Poznať, čo vášho psa trápi, patrí medzi najťažšie úlohy každého majiteľa. U nenápadných problémov, ako je ušný svrab, to platí dvojnásob. Našťastie existuje hneď niekoľko spôsobov, ako s touto nepríjemnosťou bojovať. Viac informácií o ušných roztočoch a o možnostiach liečby nájdete v nasledujúcom článku.
Čo vieme o ušných roztočoch?
Strupovka ušná, čiže Otodectes cynotis, je osemnohý parazitický roztoč, ktorý sa živí mazom a tukom v vonkajšom zvukovode psa. Žije iba na povrchu kože, ale voľným okom nie je viditeľný. Najčastejšie ho nájdeme u túlavých psov, šteniat a psích seniorov, môže však napadnúť psa akéhokoľvek veku. Zvyčajne ide o ochorenie vonkajšieho zvukovodu, pomerne časté u psov i mačiek. Spôsobuje ho parazit, najčastejšie roztoč Otodectes cynotis, ktorý žije v ušnej mušli a vonkajšom zvukovode psov (často ide o šteniatká a mladých psov). Ide o nákazlivé ochorenie, prenáša sa stykom s nakazeným zvieraťom, napr. z infikovanej feny na šteniatká, pes sa ale môže nakaziť aj napr. od mačky. Ušné roztoče sú malé parazity, ktoré osídľujú zvukovody mačiek a psov, kde sa množia. Niekedy napádajú aj iné zvieracie druhy, ako napr. fretky. Ušné roztoče sa živia odumretými kožnými bunkami a telesnými tekutinami a zvlášť dobre sa cítia vo vonkajšom zvukovode. Tu sú príčinou ťažkých zápalových prejavov, ktoré sa prejavia ako ušný zápal s čierno-hnedým drobivým sekretom. Z ucha sa v zriedkavých prípadoch môže rozšíriť a spôsobiť silno svrbivú kožnú vyrážku. Tieto roztoče sú vysoko nákazlivé a priamym kontaktom sa môžu prenášať zo zvieraťa na zviera. Ušné roztoče sa dokazujú z ušného sekretu mikroskopicky. Ušný svrab patrí medzi parazity, ktoré uprednostňujú prostredie vonkajšieho zvukovodu, málokedy ich môžeme nájsť aj na pokožke v oblasti ucha. Celý vývoj od vajíčok cez larvy a nymfy až po dospelého štádia prebieha v zvukovode. Všetky vývojové štádia sa živia mŕtvymi kožnými bunkami a povrchovým tkanivovým mokom psa. Prenos parazita prebieha pri priamom kontakte s nakazeným zvieraťom, vo väčšine prípadov sa jedná o šteniatká. Len vo vzácnejších prípadoch sú nakazení dospelí jedinci. Ušný svrab Otodectes cynotis sa počas cca. 3 týždňov rozvinie z vajíčka cez larvu do dvoch štádií nymfy (protonymfa, deutonymfa) a následne do dospelého jedinca. Vývoj tohto roztoča prebieha výhradne v zvukovode psa. Samice ušného svrabu lepia svoje vajíčka na kožu zvukovodu. Všetky vývojové štádia tohto roztoča sa kŕmia kožnými bunkami a tkanivovým mokom psa, pričom dospelí jedinci parazita sa dožívajú zhruba dvoch mesiacov. Prenos ušného svrabu prebieha pri kontakte s nakazeným zvieraťom, väčšinou sa jedná o infikované feny, ktoré nakazia svoje šteniatka alebo si šteniatka prenášajú parazita medzi sebou. Menej často dochádza k nákaze prostredníctvom ušného mazu a nečistôt, ktoré sú z ucha vytrasené. Menej obvyklá je nákaza medzi dospelými jedincami. Otodectes cynotis sa vyskytuje vo všetkých kútoch sveta a nie je vyberavý, keď ide o hostiteľa, čo znamená, že môže byť prenášaný z jedného živočíšneho druhu na iný. Napríklad z mačky na psa. Ušný svrab sa často vyskytuje tam, kde žije pospolu väčšie množstvo zvierat, napr. útulky, chovateľské stanice alebo statky.
