Výcvik poľovného psa: Od základov po pokročilé disciplíny

Výcvik poľovného psa je komplexný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, pochopenie a citlivý prístup. Cieľom je vychovať spoľahlivého a všestranného spoločníka, ktorý bude nielen loviť, ale aj bezpečne fungovať v rôznych prostrediach a situáciách. Pri výcviku je dôležité zohľadniť individuálne predispozície a temperament psa, ako aj špecifické požiadavky plemena a účelu lovu.

Základné princípy výcviku

Základom úspešného výcviku je budovanie silného puta medzi psom a majiteľom. Dôvera a vzájomné porozumenie sú kľúčové pre zvládnutie náročnejších disciplín. Pri výcviku je potrebné dodržiavať niekoľko základných princípov:

• Trpezlivosť a dôslednosť: Každý pes sa učí vlastným tempom. Je dôležité byť trpezlivý a dôsledný v dodržiavaní povelov a pravidiel.
• Pozitívna motivácia: Odmeny, pochvaly a pamlsky sú účinnými nástrojmi na motiváciu psa.
• Postupnosť: Začnite s jednoduchými cvikmi a postupne zvyšujte náročnosť.
• Individualizácia: Každý pes je jedinečný. Prispôsobte výcvik jeho schopnostiam, temperamentu a plemenným špecifikám.
• Bezpečnosť: Vždy uprednostňujte bezpečnosť psa aj okolia.

Niektoré psy sa držia pri nohe psovoda bez záujmu hľadať, iné zase veľmi skoro vyrazia vpred a bláznia sa. Rozdielny môže byť tiež spôsob hľadania; niektoré psy hľadajú od začiatku s vysokým nosom, iné hľadajú zozačiatku s nosom pri zemi.

Kľúčové disciplíny výcviku

Výcvik poľovného psa zahŕňa širokú škálu disciplín, ktoré sa zameriavajú na rozvoj špecifických schopností a správania.

Hľadanie

Hľadanie je najdôležitejšou disciplínou, ktorá je klasifikovaná na skúškach vlôh. Podľa skúšobného poriadku má byť hľadanie sústavné, priestorové, vytrvalé a rýchle.

• Pes, ktorý hľadá na začiatku s vysokým nosom, používa skôr zrakový, než čuchový vnem. Týchto psov berte pri výcviku skôr do lesa alebo do vyššieho porastu, aby ste im zaclonili výhľad a donútili ich pracovať nosom.
• Zo začiatku navykajte psa hľadať iba na kratšie vzdialenosti pred vami; vzdialenosť 50 m postačí.
• Pred prípadným vybehnutím za zverou ho zarazte povelom.
• Psa, ktorý príliš o hľadanie nejaví záujem, často povzbudzujte.
• Svojho psa naučte, aby na povel menil smer hľadania. Na upaženie pravej ruky by mal pes reagovať tak, že pobeží doprava a naopak. Spočiatku pri upažení vykročte smerom, ktorým má pes bežať.

Vystavovanie

Vystavovanie je prirodzenou vlastnosťou stavačov. Väčšina psov zver ihneď po zavetrení vystavuje, je však potrebné rozlišovať, či vystavuje zrakom, alebo nosom.

• Pokiaľ pes zavetrí nežiaducu zver, postupujte s ním rýchlejšie, aby ste mu nedali možnosť vystavovať.
• Chybou je tiež, keď sa pes zveri úmyselne vyhýba. To môže byť dôsledkom príliš hrubého zaobchádzania so psom pri nácviku pokoja pred zverou.
• Príliš temperamentné psy sa môžu dopúšťať tzv. krátkeho vystavovania, ktoré je takisto považované za chybné.
• Dobu vystavovania je možné predĺžiť tým, že pri výcviku psa uviažete na dlhú šnúru a na mieste ho udržíte povelom. Súčasne psa upokojujete a chválite.
• Pri tejto disciplíne pes nesmie za zverou vyrážať, ale má za ňou bez povelu postupovať. Zo začiatku ho nechajte uviazaného na šnúre a nechajte pomaly postupovať. Na začiatku cvičenia veľte psovi povelom „Postupuj!“. Pokiaľ pes postupuje pokojne a pomaly, nezabudnite ho pochváliť.
• Pri tejto disciplíne je dôležitý nácvik povelu „K zemi!“ („Down!“). Kľud pred zverou sa upevňuje pri nácviku vystavovania.
• Pokiaľ pes vystavuje pernatú zver, pochváľte ho, a keď vták vzlietne, dajte psovi povel „K zemi!“. Tento cvik opakujte tak dlho, dokiaľ pes nezachová pred pernatou zverou kľud.

