Z dlhých jarných prechádzok s domácimi maznáčikmi si môžete priniesť do bytu či domu aj neželaných návštevníkov. Vnútorné aj vonkajšie parazity psíkov a mačičiek sú nepríjemný problém, ktorý sa týka každého zvieratka a tiež jeho chovateľa. V prvej časti série o parazitoch sa venujeme tým vnútorným, keďže psy a mačky môžu byť hostiteľmi veľkého množstva týchto parazitov.
Vnútorné parazity spôsobujú tráviace problémy ako hnačka, zvracanie, nechutenstvo, chudnutie. Iné napádajú rôzne orgány či viacero orgánov naraz ako pľúca, pečeň, obličky, centrálny nervový systém. Pri napadnutí týmito parazitmi môžeme pozorovať klinické príznaky ako hnačka, zvracanie, krv v stolici, hlien v stolici, strata hmotnosti, nafúknuté brucho, nechutenstvo, malátnosť, kašeľ. Prejavy zahŕňajú hnačku, zvracanie, úbytok hmotnosti, nafúknuté bruško, slabosť a zhoršenú kvalitu srsti. Parazity môžu spôsobovať bolesti a v krajnom prípade dokonca smrť. Najčastejšie napádajú vnútorné parazity tráviaci trakt zvieraťa, kde sa živia živinami, ktoré prijíma jedinec zo stravy. Taktiež sa živia jeho krvou alebo tráviacimi šťavami.
Najviac ohrozenou skupinou sú šteniatka a mačiatka, ktoré ešte nemajú dostatočne vyvinutý imunitný systém. U šteniatok a mačiatok môže masívne napadnutie parazitmi spôsobiť aj smrť. Šteniatka sa môžu nakaziť ešte v maternici počas života plodu a potom s materským mliekom. Šteniatka a mačiatka odčervujeme od veku 2.-3. týždňa, a pokračujeme v dvojtýždňových intervaloch až do veku 3 mesiacov. Od veku 3 mesiacov do veku 6 mesiacov odporúčame odčervenie 1x mesačne. Prvé odčervenie šteniatka by sa malo uskutočniť, keď má šteniatko dva týždne, potom každých 14 dní až dva týždne po odstavení (odstavenie materského mlieka) - to preto, aby sa zabránilo laktogénnemu prenosu parazitov.
Typy vnútorných parazitov
Vnútorné parazity psov a mačiek môžeme všeobecne rozdeliť na dve skupiny - jednobunkové parazity (alebo prvoky, lat. protozoa), a červy (helminty). S červami sa vo veterinárnej praxi stretávame najčastejšie. Rozlišujeme dve základné skupiny červov, a to oblé červy a ploské červy.
Oblé červy (Nematódy)
Najznámejším zástupcom oblých červov u psa a mačky je škrkavka. Do rovnakej živočíšnej skupiny patrí aj na ľuďoch parazitujúca mrľa detská. Škrkavky sú okrúhle, hladké červy bielej, svetložltej aj svetloružovej farby, ktoré dosahujú dĺžku 6-10 cm (škrkavka mačacia) a 9-18 cm (škrkavka psia). Spôsobujú zápal čreva, a ich larvy môžu migrovať v organizme a spôsobovať zápal ďalších orgánov. Pri napadnutí týmito parazitmi môžeme pozorovať klinické príznaky ako hnačka, zvracanie, krv v stolici, hlien v stolici, strata hmotnosti, nafúknuté brucho, nechutenstvo, malátnosť, kašeľ. Sú prenosné aj na človeka, a môžu spôsobiť vážne ochorenie s názvom larválna toxokaróza.
