Stojíte na lúke, voláte... a pes nikde. Len kútikom oka zaregistrujete, ako sa na vás chlpáč pozrie, a potom zase zmizne v tráve, akoby ste tam vôbec neboli. Pes vás neprehliadol naschvál. Len si v tej chvíli vybral niečo, čo je pre neho lákavejšie než návrat k vám. Dobrá správa je, že sa s tým dá pracovať. Pes neuteká naschvál. Každý útek sa počíta. Stopovačka vám dá pokoj aj kontrolu. Každý pes uteká z iného dôvodu.
Privolanie sa trénuje postupne. Odmena musí poraziť svet vonku. Doma väčšinou stačí povedať meno (alebo zašuštať vrecúškom) a pes je pri vás za sekundu. V tej chvíli ľahko skĺznete k myšlienke, že vás chlpáč ignoruje. Možno to poznáte - pokojne sa prechádzate, ale potom zrazu hafan stuhne a vystrelí do diaľky. Inokedy zbadá iného psa alebo človeka a beží za nimi, pretože je to pre neho práve tá najlepšia odmena. Často sa v takejto situácii stretáva viac vecí naraz.
Puberta, prebytok energie alebo skúsenosť, že po privolaní vždy prišiel koniec zábavy. Každý útek je pre psa úspech. Platí jednoduché pravidlo: kým pes uteká, učí sa utekať. V takej chvíli pomôže stopovačka, teda veľmi dlhá vôdzka (napríklad až 10 metrov), vďaka ktorej má pes voľnosť a vy kontrolu. A ešte jedna dôležitá vec - mať psa na vôdzke nie je hanba. Práve naopak. Je to zodpovedné rozhodnutie, ktoré dáva vášmu psovi priestor učiť sa v pokoji a bezpečí.
Stačí pohyb v tráve a všetko sa zmení. Pes stuhne a počas sekundy vystrelí preč. Pomáha vytvárať situácie, v ktorých má šancu reagovať ešte skôr, než sa „odpojí“. V diaľke sa objaví pes alebo človek a váš chlpáč má jasno. Funguje naučiť sa zachytiť tento okamih včas, ešte skôr, než vyrazí. Niektoré psy majú svoje „bezpečné body“. Pomáha vrátiť sa o krok späť a dať psovi viac istoty priamo vedľa vás. Niekedy pes nerieši nič okolo seba, len sa potrebuje dostať preč. V takej chvíli dáva najväčší zmysel zamerať sa na pocit bezpečia. Oveľa lepšie funguje zmeniť pravidlá. Spomaliť, otočiť sa, rozbehnúť sa opačne alebo psa niečím zaujať.
Stopovačka vám dokáže prechádzky výrazne uľahčiť. Pri používaní stopovačky nejde o to psa ťahať späť k sebe, ale mať možnosť ho včas pribrzdiť alebo zastaviť skôr, než sa úplne „odpojí“. Flexi vôdzka sa na prvý pohľad môže zdať ako dobrá alternatíva, ale v praxi nefunguje tak dobre. Vybavíte si moment, keď vám pes uteká a vy sa za ním hneď rozbehnete? On spomalí, obzrie sa... a vo chvíli, keď ste blízko, zase vystrelí. Práve v takých chvíľach sa utekanie posilňuje najviac, aj keď to vôbec nezamýšľate.
Skúste sa na prechádzku pozrieť trochu inak. Nielen ako na chvíľu vonku, ale ako na situáciu, ktorú máte do veľkej miery vo svojich rukách. Keď však vyberiete prostredie, kde má šancu uspieť, začnú sa diať zmeny - otočí sa, zareaguje, príde bližšie. Veľký rozdiel robí aj to, ako sa sami hýbete. Zmeníte smer, spomalíte alebo sa zrazu rozbehnete opačne a pes na to často reaguje rýchlejšie než na akýkoľvek povel.