Pokoj pred zverou

Pri nácviku kľudu pred srstnatou zverou je potrebné odnaučiť psa štvaniu zveri zrakom.

Stopárske a dohľadávacie práce

Stopárske a pachové práce sú nevyhnutné pre úspešný dohľad nad postrelenou zverou.

Cvičenie na stopu vodcu

Na cvičenie na stopu vodcu je potrebný pomocník, ktorý psa drží, zatiaľ čo vodca sa vzdiali a skryje sa.

• Na začiatku by mala byť vzdialenosť úkrytu kratšia, asi 100 krokov, postupne sa vzdialenosť predlžuje.
• Pomocník nasadí psa na stopu a použije povel „Stopa!“.
• Pokiaľ pes zvláda tento cvik na kratšiu i dlhšiu vzdialenosť, urobte túto úlohu ťažšou tak, že vodca pri vzďaľovaní niekoľkokrát zmení smer.

Práca na prirodzenej a umelo zafarbenej stope

Dlhú šnúru používajte i pri cvičení na prirodzenej stope zveri. Cvičte psa na takej stope zveri, ktorú nevidel odbehnúť. Vodca si však vždy musí presne zapamätať dráhu stopy.

Tiež cvičenie na umelo zafarbenej stope - vlečke je potrebné psa uviazať na dlhú šnúru. Stopu zakladajte vždy po vetre a zozačiatku použite zver, ktorú pes dobre pozná alebo ju už prinášal.

K nácviku tejto disciplíny je potrebný pomocník, ktorý založí stopu a aspoň na dvojmetrovej šnúre ju ťahá za sebou, samozrejme tak, aby to pes nevidel. Na konci vlečky pomocník zver zanechá a ukryje sa. Zo začiatku cvičenia zakladajte vlečky krátke, neskôr ich predlžujte a priťažte niekoľkými tupými uhlami.

Pri správne prevedenom cviku je pes nasadený na stopu, na ktorej konci zver uchopí a aportuje späť na začiatok stopy. Tu usadne pred vodcu a zver odovzdá. Pokiaľ pes stratí stopu, chvíľu ho nechajte, aby sám chybu opravil, poprípade ho znovu na stopu naveďte. Cvik robte so psom uviazaným na dlhej šnúre, dokiaľ pes nezvláda túto úlohu dobre. Potom hoj začnite pripravovať k nácviku na voľno. Pri nácviku na voľno prejdite niekoľko krokov so psom a dajte mu povel „Stopa!“ a „Prines!“. Pokiaľ pes zver neaportuje, prejdite s ním celú stopu znovu.

Dohľadanie strelenej a postrelenej zveri

Dohľadanie možno rozdeliť na dohľadávanie strelenej alebo iba postrelenej zveri.

• Pri nácviku dohľadania strelenej zveri skryte zver po vetre do porastu tak, aby pes tento úkon nevidel. Vydajte povel „Hľadaj!“ a „Prines!“. Pokiaľ pes zver zavetrí, uchopí a prinesie, nezabudnite ho pochváliť a odmeniť maškrtou. Cvik opakujte a k nácviku tejto disciplíny používajte rôznu zver.
• Dohľadanie postrelenej zveri sa nacvičuje podobne ako nácvik sledovania stopy zdravej zveri.

Špecifické disciplíny a plemená

Rôzne plemená psov majú špecifické predispozície a vyžadujú si odlišný prístup k výcviku.

