Aljašský malamut je majestátny pes, ktorý pochádza z drsného prostredia Aljašky. Je to typický arktický pes s jasnými špicovskými vlastnosťami. Počas zlatej horúčky zaplavili Aljašku zlatokopovia, ktorí čoskoro začali tiež využívať malamutov na vozenie potravín, pošty či náradia, pracovali dokonca pre Kráľovskú kanadskú políciu. V roku 2010 bol Aljašský malamut oficiálne uznaný ako štátny pes Aljašky. Aljašský malamut je mimoriadne priateľský pes. Táto vlastnosť je pre toto plemeno dokonca legendárna. Vraj neexistuje vhodný pes pre každého. Ak by sme sa však pokúsili také plemeno určiť, aljašský malamut by určite bol na čele takého zoznamu. To prizná každý, kto mal šťastie stretnúť sa so zástupcom tohto plemena.
Aljašský Malamut je ohromný pes s masívnou konštrukciou tela. Malamut má harmonickú stavbu tela a pôsobí dojmom sily, elegancie a dôstojnosti. Aljašský malamut je impozantný, svalnatý pes s naozaj veľmi pevnou kostrou a hlbokým hrudníkom. Má pevnú a vztýčenú hlavu s veľmi bystrým pohľadom. Hlavu má širšiu, papuľu masívnu ktorá sa veľmi mierne zužuje ku koreňu nosa. Malamutský pes má silnú a kompaktnú stavbu, silné končatiny a chlpatý chvost nesený nad chrbtom. Uši sú vztýčené, umiestnené ďaleko od seba, mierne smerujúce dopredu. Pysk je dlhý. Oči sú mandľového tvaru a šikmo nasadené. Aljašský malamut meria v ramenách 55 až 65 cm a váži 30 až 40 kg. Všetko na malamutovi naznačuje, že pochádza z arktických saní: Ťažké kosti, hlboký hrudník, mohutné plecia a hustá srsť odolná voči poveternostným vplyvom kričia: ”Živím sa ťažkou prácou!” Ich mandlové hnedé oči majú láskavý lesk, ktorý naznačuje, že sa po skončení pracovného dňa radi pritúlia k svojmu človeku.
Pôvod a História
Aljašský malamut je psie plemeno pochádzajúce z USA uznané v FCI v sekcii 5 pod číslom 243. Patrí medzi najstaršie plemená saňových psov, ku ktorým patria aj napr. sibírsky husky. Už názov plemena naznačuje jeho pôvod z Aljašky, kde slúžil ako ťažný pes a pomocník pri love. Malamuti majú svoj domov v severozápadnej Aljaške, kde až do konca 19. storočia boli jediným chovaným plemenom. Kočovné kmene žijúce v drsných podmienkach severu museli svoj majetok voziť stále so sebou. K tomu využívali psy s veľkou ťažnou silou. Okrem toho našli malamuti využitie tiež pri love medveďov či tuleňov a inej zveri. Svoje meno dostali malamuti od kmeňa inuitov, ktorí sa volali Mahlemuti či Mahlemiuti. Tento kmeň bol na svojich psích pomocníkov hrdý, vychovávali ich k spolupráci a rozvíjali ich inteligenciu. Vďaka tomu sa u malamutov rozvinula charakteristická priateľská povaha. Vraj neexistuje vhodný pes pre každého. Ak by sme sa však pokúsili také plemeno určiť, aljašský malamut by určite bol na čele takého zoznamu. Za existenciu tejto krásnej rasy vďačíme Inuitom - kočovníkom, ktorí pred 35 000 rokmi migrovali zo Strednej Ázie na Aljašku. Na potulkách sprevádzali kočovníkov psy šakalového typu, ktoré boli krížené s polárnymi vlkmi a v priebehu storočí boli počiatkom vzniku charakteristických plemien typu severný malamut. Aljašský malamut je neuveriteľne silný, ťažko pracujúci pes špicovitého typu. Je láskavý, verný a hravý, ale aj dôstojný. Malamuti, známi svojimi vynikajúcimi loveckými schopnosťami, sa využívali aj na lov predátorov, ako sú medvede. Okolo roku 1896, počas zlatej horúčky, sa spolu s inými ťažnými psami stali neoceniteľnými pomocníkmi. V tomto období sa začali organizovať preteky psích záprahov, vďaka čomu síce vytrvalí, ale ťažší a pomalší malamuti takmer vymreli kvôli kríženiu plemena so sibírskym huskym či rôznymi plemenami dovezenými z Európy.
