Telo obrúčkavcov (Annelida) je článkované (segmentované). V jednotlivých telesných článkoch sa stavba opakuje a sú teda rovnorodé - ide o homonómne článkovanie (rovnakočlánkové). Medzi ektodermou a endodermou je pravá druhotná telová dutina célom, ktorá je podobne ako povrch tela rozdelená priehradkami na jednotlivé segmenty a sú v nej uložené orgány. Povrch tela kryje pokožka vylučujúca tenkú kutikulu. V pokožke sa nachádzajú aj žľazové bunky, ktorých slizový sekrét uľahčuje pohyb, chráni telo pred vyschnutím, alebo sa ním zlepujú cudzie menšie čiastočky a tvoria sa ochranné schránky, v ktorých živočích žije. Aktívny pohyb umožňuje kožnosvalový vak. Svalovina je v ňom usporiadaná do vrstvy kruhových (okružných) a pozdĺžnych svalov, čo umožňuje striedavé krčenie a predlžovanie tela (peristaltický pohyb).
U morských druhov z tela navyše vyrastajú svalnaté výrastky slúžiace na plávanie a lezenie - parapódie (panohy), na ktorých sa nachádzajú štety. U suchozemských a sladkovodných druhov parapódie zanikli a zachovali sa len štety (ako u dážďoviek), prípadne zmizli úplne (ako u pijavíc). Získavanie kyslíka závisí od životného prostredia daného druhu. Vodné formy dýchajú pomocou žiaber, ktoré sú príveskami parapódií. Suchozemské druhy nemajú vyvinuté špecializované dýchacie ústroje a výmenu plynov zabezpečujú celým, neustále vlhkým povrchom tela (kožné dýchanie).
Transport živín a plynov zabezpečuje dobre vyvinutý a uzavretý krvný obeh. Krv obsahuje dýchací pigment hemoglobín (zriedkavo chlorokruorín), ktorý je však voľne rozpustený v krvnej plazme a nie je viazaný v bunkách. Funkciu srdca vykonáva pulzujúca chrbtová cieva, ktorá posúva krv smerom ku hlave, a brušnou cievou sa vracia späť. Spracovanie potravy zabezpečuje priama tráviaca trubica, ktorá začína ústami na druhom článku a končí análnym otvorom na poslednom článku tela. Na zefektívnenie trávenia a zväčšenie vnútornej plochy sa u rôznych skupín vyvinuli špecifické štruktúry - kým u dážďoviek je v čreve mohutne vyvinutý pozdĺžny chrbtový záves (typhlosolis), pijaviciam naopak slúžia na zväčšenie objemu a hromadenie potravy roztiahnuteľné bočné slepé vaky. Odpadové látky z tela odstraňujú párové metanefrídie. Začínajú sa v jednom článku obrveným lievikom (nefrostómom), ktorý zbiera tekuté splodiny metabolizmu z célomu, a následne kanálikom ústia von z tela vždy v nasledujúcom článku.
Riadenie tela zabezpečuje typická rebríčková štruktúra. V každom článku sa nachádza pár nervových uzlín (ganglií), ktoré sú pospájané priečnymi spojmi (komisúrami) a pozdĺžnymi povrazcami (konektívami). Informácie z prostredia vnímajú zmyslové orgány, ktoré sú vynikajúco vyvinuté najmä u pohyblivých morských dravcov. Tí disponujú hmatovými tykadlami a palpami, čuchovými senzillami a majú dokonca oči (od plochých a jamkových až po komorové). U druhov žijúcich v pôde (ako sú dážďovky) zložité zmysly zanikli a na svetlo reagujú len svetlocitlivými bunkami rozptýlenými v pokožke.
Rozmnožovanie a vývin
Rozmnožovanie a vývin sa u jednotlivých skupín výrazne líšia. Morské druhy sú väčšinou oddeleného pohlavia (gonochoristy) a ich vývin je nepriamy cez voľne plávajúcu obrvenú larvu (trochofóru). Sladkovodné a suchozemské druhy sú výlučne hermafrodity s priamym vývinom bez larválneho štádia. Zriedkavo sa obrúčkavce môžu rozmnožovať aj nepohlavne rozpadom niekoľkých článkov materského organizmu, ktoré dorastajú na nového jedinca (metamerická disociácia).
Zástupcovia tejto skupiny žijú hlavne v moriach, v sladkej vode, ale i vo vlhkej pôde. V tradičných zoologických systémoch 20. storočia sa kmeň obrúčkavce delil inak - triedy máloštetinavce a pijavice sa spájali do spoločnej triedy opaskovce, pričom do kmeňa sa radila, okrem mnohoštetinavcov, aj dnes už samostatná skupina morských parazitov - myzostómy. Ani súčasný systém obrúčkavcov však nie je jednotný a v princípe sa operuje s dvomi variantami: Kmeň obrúčkavcov sa stále delí len na dve triedy: mnohoštetinavce a opaskovce (Clitellata). Opaskovce v tomto prípade zastrešujú máloštetinavce a pijavice ako podtriedy. Spája ich totiž to, že majú vytvorený opasok, sú to hermafrodity a majú priamy vývin. Na základe iného členenia, ktoré budeme používať aj my, rozdeľujeme obrúčkavce do troch rovnocenných tried. Mnohoštetinavce (Polychaeta) sú väčšinou morské obrúčkavce, druhovo oveľa početnejšie ako opaskovce. Na každom telesnom článku majú pár svalnatých výrastkov - parapódií, ktoré slúžia na pohyb a vyrastajú z nich zväzky štetín. Parapódie často nesú aj žiabre a hmatové brvy. Medzi najznámejších zástupcov patrí afrodita štetinatá, uvádzaná aj ako afroditka plstnatá (Aphrodite aculeata). Dospelé jedince môžu dosiahnuť dĺžku 10 až 15 cm. Dĺžka niektorých druhov a rozmanitosť farieb ukazujú na širokú variabilitu živých foriem.
