Úprava podmienok chovnosti u slovenského kopova vychádza z úrovne súčasného chovu a kvality jedincov predvádzaných na skúškach, výstavách a chovnom zvode. Dôvodom tejto zmeny je skutočnosť, že časť psov a sučiek dostáva na výstave ohodnotenie veľmi dobrý pre nedostatočnú pripravenosť na výstavu (výstavná kondícia, predvedenie v kruhu, neskúsenosť majiteľa, …). Ide o chyby často exteriérovo kvalitného jedinca, ktoré sú len dočasné a dajú sa odstrániť adekvátnou prípravou na výstavu a nesúvisia s anatomickými chybami jedinca, opodstatňujúcimi výstavné ohodnotenie veľmi dobrý. Na druhej strane si treba uvedomiť, že aj jedinec s výstavným ocenením veľmi dobrý je stále kvalitný, spĺňajúci kritériá uvádzané v platnom štandarde, bez hrubých a závažných chýb exteriéru a pri výborných pracovných vlohách môže byť prínosom pre chov plemena. Z vlastných skúseností tiež vieme, že posúdenie psa na výstave je zaťažené aj subjektívnym pohľadom rozhodcu (napr. preferovanie určitého typu, zahraniční rozhodcovia,…). Tak sa stáva, že na jednej výstave je pes posúdený ako veľmi dobrý, a na ďalšej výstave ako výborný príp. aj so zadaním najvyššieho titulu, alebo naopak. Ďalším dôvodom na návrh zmeny je skutočnosť, že je veľa pracovne výborných a vynikajúcich jedincov, ktorých výstavné ohodnotenie veľmi dobrý vyraďuje (vyraďovalo) z chovu resp. neumožňovalo účasť na bonitácii. Slovenský kopov je v prvom rade pracovné plemeno a preto treba hlavne dbať na udržanie a zlepšenie pracovných vlastností plemena, ale pri zachovaní štandardom požadovaných exteriérových znakov. Tým sa predíde situáciám, kedy pracovné výborný jedinec s reálnym ohodnotením exteriéru veľmi dobrý dostane na výstave výborný len preto, aby prešiel do chovu. - doteraz mohli byť do chovu zaradené jedince len s ohodnotením SD v I. - v nových podmienkach chovnosti sú možné SD aj v II. - zavedenie povinného testovania DNA je základom zachovania čistoty genetického materiálu plemena. Dúfame, že majitelia a chovatelia slovenských kopovov pochopia uvedené zmeny v pozitívnom zmysle ako zmeny, smerujúce ku stabilizácii a zlepšeniu úrovne plemena.
Nárečie histórie a vývoja sa ďalej prelína s uvedomením si autorov a skúseností chovateľov. Slovenský kopov je poľovný pes s dlhou históriou, ktorý je oficiálne uznaný Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) a patrí do skupiny VI - Duriče, farbiare a príbuzné plemená, sekcia 1.2 - Duriče strednej veľkosti, s pracovnou skúškou. Toto plemeno pochádza zo Slovenska a jeho pôvod siaha až do stredoveku. Hoci sa presné okolnosti jeho vzniku líšia, predpokladá sa kríženie pôvodných poľovných psov. Ako samostatné plemeno bol oficiálne uznaný v roku 1963.
Charakter a povaha
Slovenský kopov je temperamentný, ostrý pes s vynikajúco vyvinutým zmyslom pre stopovanie. Je veľmi vytrvalý a odvážny, dokáže dlho a hlasno sledovať stopu a je dokonale prispôsobiteľný na prácu v rôznych terénoch. Znalosť poľovníckej problematiky je dôležitá pre úspešný výcvik a získanie chovnosti. Pes je oddaný svojmu pánovi, pri správnom vedení spoľahlivý pomocník pri love aj ochrane, vhodný aj ako spoločenský spoločník a kamarát pre deti. K cudzím ľuďom je zvyčajne nedôverčivý, k zvieratám, ktoré s ním žijú od malička, sa správa dobre a ochraňuje ich.
Vzhľad a telo
Slovenský kopov je pes stredne veľký, s obdĺžnikovým telom a dobrou konštrukciou. Hlava je primeraná k telu, s hlbokými očami mandľového tvaru a tmavými viečkami. Uši sú stredne dlhé, visiace a nasadené nad rovinou oka. Krk je krátky a svalnatý, chrbát rovný a stredne dlhý, hrudník stredne hlboký a široký, brucho mierne vtiahnuté. Chvost visí dole a môže byť nosený nižšie ako rovina chrbta, pri pohybe sa šabľovito dvíha. Srsť je stredne hrubá, priliehavá, 2-5 cm dlhá s hustou podsadou, na chrbte a chvoste dlhšia. Farbenie je čierne s mahagónovo hnedým pálením na pyskoch, nad očami, na vnútornej strane uší, na končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Výška v kohútiku u psov 45-50 cm, sučky o niečo menšie; hmotnosť 15-20 kg u psa, 13-18 kg u sučky.
