Problémy s pohybovým aparátom u psov, najmä tie, ktoré postihujú kolenné kĺby, patria medzi časté a bolestivé ochorenia. Jedným z najzávažnejších a najčastejších zranení je pretrhnutie predného krížového väzu (PKV). Toto zranenie môže výrazne obmedziť pohyb psa, spôsobiť mu silné bolesti a v konečnom dôsledku viesť k chronickým problémom, ako je artróza.
Anatómia a funkcia krížových väzov
V kolenných kĺboch psov sa nachádzajú dva krížové väzy - predný a zadný. Tieto väzy sú kľúčové pre stabilitu kolena. Spájajú stehennú kosť (femur) s holennou kosťou (tibia) a zabraňujú ich nežiaducemu pohybu voči sebe, ako aj nadmernej rotácii a hyperextenzii.
Predný krížový väz je obzvlášť zaťažovaný, pretože psy stoja v miernom predklone, čo ho robí náchylnejším na poškodenie v porovnaní s ľuďmi. Ruptúra PKV je jednou z najčastejších príčin krívania zadných končatín u psov.
Príčiny pretrhnutia predného krížového väzu
Pretrhnutie predného krížového väzu u psov môže mať viacero príčin:
- Degeneratívne zmeny: Najčastejšou príčinou je postupná degenerácia väzu, ktorá oslabuje jeho štruktúru. S pribúdajúcim vekom klesá kvalita kolagénu a spojivového tkaniva, čo robí väzy náchylnejšími na poškodenie.
- Genetická predispozícia: Niektoré plemená a jedinci sú na toto zranenie geneticky predisponované.
- Anatomické anomálie: Chyby v stavbe končatín, ako napríklad strmšie tibiálne plateau (horná časť holennnej kosti), alebo luxácia pately (vyskočenie jabĺčka), môžu zvyšovať riziko ruptúry.
- Obezita: Nadváha výrazne zvyšuje záťaž na kĺby a väzy.
- Trauma: Hoci menej časté, akútne pretrhnutie môže nastať aj v dôsledku náhleho prudkého pohybu, skoku, alebo nehody, najmä u mladých psov veľkých plemien.
- Zápaly kĺbov a poruchy krvného obehu: Tieto faktory môžu tiež prispievať k oslabeniu väzu.
Často sa stáva, že po pretrhnutí väzu na jednej končatine dôjde v priebehu jedného roka k podobnému zraneniu aj na druhej končatine, pretože degenerácia a preťaženie nebývajú jednostranné.
Príznaky pretrhnutia predného krížového väzu
Rozpoznanie ruptúry PKV závisí od rozsahu poškodenia:
- Akútne pretrhnutie: Pes náhle prestane zaťažovať postihnutú končatinu, často sprevádzané kňučaním alebo pišťaním. Môže dôjsť k silnému opuchu kolenného kĺbu.
- Postupné poškodenie: Vlákna väzu sa trhajú postupne, čo sa prejavuje občasným, miernym krívaním, ktoré môže na čas aj zmiznúť. Pes sa snaží na nohu našľapovať len opatrne, často sa dotýka zeme len špičkami prstov. Pri sedení môže nohu klásť nabok.
- Nestabilita kĺbu: Pri pretrhnutí PKV dochádza k voľnému pohybu holennnej kosti pod stehennou kosťou, čo spôsobuje silnú bolesť a kulhanie.
- Opuch a tekutina v kĺbe: Kolenný kĺb môže byť opuchnutý a môže sa v ňom hromadiť tekutina.
Ak váš pes náhle alebo postupne vykazuje známky bolesti pri chôdzi, je nevyhnutné čo najskôr navštíviť veterinára.
Diagnostika
Veterinárny lekár diagnostikuje ruptúru PKV pomocou:
- Klinického vyšetrenia: Palpácia (prehmatanie) končatiny a vyšetrenie stability v kĺbe.
- Špecifických ortopedických testov:
- Zásuvkový test (Drawer test): Veterinár stabilizuje stehennú kosť a snaží sa posunúť holennú kosť dopredu. Pri pretrhnutom PKV je tento pohyb voľný.
- Tibiálny kompresný test: Testuje sa posun holennnej kosti voči stehennej kosti pri stlačení kĺbu.