Sliedenie v lese

Sliedenie v lese znamená v podstate to isté, čo hľadanie v poli. Pes však v lese hľadá na kratšiu vzdialenosť pred vodcom tak, aby bol stále na dohľad. Pes sám by takisto stále mal javiť záujem o kontakt s vodcom. Aj v lese má pes hľadať, vystavovať, zachovávať kľud po výstrele a strelenú zver aportovať. Samozrejmosťou je, že pes nesmie zver štvať.

Povel „K zemi!“ („Down!“) nedávajte psovi v lese hlasom, ale iba posunkom - zdvihnutím paže. Nácvik robte tak, že psa vypustíte povelom „Hľadaj!“, a pokiaľ sa vzdiali viac ako na 30 m, dajte povel „K zemi!“ („Down!“).

Naháňanie

Naháňanie je pre psa pomerne náročná úloha. Musí prehľadať určenú húštinu, v ktorej nesmie zver vystavovať, ale z húštiny zver vyhnať a naháňať ju smerom k vodcovi. Pri naháňaní by mal byť pes hlasný; skúsený vodca už podľa intonácie hlasu neskôr pozná, akú zver pes naháňa.

Nácvik prevádzajte tak, že sa od psa vzdialite na niekoľko krokov a vydáte povel „Hľadaj!“.

Chôdza pri nohe a kľud pri výstrele

Pri tejto disciplíne ide pes pri ľavej nohe vodcu, voľne alebo na šnúre, prípadne môže ísť tiež za vodcom. Nesmie však vodcu predbiehať.

• Zo začiatku voďte psa na šnúre po úzkych cestách a vydávajte povel „Za päty!“.
• Až sa toto pes naučí, občas pri chôdzi vystreľte, aby si zvykol po výstrele zostať kľudný.
• Neskôr pri chôdzi psa odložte a pokračujte ďalej v chôdzi. Asi po 50 m psa opäť privolajte, pes by mal pokračovať v chôdzi za vami.
• Pri odložení a vzdialení psa sa ukryte a vystreľte, pes musí zostať kľudne ležať.
• Na stanovisku by mal byť pes kľudný a tichý. Priviazaný pes je pri skúškach ohodnotený nižšou známkou.
• Pri nácviku sa vzďaľujte a pozorne sledujte chovanie psa. Okamžite zarazte každý jeho pohyb a ukľudnite ho.
• Požiadajte pomocníka, aby niekoľkokrát vystrelil, a ani vy nešetrite nábojmi.

Hlásenie zveri

Pri plnení tejto úlohy pes vedie svojho vodcu k srnčej zveri. Pes je uviazaný na minimálne 5 m dlhom remeni, vodca ho voľným krokom nasleduje.

Pri nácviku používajte povel „Stopa!“, veľmi dôležité pri tejto disciplíne je nácvik práce na remeni. Pri cvičení využite pomocníka, ktorý robí stopu. Najskôr je dráha krátka a silno zafarbená, postupne stopu predlžujte a uberajte farby. Pes je vedený časť dráhy na remeni, potom je voľne vypustený a sleduje stopu, nájdenie zveri má pes vytrvalo hlásiť až do príchodu svojho vodcu.

K tomuto cvičeniu pripravujte psa od mlada, zoznamujte ho s povelom „Hlas!“ (Nácvik ako na povel „Štekaj!“). Priveďte psa ku strelenému srncovi (môžete si pomôcť vypchatou srnčou kožou) a veľte „Hlas!“. Pokiaľ pes zašteká, pochváľte ho. Pokiaľ chce pes srnca aportovať, zarazte ho povelom. Je nutné psa naučiť, aby pri zveri zostal a nález hlásil.

Rovnako ako hlásič pracuje oznamovač zozačiatku ako vodič, potom je voľne vypustený a sleduje stopu. Po nalezení zveri sa pes vracia k vodcovi, oznámi mu, že zver našiel a dovedie ho k nej. Oznamovať nález svojmu vodcovi môže pes rôznymi spôsobmi, pri skúškach je však potrebné vopred ohlásiť tento spôsob. Oznamovanie pomocou drievka nie je náročné na výcvik a znamená, že pes si s sebou na obojku nesie pripevnené drievko, ktorý po nájdení zveri uchopí do papule a prinesie vodcovi, čím oznámi, že úlohu splnil. Pri nácviku musí pes vedieť, že sa nesmie zveri dotknúť. Zozačiatku zaveste drievko tak nízko, aby ho pri chôdzi pes cítil. Veľte „Prines!“ a ukazujte pritom na drievko.