Spoľahlivé privolanie nevzniká v tých najťažších situáciách, keď je okolo množstvo podnetov a pes vás sotva vníma. Postupne krok za krokom potom pridávate náročnosť (zväčšujete vzdialenosť od psa, pridávate ruchy, meníte prostredie), aby mal pes stále šancu uspieť a nezažíval len neúspech. Oveľa lepšie než dlhé drilovanie fungujú krátke tréningy, ktoré zapojíte do bežného dňa. Pes si vďaka nim začne spájať, že keď k vám príde, čaká ho niečo príjemné.
Zvoľte si jedno slovo, ktorým budete psa privolávať, napríklad „ku mne“. Niektorí psíčkari namiesto klasického povelu využívajú takzvaný nose touch. Privolanie môžete psa naučiť aj pomocou takzvaného targetu, teda konkrétneho miesta, kam má pribehnúť a zostať. Existuje ešte jeden typ privolania, ktorý sa oplatí poznať. Ide o špeciálny signál, ktorý používate len vo chvíľach, keď ide naozaj o veľa. Funguje práve preto, že ho bežne nepoužívate. Začnite v jednoduchom prostredí, zavolajte psa a dajte mu tú najlepšiu odmenu, akú poznáte. Tento signál používajte len výnimočne. Vonku je pre psa všetko silnejšie. Psia zvedavosť má veľkú silu, takže s obyčajným pamlskom z vrecka s veľkou pravdepodobnosťou neuspejete.
Návrat k vám pre neho nemusí byť dostatočne lákavý. Preto je dôležité nájsť to, čo váš pes naozaj miluje a čo má pre neho v danej chvíli hodnotu. Veľkú úlohu zohráva aj načasovanie. Vo chvíli, keď pes urobí správnu vec, nie je priestor hľadať odmenu po vreckách. Toto zažil takmer každý. Zavoláte raz, druhýkrát, tretíkrát... a pes nikde. Lenže práve opakovaním povelu sa jeho význam postupne stráca. Podobne to funguje aj vo chvíli, keď psa voláte, aj keď dopredu tušíte, že nepríde.
V praxi sa často používa aj tzv. Aby ste si nepokazili privolanie neustálym opakovaním povelov, skúste zmeniť prístup. Občas psa zavolajte, odmeňte ho a potom ho zase pustite ďalej. Keď pes pribehne... Toto je ďalšia situácia, ktorú rieši množstvo psíčkarov. Pes krásne pribehne, vezme si odmenu... Môže to pôsobiť, akoby si z vás robil srandu. V skutočnosti len ešte nevie pri vás zostať dlhšie. Je potrebné túto zručnosť učiť zvlášť. Začať krátkym zastavením, odmeniť ho znova za to, že zostane, a postupne tento moment predlžovať.
Aj keď robíte všetko správne, môže sa stať, že váš psí kamoško utečie. Práve preto dáva najväčší zmysel na chvíľu spomaliť a zachovať pokoj. Naháňanie ani krik väčšinou nepomôžu, skôr naopak. V takejto situácii hrá veľkú úlohu aj to, čo má pes na sebe. Čipovanie psa je dnes povinné a mal by ho mať každý pes. Výhodou čipu je, že ho pes nestratí. Jedna z najjednoduchších a najrýchlejších ciest, ako sa k sebe dostať späť. Malá vec, ktorá robí veľký rozdiel. Hodí sa hlavne vo chvíli, keď striedate výbavu alebo máte viac obojkov. Vďaka GPS lokátoru máte prehľad o tom, kde sa pes nachádza. Moderný variant, ktorý využíva čoraz viac psíčkarov. Veľkou pomocou dnes bývajú aj sociálne siete, psí detektívi alebo miestni veterinári. Niekedy to už jednoducho nie je vo vašich silách. Cieľom nie je zvládnuť všetko sám alebo sama, ale spoznať moment, keď má zmysel požiadať o pomoc.
