Hľadanie je najdôležitejšou disciplínou, ktorá je klasifikovaná na skúškach vlôh. Podľa skúšobného poriadku má byť hľadanie sústavné, priestorové, vytrvalé a rýchle. Výcvik vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a citlivý prístup. Niektoré psy sa držia pri nohe psovoda, bez toho, aby mali záujem hľadať, iné zase veľmi skor vyraziu vpred a bláznia sa. Rozdielny môže byť tiež spôsob hľadania, niektoré psy hľadajú od začiatku s vysokým nosom, iné hľadajú zozačiatku s nosom pri zemi.
Pes, ktorý hľadá na začiatku s vysokým nosom, používa skôr zrakový, než čuchový vnem, a preto ich berte pri výcviku skôr do lesa alebo do vyššieho porastu, aby ste im zaclonili výhľad a donútili ich pracovať nosom. Zo začiatku navykajte psa hľadať iba na kratšie vzdialenosti pred vami, vzdialenosť 50 m postačí. Pred prípadným vybehnutím za zverou ho zarazte povelom. Psa, ktorý príliš o hľadanie nejaví záujem, často povzbudzujte. Svojho psa naučte, aby na povel menil smer hľadania. Na upaženie pravej ruky by mal pes reagovať tak, že pobeží doprava a naopak. Spočiatku pri upažení vykročte smerom, ktorým má pes bežať.
Vystavovanie je prirodzenou vlastnosťou stavačov. Väčšina psov zver ihneď po zavetrení vystavuje, je však potrebné rozlišovať, či vystavuje zrakom, alebo nosom. Pokiaľ pes zavetrí nežiaducu zver, postupujte s ním rýchlejšie, aby ste mu nedali možnosť vystavovať, vyplašenej zveri v tom prípade nevenujte žiadnu pozornosť. Chybou je tiež, keď sa pes zveri úmyselne vyhýba. To môže byť dôsledkom príliš hrubého zachádzania so psom pri nácviku pokoja pred zverou. Príliš temperamentné psy sa môžu dopúšťať tzv. krátkeho vystavovania, ktoré je takisto považované za chybné.
Dobu vystavovania je možné predĺžiť tým, že pri výcviku psa uviažete na dlhú šnúru a na mieste ho udržíte povelom. Súčasne psa upokojujete a chválite. Pri tejto disciplíne pes nesmie za zverou vyrážať, ale má za ňou bez povelu postupovať. Zo začiatku ho nechajte uviazaného na šnúre a nechajte pomaly postupovať. Na začiatku cvičenia veľte psovi povelom „Postupuj!“. Pokiaľ pes postupuje pokojne a pomaly, nezabudnite ho pochváliť. U tejto disciplíny je dôležitý nácvik povelu „K zemi!“ („Down!“). Kľud pred zverou sa upevňuje pri nácviku vystavovania.
Pokiaľ pes vystavuje pernatú zver, pochváľte ho, a keď vták vzlietne, dajte psovi povel „K zemi!“. Tento cvik opakujte tak dlho, dokiaľ pes nezachová pred pernatou zverou kľud. Pri nácviku kľudu pred srstnatou zverou je potrebné odnaučiť psa štvaniu zveri zrakom. Ku cvičeniu na stope vodcu je potrebný pomocník, ktorý psa drží, zatiaľ čo vodca sa vzdiali a skryje sa. Na začiatku by mala byť vzdialenosť úkrytu kratšia, asi 100 krokov, postupne sa vzdialenosť predlžuje. Pomocník nasadí psa na stopu a použije povel „Stopa!“.
Pokiaľ pes zvláda tento cvik na kratšiu i dlhšiu vzdialenosť, urobte túto úlohu ťažšou tak, že vodca pri vzďaľovaní niekoľkokrát zmení smer. Dlhú šnúru používajte i pri cvičení na prirodzenej stope zveri. Cvičte psa na takej stope zveri, ktorú nevidel odbehnúť. Vodca si však vždy musí presne zapamätať dráhu stopy. Tiež cvičenie na umelo zafarbenej stope - vlečke je potrebné psa uviazať na dlhú šnúru. Stopu zakladajte vždy po vetre a zozačiatku použite zver, ktorú pes dobre pozná alebo ju už prinášal.