Práca vo vode a aportovanie

Táto disciplína zahrňuje plávanie a poslušnosť, ale pes musí tiež dokázať, že sa vody nebojí. Väčšina loveckých psov vodu miluje, preto túto vlastnosť upevňujte.

• Cvičenie vo vode prevádzajte vždy za teplého počasia. Psovi hádžte do vody drievko, ktoré bude aportovať s povelom „Prines!“.
• Naučte psa, aby do vody vstupoval na povel, napr. „Do vody!“. Zozačiatku môžete so psom vstupovať do plytkej vody tiež vy sami.
• Pokiaľ pes ešte nevie plávať, robte s ním výcvik najskôr v plytkej vode.
• Za dobrý výkon nezabudnite psa chváliť. Pri výcviku nikdy psa nehádžte do hlbokej vody.

Pri tejto disciplíne by pes nemal zver vystavovať. Cvičte spočiatku v riedkom poraste a v mieste, kde má pes možnosť nasať dostatok pachov. Zo začiatku cvičenia vstupujte do porastu so psom s povelom „Hľadaj!“ a „Vpred!“. Keď pes zostane v poraste stáť, vydajte opäť povel „Vpred!“.

Pri tomto cvičení vhoďte do vody zastrelenú kačicu tak, aby to pes nevidel najskôr do plytkej, neskôr do hlbokej vody. Pri tejto disciplíne musí pes na jeden povel - „Prines!“ - skočiť do hlbokej vody, priniesť kačicu a v sede ju odovzdať. Pred vydaním povelu „Prines!“ dajte psovi povel „Sadni!“ a dajte mu dolu obojok. Cvičenie opakujte do doby, než pes spoľahlivo plní úlohu.

Výcvik poľovných psov retrieverov

Výcvik poľovného psa retrievera je náročný, ale odmeňujúci proces. Vyžaduje si vášeň pre poľovníctvo, trpezlivosť, prísnosť v tréningu a dôslednosť vo všetkých fázach.

Čo je poľovný pes retriever?

Ako vynikajúci lovec bol pes retriever vycvičený na to, aby spláchol, prenasledoval a jemne obnovil zver, aby ju priviedol späť k svojmu pánovi. Svedomitý a všestranný, zvláda prácu v rôznych prostrediach (napr. polia, močiare, rieky). Aportérske psy sú vynikajúcou voľbou na pozorovanie a sledovanie vodných vtákov, ako sú kačice alebo bahniaky. Tento typ psa je veľmi užitočný aj pri love vtákov na vysočine (napr. bažanty). Pri práci v blízkosti svojho pána rýchlo spláchne zver po presnom zásahu poľovníka.

Vlastnosti úspešného retrievera

Aby pes retriever uspel vo svojom poslaní, musí kombinovať tri hlavné vlastnosti:

• Výnimočný vkus pre rýchle spozorovanie zveri.
• Železná trpezlivosť, ktorá mu umožní zostať na mieste, vo svojom úkryte, kým bude čakať na signál lovca.
• Vynikajúce zapamätanie na správne určenie miesta pádu spadnutého vtáka (označenie).

Je zrejmé, že u tohto typu poľovného psa je potrebné uprednostňovať ďalšie zručnosti, ako je poslušnosť, spoluúčasť so svojím psovodom, vytrvalosť a húževnatosť.