Povaha a Temperament
Malamuti sú známi svojou priateľskosťou povahou a oddanosťou voči svojim majiteľom. Aljašský malamut je inteligentný, ale zároveň aj nezávislý pes. Dobre socializovaný malamut je veselý spoločník, miluje deti a iné psy. Napriek tomu, že je priateľský a prítulný, zachováva si určitú dávku nezávislosti a samostatnosti. Je to pracovné plemeno vhodné najmä pre aktívnych ľudí. Má silný svorkový pud a preto nie je psom jedného človeka. Aljašskí malamuti sú neuveriteľne aktívne a energické psy, ktoré boli vyšľachtené na ťahanie ťažkých saní v drsných arktických podmienkach. Majú silnú pracovnú morálku a potrebujú dostatok pohybu, aby boli šťastní a zdraví. Aljašský malamut je mimoriadne priateľský pes. Táto vlastnosť je pre toto plemeno dokonca legendárna. V minulosti tieto psy sprevádzali človeka pri love, preprave a dokonca pomáhali pri starostlivosti o deti! Napriek svojej veľkosti je to veľmi živý pes. Vlastnosť, za ktorú je tak obľúbený je absencia agresie voči ľuďom. Preto sa osvedčí ako rodinný pes - dokonca aj pri malých deťoch. Je však potrebné mať na pamäti, že sa môže chovať voči iným zvieratám úplne inak - tu sa môže ukázať, že aljašský malamut je menej priateľský, pokiaľ ide o súťaž o vedenie v stáde. Inštinkt lovca sa môže aktivovať aj počas prechádzok, takže dávajte pozor, aby malamut neprenasledoval divoké zvieratá. Aljašskí malamuti si bez námahy získavajú srdcia svojou hravou a priateľskou povahou a každého, vrátane cudzích ľudí a prvých návštevníkov, považujú za priateľa - to ich však robí menej vhodnými ako strážnych psov. Ich vernosť rodine a priateľom je neochvejná, pretože sa im darí byť neoddeliteľnou súčasťou svojej ľudskej svorky a ochotne sa zapájajú do všetkých rodinných aktivít. Hoci nemajú prílišné sklony k štekaniu, sú známe svojim charakteristickým zavýjaním "woo woo". Temperament malamuta je ovplyvnený faktormi, ako sú genetika, výcvik a socializácia. Šteňatá s príjemnou povahou prejavujú zvedavosť a hravosť, ochotne sa približujú k ľuďom. Voľba vyváženého šteniatka stredného vzrastu a vyhýbanie sa príliš dominantným alebo príliš plachým šteniatkam je často múdrou voľbou. Stretnutie so psom pred adopciou je nevyhnutné na zabezpečenie temperamentu, ktorý zodpovedá vášmu pohodliu. Ak je to možné, pozorovanie súrodencov alebo iných príbuzných rodičov šteňaťa môže poskytnúť náhľad na jeho budúce správanie. Socializácia, kľúčový aspekt pre všetkých psov, by sa mala začať skoro a malamuta počas jeho formovania vystaviť rôznym ľuďom, prostrediam a zážitkom. Zapísanie do triedy pre šteniatka slúži ako fantastický začiatok. Aljašský malamut miluje ľudí a vyžaduje veľa pozornosti. Často sa nazýva medvedíkom. Má silne vyvinutý svorkový pud a preto urobíte najlepšie, keď ho zaradíte do rodiny a nevyhodíte ho von od svorky. Práve pre túto povahovú vlastnosť nie je psom oddaným výhradne jednému človeku. Sú veľmi inteligentní a vyžadujú podnety, ktorými môžeme psa naučiť poslušnosti.
