Leto, voda a pes je pre mnohých majiteľov dokonalá kombinácia. Stačí hodiť loptičku do jazera a štvornohý parťák je vo svojom živle. Lenže aj pes, ktorý miluje plávanie, sa pri vode môže dostať do problémov rýchlejšie, než by sme čakali. Nejdem len o to, či vie plávať. Dôležité je aj to, aká je voda, aké je teplo, ako dlho sa pes hýbe a či má po kúpaní priestor oddýchnuť si. Pri vode preto netreba myslieť iba na zábavu. Pes sa ľahko prehreje, môže sa napiť nevhodnej vody, poraniť si labky alebo uši a pri neuváženom skákaní do vody si môže ublížiť. Dobrá správa je, že väčšine problémov sa dá predísť. Stačí si všímať pár vecí, ktoré rozhodujú o tom, či bude deň pri vode príjemným zážitkom alebo nepríjemnou návštevou veterinára.
Nie každý pes je rodený plavec
Mnohí ľudia si myslia, že každý pes automaticky vie plávať. Nie je to celkom tak. Niektoré plemená vodu milujú a pohyb vo vode je pre ne prirodzený, iné sa rýchlo unavia alebo sa nad hladinou držia ťažšie. Pozor si treba dať najmä pri psoch s krátkym ňufákom, ťažším telom, krátkymi nohami, pri starších psoch, šteniatkach alebo psoch so zdravotnými problémami. Ak pes ide do vody prvýkrát, netlačte naňho. Nehádžte ho do jazera, neťahajte ho násilím za vôdzku a nečakajte, že sa „nejako naučí“. Lepšie je začať pomaly, pri plytkej vode, s pochvalou a pokojom. Pes musí mať možnosť vyjsť von, keď chce. Aj skúsený plavec sa môže zľaknúť vĺn, prudšieho prúdu alebo klzkého brehu.
Najväčší letný nepriateľ? Prehriatie
Voda síce osvieži, ale pes sa môže prehriať aj pri kúpaní. Najmä ak celý deň behá po brehu, aportuje, skáče do vody a oddychuje iba minimálne. Psy sa ochladzujú najmä dychčaním a cez labky, preto horúce počasie zvládajú horšie ako ľudia. Riziko úpalu alebo prehriatia rastie, keď pes nemá tieň, čerstvú vodu a pokoj na oddych. Varovné príznaky netreba podceniť. Ak pes silno dychčí, nadmerne slintá, je malátny, motá sa, zvracia alebo pôsobí zmätene, treba okamžite prestať s aktivitou. Presuňte ho do tieňa, chlaďte ho vodou a kontaktujte veterinára.
Pozor na sinice a zelenú vodu
Veľkým rizikom sú sinice, často označované ako modrozelené riasy. Objavujú sa najmä v teplom počasí, v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách. Voda môže vyzerať ako zelená polievka, môže mať povlak, penu, zvláštny zápach alebo farebné škvrny na hladine. Pre psy môžu byť sinice mimoriadne nebezpečné. Pes sa môže otráviť, keď sa napije kontaminovanej vody, olíže si mokrú srsť alebo sa hrá pri brehu. Ak máte pochybnosti, do vody psa nepúšťajte. A ak sa už v takej vode okúpal, opláchnite ho čistou vodou a sledujte jeho stav. Zvracanie, hnačka, tras, slabosť, kŕče, nadmerné slinenie alebo problémy s dýchaním sú dôvodom na okamžitú veterinárnu pomoc.
Nedovoľte mu piť všetko, čo nájde
Pes pri vode často pije priamo z jazera, rieky alebo rybníka. Nie vždy je to dobrý nápad. Voda môže obsahovať baktérie, sinice, chemikálie, zvyšky návnad, výkaly zvierat alebo iné nečistoty. V horúčave navyše pes pije viac, takže riziko žalúdočných problémov rastie. Majte so sebou vlastnú čistú vodu a misku. Ponúkajte ju psovi pravidelne, najmä po behaní a kúpaní. Ak bude mať dostupnú čerstvú vodu, je menšia šanca, že sa bude napiť z kaluže alebo z bahnitého brehu.
Loptička vo vode vie byť zradná
Aportovanie vo vode je pre mnohých psov najväčšia radosť. No aj tu platí, že menej je niekedy viac. Pri neustálom chytaní loptičky môže pes prehltnúť veľa vody, najmä ak má pri plávaní otvorenú papuľu. AKC upozorňuje, že pri aportovaní môže loptička prispieť k tomu, že pes prijme priveľa vody, a preto odporúča pri hre vo vode skôr ploché hračky než lopty. Robte si aj prestávky. Pes, ktorý je nadšený, často nevie prestať sám. Majiteľ musí byť ten, kto hru ukončí skôr, než sa zviera vyčerpá.