Škrkavky (oblé červy)
Infikujú psov (Toxocara canis) aj mačky (Toxocara cati). Všetky šteniatka sa rodia so škrkavkami, pretože sa do ich tela dostávajú od matky cez placentu ešte počas gravidity a tiež po pôrode pri pití materského mlieka. Mačiatka sa rodia bez škrkaviek, k infekcii dochádza prvýkrát pri pití materského mlieka. U mláďat do troch mesiacov veku sa larvy najčastejšie objavujú v tenkom čreve, u dospelých psov sa väčšinou usadzujú v spiacom štádiu v jednotlivých orgánoch. Škrkavky sú asi najrozšírenejšie parazity psov. Uhniezdia sa v tenkom čreve a odoberajú živiny z jedla, ktoré pes zje, takže jemu samotnému ostanú len zvyšky. Sú to biele, špagetovité červy, ktoré dosahujú dĺžku okolo 12 cm a dajú sa vidieť voľným okom v stolici nakazeného psa. Často sú nimi nainfikované už šteniatka. Škrkavky sa totiž môžu preniesť už počas tehotenstva od mamy na šteniatko ešte pred narodením, alebo cez materské mlieko po narodení. Ak je ich veľa, bránia šteniatku v raste, spôsobujú žalúdočné problémy a nafukovanie, ktoré sa prejavuje opuchnutým bruškom. Medzi ďalšie príznaky patrí vracanie, letargia, hnačka a strata hmotnosti. Hlísty dorastajú do dĺžky 15cm a podobajú sa na špagety. Hlísty sú hermafroditické červy psov a mačiek vybavené veľkým ústnym vakom, ktorým uchopujú črevnú sliznicu a ničia ju. Dospelí jedinci kladú vajíčka do črevného lúmenu, ktoré sa vylučujú do prostredia spolu s výkalmi. Z nich sa potom liahnu larvy, ktorých prehltnutie vedie k invázii parazita. Parazitické červy ako hlísty a tenkohlavce môžu psovi spôsobiť značné nepohodlie a niekedy aj vracanie a hnačky.
Machovce
Drobné hlísty, ktoré žijú v tenkom čreve. K infekcii dochádza cez kožu najmä na koncových častiach končatín, na hrudníku, spodine brucha a v oblasti genitálií. Larvy sa dostávajú do krvného obehu, pričom môžu putovať aj do pľúc, priedušnice, následne sú vykašliavané a opäť prehltnuté a dostávajú sa do tenkého čreva. Machovce sú malé červíky dlhé 1-2 cm. Rovnako ako škrkavky, prichytávajú sa na stenu tenkého čreva a odtiaľ sajú krv svojho hostiteľa. Ako sa tam dostanú? Pes ich môže chytiť z materského mlieka, skonzumovaním nakazených zvierat, napríklad švábov, ale tiež môžu larvy machovcov putovať z kontaminovanej pôdy do psa cez kožu na labkách. Keďže títo upíri majú neuhasiteľný smäd, môžu u psa vyvolať anémiu a ohroziť ho veľkou stratou krvi. Machovce u psa - ide o malé parazitické červy - hlísty, ktoré sú veľmi odolné a životaschopné. Tento parazit veľmi často mutuje a preto je tak odolný voči odčervovacím preparátom.
Pásomnice (ploché červy)
Najvýznamnejšia je Dipilidium caninum, ktorá žije v tenkom čreve psa a mačky a môže mať až 50 cm. Jej vajíčka slúžia ako potrava bĺch. Pásomnice sú ploché článkovité červy, ktoré žijú v črevách svojho hostiteľa a kradnú tam živiny z jeho jedla. Zo začiatku nie sú veľmi dlhé, môžu však v črevách dorásť až do dĺžky 60 cm! Prenášajú sa cez medzihostiteľa - znamená to, že váš pes nemôže pásomnicu dostať priamo od iného nakazeného psa. Larvy pásomníc sa môžu nachádzať vo vtákoch, hlodavcoch či surovom mäse a keď ich