Umenie Tibora Špica, talentovaného výtvarníka židovského pôvodu, zanechalo výraznú stopu na poli československého výtvarného umenia napriek jeho krátkemu životu (zomrel ako 33-ročný). Jeho dielo je zastúpené v mnohých významných slovenských galériách a odráža jeho jedinečný pohľad na svet.
Tibor Špic patril k hlavným osobnostiam výtvarníckeho „nástupu 1957“. Inicioval vznik Galérie Mladých, ktorá po prvej výstave dostala meno Galéria Cypriána Majerníka. Svojou tvorbou túžil prekročiť hranice socialistického realizmu. Medzi jeho najbližších priateľov patril Milan Rúfus, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej slovenskej poézie.
V jeho tvorbe nájdeme rôznorodé motívy. Zobrazoval figurálne práce - portrétne štúdie, figurálne kompozície, akty a žánrové figurálne motívy. Okrem toho sa venoval aj prírodným a mestským motívom, krajinám či zátišiam. Tak ako u jeho brata Tibora, aj v jeho tvorbe sa vyskytuje tematika holokaustu, ktorá bola silno ovplyvnená jeho osobnými skúsenosťami.
Židovský umelec, ktorý žil v USA, vystavoval svoje obrazy pri príležitosti svojich 95. narodenín. Obdobie 2. svetovej vojny prežil v Dolnom Kubíne a blízkom okolí. Prežil krutú oravskú zimu i prepad ukrajinských partizánov, keď sa so svojou najbližšou rodinou ukrýval sedem mesiacov v podzemnom úkryte. V 60. rokoch emigroval do Kanady a neskôr sa usadil v USA, kde žije v meste Kingston v štáte New York. Potlačené spomienky na hrôzy holokaustu, ktoré prežil s rodinou v detstve, začal reflektovať prostredníctvom výtvarného umenia a ovplyvnili jeho celoživotnú tvorbu. Jeho dielo je zastúpené v zbierkach Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry a v zbierkach Oravského múzea.
Ide ti o život! Tibor Gašpar odhalil plán: Varoval Fica pred najhorším #politika #slovensko #fico
V roku 2023 predstavuje ÚĽUV vo svojich celoročných aktivitách prírodné pletivá zastúpené v tradičnom i súčasnom remesle a dizajne. Ambíciou novej výstavy v bratislavskej Galérii ÚĽUV, ktorá pokračuje vo výstavnom cykle Tradícia netradične, je ukázať návštevníkom rôznorodosť a funkcionalitu diel majstrov výrobcov, dizajnérov i študentov. Vernisáž výstavy sa konala 18. apríla 2023 a trvala od 19. apríla do 9. februára 2024.
Košikárstvo ako voľná forma pletenia patrí k najstarším remeslám. Využívali ho pôvodné kultúry na všetkých obývaných kontinentoch a technologicky i surovinovo sa zachovalo v takmer nezmenenej podobe dodnes. Prírodné pletivá predstavovali v predindustriálnej dobe a pred objavením alternatívnych materiálov v 20. storočí dôležitý, ľahko dostupný a rýchlo obnoviteľný materiál. Spolu s hlinou, drevom a čiastočne aj kovom tvorili často jedinú materiálovú základňu pre domácku výrobu každodenných úžitkových, dekoratívnych i symbolických predmetov (koše, korbáče, vianočná, veľkonočná, žatevná výzdoba, vtáčie búdky, atď.). V jednotlivých častiach Slovenska sa využíval takmer každý dostupný lokálny materiál vhodný na pletenie. Dominovalo prútie, slama a štiepané luby.
„Pri koncipovaní výstavných celkov v jednotlivých galerijných miestnostiach nezohrával dôležitú úlohu len sortiment pletených produktov, ale aj povaha pletiarskeho materiálu. Čo sa týka sortimentu, ten pozostáva v prevažnej väčšine z košov a nádob, prípadne opletaných nádob rôznych veľkostí a tvarov. Počas vývoja košikárskeho remesla sa postupne definovali určité vzory pre úžitkové predmety, ktorých tvar a funkciu rozvíjali celé generácie anonymných remeselníkov evolučným spôsobom takmer k dokonalosti. Na rozvoj individuálneho štýlu a kreatívneho prejavu však nebol taký priestor ako pri iných remeslách, napríklad pri hrnčiarstve alebo výrobe z dreva, kde sa mohol remeselník tvorivo prejaviť vo výzdobných prvkoch. Dôležitejšia bola praktická funkcia. Kôš musel byť pevný, trvanlivý a ľahký na prenášanie. Tomu bolo podriadené všetko ostatné. A možno aj preto sa postupne vyprofilovali krásne, čisté, organické a účelné tvary,“ popisuje problematiku kurátor výstavy prof. Tibor Uhrín.
Dôležitú oblasť výrobkov z prírodných pletív predstavujú predmety z prútia a lubov. Takmer výhradne používané vŕbové prútie a štiepané luby z liesky, ale napr. aj z duba majú ako dreviny vo výsledku omnoho väčšiu pevnosť a trvanlivosť ako ostatné prírodné pletivá. V kombinácii s inými materiálmi, najmä s masívnym drevom, prípadne kovovou konštrukciou, dávajú väčší priestor na tvorbu úžitkových objektov, napr. súčastí nábytku, drobnej architektúry, plotov, konských vozov, plavidiel a podobne. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov - interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov od rôznych profesionálnych dizajnérov a študentov.
Košikárskou špecialitou je pletenie z korienkov. Košíky z tohto materiálu sú mimoriadne pevné a húževnaté. Ďalší pletiarsky materiál typický pre naše prostredie - slama, vyžaduje tiež osobitný prístup. Musí sa spájať do zväzkov, ktoré sa následne zošívajú iným prírodným materiálom, napr. štiepanými korienkami či prútmi. Pre svoje výborné tepelno-izolačné vlastnosti bola slama vhodná ako krytina obytných aj hospodárskych budov, vyplňovali sa ňou slamníky do postelí, vypletali sedadlá a lôžka. Bežne sa používala na výrobu včelích úľov, košov, zásobníc na obilie a potraviny v rôznych tvaroch a veľkostiach. Tie tvoria najvýznamnejšiu kolekciu výstavy. Raritným je, naopak, sortiment módnych doplnkov.
„Obohatením expozície sú ukážky vypletaného ohýbaného nábytku fabriky Thonet z múzea TON v Bystřici pod Hostýnem, ktoré sa dotýkajú aj našej histórie. Symbolizujú prechod od remeselnej produkcie k strojovej veľkovýrobe v 19. storočí,“ hovorí Tibor Uhrín.
Aktuálnou výzvou je podpora segmentu pletenia z prírodných materiálov cez dizajn. Košikárske technológie poskytujú priestor aj na rozvíjanie tvaroslovia tradičných výrobkov. ÚĽUV v roku 2021 znovuobnovil činnosť Otvoreného ateliéru, miesta určeného na výmenu skúseností majstrov výrobcov a dizajnérov.
Portál www.kamdomesta.sk nie je organizátorom uverejňovaných podujatí a preto nezodpovedá za zmeny uskutočnené organizátormi. Odporúčame preveriť si vopred termín a čas konania podujatia priamo u organizátora.