Povaha a využitie
Využívaný je predovšetkým ako durič na lov diviačej zveri, vhodný na individuálny aj spoločný lov, pričom dokáže prehľadávať malé aj veľké húštiny a operovať na veľkom priestore. Osvědčil sa aj pri dohľadávaní postrelenej zveri. Vďaka svojej srsti je vhodný aj do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín a na poľovačky na snehu. Pri práci musí mať dostatok priestoru a pohybu, inak hrozí nudu a deštruktívne sklony.
Starostlivosť a výživa
Srsť je krátka, nevyžaduje veľkú starostlivosť; česanie a prečesávanie počas kĺzania srsti alebo masírovanie gumovou rukavicou stačí. V období línania je vhodné dopriať častejšie čistenie srsti. Pes potrebuje pravidelný pohyb a kontakt so svojím pánom, ideálny výbeh a dostatočné množstvo sauny či vietor na hľadanie zveri. Kŕmenie by malo byť kvalitné, s vyváženou výživou a prispôsobené veku a aktivite psa; staršie plemená si vyžadujú zmenu stravy.
Pred zaradením do chovu je potrebné absolvovanie niektorej zo skúšok poľovných psov, najbežnejšie farbiarska skúška duričov. Táto jednodňová skúška je otvorená všetkým kopovom s preukazom pôvodu od 10 mesiacov veku; vodcovia musia mať minimálne 15 rokov a nemusia byť členmi poľovníckych združení. Bonitácia exteriéru je povinná pre zaradenie do chovu a pre ňu sú nevyhnutné DNA testy.
História a vývoj plemena
Slovenský kopov je národné plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Pôvod siaha do stredoveku a vznikol ako prispôsobený kopov slovenským lesom, s cieľom lovu diviakov a inej zveri. V priebehu 20. storočia sa vývoj a stabilizácia typu realizovali najmä cez aktivity Kolomana Slimáka, Andreja Renču a Františka Sigeta, a v roku 1963 bolo plemeno oficiálne uznané FCI. Prvé chovateľské prehliadky a základy chovu sa začali v Banskej Bystrici v rokoch 1936 a neskôr, s ustálením celkového typu v 50. rokoch a vznikom Klubu chovateľov duričov v roku 1962.
Výchova a výcvik
Výchova slovenského kopova vyžaduje trpezlivosť, láskavosť, dôslednosť a pevné vedenie. Výcvik by mal začať už v útleho veku; pes musí vidieť vodcu a rešpektovať hranice. Ideálnym vodcom je skúsený poľovník, ktorý psa zapojí do lovu a umožní mu prirodzene pracovať. Násilie a tvrdosť by sa mali vyhýbať; ak výcvik neprináša výsledky, treba zastaviť snahu a hľadať príčiny u majiteľa. Ak sa psovi venuje dostatok priestoru a pohybu, z kopova sa môže stať spoľahlivý spoločník, ochranca a priľnavý kamarát pre rodinu, vrátane detí a iných zvierat.
Rozšírenie v kultúre a súčasnosť
Slovenský kopov je dnes najrozšírenejším duričom na Slovensku a patrí medzi národné plemená s výraznou históriou. V Českej republike je menej známy, no na Slovensku má svoje pevné miesto. Plemeno je určené pre aktívnych majiteľov, ktorí sú pripravení venovať psovi čas, priestor a náležitú výživu. Koresponduje so štandardom FCI 244 a je možné ho vystavovať so správne vedeným výcvikom od šteňaťa.
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že plemeno je vhodné najmä pre skúsených majiteľov so jasnou predstavou o tom, čo si želajú od psa, a je potrebné zvážiť jeho veľkú mieru aktivity, potrebu výbeh a špecializovaný výcvik.
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Veľkosť | Stredná, výška 45-50 cm, hmotnosť 13-20 kg |
| Srsť | Krátka, 2-5 cm, hustá s podsadou |
| Farebná schéma | Čierna s mahagónovo hnedým pálením |
| Povaha | Odvážny, temperamentný, vytrvalý, výborný čuch |
| Použitie | Durič, dohľadávací pes |