Entlebušský salašnícky pes a kríženec biely švajčiarsky ovčiak: charakteristika, vzhľad a starostlivosť

Entlebušský salašnícky pes je najmenší zo švajčiarskych salašníckych psov a pochádza z Entlebuchu, údolia v oblastiach Bern a Luzern. Je stredne veľký, trojfarebný a veľmi pohyblivý, pričom jeho história siaha do švajčiarskych Álp. Pochádza z Entlebuchu, čo mu vdýchlo meno, a prvý popis siaha do roku 1889, hoci ešte dlho sa entlebuchský a appenzellský pes nerozlišovali. Prvý štandard bol spracovaný až v roku 1927. Tento pes sa používa na pastvu a ochranu dobytka, ale aj ako rodinný spoločník.

Vzhľad a fyzické znaky

Entlebušský salašnícky pes je stredne veľký a trojfarebný. Výška v kohútiku sa pohybuje približne medzi 40 a 50 cm u samcov a medzi 40 a 50 cm u sučiek; hmotnosť je 20-30 kg. Srsť je krátka, tvrdá a hustá, krycia srsť je pevne priliehajúca a lesklá, podsada hustá. Typické zafarbenie je trojfarebné: čierna základná farba s žlto až hnedo pálenými znakmi, ktoré by mali byť čo najviac symetrické; biele odznaky sa nachádzajú na rôznych častiach tela a často tvoria výraznú lysinu na nose a hrudi. Dlhý chvost býva plný a pokojne visie, u niektorých jedincov sa objavuje zakrpatený chvost iba u približne 10 percent šteniat.

Povaha a využitie

Entlebušský pes je živý, temperamentný, sebaistý a prítulný voči ľuďom, ktorých pozná, pričom voči cudzím ľuďom býva mierne nedôverčivý a hlasito dáva najavo, že jeho územie stráži. Je veľmi inteligentný a učenlivý, vyžaduje socializáciu už od šteniatka a dôsledný výcvik, ktorý nie je náročný, ale treba ho robiť pravidelne. Jeho povaha je vhodná do rodinného domu so záhradou, kde dokáže byť aktívnym a spoľahlivým spoločníkom, zároveň však vyžaduje pravidelnú fyzickú aktivitu a duševné vyžitie. V rodinnom kruhu je prítulný a láskavý, ku cudzincom však býva ostražitý a varuje prítomnosť hostí hlasným štekaním.

Starostlivosť a výživa

Starostlivosť o Entlebuša je relatívne jednoduchá. Krátka srsť nepotrebuje špeciálnu starostlivosť; stačí pravidelné kefovanie a občasné prečesanie, najmä počas pĺznutia. Uši sú poloklopné, preto je potrebné pravidelne ich kontrolovať a čistiť, najmä v lete, aby sa predišlo zápalom. Nechtíky treba občas zastrihávať, a ak si na to netrúfate, môžete navštíviť salón alebo veterinára. Entlebušský pes potrebuje dostatok pohybu a aktivít, aby neostal nevyužitý a nudiaci sa, čo by mohlo viesť k nežiaducim návykom. Vhodná je kombinácia dlhých prechádzok, športov a tréningu poslušnosti, prípadne práce ako vodiaci, záchranársky alebo terapeutický pes.

Zdravie a genetika

Entlebušský pes je vo všeobecnosti zdravé plemeno, no vzhľadom na nižšiu populáciu môže byť náchylný na určité dedičné choroby, ako sú dysplázia bedrového a lakťového kĺbu a očné ochorenia (napr. PRA). Dôležitá je pravidelná veterinárna starostlivosť, očkovania a screeningy rodičovských zvierat pred zapojením do chovu. Aby bolo chovanie zodpovedné, je vhodné kupovať šteňatá len od serióznych chovateľov s dostupnými zdravotnými vyšetreniami a rodokmeňom. Vo všeobecnosti platí, že kvalitná starostlivosť, vyvážená strava a primerané množstvo pohybu podporujú dlhý a zdravý život entlebušského psa.

Kŕmenie a výživa

Dieťaťu a dospelému Entlebušovi sa odporúča kvalitné granálne krmivo s dostatkom mäsa a minimom obilnín. Denná dávka by mala byť rozdelená na dve menšie porcie, aby sa predišlo tráviacim problémom a torzii žalúdka. Doplniť stravu môžu doplnky ako lososový olej, glukosamín a chondroitín pre zdravie kĺbov a lesklú srsť. K dispozícii sú varianty granúl aj bezobilné, ktoré podporujú kĺbové zdravie a obsahujú omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. Barfovanie ako alternatíva je tiež možnosťou, ale vyžaduje znalosti o výžive a vyváženom zložení. V prípade potreby môžete konzultovať individuálny výživový plán so svojim veterinárom alebo chovateľom.

Entlebušský pes v rodine a spoločenské aspekty

Entlebušský pes je ideálny pre aktívne rodiny alebo jednotlivcov, ktorí sú ochotní venovať sa mu a zabezpečiť mu dostatok pohybu a mentálnej stimulácie. Jeho ochranný inštinkt spolu s vysokou inteligenciou robí z neho spoľahlivého strážcu domácnosti. Správna socializácia a dôsledná výchova z neho urobia vyváženého psa schopného vychádzať s deťmi a inými zvieratami. Napriek svojej energii potrebujú entlebušské psy pravidelnú aktivitu a zapojenie do rôznych psích športov a výcvikov, čo im umožňuje udržať si motiváciu a šťastie.

Porovnanie s bývalým plemenom a súčasné využitie

Entlebušský pes je najmenší zo štyroch švajčiarskych salašníckych psov a spolu so svojimi príbuznými appenzellským, bernským a veľkým švajčiarskym salašníckym psom je trojfarebný. V súčasnosti sa jeho hlavnou úlohou stáva rodinný spoločník a pracovný pes s využitím v pastierskej a strážnej službe, pričom vďaka svojej inteligencii a pohyblivosti nachádza uplatnenie aj v činnostiach ako agility, obedience a rôzne formy terapie a záchrany.

Krátky prehľad pre chov a starostlivosť

1. Vek a výška: kohútik 40-50 cm, hmotnosť 20-30 kg.
2. Srsť: krátka, tvrdá, lesklá; s hustou podsadou.
3. Krátke kefovanie, občasné čistenie uší a nechtov.
4. Pravidelná fyzická aktivita: dlhé prechádzky, hry, psie športy.
5. Všeobecné zdravie: sledovanie dysplázie a očných ochorení; pravidelné veterinárne prehliadky.
6. Krmivo: kvalitné granule vhodné pre stredné plemeno, prípadne BARF s odborným vedením; vyvážená strava a monitorovanie hmotnosti.

tags: #entlebussky #salasnicky #pes #x #biely #svajciarsky