Dnes 6.10.2015 sa v NR SR hlasovalo o návrhoch Martina POLlAČIKA a Lucie NICHOLSONOVEJ, ktoré sa týkali registrovaného chovu psov a zmeny v zákone, ktorý by zmenil zviera z VECI na ZMYSLAMI OBDARENÝ ŽIVÝ TVOR.
Prvý návrh sa zaoberal podmienkami chovu. Po jeho odhlasovaní by bol predaj psov bez registrácie nelegálny. Možnosti predaja psov by boli tým pádom cez chovateľské stanice registrované v chovateľských zväzoch alebo cez registrovaný chov s potvrdením od veterinárnej správy o tom, že sú splnené podmienky na chov. Úlohou tejto úpravy zákona bolo znížiť premnoženie psov a sťaženie podmienok pre množiteľov.
Druhým návrhom bola dlho očakávaná zmena v Občianskom zákonníku, kde Poliačik a Nicholsonová navrhovali upraviť postavenie zvieraťa, ktoré je v súčasnosti chápané ako hnuteľná vec. Žiaľ ani tento zákon nebol podporený a dokonca sa stretol s ešte menším záujmom ako prvý návrh.
Živé zviera má zvláštny význam a hodnotu ako zmyslami obdarený živý tvor. Živé zviera nie je vecou a ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú obdobne len v rozsahu, v ktorom to neodporuje jeho povahe. Takáto definícia zvieraťa sa má dostať do Občianskeho zákonníka, ktorého novelizáciu predstavili v závere desiateho rokovacieho dňa 44. Liberáli zdôrazňujú, že ide len o zdanlivo kozmetickú úpravu. "Pre prax je to esenciálna zmena. Dnes nemôžete zachrániť život alebo zdravie zvieraťa, ak by ste popritom poškodili nejakú inú drahšiu vec. Napríklad psa z rozhorúčeného auta nemôžete zachrániť, ak by ste museli rozbiť okno, lebo okno je drahšie ako pes. SaS prináša túto novelu podľa vzoru Českej republiky. "V súčasnosti je zviera definované ako vec. Pes ale nie je televízor, práčka ani auto, je to cítiaca živá bytosť, ktorá cíti bolesť a smútok."
Podľa Poliačika po tom, ako bol v minulosti zmenený poľovnícky zákon obmedzením možnosti strieľať psy a mačky v poľovných revíroch, a po tom, ako bola zvýšená trestná sadzba za týranie zvierat, sa už dva roky liberáli márne snažia dopracovať v NR SR k tomu, aby bol prijatý ďalší krok. „Ešte za vlády Ivety Radičovej bol vypracovaný návrh zákona o ochrane zvierat a bol daný na pripomienkovanie ministerstvu pôdohospodárstva. Odkedy je tam pán Jahnátek, nič sa nedeje. SaS preto po vzore Českej republiky prináša túto novelu.
Členka strany SaS a bojovníčka za práva zvierat Anna Paľovová upozorňuje, že je potrebné riešiť aj ďalšie veci. „Útulky sú preplnené, štát sa momentálne problematike kastračných programov nevenuje. Venujú sa tomu dobrovoľníci a suplujú tak štát. Treba tiež nastoliť nástroj na kontrolu množiteľov, ktorých je obrovské množstvo, pritom psy žijú často v nevhodných podmienkach,“ zdôraznila. V súčasnosti právny poriadok SR špecificky neupravuje v rámci občianskoprávnych vzťahov postavenie zvieraťa. Zviera je tak chápané ako hnuteľná vec, pričom sa podľa liberálov nerešpektujú jeho osobitné vlastnosti. Pokiaľ ide o spoločenské zvieratá, úpravu právnych vzťahov špecificky pre chov, obchodovanie a usmrcovanie spoločenských zvierat v Slovenskej republike vôbec nemáme.
Liberáli si priniesli na dnešnú tlačovú konferenciu aj dvoch psov s tabuľkami na krku, kde bol text: „Vyzerám ako vec?“ Nicholsonová zdôraznila, že ide len o zdanlivo kozmetickú úpravu. „Pre prax je to esenciálna zmena.
Druhým návrhom SaS je novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Jej cieľom je zaviesť právnu úpravu na kontrolu množenia psov a ustanoviť podmienky chovu za účelom ich množenia. Liberáli pripomínajú, že v súčasnosti je chov a množenie psov kontrolované len tým spôsobom, že tzv. chovné stanice jednotlivých plemien sú nahlásené chovateľským zväzom týchto plemien a tie kontrolujú, či chovy spĺňajú štandardy. "Na druhej strane existujú chovy, kde nie sú dodržiavané podmienky držania a chovu zvierat stanovené vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR. Absencia kontroly podľa nich vedie jednak ku genetickým zmenám na plemenách či skrytým chorobám a hlavne k nevhodným podmienkam chovu, vedúcim k týraniu. Z tohto dôvodu navrhujú zaviesť povinnosť pre každého, kto bude chcieť predávať psy mimo chovateľských staníc registrovaných v chovateľských zväzoch, mať od veterinárnej správy potvrdenie o tom, že má vhodné podmienky na tento chov a že ich aj dodržiava. Akýkoľvek predaj bez registrácie bude nelegálny. Registrácia sa nemá týkať tých chovateľov psov, ktorým sa psy rozmnožia náhodne, resp. šteňatá nie sú predmetom predaja.
V súčasnosti je zviera definované ako vec. Pes ale nie je televízor, práčka ani auto, je to cítiaca živá bytosť, ktorá cíti bolesť a smútok.
