Jazvečík je plemeno psa s jedinečným vzhľadom a výraznou osobnosťou. Jeho charakteristická stavba tela - nízky postoj, krátke nohy a podlhovasté telo - ho predurčuje k špecifickým úlohám, no zároveň z neho robí skvelého spoločníka do rôznych prostredí. Hoci text primárne vychádza z informácií o rôznych variantoch jazvečíkov, zameriame sa na krátkosrstého jazvečíka, jeho vlastnosti, vzhľad a starostlivosť.
Celkový vzhľad jazvečíka je definovaný ako nízky, krátkonohý, podlhovastý, ale kompaktný pes s mocným svalstvom, so smelým a vyzývavým držaním hlavy a chytrým výrazom tváre. Napriek svojim krátkym končatinám je veľmi pohyblivý a vrtký.
Vzhľad a charakteristika
Hlava jazvečíka je podlhovastá, pri pohľade zhora a z profilu sa rovnomerne zužuje až po špičku nosa, nie je však špicatá. Jarmové kosti výrazne vystupujú. Papuľa je dlhá, dostatočne široká a mocná. Čeľuste sú silne vyvinuté, s pravidelným nožnicovým zhryzom. Oči sú stredne veľké, oválne, dostatočne od seba vzdialené, s jasným, energickým a priateľským výrazom. Farba očí je žiariaca tmavá červenohnedá až čiernohnedá.
Uši sú vysoko, nie príliš vpredu nasadené, dostatočne dlhé, pekne zaoblené, nie úzke, špicaté alebo so záhybmi. Pohybujú sa v závislosti od nálady psa.
Chrbát je po vysokom kohútiku rovný alebo mierne klesá. Hrudník je priestranný, s výrazne vystupujúcou hrudnou kosťou, čo zaručuje dostatočný priestor pre srdce a pľúca. Rebrá siahajú ďaleko dozadu a postupne prechádzajú do línie brucha.
Chvost nie je príliš vysoko nasadený, nesený v predĺžení línie chrbta. V pohybe by mal byť nesený v predĺžení línie chrbta, mierne klesajúci.
Plecia sú plasticky osvalené. Predlaktie je krátke, ale proporcionálne k telu. Predné labky majú tesne k sebe priliehajúce prsty, sú dobre klenuté, so silnými, odolnými vankúšikmi a krátkymi, mocnými pazúrikmi. Zadné labky sú podobné predným, štyri tesne uzavreté a pekne klenuté prsty.
Pohyb jazvečíka je priestranný, plynulý a výdatný, s dlhým, nízkym vykročením a mocným záberom. Vpredu sa nemá pohybovať naúzko, nepádluje, prsty nie sú roztiahnuté ani stlačené.
Srsť
Krátkosrstý jazvečík má srsť, ktorá je na celom tele krátka, lesklá a hladko priliehajúca bez holých miest. Táto srsť je samočistiaca a nevyžaduje si náročnú údržbu. Pri znečistení stačí utrieť vlhkou handričkou a raz týždenne vyčesať gumovou rukavicou. Táto srsť je však bez podsady, čo môže byť pre niekoho nevýhodou. Krátkosrsté jazvečíky sú tiež viac zimomrivé a vďaka nízkym nohám môžu trpieť pri prechladnutí zápalmi močového mechúra.
Farby
Podľa štandardu FCI sú povolené tri základné farebné varianty:
- Jednofarebné jazvečíky: červená, červenožltá, žltá, všetko s prímesou alebo bez prímesi čiernej srsti. Uprednostňuje sa čistá farba a červená pred červenožltou a žltou. Aj psy s výdatnou prímesou čiernej srsti patria sem. Biela nie je žiaduca, v prípade malých bielych znakov sa nevylučuje. Ňucháč a pazúriky sú čierne.
