Súčasný vývoj poľovníctva, najmä vývoj a štruktúra poľovných revírov a zastúpenie jednotlivých druhov poľovnej zveri, výrazne ovplyvňujú nároky na poľovne upotrebiteľných psov a ich využitie. Platná legislatíva prináša zvýšené nároky na odbornosť a profesionálny prístup, čo do istej miery ovplyvňuje aj populačné zmeny v radoch poľovníkov a ich odlišné nároky na poľovného psa. V revíroch s raticovou zverou prevláda snaha chovať menšie plemená psov vzhľadom na znížené nároky na výživu, starostlivosť, umiestnenie a prepravu. Predpokladá sa, že táto snaha sa bude do budúcna ešte zvýrazňovať.
Našim chovateľským zámerom je vytvoriť nové plemeno psa, ktoré by čo najviac zodpovedalo a približovalo sa požiadavkám súčasného výkonu práva poľovníctva. Uvedeným požiadavkám sa podľa nášho názoru najviac približuje nízkonohé plemeno duriča strednej až malej veľkosti v type slovenského kopova. Ide o plemeno nenáročné na priestor a výživu, vhodné aj pre poľovníkov bývajúcich v meste, s minimálnymi nárokmi na prepravu autom. Je pomerne ľahko prenášateľné s ohľadom na veľkosť (transport na posed), odolné a bez významnejších zdravotných problémov, najmä dedičných ochorení. Vzhľadom na predpokladané uplatnenie v praxi je vhodný na prácu duriča a farbiara a môže vykonávať všetky skúšky poľovnej upotrebiteľnosti pre tieto plemená. Pracovným názvom plemena je tatranský durič.
Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Šľachtitelia slovenského kopova sa rozhodli z tejto palety duričov rôzneho typu a sfarbenia vyšľachtiť plemeno stredného až menšieho rámca čierneho sfarbenia s pálením. Na fotografiách z 19. storočia sa však vyskytujú aj duriče iného sfarbenia s bielymi odznakmi, ktoré sa podľa existujúcich záznamov vyskytovali medzi jedincami aj pri výberoch slovenských kopovov do plemenitby z domácej populácie v minulom storočí.
Pôvod a Vývoj Tatranského Duriča
Duriče používané na durenie zveri v horských regiónoch Slovenska boli z tejto oblasti chované už oddávna. Z týchto psov rozdielnych typov a veľkostí bol v 30. rokoch minulého storočia vybraný durič strednej veľkosti a po dlhom procese jeho šľachtenia bol uznaný ako Slovenský kopov. V prvej etape šľachtenia boli využité jedince rôznej veľkosti, typu a farby, a z nich bol nakoniec výberom ustálený typ Slovenského kopova. Napriek dlhoročnému šľachteniu sa občas vo vrhoch slovenského kopova vyskytujú jedince menšieho rámca, resp. odlišného sfarbenia. Tieto jedince boli využité na vyšľachtenie duriča menšieho rámca.
Východiskovými plemenami, použitými pri vytvorení novej formy národného nízkonohého plemena duriča, sú slovenský kopov a jazvečík štandardný. Na dosiahnutie požadovaných exteriérových a pracovných vlastností budú použité aj ďalšie poľovné plemená psov. Použité sú iba plemená posilňujúce jeho vlastnosti duriča a psa na dohľadávanie raticovej zveri. Jedince týchto plemien, ako aj ich medziplemenné krížence, sú do chovu vyberané na základe prísnych kritérií, zohľadňujúcich vopred určené povahové a exteriérové charakteristiky plemena Tatranský durič. Podiel genetických informácií slovenského kopova v cielenom plemene by mal prevažovať.
Zámerom chovateľskej práce je vytvorenie nového plemena, získaného krížením rôznych plemien s jasne definovanou a ustálenou genetickou výbavou. Jeho použitie by malo byť orientované v poľovných revíroch menších výmer (srnčia oblasť), na rovinách až pahorkatinách, kde sa v poslednom čase vo vyššom množstve vyskytuje a sústreďuje diviačia zver. Úsilie nesmeruje k vytvoreniu „ideálneho“ plemena, ktoré neexistuje, ale plemena, ktoré by poľovníkom poskytlo možnosť čo najširšieho a pomerne všestranného praktického využitia pri spôsobe poľovania v našich podmienkach a získalo si tak (hlavne svojimi vlastnosťami) miesto medzi nespočetným množstvom doteraz medzinárodne uznaných plemien psov.