A potom príde moment, ktorý si väčšina psíčkarov želá zažiť. Stojíte na lúke, váš parťák je na voľno, vy zavoláte a chlpáč sa otočí. Bez váhania a bez prehovárania sa rozbehne späť k vám a v tejto chvíli viete, že privolanie funguje. Nie preto, že musí, ale preto, že chce.
Prevencia, techniky privolania a zapojenie komunity
PSICHOLOGIE.CZ. Tréning ako puzzle: ako zlepšiť privolanie. [online]. RSPCA. Ako naučiť psa privolanie (prísť na zavolanie). [online]. AVSAB. Humane Dog Training Position Statement. [online]. 2021. DOGS TRUST. Dogs Trust [online]. [cit. 2026-03-30].
Psi, ktoré opakovane utekajú na prechádzkach, môžu svojim majiteľom spôsobiť veľké trápenie. Riziká spojené s útekom psa rozhodne nie sú malé. Pes môže nielen zatúlať, ale môže aj ublížiť cudzej osobe alebo sebe samému. Je dôležité si uvedomiť, že každý majiteľ je za svojho domáceho miláčika plne zodpovedný, a to z morálneho aj právneho hľadiska. Ak váš pes patrí medzi takzvaných „bežcov“, nemusíte zúfať. Našťastie existuje mnoho metód, ako vášho chlpatého priateľa odnaučiť tejto nepleche.
Praktické tipy a vybavenie
Najprv treba zistiť, prečo pes útekuje. Dôvody môžu byť lovecký inštinkt, strach, nuda, hormonálne vplyvy, alebo proste nebezpečná situácia. Spoľahlivé privolanie je predpokladom toho, aby si pes mohol na prechádzke užívať určitú voľnosť. Slúži nielen ako prevencia úteku, ale aj na ochranu psa a jeho okolia. Ak pes začne utekať, ťažko získať jeho pozornosť a zastaviť útek skôr, než sa vzdialí.
Na premiestnenie do bezpečia a spätné navrátenie vám pomôžu rôzne nástroje a stratégie: stopovačka, privolávacie povely, odmeny, označenie psa identifikátormi a využitie technológií ako GPS lokátor alebo čip. Obojok s GPS sledovačom umožňuje včasné zistenie polohy a zvyšuje šancu na rýchly návrat. Čipovanie a mať na sebe identifikujúce údaje (meno, telefón) zvyšuje pravdepodobnosť, že nálezca alebo polícia kontaktujú majiteľa.
Ako postupovať pri strate psa: informujte čo najviac ľudí, napíšte letáky, použite sociálne siete, kontaktujte mestskú políciu, útulky, veterinárne kliniky a chovateľské kluby. Pripnite pelech a misku na vode na miesta, kde sa pes stratil, aby sa mohol útek vrátiť cestou pachov. Ak sa pes nájde, vezmite so sebou doklady o totožnosti a očkovaní, aby ste preukázali vlastníctvo.
Nikdy nezabúdajte na preventívne opatrenia: skontrolujte ploty, používajte spoľahlivé stopovacie systémy, zvažujte GPS obojok, čip a identifikátor s vaším menom a telefónnym číslom. Včasné riešenie a spolupráca s expertmi výrazne znižujú riziko dlhého hľadania a zvyšujú šancu rýchleho návratu.
Ak sa pes stratí počas prechádzky, zostaňte na mieste a volajte ho menom. Ak treba, nechajte na mieste aj svoj predmet ako bunda alebo mikina. V prípade, že pes nezrieši hneď, informujte okolie, rozširujte informácie cez sociálne siete a letáky. Nezabudnite si vyzdvihnúť psa na polícii alebo v útulku s dokladmi. Vždy je lepšie zostať v pokoji a postupovať racionálne, aby ste psa čo najskôr získali späť.
V prípade núdze existujú aj kurzy prvej pomoci pre psov, ktoré učia aj základné ošetrenie a obväzy. Základné pravidlo: zachovať kľud a mať kontaktné čísla na veterána vždy po ruke. Poraďte sa s odborníkmi a využívajte skúsenosti komunity, aby sa pes mohol bezpečne vrátiť.