K nácviku tejto disciplíny je potrebný pomocník, ktorý založí stopu a aspoň na dvojmetrovej šnúre ju ťahá za sebou, samozrejme tak, aby to pes nevidel. Na konci vlečky pomocník zver zanechá a ukryje sa. Zo začiatku cvičenia zakladajte vlečky krátke, neskôr ich predlžujte a priťažte niekoľkými tupými uhlami. Pri správne prevedenom cviku je pes nasadený na stopu, na ktorej konci zver uchopí a aportuje späť na začiatok stopy. Tu usadne pred vodcu a zver odovzdá. Pokiaľ pes stratí stopu, chvíľu ho nechajte, aby sám chybu opravil, poprípade ho znovu na stopu naveďte. Cvik robte so psom uviazaným na dlhej šnúre, dokiaľ pes nezvláda túto úlohu dobre. Potom ho začnite pripravovať k nácviku na voľno.
Pri nácviku na voľno prejdite niekoľko krokov so psom a dajte mu povel „Stopa!“ a „Prines!“. Pokiaľ pes zver neaportuje, prejdite s ním celú stopu znovu. Dohľadanie možno rozdeliť na dohľadávanie strelenej alebo iba postrelenej zveri. Pri nácviku dohľadania strelenej zveri skryte zver po vetre do porastu tak, aby pes tento úkon nevidel. Vydajte povel „Hľadaj!“ a „Prines!“. Pokiaľ pes zver zavetrí, uchopí a prinesie, nezabudnite ho pochváliť a odmeniť maškrtou. Cvik opakujte a k nácviku tejto disciplíny používajte rôznu zver.
Sliedenie v lese znamená v podstate to isté, čo hľadanie v poli. Pes však v lese hľadá na kratšiu vzdialenosť pred vodcom tak, aby bol stále na dohľad. Pes sám by takisto stále mal javiť záujem o kontakt s vodcom. I v lese má pes hľadať, vystavovať, zachovávať kľud po výstrele a strelenú zver aportovať. Samozrejmosťou je, že pes nesmie zver štvať. Povel „K zemi!“ („Down!“) nedávajte psovi v lese hlasom, ale iba posunkom - zdvihnutím paže. Nácvik robte tak, že psa vypustíte povelom „Hľadaj!“, a pokiaľ sa vzdiali viac ako na 30 m, dajte povel „K zemi!“ („Down!“).
Hľadanie a naháňanie v teréne
Naháňanie je pre psa pomerne náročná úloha, musí prehľadať určenú húštinu, v ktorej nesmie zver vystavovať, ale z húštiny zver vyhnať a naháňať ju smerom k vodcovi. Pri naháňaní by mal byť pes hlasný, skúsený vodca už podľa intonácie hlasu neskôr pozná, akú zver pes naháňa. Nácvik prevádzajte tak, že sa od psa vzdialite na niekoľko krokov a vydáte povel „Hľadaj!“. Pri tejto disciplíne ide pes pri ľavej nohe vodcu, voľne alebo na šnúre, prípadne môže ísť tiež za vodcom. Nesmie však vodcu predbiehať.
Zo začiatku voďte psa na šnúre po úzkych cestách a vydávajte povel „Za päty!“. Až sa toto pes naučí, občas pri chôdzi vystreľte, aby si zvykol po výstrele zostať kľudný. Neskôr pri chôdzi psa odložte a pokračujte ďalej v chôdzi. Asi po 50 m psa opäť privolajte, pes by mal pokračovať v chôdzi za vami. Pri odložení a vzdialení psa sa ukryte a vystreľte, pes musí zostať kľudne ležať. Priviazaný pes je pri skúškach ohodnotený nižšou známkou. Pri nácviku sa vzďaľujte a pozorne sledujte chovanie psa. Okamžite zarazte každý jeho pohyb a ukľudnite ho. Požiadajte pomocníka, aby niekoľkokrát vystrelil, a ani vy nešetrite nábojmi.
Pes oznamovač je špeciálne vycvičený pes, ktorý sa využúva v poľovníctve na dohľadávanie raticovej zveri. V iných oblastiach, ako je záchranárska, policajná alebo armádna kynológia, slúži na vyhľadávanie ľudí alebo predmetov. V poľovníctve po nájdení zveri pes privedie psovoda na miesto nálezu, čím výrazne uľahčuje prácu a zvyšuje bezpečnosť.
„Pes oznamovač nám značne uľahčuje prácu. Ak ste niekedy dohľadávali zver, či už bola postrelená, poranená po súboji alebo po autonehode, určite mi dáte za pravdu, že chodiť zohnutý alebo štvornožky po húštinách, nie je veľmi príjemné.“
Hlavnými požiadavkami na výcvik dobrého psa oznamovača sú prirodzená chuť pracovať, dobrá orientácia v teréne, zvládnutý spoľahlivý aport a spoľahlivé privolanie. Poľovné plemená majú vlastnosti potrebné na sledovanie stopy vrodené, ale je potrebné ich v tejto práci utvrdiť, čiže „vyviesť“. Pes sa musí naučiť spoľahlivo držať stopu, nenechať sa rozptyľovať inými stopami a sústrediť sa s vášňou na sledovanie tej pravej. Veľký dôraz sa kladie na to, aby pes nezbiehal zo stopy.