Ušný svrab sa prejavuje silným svrbením v uchu, takže si pes často rozškriabe ušnicu až do krvi. Spôsobujú zápal v uchu, ktorý sa vyznačuje hnedo-červeným sekrétom, ktorý môže pripomínať kávový kal. Dravčíci spôsobujú rôzne sa prejavujúce svrbenie, ktoré môže byť mierne až veľmi obťažujúce. Typická je pre nich tvorba šupiniek v oblasti chrbáta, ramien a vonkajšej strany ušníc. Samotné parazity vyzerajú ako šupinky, preto bývajú niekedy označované ako „živé lupiny“. Typickým prejavom napadnutia zákožkou svrabovou je neznesiteľné svrbenie s charakteristickým miestom výskytu, najčastejšie sa jedná o lakte, ušnice a brucho, nakoniec o hlavu a chrbát. Najskôr sa vyskytne začervenanie, ktoré je spôsobené svrbením a následným škrabaním, neskôr aj strata srsti na postihnutých miestach, šupinky, stvrdnutie pokožky a hyperpigmentácia. Na rozdiel od ostatných parazitov nespôsobujú trudníci svrbenie a ak áno, jedná sa o veľmi výnimočné prípady. Vznikajú lysiny, prípadne začervenalé, šupinaté miesta na pokožke. Podľa druhu demodikózy rozlišujeme rôzne miesta na pokožke, kde sa príznaky objavujú. U všetkých ochorení týmito parazitami sa v extrémnej forme jedná o sekundárnu infekciu pokožky, ktorá je napadnutá baktériami alebo pliesňami, čo neskôr sťažuje liečenie. Môže dôjsť ku vzniku ekzémov, pyodermie alebo ďalších kožných zmien. Väčšinu kožných roztočov možno identifikovať pomocou odobrania vzorky z kože alebo pomocou diagnostických lepiacich pásikov. Pri podozrení na ušný svrab je potrebné urobiť ster z vnútornej časti ušnice. Demodikózu zasa najlepšie určíme prostredníctvom hĺbkového kožného testu, ktorý možno urobiť odobraním vzorky pomocou lepiacich pásikov, šupiniek alebo folikuly chlpu. U niektorých druhov roztočov (Cheyletiellen, Sarkoptes, ggf. Otodectes a Demodex) je kvôli vysokému stupňu nákazlivosti odporúčané ošetriť nielen samotné zviera, ale urobiť aj náležité kroky v zabezpečení prostredia, v ktorom sa zviera pohybuje. Tiež terapia by mala byť opakovaná viackrát, aby ste mali istotu, že boli zabité všetky roztoče vo všetkých fázach vývoja. U psov s hustou alebo dlhou srsťou je vhodné pristúpiť k strihaniu. Aby ste sa roztočov definitívne zbavili, sú na trhu dostupné aj rôzne prípravky a medikamenty, ktoré s nimi dokážu zatočiť, od šampónov cez tabletky až ku spot on preparátom. Ak Váš pes bojuje s ťažkou nákazou, ktorá sa rozvinula v sekundárnej infekcii, je nutné aplikovať antibakteriálne šampóny či dokonca antibiotiká. U generalizovanej formy demodikózy je odhalenie podstaty ochorenia základným predpokladom pre jej úspešnú liečbu. Čo sa týka ošetrenia prostredia, je vhodné okrem mechanického čistenia siahnuť aj k insekticídom, ktorými môžete očistiť auto, izby, priestor, kde zviera spí, hygienické potreby (ako sú hrebene, kefy atď). Napadnutiu môžete predísť, ak budete psovi podávať liečivá obsahujúce akaricidy. Vhodné sú tablety alebo spot on prípravky. Kontaktu s nakazenými zvieratami by ste sa samozrejme mali vyhýbať. Pretože trudníci patria k bežným obyvateľom pokožky, nie je u nich možné ochoreniu predchádzať. Aby sa demodikóza neprenášala ďalej, je nutné postihnutému jedincovi úplne zabrániť v prípadnom ďalšom rozmnožovaní, aby sa forma geneticky nešírila ďalej.
Ako sa pes nakazí ušnými roztočmi?
Ušný svrab je veľmi nákazlivý a rýchlo sa šíri. Najčastejšie nákazu spôsobuje: Kontakt medzi psami, kontaminované vybavenie, pohyb vonku, zdieľanie domácnosti s mačkami. Pamätajte na to najmä vtedy, ak má vaša mačka prístup von. Ušný svrab je ľahká cesta prenosu, keď sa k sebe psovito túlia. Mačky trpia ušnými roztočmi častejšie ako psy a pri kontakte alebo zdieľaní pelechov a vybavenia sa môžu roztoče na psa ľahko preniesť.
Ako spoznám ušný svrab u psa?
Ušné roztoče sú veľmi malé a často ich maskuje výtok či maz, takže ich voľným okom neuvidíte. Preto sa však k napadnutiu roztočmi často pridružujú bakteriálne infekcie, môžu sa u psa objaviť nasledujúce príznaky: tmavohnedý výtok z uší, zápach z uší, začervenanie a opuchy uší, svrbenie a trasenie hlavou, škrabance a lysiny nad očami alebo na temene hlavy. Vzácnejšie môžete parazitické roztoče nájsť aj pri koreni chvosta.
Ako zbaviť psa ušných roztočov?
Nákazu ušnými roztočmi (alebo ušný svrab) často sprevádza sekundárna bakteriálna infekcia zvukovodu. Váš veterinár sa teda okrem odstránenia roztočov zameria aj na liečbu tejto infekcie. A ako bude celý proces prebiehať? Veterinár vášmu miláčikovi dôkladne vyčistí a vypláchne uši. Potom zaháji liečbu infekcie podaním antibiotík, zvyčajne v podobe ušných kvapiek, ktoré dostanete so sebou domov a budete ich psíkovi kvapkať do uší každý deň. Veterinár môže použiť aj prípravok, ktorý stačí podať raz mesačne v ordinácii. Predpíše vám lokálne antiparazitikum (spot-on pipetu), ktoré sa podáva raz mesačne na systémové vyhubenie roztočov. Odporučí vám vyčistiť psí pelech, prepravku, kefy a ďalšie vybavenie, v ktorom sa môžu roztoče ukrývať. Pripomenie vám, aby ste skontrolovali aj ostatných maznáčikov. Ušný svrab je vysoko nákazlivý, a ak sa nakazil jeden pes, môžu ho mať aj ostatné psy alebo mačky vo vašej domácnosti.