- Zobrazovacích metód: RTG (röntgen), MRI (magnetická rezonancia) alebo artroskopia môžu poskytnúť presnejšiu predstavu o rozsahu poškodenia.
Pri akútnom pretrhnutí väzu sa holenná kosť môže posunúť o 5 až 10 mm. U niektorých veľkých šteniatok môže byť do 10-12 mesiacov prítomný tzv. "šteniatkovský" pohyb zásuvky, ktorý je normálny. Dôležité je tiež vyšetriť stav menisku, ktorý je často poškodený spolu s PKV.
Liečba
Liečba pretrhnutého predného krížového väzu je vo väčšine prípadov chirurgická, najmä u stredných a veľkých psov. Cieľom operácie je obnoviť stabilitu kolenného kĺbu.
Chirurgické metódy
Existuje niekoľko chirurgických techník:
- Extrakapsulárna stabilizácia (Lateral Suture): Používa sa najmä u menších psov (do 20 kg). Pri tomto zákroku sa pomocou silného syntetického vlákna nahradí funkcia poškodeného väzu a spevní sa kĺbové puzdro.
- TPLO (Tibial Plateau Leveling Osteotomy): Pri tejto metóde sa upraví uhol horného povrchu holennnej kosti (tibiálne plateau) tak, aby sa eliminovali sily, ktoré spôsobujú posun holennnej kosti dopredu. Kosť sa prereže, otočí a zafixuje špeciálnou doštičkou.
- TTA (Tibial Tuberosity Advancement): Táto metóda spočíva v posunutí úponu svalov na prednej strane holennnej kosti tak, aby vytvorili uhol 90 stupňov s tibiálnym plateau. Tým sa tiež mení biomechanika kĺbu a eliminuje sa potreba funkčného PKV.
Výber konkrétnej metódy závisí od plemena psa, jeho veľkosti, veku, celkového stavu a skúseností chirurga.
Pooperačná starostlivosť a rehabilitácia
Po operácii je kľúčová dôsledná pooperačná starostlivosť a rehabilitácia:
- Obmedzenie pohybu: Pes by mal byť po operácii maximálne šetrený, s obmedzeným pohybom výhradne na vodítku. Prvé týždne sú najkritickejšie.
- Rehabilitácia: Skorá rehabilitácia je nevyhnutná na urýchlenie zotavenia, zvládanie bolesti a prevenciu svalovej atrofie. Zahŕňa manuálnu terapiu, fyzikálnu terapiu a hydroterapiu (plávanie) po zahojení rany.
- Chladenie: V prvých dňoch po operácii sa odporúča chladenie operačnej oblasti na zníženie opuchu a bolesti.
- Prevencia pošmyknutia: Klzké podlahy sú nebezpečné. Odporúča sa použiť koberce alebo protišmykové podlahy.
- Lieky: Veterinár môže predpísať lieky proti bolesti a zápale.
- Kĺbová výživa: Podávanie doplnkov stravy na podporu zdravia kĺbov (napr. glukozamín, chondroitín) môže pomôcť v dlhodobej starostlivosti.
Dôsledná rehabilitácia, ktorá môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov, výrazne zvyšuje šancu na plné zotavenie.
O liečení a zotavení TPLO diskutuje Michael Bauer DVM, DACVS
Prognóza a možné komplikácie
Psi sa po úspešnej operácii a dôslednej rehabilitácii môžu z pretrhnutia predného krížového väzu zotaviť a viesť plnohodnotný život. Je však dôležité vedieť, že operácia síce stabilizuje kĺb, ale nedokáže úplne zastaviť rozvoj artrózy, ktorá začína okamžite po zranení. Správnou liečbou a rehabilitáciou sa však jej rozvoj dá spomaliť.
Možné komplikácie zahŕňajú:
- Poškodenie menisku (často už prítomné v čase operácie alebo sa rozvinie neskôr).
- Rozvoj artrózy a chronickej bolesti.
- Problémy s druhou končatinou.
- Infekcia rany alebo komplikácie spojené s anestéziou.
V prípade luxácie pately je dôležité ju reponovať pred vyšetrením krížovej instability. Nechirurgická liečba sa odporúča len vo výnimočných prípadoch, napríklad u psov s vážnymi zdravotnými problémami, kde je anestézia príliš riziková. Konzervatívna terapia však nerieši nestabilitu kĺbu.