Aljašský malamut je nezávislý a tvrdohlavý pes, výcvik tohto plemena je veľmi ťažký. Malamut nie je doporučovaný začiatočníkom, pretože aj malé chyby vo výchove sa veľmi ťažko naprávajú, zvlášť, pokiaľ nemáte celkom jasno v tom, čo od psa budete chcieť. Napriek svojej tvrdohlavosti môže byť cvičený, pretože veľmi rýchlo pochopí, čo sa od neho chce a majiteľ je od začiatku milo prekvapený, ako pes za odmenu cvičí. Bez odmeny a pri dlhšom opakovaní môžu nastať problémy. Pes sa rýchlo unudí - tento rys je však typický pre všetky severské plemená. Iba jeho veľkosť stačí na to, aby sa stala pre majiteľa - nováčika neprekonateľnou prekážkou. Mnoho malamutov končí v útulku či utratením preto, že sa majiteľ zahľadel do roztomilého šteniatka a nezvládol veľké, tvrdohlavé a silné zviera. So svojim svorkovým pudom môže malamut javiť väčšiu mieru “kontaktného chovania” k psom ako neseverské plemená, vrátane rýchleho “nástupu” na nesvorkovo sa chovajúceho psa, alebo agresívnejšie reakcie pri obmedzení pohybu napr. na vôdzke. Na voľnom priestranstve a pri dodržiavaní pravidiel slušného psieho chovania je malamut nekonfliktný. Ako strážcovia sú takmer nepoužiteľní, a pokiaľ ich napriek tomu budete cvičiť na obranu či stráženie, ničíte ich prirodzené inštinkty a tým aj ich povahu. Prípadných záujemcov o váš majetok iste odradí ich veľkosť, a nemusíte sa pri tom báť, že napadne poštára. Čo sa týka štekania, malamut je skôr tichý pes. Obvykle vôbec nešteká - skôr rozpráva alebo spieva, vytím sa možno snaží dohovoriť so vzdialenejšími členmi svorky. Vlastníci malamutov si zároveň všimli, že pokiaľ psy vyjú, prestanú všetci naraz. Toto je ďalší dôkaz ich kolektívneho pudu.
Tajomstvá výcviku dobre vychovaného 15-týždňového aljašského malamuta | Happy Howlin' Dog Training
Vzhľad a Srsť
Srsť malamuta môže byť čiernej farby alebo od zlatej cez rôzne odtiene červenej po hnedočervenú vždy s bielymi znakmi. Jediné prípustné jednofarebné sfarbenie srsti je biele. Má byť odvážny, zdravo zvedavý, v žiadnom prípade bojazlivý či agresívny. Srsť malamuta je veľmi hustú s hustou podsadou, ktorá je mierne hrubšia ako u Sibírskeho huskyho. Poskytuje mu výbornú ochranu pred chladom. Malamut má rôzne sfarbenia srsti, ide napríklad o odtiene šedej a bielej, vlkošedej, čiernobielej, červenobielej alebo čisto bielej farby. Chvost je hustý, nesený nad telom a pri pohybe na ňom elegantne veje jemná srsť. Malamut má silnú a kompaktnú stavbu, silné končatiny a chlpatý chvost nesený nad chrbtom. Uši sú vztýčené, umiestnené ďaleko od seba, mierne smerujúce dopredu. Pysk je dlhý. Oči sú mandľového tvaru a šikmo nasadené. Srsť je hustá s hrubou podsadou, mierne drsnejšia a dlhšia než srsť sibírskeho huskyho. Pri porovnaní týchto dvoch plemien si všimneme, že malamut má s huskym veľa spoločného. Je však masívnejší a silnejší než on. Malamuti majú hustú dvojitú srsť, ktorá ich chráni pred nízkymi teplotami. Je dôležité uvedomiť si potrebu regulácie teploty vášho šteňaťa. Pri vysokých teplotách sa môžu rýchlo prehriať. Nikdy neholte svojho aljašského malamuta počas letných mesiacov. Aj keď je to dobre mienené, môže to ešte viac narušiť schopnosť vášho psa zostať v chlade. Pravidelná starostlivosť o srsť je tiež veľmi dôležitá na udržanie jej zdravia a minimalizáciu línania. Kefovanie aspoň niekoľkokrát týždenne a častejšie počas obdobia silného línania môže pomôcť znížiť množstvo uvoľnenej srsti a zabrániť jej vypadávaniu.