Vhodné plemená retrieverov

Aj keď je možné vycvičiť akékoľvek plemeno na aportovanie, niektorí psi majú na túto úlohu prirodzené schopnosti a vyznačujú sa tým, že sú vynikajúcimi plavcami a majú nepremokavý kabát:

• Labradorský retriever: Obdarený pozoruhodnou pamäťou na hľadanie zveri a vyvinutý čuch, má dobrý pozorovací zmysel.
• Zlatý retriever: Toto plemeno obľubuje najmä cvičenie vo vode.
• Chesapeake Bay retriever: Rovnako pohodlný na vode ako na súši, má veľkú všestrannosť.
• Curly Coated Retriever: Aktívny a vytrvalý je určený na aportovanie kačíc vo vode.
• Nový Scotia Duck Tolling Retriever: Zvedavý, obratný a veľmi vnímavý, tento šikovný plavec je vo vode veľmi húževnatý.
• Flat Coated Retriever: Stále málo známy, je rovnako pohodlný ako jeho bratranci vo vodnom prostredí.

Môžete sa obrátiť aj na iné plemená, oceňované aj pre svoju výkonnosť, ako je írsky vodný španiel, francúzsky španiel, barbet alebo pudel.

V akom veku začať s výcvikom?

Odporúča sa počkať, kým pes nedokončí rast, v priemere od 1 roka alebo dokonca 1,5 roka v závislosti od plemena. Je možné ho zoznámiť so správou a prostrediami ešte pred skutočným lovom, s pravidlom ísť pomaly a neprekročiť 2 hodiny práce týždenne.

Alpský krátkonohý chrt

Alpský krátkonohý chrt, kedysi nazývaný aj jazvečík, je poľovný pes s vynikajúcimi loveckými schopnosťami, ktoré boli mierne spomalené krížením s lokálnymi psami.

História a charakteristika

Presný dátum vzniku plemena nie je známy a súvisí s dlhodobým voľným krížením jazvečíkov so psami v alpských oblastiach od 19. storočia. Psy tohto plemena potrebujú prácu a sú náročné na uspokojovanie svojich fyzických potrieb. Krátkonohý alpský chrt má približne 15 kg a výšku v kohútiku 37-38 cm. Je silný, s hrubými kosťami a kompaktnými, svalnatými nohami. Hlava je pretiahnutá, s výrazným stopom. Srsť je dvojvrstvová, krátka, priliehavá a tuhá, s hustou a mäkkou podsadou.

Temperament

Alpské psy s krátkymi nohami sú odvážne a tvrdohlavé, často stoja za svojím a neradi sa vzdávajú svojho majetku. Majú veľký temperament a energiu, radi sa hrajú s ľuďmi a inými psami. Sú živé a veľmi ostražité. Ich šikovnosť im umožňuje rýchlo rozpoznať príležitosti a rýchlo sa naučiť triky, ak sa chcú učiť.

Poľovná kynológia a legislatíva

Výcvik poľovných psov je špecifický a náročný proces, ktorý je regulovaný zákonom. Poľovne upotrebiteľný pes je pes poľovného plemena, ktorý úspešne absolvoval skúšky poľovnej upotrebiteľnosti a je zapísaný v plemennej knihe Slovenského poľovníckeho zväzu.

Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti

Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti organizuje a vykonáva Slovenský poľovnícky zväz podľa všeobecných zásad. Pre jednotlivé druhy skúšok a skupiny plemien sa postupuje podľa skúšobných poriadkov.

Povinnosti užívateľov poľovných revírov

Užívatelia poľovných revírov uhrádzajú náklady spojené s chovom, výcvikom a držbou všetkých poľovných a poľovne upotrebiteľných psov. Sú povinní uhradiť držiteľom jedincov všetky preukázané náklady súvisiace s nadobudnutím psa, s vybudovaním primeraného zastrešeného psinca, náklady za veterinárne služby, náklady za poistenie psa respektíve ostatné nevyhnutné náklady zabezpečujúce riadny chov, zdravotný stav, výcvik a udržanie psa v stálej poľovnej upotrebiteľnosti.

Poľovný pes hrá pri love veľa úloh, ktoré predtým získal počas výcviku. Poľovný pes môže účinne podporovať lovca počas lovu. Vzhľadom na predispozíciu k práci to môže byť: všestranný (lov vo vode, na poli, v lese), viacstranný (lov v dvoch z troch spomenutých prostredí) alebo jednostranný (lov v jednom z vyššie spomenutých prostredí).

tags: #vycviceny #polovny #pes