Hrozí pri ušnom svrabu komplikácie?
Ak máte u svojho psa podozrenie na ušný svrab, vezmite ho čo najrýchlejšie k veterinárovi na vyšetrenie a rozbor ušného mazu. S návštevou ordinácie neotálejte - odkladanie liečby môže viesť k rôznym komplikáciám, a to vrátane zjazvenia a zhrubnutia pokožky v uchu, zrnenia vnútorného povrchu ucha, ušného hematómu, dlhodobej strate sluchu alebo rovnováhy.
Ako chrániť psa pred ušnými roztočmi?
V prevencii proti ušným roztočom vám pomôže časté pranie pelechov, diek a ďalšieho bytového textilu, na ktorom pes leží. Každých štrnásť dní mu tiež prezrite uši a všímajte si začervenanie, podráždenie či iné príznaky ušného svrabu. Ak mu nechávate upravovať srsť v salóne, uistite sa, že personál všetko vybavenie dezinfikuje a udržuje v čistote.
Typy roztočov a ich charakteristiky
- Otodectes cynotis (ušný roztoč): Priamy kontakt, kontaminované predmety; silné svrbenie, tmavohnedý až čierny výtok z uší, zápach, začervenanie, trasenie hlavou. Liečba: Veterinárna liečba (ušné kvapky, antiparazitiká), čistenie prostredia.
- Sarcoptes scabiei (zákožka svrabová): Priamy kontakt s infikovaným zvieraťom alebo prostredím; neznesiteľné svrbenie (lakte, ušnice, brucho, hlava, chrbát), začervenanie, strata srsti, šupiny. Liečba: Lieky, šampóny, dezinfekcia prostredia.
- Demodex canis (demodikóza): Zvyčajne prenos z matky na šteniatká, oslabená imunita; vypadávanie srsti, zápaly, zhrubnutie pokožky. Liečba: Posilnenie imunity, antiparazitárne lieky, lokálne prípravky.
- Neotrombicula autumnalis (zamatovec letný): Kontakt s kontaminovanou pôdou/trávou; podráždenie kože, krusty. Liečba: Veterinárna liečba, dezinfekcia prostredia.
Demodikózu a ďalšie roztoče treba často liečiť opakovane a vyčistiť prostredie, aby sa zabili všetky štádia vývoja parazitov. U psov s hustou alebo dlhou srsťou je vhodné strihanie. Na definitívne zbavenie sa roztočov sú dostupné šampóny, tabletky a spot-on prípravky. Pri ťažkej nákaze s sekundárnou infekciou sa používajú antibiotiká a šampóny. Liečba musí byť vždy stanovená veterinárom, pričom podpora imunitného systému je dôležitá súčasť liečebného plánu.
Diagnostika a liečba - krátka rekapitulácia
- Vyšetrenie ucha (otoskopia alebo výter na mikroskopické vyšetrenie) na prítomnosť roztočov.
- Čistenie ucha a odstraňovanie sekrétov, aby sa lieky mohli účinne dľať.
- Predpísanie antiparazitík (lokálne kvapky, spot-on alebo perorálne
- Liečba infekcie antibiotikami alebo protizápalovými prípravkami podľa potreby.
- Vyčistenie a liečenie prostredia a všetkých kontaktovaných zvierat v domácnosti.
Praktické tipy pre starostlivosť o uši a prevenciu
Najbežnejšou príčinou infekcie uší u psa je vlhkosť. Uši vášho domáceho miláčika by mali byť pravidelne a správne čistené. Po každom kúpeli by malo byť ucho dobre vysušené a vyčistené a prebytočný ušný vosk a nečistotu je potrebné odstrániť z vnútorného povrchu ušného boltca a zvukovodu. Niektoré prostriedky na čistenie uší sa môžu v malom množstve kvapkať do zvukovodov, čo umožňuje zmäkčenie ušnému vosku. Nežiaduce je používať vatové tyčinky, ktoré môžu ucho poškodiť. Vždy je vhodné preliečiť všetky zvieratá v domácnosti naraz, aby sa zabránilo opakovanému výskytu parazitov.
Ušné roztoče a demodikóza sú vážne ochorenia, ktoré môžu spôsobiť bolesť a nepríjemnosti. Rýchla diagnostika, správna liečba a prevencia sú kľúčom k úspešnému zvládnutiu týchto problémov. Ak si všimnete podozrenie na ušný svrab, navštívte čo najskôr veterinára, aby sa predišlo komplikáciám.