Aljašský malamut zhadzuje podsadu dvakrát do roka a stratí ju všetku naraz. Táto veľmi intenzívna “plznúca perióda” trvá asi tri týždne. Podsada vypadáva vo veľkých chumáčoch. Kartáčovanie a vysávanie podlahy je na dennom poriadku. Chovatelia v teplejších oblastiach zaznamenávajú trvalé nepozorovateľné pĺznutie po celý rok. Malamut je pomerne čistotné a nepáchnuce zviera. Má sklony sa umývať ako mačka. Aj keď je celý zablatený, očistí sa sám. Preto ich kúpeme minimálne, 1x ročne. Okrem pĺznutia nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť o srsť. U súk pĺznutie nadväzuje spravidla na háranie. Dá sa povedať, že fenka je najvypĺznutejšia v dobe faktického či teoretického pôrodu šteniat. Malamutov netrimujeme ani nestriháme. Občasné kartáčovanie je potrebné k odstráneniu odumretej srsti, inak srsť udržujeme len v čistote.
| Základná farba | Prípustné odtiene | Biele znaky |
|---|---|---|
| Čierna | Zlatá, rôzne odtiene červenej, hnedočervená | Vždy s bielymi znakmi |
| Biela | - | Jediné prípustné jednofarebné sfarbenie |
Potrebná Starostlivosť a Výcvik
Aljašský malamut je silný, vytrvalý a inteligentný pes, ktorý si vyžaduje dostatok priestoru a pohybu. Potrebuje pravidelné dlhé prechádzky a intenzívny tréning. Toto plemeno je veľmi tvrdohlavé, temperamentné, rád rozhoduje po svojom. Je veľmi priateľský a prítulný, avšak nie je odporúčaný pre neskúsených chovateľov kvôli svojej tvrdohlavosti a snahe prevziať vodcovskú pozíciu v svorke. Dôležité je zabezpečiť správnu socializáciu, aby sa pes naučil vychádzať s inými zvieratami. Aljašský malamut vyžaduje dostatok pohybu a ideálnym prostredím je veľký oplotený dvor. Potrebuje duševné aj fyzické zamestnávanie; inak sa môže začať nudiť, čo vedie k nežiaducemu správaniu, ako je žuvanie predmetov alebo hrabanie jám.