V priebehu ďalších častí textu sú uvedené známe druhy a ich charakteristiky v kontexte bezprostredného opisu života obrúčkavcov, ako aj poznámky o významných druhoch a ich ekologických roliach. Dážďovky majú žľaznatý opasok (clittellum), je ho vidieť pri každom druhu, lebo je výrazne belavý alebo žltavý. Opasok sa začína zvyčajne na 27. článku a leží na ďalších šiestich článkoch tela. Dážďovky sa pri párení verne pritlačia práve týmito opaskami a jedna druhej nakladú do hlienového obalu vajíčka. Každá si ich oplodní svojimi samčími spermami vo vlastnom tele. Vajíčka sú uložené v hlienovitom obale, ktorý vylúčia z opasku. Hlien pomaly stuhne, vytvorí kokón odolný aj proti extrémne nepriaznivému počasiu a tento obal chráni niekedy až 20 vajíčok pred nepriateľmi.
Dážďovka nie je zákonom chránená, no je veľmi užitočná. Tento článok je súčasťou poznatkov o ich význame a rozšírení. Dážďovky vďaka svojmu obsahu živín a aj tomu, že sa s nimi možno stretnúť prakticky kedykoľvek po daždi aj na našich uliciach, tvoria pre mnohé v teráriu (a v akváriu) dôležitý či čiastočný prvok ich jedálnička. Obdivuhodné recyklačné schopnosti dážďoviek sa využívajú na priemyselné spracúvanie odpadu a výskum ukazuje na ich potenciál ako zdroja potravy aj pre ľudí.
Najznámejšie druhy a rozšírenie
Na Zemi žije viac ako 1800 druhov dážďoviek. Najznámejšou a všadeprítomnou je dážďovka obyčajná (Lumbricus terrestris), druhou bežnou je dážďovka mliečna (Octolasium lacteum). Dážďovka svietivá (Eisenia lucens) býva v horách pod vlhkou kôrou práchnivejých pňov. Dážďovka pobrežná (Eiseniella tetraedra) je jedna z našich najmenších druhov. V bahnitej pôde močiarov žije olivovozelený kriodrilus bahenný (Criodrilus lacuum), ktorý meria až 30 cm. V Česku a na Slovensku sú známe endemity ako Allobophora hraběi a Eisenia veneta.
Najväčšie druhy žijú v Južnej Amerike a Austrálii, niektoré dosahujú viac ako 2 m na dĺžku. Dáždovky majú rôzne životné stratégie: od povrchného rozrývania povrchu cez vertikálne prepichovanie pôdy až po dlhé životné cykly v jednej diere. Dážďovky zohrávajú významnú úlohu v distribúcii humusu, vzdušnosti pôdy a znižovaní obsahu škodlivých mikroorganizmov v predávaných hnojivách.
V záhradníctve a akváriách je dôležité vybrať vhodný druh. Napríklad dážďovka hnojná (Eisenia foetida) sa vyskytuje v komposte a hnoji a je menej vhodná na konzumáciu v teráriu ako niektoré iné druhy, ktoré sú menej citlivé na svetlo a lepšie sa prispôsobujú vnútornému prostrediu.
Potenciál a význam pre človeka
Trus dážďoviek je bohatým zdrojom živín pre rastliny a ich tráviaci systém zničí množstvo škodlivých mikroorganizmov. Dážďovky sa používajú na spracúvanie odpadu a majú potenciál stať sa zdrojom výživy aj pre ľudí (obsahujú aminokyseliny ako hovädzie mäso, 60% bielkovín v sušenej forme, 10% tuku, vápnik a fosfor).
Aj keď sa dážďovky možno nikdy nestanú najpopulárnejším živočíchom na svete, tento svet by bez nich určite vyzeral celkom inak. Preto keď budete nabudúce obdivovať pokojnú krajinku, zamyslite sa na chvíľu nad armádou dážďoviek, ktoré máte pod nohami.
V prírode aj v ľudskom kultúrnom povedomí sú dážďovky predmetom rôznych označení a názvov. Darwin aj Aristoteles poukazovali na ich význam pre ekológiu a pôdnu úrodu. Z ich štúdia vyplýva dôležitý prínos pre poľnohospodárstvo a udržiavanie pôdnej štruktúry.
V súhrne, dážďovky predstavujú významnú a rozmanitú skupinu obrúčkavcov, ktorá ovplyvňuje pôdnu úrodu, ekológiu a potenciálne aj ľudskú výživu. Ich úsilie o perforovanie pôdy a rozklad organických zvyškov prispieva k zdravej pôde a udržateľnému hospodáreniu s odpadom.
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! KRÁLOVNA KLEOPATRA vyhlasila ich za posvätné. Aristoteles ich nazval črevami zeme. Charles Darwin bol presvedčený, že zohrali významnú úlohu v dejinách našej planéty.
tags: #durice #reprezentativne #druhy