Pes je začlenený do skupiny príbuzných zvierat, v ktorej sú vlky, kojoty, šakaly a divo loviace psy. Pes patrí k najstarším, ale aj najvšestrannejším domácim zvieratám. Ľudia vyšľachtili viac ako 400 rôznych plemien psa.
Historické korene a vývoj psa
Pes patrí do skupiny šeliem, ktoré lovia vo svorkách. Zdomácneného psa nazývame canis familiaris. Existujú a skúmajú sa rôzne teórie o vývoji psa. Jedna z týchto teórií považuje za priameho predka psa vlka, líšku a šakala. Dávny predok nielen psa, ale aj medveďov, lasíc, hyen a mačiek. Chodil po štyroch prstoch a piaty sa zredukoval na pazúr. Mal bližšie k psovi než k akémukoľvek poddruhu vlka. bol predchodca vlka.
V rannom oligocéne, pred asi 35 miliónmi rokov, z miacisa vzniklo 40 rôznych dávnych druhov primitívnych psovitých šeliem, ktoré sa podobali na medvede, iné sa podobali na hyeny a najzaujímavejšia boli psovitá šelma similarná mačke. Už vtedy vznikli aj zvieratá podobné dnešnému psovi a tieto jediné boli predurčené na to, aby prežili. V rannom miocéne, t.j. asi pred 20 miliónmi rokov už existoval pes vzdialene podobný dnešnému. Nazýval sa mesocyon. Z neskoršieho miocénu, pred 10-15 miliónmi rokov, sa našli skameneliny tormactusa. Prvý skutočný canis sa objavil pred piatimi až siedmimi miliónmi rokov.
Pes bol v rozličných kultúrach považovaný odlišne. V jednej kultúre ho zabíjali a v druhej kultúre ho uctievali. Bol uctievaný ako nosič ohňa a uctievali ho hlavne africké kmene. Egypťania, Inkovia, Iránci alebo Indovia uctievali psa ako strážcu podsvetia a sprievodcu do kráľovstva smrti. Egypťania povyšovali smrť nad všetko ostatné, a preto pre psa to znamenalo veľké ocenenie. Egypťania mali boha Anubisa, ktorý mal psiu hlavu a ľudské telo. Egypťania si psov natoľko vážili že keď nejaký pes zomrel zabalzamovali ho a pochovali ho na zvláštné pohrebisko.
Najstarším zobrazeným psom je pes, ktorého môžeme označiť za predchodcu dnešných chrtov. Popri ňom nachádzame zobrazených stavačov, ktoré Egypťania používali pri love zajacov a gaziel. Na bojových scénach nachádzame molosoidných psov, ktorý prenikli do Egypta z Mezopotámie. Rozšíril sa v egyptských domácnostiach chov psov podobných dnešnému jazvečíkom. Predchodcu dnešného Basenjiho, ktorý sa využíval pri love, a takisto aj ako spoločník, no niekedy sa používal ako požierač zostatkov a výkalov. Patrónkou psou v Mezopotámií bola bohyňa Gula. Z vďačnosti jej ľudia nosili vymodelovaných psov z hliny.
Psy s veľkou hlavou, podobné dnešným mastifom sa v Mezopotámií objavili o niečo neskôr ako chrty. Tieto psy slúžili na lov levov a divých svíň, alebo na bojové atrakcie ako bojové psy. Asi pred 1000 rokov pred Kr. V svätyniach boha Asklepia chovali jedince, ktoré pomáhali uzdravovať chorým. Lovec Oriona mal dvoch psov, ktorý sa volali Procyon a Sírius. Boh podsvetia Cerberus mal tri psie hlavy. Pes Maira patrila Ikariosovi a doviedol jeho dcéru k jeho mŕtvemu telu. Gréci chovali veľké psy na boj a malé psy pre potešenie. Lovecké psy dovážali z Egypta a Ázie, ale nechovali ich cieľavedome. Rímsku Dianu a boha obchodu Merkúra sprevádzajú lovecké psy.