Aljašský malamut je ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí majú skúsenosti so psami a sú schopní poskytnúť mu dostatok pohybu a mentálnej stimulácie. Je to plemeno, ktoré miluje spoločnosť a potrebuje mať majiteľa, ktorý sa mu aktívne venuje a zapája ho do rôznych aktivít. Aljašský malamut je veľmi aktívne plemeno, ktoré vyžaduje minimálne 1,5 až 2 hodiny intenzívnej aktivity denne. Odporúča sa kombinácia prechádzok, behu a rôznych aktivít, ako je ťahanie sane, agility alebo obedience. Ideálne je, ak sú aktivity rozdelené do niekoľkých fáz počas dňa, aby sa predišlo vyčerpaniu psa a podporilo jeho duševné zdravie. Najspokojnejší bude v rodinnom dome s veľkou záhradou a prístupom na (dobre oplotený) dvor. Potrebuje veľa priestoru na behanie a hranie - v byte môže byť nešťastný, pokiaľ mu nebude dopriaty dostatok pohybu. Toto plemeno je odolné a zvláda celoročný pobyt vonku, pričom nie je nutné zateplenie búdy v zime. Malamut je silný pes, ktorý sa najlepšie prejaví v športoch ako Weight Pulling, kde ťahá voz s prispôsobenou váhou. Vytrvalostné aktivity sú vhodné od 15 mesiacov veku. Vzhľadom na jeho dominantné sklony nie je vhodný na výcvik ako strážny pes.
Cvičenie malamuta je výzvou vašim schopnostiam. U tohto plemena je zvlášť dôležité začať s cvičením skoro. Určite pravidlá a uistite šteňa, že ste v prevahe. Napríklad ak nechcete dospelého psa v posteli, nestrpte to ani u šteňaťa. Dôkazom vašej prevahy je to, že očakávate vždy splnenie vašej požiadavky. Ak pes zistí, že nie ste dôsledný, skôr či neskôr si navykne neposlúchať. Veci, ktoré sú roztomilé u šteňaťa, úplne inak vyznejú u 40 kilového psa. Tento svorkovo orientovaný pes rád splní vaše požiadavky, ak ste tzv. super-alfa alebo alfa jedinec. Najvhodnejšie sú preto cviky poslušnosti, ale aj mimo cvičiska musí pes mať pocit, že je stále pod vašou kontrolou. Je dôležité nezabudnúť, že malamut je pes pracovný - potrebuje niečo robiť. Zatvoriť ho na dvore, dať mu kosť a čakať, že bude šťastný, nie je najlepší nápad. Do dobrej kondície sa pes dostane cvičením, hraním a vybehaním napr. s bicyklom, alebo na túre. Tento pes je výborným spoločníkom na výlety do prírody, sám si totiž môže niesť potravu aj vodu.
Zdravie a Výživa
Aljašský malamut je vo všeobecnosti pes s dobrým zdravotným stavom. Medzi najčastejšie choroby patrí svalová dystrofia alebo dystrofia rohovky. Pomerne časté sú aj všetky očné choroby. Rovnako ako väčšine veľkých plemien aj malamutovi hrozí dysplázia kĺbov - bedrový kĺb a lakeť. Preto je dôležité zvoliť správne krmivo, ktoré zohľadňuje potreby veľkých plemien, napr. VETEXPERT RAW PALEO Adult large turkey.
Pre rýchlo rastúce veľké plemeno je dôležité zvoliť kvalitnú stravu, bohatú na minerály a vitamíny. Vzhľadom na vysokú aktivitu je potrebné zvoliť krmivo s vyššou energetickou hodnotou. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do viacerých porcií, aby sa predišlo torzii žalúdka.
Chovateľ, od ktorého získate šteňa, vám určite poradí s vhodnou výživou aj s dávkami. Neskôr bude treba prejsť na inú stravu - urobte to postupne. Náhlou zmenou sa môžu dostať žalúdočné problémy. Zvyčajne kŕmime šteňa 3x denne, alebo voľne. Malamuti sú úplne dospelí až po 18-tich mesiacoch veku. Ak je potrava podávaná voľne, musí byť pod kontrolou. Sú jedinci, ktorí majú tendenciu zhltnúť všetko naraz, čo môže viesť k problémom s obezitou z prekŕmenia. Zo šteňacej potravy na dospelú sa prechádza zvyčajne okolo 9-tich mesiacov veku. Toto všetko je otázkou citu, skúsenosti a porady s veterinárom či chovateľom.