Skákanie do neznámej vody radšej nie
Pes by nemal skákať do vody, ktorú nepoznáte. Pod hladinou môžu byť kamene, konáre, ostré predmety alebo plytčina. Rizikom sú aj strmé brehy, z ktorých sa pes nevie dostať von. To, čo vyzerá ako pekné miesto na kúpanie, môže byť pre psa pasca. Predtým, ako ho pustíte do vody, pozrite sa, kadiaľ bezpečne vojde a vyjde. Pri riekach si všímajte prúd. Pes, ktorý sa rozbehne za hračkou, môže zrazu skončiť ďalej, než zvládne doplávať späť.
Po kúpaní nezabudnite na uši, srsť a labky
Po návrate z vody psa osušte, najmä ak má hustú srsť alebo previsnuté uši. Vlhko v ušiach môže prispieť k podráždeniu a zápalom. Skontrolujte aj labky. Na brehoch sa často nachádzajú ostré kamienky, sklo, háčiky, mušle alebo tvrdé konáre. Ak bol pes v chlórovanej vode, slanej vode alebo v rybníku, opláchnite ho čistou vodou. Nie je nutné ho zakaždým šampónovať, ale zmyť zvyšky nečistôt je dobrý zvyk.
Čo si vziať k vode so psom
Pri vode sa oplatí mať so sebou čistú vodu, skladaciu misku, uterák, vôdzku, plávaciu vestu pre psa, ak ide o neistého plavca alebo pobyt na člne, a základnú lekárničku. Praktická je aj dlhšia stopovačka, ak chcete psovi dopriať voľnosť, no zároveň ho mať pod kontrolou. Najdôležitejšia výbava je však pozornosť majiteľa. Sledujte, ako pes dýcha, či sa netrasie, či nie je unavený, či nepije podozrivú vodu a či sa vie bezpečne dostať von.
Krok za krokom: Ako bezpečne nácvik plávania
- Výber vhodného miesta: Pre prvé plavecké lekcie zvoľte pokojné a bezpečné miesto s ľahkým prístupom k vode; uistite sa, že psy majú povolené plávať a že prostredie neobsahuje prekážky ako priehlbiny či silný prúd.
- Zoznámenie sa s vodou: Predstavte psovi miesto na kúpanie, nechajte ho čuchať breh a vodu, odmeňujte každý pozitívny krok a postupne pridávajte plytšie vzostupy k vode.
- Postupný vstup do vody: Vedenie psa po labkách, hrať sa, motivovať hračkami a pamlskami; ak pes stratí kontakt s dnom, podržte ho a postupne pokračujte.
- Použite hračky a pozitívnu motiváciu: Aportujte iba v plytkej vode, používajte plávajúce hračky a zachovajte pokojný ton hlasu; neťahajte psa do vody.
- Bezpečnosť: Plávacia vesta zvyšuje bezpečnosť, najmä pri prvých pokusoch, pri vodných športoch či na lodi. Dávajte pozor na únavu a paniku, v prípade strachu psa vracajte na breh a postupujte pomaly.
Spoznajte, že nie všetky psy sú prirodzenými plavcami. Niektoré plemená sú výbornými plavcami (napr. labrador, zlatý retriever, novofundlandský pes), iné majú preplávanie ťažšie vzhľadom na konštrukciu tela (krátky ňufák, krátke nohy, ťažké telo). Treťou skupinou sú všetky ostatné psy, ktoré je možné naučiť plávať, avšak postup býva odlišný a vyžaduje trpezlivosť a správny tréning.
Ako naučiť svojho psa plávať.
Čo precvičujeme pri plávaní s psom
- Kĺbové šetrné cvičenia a vytrvalosť
- Fyzioterapia a rehabilitácia pri artróze
- Mentálne a fyzické vyžitie pre aktívnych psov
Po kúpaní a starostlivosť
Po každom kúpaní psa dôkladne osušte, skontrolujte pokožku a srsť a udržiavajte ho v teple. Suchým a čistým udržiavame psa zdravým. Pre psy náchylnejšie na kvasinkové infekcie je vhodné použiť šampón, ktorý obmedzuje ich šírenie. Po plávaní je tiež dôležité vybrať vhodný obojok alebo postroj a v prípade potreby ho vymeniť za suchý. Ak sú plemená brachyocefalické, dávajte si väčší pozor na dýchanie a bezpečné nadnášanie, zvlášť pri dlhšom pobyte vo vode.
Ak sa chystáte na náročnejšie plávanie alebo splav rieky, zvážte záchrannú vestu a dodržiavajte bezpečnostné pravidlá. Nenechávajte psa vo vode osamote a sledujte jeho dych a únavu. Po návrate z vody psa vždy osprchujte, aby ste predišli podráždeniu pokožky slanou vodou alebo chlórovanou vodou.