pes zje, pásomnica sa mu dostane do čriev. Niektoré blchy sú tiež prenášačmi - keď si pes poškrabe svrbiace miesto zubami, omylom blchu prehltne a s ňou aj larvu pásomnice v nej. To je jeden z dôvodov, prečo by ste nikdy nemali podceňovať zablšenie, pretože často prináša dva problémy v jednom. Pásomnica psia (dipylidium caninum) Parazituje na psoch aj mačkách. Jedná sa o plochého článkovaného červa dosahujúceho v dospelosti 10-40 cm. Jednotlivé články, ktoré môžeme vidieť vylúčené aj v stolici, majú dĺžku 3-9 mm. Medzihostiteľom je blcha psia. Pásomnicou sa zviera nakazí požitím infikovanej blchy pri hryzení a čistení srsti. Vo výnimočných prípadoch napáda aj deti. Pásomnice rodu Taenia sú bežné v celej Európe. Ich definitívnymi hostiteľmi (t. j. tam, kde žijú dospelí jedinci) sú psy, mačky a líšky. Týmto parazitom sa nakazia konzumáciou mäsa medzihostiteľa, ako je napríklad nedostatočne tepelne upravené alebo surové jahňacie, hovädzie, bravčové alebo králičie mäso. Osobitnú pozornosť si zaslúži pásomnica psia (Dipylidium caninum), známa aj ako pásomnica uhorková. Medzihostiteľmi tejto červy sú blcha a psia voš - zviera sa nakazí pásomnicou uhorkovou konzumáciou týchto vonkajších parazitov. Prvá z nich, tzv. echinokok, je príčinou hydatidózy (echinokokózy), nebezpečného ochorenia ľudí a zvierat. Dospelé jedince sa zdržiavajú v čreve psov. Ich telo sa skladá zo segmentov - posledný z nich má rozmnožovaciu funkciu. Po odčlenení migrujú do vonkajšieho prostredia. Vajíčka obsiahnuté v segmentoch maternice konzumujú medzihostitelia - hovädzí dobytok a ošípané. V ich telách sa vyvíjajú cysty obsahujúce nezrelé pásomnice. Náhodným medzihostiteľom echinokoka sa môže stať človek. Podobný vývojový cyklus prebieha aj pri pásomnici mnohopočetnej(Echinococcus multilocularis). V jej prípade je definitívnym hostiteľom pes alebo líška a medzihostiteľom hraboš. Táto pásomnica dorastá do dĺžky 46cm a má ploché telo rozdelené na články. Skontrolujte aj to, či pes nemá blchy.
Jednobunkové parazity (Prvoky)
Medzi najčastejšie jednobunkové parazity, ktoré spôsobujú črevné infekcie, patria kokcídie a giardie. Sú také malé, že ani dospelé jedince voľným okom v truse neuvidíme. Bežné odčervovacie prípravky na tieto parazity nezaberajú. Pri hnačkách, obzvlášť u šteniatok alebo mačiatok, je preto potrebné myslieť aj na možnú infekciu týmito druhmi parazitov. Veterinár vám odporučí koprologické vyšetrenie, teda vyšetrenie trusu. Aby bolo vyšetrenie čo najpresnejšie, veterinár vám odporučí zbierať vzorku stolice 3 alebo aj 5 po sebe nasledujúcich dní. Pri vyšetrení stolice z viacerých dní je väčšia šanca zachytiť vajíčka parazitov. U škrkaviek a pásomníc hľadáme v truse vajíčka, pri kokcídiách a giardiách hľadáme ich cysty. Práve vajíčka a cysty sú infekčné, ich požitím sa zviera nakazí. Cysty giardií je obzvlášť ťažké zachytiť, pretože sa vylučujú nepravidelne, preto je možné, že vám veterinár odporučí aj iné testy na vylúčenie/potvrdenie infekcie giardiami. Nie je vôbec zriedkavé, že aj v truse odčervovaných zvierat veterinár odhalí vajíčka škrkaviek alebo pásomníc.