- Dvojfarebné jazvečíky: farba sýta čierna alebo hnedá vždy s červenohnedými alebo žltými znakmi (pálením) nad očami, po bokoch papule a na spodnej pere, na vnútornom okraji uší, na predhrudí, na vnútornej a zadnej strane končatín, na labkách, okolo konečníka a odtiaľ asi do jednej tretiny až polovice spodnej strany chvosta. Ňucháč a pazúriky čiernych psov sú čierne, pri hnedých psoch hnedé alebo čierne. Biela nie je žiaduca, v prípade jednotlivých malých fľakov nie je vylučujúcou chybou.
- Škvrnité (tigrované, pásikavé) jazvečíky: základ farby srsti je vždy tmavá farba (čierna, červená alebo sivá). Žiaduce sú nepravidelné sivé ale aj béžové škvrny (nežiaduce sú veľké platne). Nemá prevažovať ani svetlá ani tmavá farba. Farba pásikavého jazvečíka je červená alebo žltá s tmavšími pásikmi.
Povaha a temperament
Jazvečík je vynikajúci spoločník, ktorý sa hodí ako pre osamelého človeka, tak aj pre rodinu s deťmi. Je vynaliezavý, inteligentný a sebavedomý pes, predovšetkým ak ide o jeho blaho. Zo všetkého najviac miluje pohodlie, teplo a ľudskú spoločnosť. Cez svoju oddanosť človeku, mnohokrát presadí svoju zanovitú hlavu a žije si svoj život. Potrebuje láskyplnú, ale veľmi dôslednú výchovu, aby nemal snahu "prevziať velenie". Neznáša dril a krik, pri takomto zaobchádzaní sa zatvrdí a môže sa stať až agresívnym. Tiež skorá socializácia s deťmi a ostatnými domácimi zvieratami je nevyhnutná, aby mohol zastávať úlohu plnohodnotného rodinného psa.
Jazvečík je ostražitý a hlasný, ale nie je zbytočne uštekaný. Veľakrát je tiež ostrý, ale pri správnej výchove nie je agresívny ani útočný.
Hoci sa jednotlivé varianty od seba mierne líšia, základné povahové rysy platia pre všetky jazvečíky. Najčastejšie sa stretávame s popisom ako je "osobnosť" a "urážlivec", ale všetci chovatelia jazvečíkov sa zhodnú, že práve za toto označenie môže úplne iný faktor, a to je inteligencia. Jazvečíky sú nesmierne inteligentné, bystré a empatické a práve tieto vlastnosti im dávajú "vlastnú hlavu". Veľakrát sa snažia presvedčiť majiteľa, že oni to vedia lepšie a urobia si veci po svojom. Ľudia nepoznajúc plemeno o ňom mnohokrát hovoria, že je nevychovateľný a neposlušný, ale kto raz choval jazvečíka, ten ho práve pre toto bezhranične miluje. Jazvečíky sú klauni a pre svojho majiteľa sú ochotní položiť život. Cez svoj malý vzrast sú to odvážni a gurážni psi, ktorí sa nezľaknú žiadneho nebezpečenstva. Práve pre tieto vlastnosti sú veľmi cenení v poľovníctve. Kombinácia oddanosti človeku, inteligencie a nebojácnosti robí z jazvečíka vynikajúceho poľovného psa.
Hovorí sa, že najtvrdohlavnejší a najmenej ochotný sa "otrocky" podvoliť je jazvečík hladkosrstý. Ten veľmi rád ochutnáva a "ohlodáva" domáce vybavenie a textil, najčastejšie sa tiež uráža. Svoje "zlé vlastnosti" však vyvažuje obrovským zmyslom pre humor a všestrannú solídnu prácu. Má stále zachovaný silný lovecký pud.
JAZVEČÍK - VÝHODY A NEVÝHODY
Zdravie
Jazvečík patrí medzi dlhoveké a zdravé plemená, ktoré sa dožívajú v priemere 14 rokov, vôbec nie sú výnimkou jedinci, ktorí sa dožili až 18-19 rokov. Avšak aj im sa nevyhýbajú zdravotné komplikácie. Môžu mať problémy s chrbticou, čo je spôsobené ich atypickou stavbou, krátkymi nohami a dlhým telom. Môže trpieť bolestivými vyskočeniami platničiek, ktoré mnohokrát končia až úplným ochrnutím zadných končatín. Štúdie uvádzajú, že nejakým problémom s chrbticou trpí až 36% miniatúrnych a 6% štandardných jazvečíkov. Z tohto dôvodu sa neodporúča dovoľovať zoskoky z výšok ani chôdza po schodoch.