Prvý pád do histórie a významné kultúrne uctievania
Ako prvý sa o plemená psov viacej zaoberali Rimania. Väčšinou vlastnili väčšie plemená psov, aby im chránili majetky. Staroveký Rím mal dva druhy zábav - gladiátori a psie zápasy. Tieto zápasy mali na vypĺňanie voľného času. Na stiahnutie - Pôvod a história psej rasy. Dobrý deň, ako sa dá mačiatko spriateliť so psom... pretože nám sme dostali malé mačiatko ale máme aj psa a ako ich máme spriateliť? do svorky.
Veľké zmeny a vývoj psích plemien v Európe
K rozhodujúcim otázkam patrí, kedy sa plemená viac formovali a ako sa meniace spoločenské podmienky podpísali pod ich rozmanitosť. Kto bol prvý, kto sa plemená psov zaujímal viac a čo znamenajú pojmy ako plemenový štandard, chovateľský klub či veterina?
Prvá vesmírna kapitola: Lajka, prvý pes vo vesmíre
Psom nie sú cudzie ani vesmírne lety. Jednou z prvých, ktorá sa vydala do vesmíru, bola ruská Lajka - malý psík, ktorý obetoval život vede. Na začiatku varujeme - toto nie je príbeh pre citlivých ľudí. Chceme ho však priblížiť, pretože osud Laiky je prvkom svetovej histórie a obrovským prínosom pre rozvoj vedy.
Lajka, bola malá fenka bez domova, zmes huskyho a špica. Vážila asi 6 kilogramov a nemala ani 2 roky. Naverbovaná z ulice pre vesmírny projekt Sputnik 2. Vybrali ju spomedzi desiatok iných psov, pretože bola pokojná, pasívna a poslušná. Projekt Sputnik 2 zahŕňal vyslanie rakety so psom na palube na obežnú dráhu Zeme. Pre psa bola v rakete vybudovaná špeciálna komora a plánovalo sa, že pes po 7 dňoch zomrie bezbolestnou smrťou.
Sputnik 2 s Lajkou na palube štartoval 3. novembra 1957. Nosnou raketou bola upravená R-7. Asi štyri metre dlhý Sputnik 2 vážil vyše 500 kilogramov, samotná kabína pre Lajku bola dlhá 80 centimetrov a priemer 64 centimetrov. Teplota bola nízka a potrebné bolo vyhrievať kokpit pomocou hadice. Na tele mala Lajka senzory, monitorujúce životné funkcie. Telemetrické dáta sa vysielali raz za obeh 90 minút počas 10 minút.
Po štarte Lajka uhynula na stres a prehriatie už 5-7 hodín po štarte. Sputnik 2 po 162 dňoch na orbite zanikol v atmosfére 14. apríla 1958. Pôvodne sa uvádzalo, že Lajka vo vesmíre žila niekoľko dní, až potom. Neskôr boli zverejnené informácie, že zomrela krátko po štarte. Túto skutočnosť potvrdil Dmitrij Malašenkov na svetovom kongrese v Houstone v roku 2002.
Lajka v kultúre a dedičstve
Sláva Laiky sa stala trvalou značkou nielen v histórii a vede, ale aj v kultúre. Objavuje sa v rozprávkach, filmoch, hudbe a hrách. Na pamiatku fenky v Rusku postavili pomníky; v literatúre, hudbe aj vo filmoch nájdeme odkaz na Lajku. V roku 2017 prišiel do kín český bábkový film Lajka. Hrdinka filmu vstupuje do vesmíru v zasvätenom príbehu inšpirovanom skutočnými udalosťami. Oleg Gazenko neskôr vyjadril ľútosť nad vyslaním Lajky na smrť, aj keď prínos pre vedu bol výrazný.
Príbeh Laiky pokračuje: v roku 1960 Rusi vypustili Belka a Strelku; v roku 1966 Vetierok a Ugolok. Jurij Gagarin sa neskôr zasmial: „Stále neviem, či som prvý človek, alebo posledný pes.“ Tri a pol roka pred jeho letom bola Lajka prvý živý tvor na obežnej dráhe Zeme. Tiež sa objavujú ďalšie kapitoly vesmírnych pokusov s inými zvieratami, ktoré prispeli k poznaniu a bezpečnému vývoju ľudských misií do vesmíru.