Kokcídie
Klinická kokcidióza sa vyskytuje najčastejšie u šteniatok. Častými kokcídiami u psov a mačiek sú: Isospory - spôsobujú hnačky u šteniatok a mačiatok najmä do veku 3-4 mesiace. Vývoj a množenie kokcídií prebieha v tenkom čreve, kde spôsobujú zápal. Príznakmi sú apatia, nechutenstvo, horúčka, krvavé hnačky, dehydratácia. Neospory - infekcia spôsobuje pôrody málo životaschopných šteniat, parézy, paralýzy panvových končatín. Medzihostiteľom sú bylinožravci, definitívnym hostiteľom je pes. Prenos je cez placentu do plodu. Fenka môže prenášať parazita aj niekoľko vrhov po sebe. Príznakmi sú sťažené prehĺtanie, ochrnutie čeľustí, ochablosť svalstva, srdcová nedostatočnosť. Toxoplazmóza - konečným hostiteľom je mačka. Parazit tvorí v bunkách sliznice tenkého čreva oocysty, ktoré sú vylučované trusom najmä u mačiatok medzi 3-8 mesiacmi veku. Príznaky sú najvýraznejšie u mláďat a to zvýšená teplota, zväčšenie lymfatických uzlín, výtok z očí, nosa, zápal mandlí, sťažené dýchanie, hnačky, zápal pľúc. Ak dostane akútnu infekciu žena, ktorá je tehotná a nemá protilátky proti danému ochoreniu, parazit môže infikovať plod a vyvolať potrat alebo poškodenie centrálneho nervového systému. Medzi kokcídie patrí napr. Isospora, Cryptosporidium, Neospora, alebo Toxoplasma. Isospora a Cryptosporidium spôsobujú črevné problémy najmä u šteniatok a mačiatok do 6 mesiacov veku. Častejšie sa objavujú v prostredí, kde je chované väčšie množstvo zvierat, alebo v zhoršených zoohygienických podmienkach. Neospora je parazit psov, spôsobuje neurologické príznaky, k nákaze dôjde pri požití oocysty, ale aj pri prenose od matky počas gravidity. Väčšina kokcídií pre človeka nie je nebezpečná, s výnimkou Toxoplasmy. U Toxoplasmy je definitívny hostiteľ mačka. Najčastejšie sa nakazia mačatá a mladé mačky a k vylučovaniu cýst dochádza iba 1-3 týždne po nákaze. Aby sa človek nakazil, musí dôjsť k požitiu zrelej oocysty - dozrievanie oocysty v truse trvá 2-4 dni, alebo sa človek môže nakaziť nedostatočne tepelne opracovaným mäsom, či zle umytým ovocím a zeleninou. Pri dodržiavaní hygieny a príjme uvareného mäsa je nákaza veľmi málo pravdepodobná.
Giardie
Spôsobujú významné klinické príznaky u mláďat a oslabených jedincov. Giardióza je pomerne rozšírené parazitárne ochorenie psov a mačiek. Cysty sú vylučované trusom, k nakazeniu dochádza cystami, ktoré kontaminujú vodu a prostredie. Giardia je pomerne rozšírený parazit, infikovať sa môžu mačky aj psy. Zdrojom nákazy sú cysty, ktoré sa nachádzajú v prostredí a sú pomerne odolné. Preto v prípade nákazy domáceho zvieraťa je okrem samotnej liečby veľmi dôležité aj čistenie a sanácia prostredia. Napáda ako mladé, tak aj dospelé jedince, príznaky sú najčastejšie hnačky, často aj nepravidelne sa objavujúce, zvracanie, a hlien v stolici. Infekcia môže byť často aj bezpríznaková. Liečba môže byť náročná, a aj po vyliečení sa môže stať, že sa zvieratko opakovane nakazí. Giardia je taktiež prenosná na človeka.
Príznaky vnútorných parazitov
Pri napadnutí vnútornými parazitmi sa môžu objaviť rôzne príznaky. Medzi najčastejšie patria:
- Hnačka (môže byť aj krvavá alebo s prímesou hlienu)
- Zvracanie
- Nechutenstvo alebo naopak zvýšená chuť do jedla pri súčasnom chudnutí
- Úbytok hmotnosti
- Apatia a malátnosť
- Zhoršená kvalita srsti, matná srsť
- Nafúknuté brucho
- Kašeľ
- Sťažené dýchanie
- Horúčka
- Zväčšenie lymfatických uzlín
- Výtok z očí a nosa
- Zápal mandlí
- Sťažené prehĺtanie
- Ochrnutie čeľustí
- Ochablosť svalstva
- Srdcová nedostatočnosť
- Neurologické príznaky (pri Neospore)
- Strata srsti a podráždená, šupinatá koža
- Svrbenie, najmä v oblasti análneho otvoru (môže signalizovať prítomnosť pásomnice)
Je dôležité si uvedomiť, že niektoré z týchto príznakov môžu byť nenápadné alebo sa môžu objaviť až pri vážnejšom zamorení. U dospelých psov a mačiek nemusíme vždy pozorovať žiadne klinické príznaky ochorenia, napriek tomu môžu byť nosičmi parazitov a šíriť ich ďalej.