Jazvečík nie je náročný na kŕmenie a väčšinou je veľmi žravý a stále pri chuti. To ale bohužiaľ často naráža na skutočnosť, že má sklony k priberaniu a nadváhe, čo škodí jeho zdraviu a predovšetkým už spomínanej chrbtici. Je teda nutné dôsledne dbať na správnu výživu a veľkosť kŕmnej dávky s nie príliš vysokým obsahom tuku. Tiež neuškodí pridávanie kĺbovej výživy.
Starostlivosť
Jazvečík nie je plemeno náročné na starostlivosť. Krátkosrstý typ má srsť samočistiaci a bezúdržbovú, pri znečistení stačí utrieť vlhkou handričkou a 1x týždenne vyčesať gumovou rukavicou. Táto srsť je však bez podsady, čo môže byť pre niekoho nevýhodou. Sú úplne nevhodní na trvalý pobyt vonku. Títo psíkovia sú viac zimomriví a vďaka nízkym nohám môžu trpieť pri prechladnutí zápaly močového mechúra. Keď však majitelia berú na toto ohľad, je "hlaďák" veľmi nenáročný.
Všetci jazvečíky majú jedno spoločné, a to je nutnosť mať svojho majiteľa na blízku. Osamotení veľmi trpia a môžu to dávať hlasno najavo, čo môže hlavne u mestských psov spôsobovať susedské problémy. Už od mala je potreba učiť šteňatá samote a tomu, že sa majiteľ zase vráti.
História
Prvé vyobrazenie jazvečíkovitých psov pochádza už zo stredoveku. Prvé zmienky o jazvečíkovi, ako ho poznáme dnes, sú už viac ako 300 rokov staré. Hovorí sa o ňom ako o nízkom, krátkonohom psovi s dlhým trupom a zvislými ušami, ktorý bol určený k lovu bobrov, jazvecov, vydier a králikov. Najstarším chovateľským klubom je od roku 1888 Nemecký klub chovateľov jazvečíkov. Ten už od začiatku rozlišoval toto plemeno podľa srsti na hladkosrsté, dlhosrsté a drsnosrsté. Najstarším a prapôvodným typom je hladkosrstý jazvečík farby čiernej s pálením. Hoci dnes je tento typ osrstenia najmenej populárny, stále má svoje pevné miesto medzi chovateľmi.
V Českej republike bol prvý "Klub pestovateľov jazvečíkov" založený v roku 1937. Hoci u poľovníkov bolo plemeno veľmi známe a obľúbené, jeho čistokrvný chov rozšírený nebol. Popularita však rýchlo rástla.
Šteniatka jazvečíka
Na trhu sa často objavujú ponuky na predaj šteniatok jazvečíka. Napríklad, v marci 2026 boli dostupné čistokrvné šteniatka jazvečíka trpasličieho, konkrétne traja psíkovia a jedna fenka. Tieto šteniatka boli odchované v dome, zvyknuté na deti a ľudí, a pri odbere boli viackrát odčervené a zaočkované.
V ponuke boli aj šteniatka jazvečíka krátkosrstého, niektoré sfarbené na červeno po vynikajúcich rodičoch. Taktiež boli k dispozícii šteniatka jazvečíka krátkosrstého trpasličieho, ktoré sú viac ráz odčervené, očkované a čipované s veterinárnym preukazom.
Pri kúpe šteniatka je dôležité dbať na jeho pôvod, zdravotný stav a socializáciu. Chovná stanica "Veľký jarok" ponúka šteniatka jazvečíka hladkosrstého trpasličieho/králičieho s preukazom pôvodu, pričom šteniatka sú trikrát odčervené, očkované, čipované s preukazom pôvodu a PetPassportom. Samozrejmosťou je chovateľský servis a kúpna zmluva.
tags: #jazvecik #kratkosrsty #cierny