Charakteristika Plemena
Celkový Vzhľad
Tatranský durič je plemeno menšieho rámca, dosahujúce výšku v kohútiku do 42 cm. Telesný rámec je obdĺžnikový v pomere výšky v kohtiku k dĺžke tela 1:1,25 (pes) až 1,35 (suka). Celkový vzhľad je nižší, ľahšej stavby tela, harmonický. Hrudník je s dostatočným odstupom od zeme. Jednoznačne obdĺžnikový rámec, pevná kostra, rovný chrbát, mierne zvýraznený kohútik, chvost rovný až šabľovitý, nesený v rovine chrbta.
Povahové Vlastnosti
Je inteligentný, temperamentný s dobrou ovládateľnosťou, vyrovnanou povahou, bez známok agresivity alebo bojazlivosti voči okoliu. Voči ľudom je priateľský. Napriek jeho priateľskej povahe je náruživý pri práci a odvážny pri kontakte so zverou. Pri práci je vytrvalý s vynikajúcim čuchom a orientáciou v teréne. Je hlasitý na teplej stope a pri zveri.
Hlava
Mierne dlhšia ako širšia. Zreteľne vyjadrený stop, ktorý rozdeľuje hlavu na približne rovnako dlhú lebečnú časť a papuľu. Lebka je primerane široká, v temennej časti mierne klenutá s mierne zvýrazneným tylovým hrboľom. Papuľa je približne rovnako dlhá ako lebka, nesmie byť pri pohľade zboku kvadratická. Symetricky sa zužuje k nosu, nie príliš špicatá pri pohľade zboku ani klinovitá pri pohľade zhora. Pysky dobre kryjú dolnú čeľusť, zreteľný ústny kútik. Zuby sú dobre vyvinuté, rezáky pevne sedia v čeľusti, vytvárajú plný oblúk. Nožnicový zhryz. Oči sú tmavohnedé alebo hnedé, primerane veľké, mandového tvaru, ani vystúpené ani príliš hlboko vsadené. Uši sú stredne dlhé až dlhšie, siahajúce po špičku nosa, širšie nasadené nad rovinou oka, nie príliš úzke, dobre zaoblené až zaguľatené.
Trup
Krk je strednej dĺžky, svalnatý, bez kožných záhybov. Horná línia je pevná, rovná až mierne klesajúca od kohútika ku koreňu chvosta. Chrbát je pevný, pružný, svalnatý. Zadok je široký, dostatočne dlhý, mierne klenutý. Bedrá sú primerane dlhé, dobre osvalené s harmonickým prechodom do krížov. Hrudník nie je príliš široký, primerane hlboký. Pre zachovanie výborných pracovných vlastností plemena nie je žiadúci príliš hlboký hrudník. Jeho hĺbka by nemala presahovať polovicu výšky v kohútiku. Je však priestranný. Rebrá sú oblúkovité, pružné, šikmo nasadené smerom dozadu. Spodná línia a brucho sú v oblasti brucha mierne vtiahnuté.
Končatiny a Chvost
Chvost je primerane hrubý a dlhý, siahajúci po pätový kĺb. Nasadený mierne pod rovinou alebo v rovine chrbta. Rovný až mierne šabľovitý. Plece je plné a dobre osvalené. Lopatka dostatočne dlhá, šikmo uložená, dobre naviazaná na hrudný kôš. Rameno je dostatočne dlhé s dobrým zauhlením medzi lopatkou a ramennou kosťou, umožňujúce psovi priestranný a vytrvalý pohyb. Záprstie je mierne šikmé. Predná tlapka je dobre klenutá s uzavretými prstami. Pazúriky a brušká prstov tmavo sfarbené. Koleno je pevné, napnuté. Zadná tlapka je veľmi dobre klenutá a uzavretá. Bez vlčích pazúrikov.