Internal Parasites in Dogs | Frequently Asked Questions
Prevencia a liečba
Každý psík či mačička by sa mali pravidelne odčervovať práve kvôli nežiadúcim vnútorným parazitom. Pravidelné odčervovanie je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o zdravie vášho domáceho miláčika podobne ako očkovanie. Skúsený majiteľ vie, že odčervovanie psa je pre jeho zdravie a celkovú vitalitu veľmi podstatné. Ide o dôležitú prevenciu voči pôsobeniu parazitických organizmov v tele zvieraťa. Odčervovanie pomáha zabrániť pôsobeniu parazitov v tele a zároveň i šíreniu parazitov na ďalšie zvieratá a ľudí.
Metódy odčervenia
Na odčervenie sa používajú rôzne formy prípravkov:
- Tabletky: Je možné ich zabaliť do niečoho, čo je pre zviera príťažlivé napr. kúsok šunky, taveného syra. Dávkovanie je zvyčajne 1 tbl./10 kg hmotnosti psíka, pre mačky sa väčšinou vyrábajú tabletky, kde je dávkovanie 1 tbl./4 kg hmotnosti.
- Pasty: Pri pastách je dávkovanie väčšinou 1 dielik pasty/1-2 kg hmotnosti zvieratka. Pasta sa aplikuje za pomoci aplikátora alebo rovno do ústnej dutiny.
- Spot-on roztoky: Treťou možnosťou sú spot-on roztok proti vnútorným parazitom. Aplikuje sa na kožu psa alebo mačky v oblasti krku alebo medzi lopatkami. Dôležité je neaplikovať ho po celom chrbte, aby si ho zvieratko nezlízalo.
Frekvencia odčervovania
Dospelé zvieratá, a zvieratá staršie ako 6 mesiacov, odčervujeme minimálne 4x ročne, v závislosti od životosprávy, kŕmenia, a ďalších individuálnych kritérií. Odporúčaná frekvencia odčervovania psa závisí hlavne od zdravotného stavu a životného štýlu psa. Obecne sa odporúča odčervovať psa aspoň raz za štvrťrok alebo raz za pol roka. Avšak, pre niektoré psy, napríklad pre tie, ktoré sú pravidelne v kontakte s inými psami alebo sú vystavené iným rizikovým faktorom (poľovnícke psy), môže byť potrebné odčervovať ich častejšie. Nezabudnite svoje zviera odčervovať 2 týždne pred každým očkovaním.
Alternatívy k pravidelnému odčervovaniu
Pokiaľ svoje zvieratko nechcete pravidelne odčervovať, je možné dohodnúť sa so svojim veterinárom na pravidelnom vyšetrení stolice. Toto vyšetrenie by sa malo vykonať minimálne 4x ročne, tak ako preventívne odčervenie. Stolicu vždy zbierajte minimálne 3 po sebe nasledujúce dni a držte ju v chlade. V prípade nálezu parazitov v stolici vám veterinár vydá vhodný a účinný liek. Diagnostika je založená na vyšetrení trusu, prípadne aj krvi. Prevencia spočíva v pravidelnom koprologickom vyšetrení trusu, cielenej antiparazitárnej liečbe a v hygiene prostredia - najmä v zbere trusu, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu vajíčok parazitov.
Hygiena a ďalšie opatrenia
Medzi opatrenia proti vnútorným parazitom okrem odčervovacieho programu patria aj dobrá hygiena chovu, dôkladná starostlivosť o zviera a kvalitná výživa. Veľmi dôležitou súčasťou prevencie šírenia nematód a pásomníc je čistenie výkalov po vašom psovi. Tým sa výrazne zníži kontaminácia vonkajšieho prostredia invazívnymi vajíčkami a larvami. V prípade nákazy domáceho zvieraťa je okrem samotnej liečby veľmi dôležité aj čistenie a sanácia prostredia.
Ak máte aj napriek tomu podozrenie, že váš domáci miláčik má niektorý zo spomínaných príznakov, objednajte sa a náš veterinár ho vyšetrí a stanoví potrebnú liečbu. V prípade akútnych zdravotných problémov vášho psa (náhle zvracanie, hnačka, apatia, keď psík zje niečo, čo by nemal, a pod.), alebo špecifických otázok ohľadne starostlivosti a výcviku mimo oblasti výživy a našich produktov, odporúčame obrátiť sa na kvalifikovaného odborníka (váš veterinár, tréner psov, chovateľ konkrétneho plemena a pod.).