadku SPZ. Chov psov a sučíc sa riadi chovateľskými klubmi, ktoré sú súčasťou Slovenskej kynologickej jednoty a Slovenského poľovníckeho zväzu.
Čo sa týka výcviku, potrebuje výcvik odlišný podľa plemena: sliediče sa učia najskôr poslušnosti a vedenia na remeni, duriče postupne prechádzajú na zdokonaľovanie stope, dohľadávku, hlásenie a ostatné disciplíny, zatiaľ čo stavače sa učia rýchlo dohľadávať a vyhnať zver na blízko. Všeobecne sa odporúča začínať s výcvikom v primeranom veku, pričom niektoré plemená dospievajú skôr a iné neskôr.
Poľovný pes by mal byť v exteriéri aj vonku po celý rok a býva často ubytovaný v búde, ktorá potrebuje primerané zateplenie a kvalitnú konštrukciu. Výživa psa musí zodpovedať plemenu, veku a pohlaviu, so zohľadnením vyššej potreby energie počas výcviku a poľovačiek. Mäso a mäsové výrobky by mali predstavovať základ stravy; niektoré rastlinné potraviny sú pre psa ťažko stráviteľné.
Prílohy a vizuálne doplnky
V texte sú uvedené aj konkrétne plemená a ich charakteristiky, ktoré môžu poslúžiť ako praktický prehľad pre poľovníkov, chovateľov a majiteľov psov, ktorí uvažujú nad výberom spoľahlivého partnera pre dohľadávku diviačej zveri.
30 minút základného výcviku poľovníckeho psa
V súčasnosti sú severské plemená a lokálne slovenské druhy veľmi populárne; výber by mal brať do úvahy terén, klimatické podmienky a legislatívne požiadavky, ktoré určujú možnosti používania poľovne upotrebiteľných psov v jednotlivých revíroch.
Tabuľka so základnými údajmi o vybraných plemenách
| Plemeno | Hlavné použitie | Priemer výšky (cm) | Povaha |
|---|---|---|---|
| Slovenský kopov | Dohľadávka, sledovanie stopy | 45-50 | horlivý, vytrvalý |
| Slovenský hrubosrstý stavač | Dohľadávka, naháňanie | 55-70 | robustný, silný |
| Slovenský brlohář (jazvečík) | Brloh, durenie, sliedenie | 27-29 | kompaktný, húževnatý |
| Západosibírska lajka | Dohľadávka, naháňanie | 50-60 | odolný, výkonný |
| Nórsky losí pes | Lov losov, dohľadávka | 40-55 | priateľský, húževnatý |
Záverečné poznámky k výberu a používanie
Rozdiel medzi poľovným psom a psom poľovne upotrebiteľným spočíva v tom, že poľovným psom je pes príslušného čistokrvného plemena uznaného FCI, pričom preukaz o pôvode nie je nevyhnutný na všetky formy využitia. Na dosiahnutie poľovnej upotrebiteľnosti je nevyhný úspešný absolvovaný výcvik a skúšky podľa jednotlivých plemien a klubových poriadkov.