Metóda výcviku oznamovača pomocou brinxelu prebieha v dvoch základných krokoch. V prvom kroku sa pes učí zobrať brinxel z atrapy. Využíva sa pritom cvik aportu, kedy sa psovi brinxel podáva pred papuľu a vyžaduje sa jeho uchopenie na povel. Neskôr sa brinxel začne ukladať na atrapu vzdialenú dva až tri metre. V druhej časti výcviku sa využíva viacero brinxelov. Tieto sa už nekladú priamo na atrapu, ale za ňu, prípadne sa čiastočne skryjú. Pes príde k atrape, nájde prvý brinxel, zoberie ho, vráti sa k psovodovi a odovzdá mu ho. V tejto fáze je dôležité, aby si pes uvedomil prítomnosť brinxelov aj vtedy, keď ich priamo nevidí. Musí sa naučiť ich aktívne hľadať a prehľadávať okolie.
Pri tomto výcviku je možné využívať šnúru na korekciu správania psa. Vzdialenosť od atrapy sa postupne predlžuje z počiatočných piatich až desiatich metrov až na päťdesiat metrov. Výhodou je, ak sa cvičí na stále rovnakých miestach. Je dôležité rozlišovať prácu na stope a prácu oznamovača, pričom tieto dve činnosti sa spoja až vtedy, keď ich pes dokonale ovláda. Počas výcviku je kľúčová komunikácia so psom, chválenie a odmeňovanie. Ku každému nájdenému brinxelu sa pridáva maškrtka, čím sa eliminuje nezáujem psa a motivuje sa k vyhľadávaniu. Ideálne je cvičiť ráno, keď je pes hladnejší a maškrtu prijíma s väčšou chuťou.
- Kedy pes nájde brinxel, odovzdá ho a znamenie pre vodcu môže mať rôzny spôsob - dôležité je, aby to bolo jasné a konzistentné.
- Když pes spoľahlivo nachádza schované brinxle, postupne sa znižuje ich počet až na jeden.
- Cvičenie trvá približne päť až šesť mesiacov pri výcviku oznamovačov poľovných plemien.
Potrebné pomôcky na výcvik: Predmet na dohľadávanie, Stopárska vôdzka, Dlhá šnúra alebo flexi vôdzka, Hrubý stopársky obojok, Brinxel v reflexnej farbe.
Plemená vhodné na výcvik oznamovača a bezpečnosť
Nemecký durič (Deutsche Bracke) je jedným z najstarších poľovných plemien, pokojný a vyrovnaný, priateľský a lojálny. Počas lovu je odvážny, vytrvalý a sebavedomý. Potrebuje veľa pohybu a aktívneho majiteľa, ideálneho poľovníka. Slovenský kopov je prastaré národné plemeno s výnimočnými čuchovými a orientačnými schopnosťami, vyžaduje dôslednosť a pochopenie ohnivého temperamentu. Všetky poľovné plemená majú vrodené schopnosti sledovať stopy, ktoré treba utvrdiť v priebehu výcviku.
Bezpečnosť a legislatíva na Slovensku je dôležitá súčasť výcviku a práce oznamovača. V Slovenskej republike musí každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní byť evidovaný, majiteľ potrebuje evidenčnú známku a musí dodržiavať pravidlá pri pohybe psov v prírode a v lesoch, najmä sľubovanie vodiť na vodítku a správny prístup k zveri. Psy so špeciálnym výcvikom majú postavenie kompenzačnej pomôcky, ak spĺňajú legislatívne požiadavky.
V poľovníctve oznamovač významne uľahčuje prácu a zvyšuje bezpečnosť tým, že pes vedie psovoda k miestu nálezu zveri. Ako uvádza odborník, je dôležité mať psa na vodítku v lesoch a rešpektovať zákony o poľovníctve a veterinárnej starostlivosti.
Záver jednotlivých častí
Hlavné požiadavky na výcvik oznamovača zahŕňajú prirodzenú chuť pracovať, spoľahlivú orientáciu v teréne, a spoľahlivé privolanie. Metóda výcviku brinxelom kombinuje hlásenie a oznamovanie a vyžaduje postupné pridávanie zložitejších úloh s brinxelmi, pričom sa kladie dôraz na pohodu psa a správnu motiváciu maškrtami. Výcvik sa začína už od mladosti a postupuje cez stopy, vlečky, dohľadanie a oznamovanie až k plnému súčinnému výkonu pri dohľadávaní zveri.