Malamut ako Kríženec
Dnes je na celom svete viac ako 18 mesticov sibírskych husky získaných krížením s rôznymi plemenami psov. V závislosti od plemena sa líšia veľkosťou, vzhľadom a samozrejme individuálnymi povahovými vlastnosťami. Napriek tomu, že existuje veľa krížencov husky s inými predstaviteľmi psieho sveta, žiadny z nich nemal oficiálne uznanie. Kríženec huskyho a malamuta je jedným z najúspešnejších krížencov sibírskeho huskyho. Jedno aj druhé plemeno patrí k severským záprahovým psom. Spočiatku sa používali v tíme na prepravu rôznych tovarov a ľudí. Postupom času, vďaka ich priateľskej povahe a ich oddanosti, sa tieto plemená začali chovať ako domáce zvieratá. Nie každý dokáže rozoznať rozdiel medzi týmito dvoma plemenami psov, hoci každé z nich má individuálne charakteristické vlastnosti, fyzické aj psychické. Napríklad, malamut sa vyznačuje väčšou postavou, hustou srsťou, mohutnými labkami a impozantnou chôdzou. Na jeho tvári je charakteristická maska, ktorá pripomína srdce, zatiaľ čo u huskyho tento vzor pripomína vrchol stromu s vetvami rozbiehajúcimi sa rôznymi smermi. Husky, je zasa menšieho vzrastu, hoci patrí tiež k veľkým plemenám psov. Ich srsť nie je taká hrubá a dlhá ako malamut. Husky tiež nemá charakteristický psí zápach. Je obratnejší a voľnejší v pohybe, zatiaľ čo malamut je oveľa vytrvalejší, ale nelíši sa vo vysokej rýchlosti. Farba očí môže byť hnedá alebo modrá, tomuto plemenu je tiež vlastná heterochrómia, to znamená, že oči môžu mať rôzne farby. Každý mestic by mal spájať výrazné povahové črty oboch plemien, pozitívne aj negatívne.... Keďže husky aj malamut sú záprahové psy, sú odolné, aktívne a silné. Husky, krížený s malamutom, je živý, energický pes, ktorý si vyžaduje neustálu pozornosť. Je skvelá pre rodiny s deťmi, pretože sa rada hrá a šantí, čo obom pomáha zabaviť sa na dlhú dobu. V tomto období by ste mali byť obzvlášť ostražití, keďže šteniatko prejavuje záujem o všetky veci v dome, ktoré potrebuje nielen oňuchať, ale aj ochutnať. Pri výchove mestica huskyho a malamuta vám to poriadne potrápi nervy, lebo toto plemeno psa je tvrdohlavé. Takýto pes pozná svoju hodnotu a v mnohom sa bude majiteľovi vzoprieť, preto je lepšie začať ich u ľudí, ktorí majú dostatočné skúsenosti s výchovou psov. Ako každý iný domáci miláčik, aj mestici husky a malamut si vyžadujú neustálu pozornosť a komunikáciu. Každý pes, či už čistokrvný, alebo kríženec alebo kríženec, pre normálny život, musí správne a plne jesť. V prípade potreby okrem hlavných potravín v strave psa by mali byť zahrnuté vitamínové komplexy a doplnky stravy, toto by sa však malo robiť len vtedy, keď to predpisuje veterinárny lekár. Diéta mestic husky a malamut môže pozostávať z konvenčných produktov aj špeciálneho krmiva pre psov, avšak dobrej kvality. Najlepšie je zastaviť sa pri jednom spôsobe kŕmenia - akékoľvek hotové krmivo alebo prírodné produkty. Najprv by ste mali poznať metabolické vlastnosti psa - mestic husky a malamuty majú dobrý metabolizmus, preto nemajú sklony k obezite, ako napríklad labradory. Čo sa týka strihania mestica, nelíši sa od štandardného strihu akéhokoľvek iného psa. Vyžaduje sa pravidelné odčervovanie (raz za tri mesiace), očkovanie, kúpanie a česanie srsti.