Pohyb
Vo všetkých typoch pohybu je plynulý a výdatný. Pri kluse je chrbát nesený v rovine a pohyb tela je elegantný. Predné i zadné končatiny sú v akcii paralelné.
Srsť a Sfarbenie
Srsť je tvrdá, hrubšia, jednoznačne priliehavá, s dostatočným leskom. Vyskytuje sa v dvoch farebných variantoch:
- Čierna s pálením: Čierna farba s presne ohraničenými hnedými alebo hnedo hrdzavými znakmi na hlave, nad očami, po stranách nosa a pyskov, na hrudi a na končatinách, okolo konečníka, na spodnej strane chvosta. Prípustné sú biele znaky na hrudi a končatinách, prípadne biela lysinka na hlave.
- Hnedá: Jednofarebné hnedo sfarbené jedince. Odtiene hnedej sú od svetlohnedej až po tzv. jeleniu červeň. Všetky s prímesou čiernej farby. Vyžaduje sa čierna maska v tvárovej časti hlavy.
Využitie a Výcvik
Tatranský durič je osobnosť v inteligencii, tolerancii, poslušnosti a vytrvalosti. Byť majiteľom a vodičom tatranského duriča-stopára je hrdosť. Pre tento cieľ sa od vodiča vyžaduje nielen vysoká odbornosť v oblasti poľovníctva vo všeobecnej rovine, ale hlavne znalosť správne a cieľavedome vedeného výcviku svojho zverenca. Nie je to len vodič poľovného psa, honec, ale poľovník - znalec etológie zveri, pôsobiaci profesionálne a zodpovedne so zachovaním všetkých poľovníckych zvyklostí a tradícií.
Aby nám náš „tatranec“, ako mu zvykneme hovoriť, prinášal radosť, musíme mu vytvárať podmienky pre jeho správny vývoj už od útleho veku, vytvárať mu spoločnosť pre vzájomnú psychickú a fyzickú stimuláciu tak, aby bol stále schopný vnímať, učiť sa a prispôsobovať. Pokiaľ sa nám podarí zladiť naše požiadavky s vlohami tatranského duriča-stopára, nemalo by nás už nič prekvapiť ani v tých najnáročnejších situáciách. Neraz sa ocitneme v bezradnej situácii, s puškou na pleci, remeňom v ruke, v čase i nečase, pri zdanlivo nekonečných dohľadávkach, keď z tajomnej hĺbky lesa, či z dolín zahalených hmlou, sa zrazu ozýva hlboký hlas tatranského duriča-stopára oznamujúci zavŕšenie úspechu, ktorý má pre nás neoceniteľnú hodnotu.
S tatranským duričom možno poľovať v zmysle zákona o poľovníctve a súvisiacich vykonávacích vyhlášok. Šteniatka tatranského duriča sú zapísané v registri plemennej knihy, sú im vydané preukazy o pôvode, môžu teda vykonávať skúšky a tak získať poľovnú upotrebiteľnosť.
Tatranský durič - stopa a základy poslušnosti
Možnosti Kúpy a Informácie
Na trhu sa objavujú ponuky na predaj poľovne upotrebiteľných psov Tatranský durič s PP. Záujemcovia si môžu kúpiť aj šteniatka s PP, ktoré hľadajú milujúci domov. Je možné aj kúpiť Tatranského duriča alebo Slovenského kopova alebo farbiara, psa či fenu s PP, s očkovacím preukazom a skúškami.
Klub chovateľov tatranských duričov bol založený v auguste 2013 a je riadnym členom Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý je členom Slovenskej kynologickej jednoty, a tá je členom Medzinárodnej kynologickej federácie FCI. Klub organizuje rôzne akcie, ako napríklad Putovný pohár tatranských duričov a špeciálne skúšky tatranských duričov.
Tatranský durič je plemeno, ktoré vzniklo na Slovensku s cieľom splniť požiadavky moderného poľovníctva. Je to pes s vynikajúcimi povahovými a pracovnými vlastnosťami, nenáročný a prispôsobivý, ktorý si zaslúži miesto medzi uznanými plemenami.