Pes si ťa bude pamätať celý život. Rozhodnúť sa pre psa nie je len o radosti z chlpatého spoločníka. Je to rozhodnutie, ktoré mení život - tvoj aj jeho. Pes nie je hračka. Je to živá bytosť, ktorá miluje celým srdcom a nikdy nezabúda. Vzťah medzi psom a človekom patrí medzi najsilnejšie putá v živočíšnej ríši. Pamäť psa je iná než ľudská. Psy si nás nepamätajú len „rozumovo“. Spomienky sú pre nich prepojené s pocitmi. Internet je plný dojímavých videí, kde pes po rokoch opäť stretne svojho človeka - a jeho reakcia hovorí za všetko. Slzy, šťastie, vrtenie chvostom, neutíchajúca radosť. Nezabúda. Pes ťa bude milovať, aj keď ty zabudneš. Bude na tebe čakať, aj keď ty sa už rozhodneš inak. Preto neber psa len ako prítomnosť - ber ho ako záväzok. Pretože pes nezabúda. Ani na lásku.
Pes je bytosť spätá s prírodou. Potrebuje čuchať, hýbať sa a objavovať nové podnety. Ak ho izolujeme od prirodzeného sveta, oberáme ho o kľúč k fyzickému aj duševnému zdraviu. Domestikácia zmenila psa, ale nezbavila ho podstaty. Každý pes, od malého jorkšíra po nemeckého ovčiaka, má v sebe zakódované lovecké, stopovacie a prieskumné inštinkty. Tieto inštinkty nie sú len prežitkom - sú základom jeho duševnej rovnováhy.
V prírode sa aktivujú všetky zmysly:
- Čuch mu umožňuje „čítať“ svet, zisťovať, kto tadiaľ prešiel, čo sa deje v okolí.
- Zrak a sluch mu pomáhajú reagovať na pohyby, zvuky, vietor či šuchot lístia.
- Hmat vníma textúru pôdy, trávy, vody či snehu.
Tento súbor zážitkov pôsobí ako komplexná duševná stimulácia. Bez nej pes mentálne ochudobnieva. Keď pes žije „v bubline“ - následky izolácie Pes, ktorý má kontakt len s mestským prostredím, chodníkmi a štrkovým dvorom, čelí senzorickej chudobe. Nedostatok podnetov spôsobuje:
- Nudu a frustráciu - pes si hľadá náhradné činnosti, ako je ničenie nábytku či neustále olizovanie labiek.
- Stres a úzkosť - opakujúce sa rovnaké prostredie bez výziev vedie k napätiu a nepokoju.
- Slabú odolnosť - imunitný systém i psychika sú menej prispôsobivé na zmeny.
- Precitlivenosť - pes môže reagovať prehnane na nové situácie, ľudí alebo zvieratá, pretože ich nepozná z prirodzeného prostredia.
Takýto pes síce fyzicky žije, no psychicky stagnuje. Pre psa je svet čuchu, objavovania a zmeny rovnako dôležitý ako pre človeka slovo či pohyb.
Kontakt s prírodou pôsobí na psa liečivo. Keď môže slobodne čuchať, behať po lúke, brodiť sa potokom či skúmať les, napĺňa svoje základné potreby:
- Mentálnu stimuláciu - pes sa učí, rieši situácie, analyzuje prostredie.
- Pohybovú aktivitu - nerovný terén zapája rôzne svaly, zlepšuje koordináciu a kondíciu.
- Uvoľnenie stresu - prirodzené prostredie znižuje hladinu kortizolu, zlepšuje náladu.
Veterinári i etológovia upozorňujú, že „čuchanie“ je pre psa ako čítanie knihy - obohacuje, upokojuje a pomáha spracovať emócie. Krátka prechádzka, počas ktorej pes môže slobodne čuchať, má väčší psychologický prínos než hodina rýchlej chôdze na vodítku bez priestoru na objavovanie. Príroda ako škola sebadôvery Vo voľnej prírode sa pes stretáva so zmenami - rôzne povrchy, prekážky, zvuky, pachy. Každá z týchto situácií posilňuje jeho sebavedomie.
Spoločnosť sa vyvíja a nikto ani ty to nezastaví. Pred sto rokmi sa bežne zvieratá zabíjali pre potešenie pri rôznych predstaveniach. Dnes sme už len krôčik k tomu, že nebudú ani v cirkuse povolené. A je to tak správne. Len na tebe záleží ako rýchlo sa novým zmenám prispôsobíš, čím si podstatne uľahčíš život. Alebo aj nie.
Je rozdiel ak sa zviera zabije humánne a zje. Zákon je potrebný hlavne preto, lebo je stále medzi nami veľa šlahnutých ( vId. aj túto celú diskusiu ) ktorý to skrátka nechcú alebo aj nemôžu pochopiť. Lebo ja vravím vždy jedno. Slovom vec sa právne vyjadrujú vlastnícke vzťahy. Ak Tvoj pes alebo kapor spôsobí nehodu, nebude dýchať do testeru kapor alebo Tvoj pes ale Ty. Ak nafúkaš, si vnník dopravnej nehody. Takže slovo vec v zákonoch má iný význam ako slovo vec v bežnej reči štamgastu poslednej cenovej.
Kapor nie je zviera. To iba zmeniš jednu absurdnú klasifikáciu na inú. Ktoré zákony dnes dovoľujú týrať zviratá? Tebe, cuker, uniká logika. Potom im nič iné neostáva iba sa povyšovať nad zviera. Ktoré je schopné za pomoci človeka zarobiť omnoho viac peňazí ako oni sami. Už dávno sme podobný zákon mali mať. Podla mňa by mal v prvom rade význam ten, že ich týranie by sa prísnejšie trestalo a tak by sme sa civilizačne posunuli ďalej.
Je aj v mojom záujme, aby moje deti vyrástli v civilizovanej spoločnosti.
Blaho zvierat a budúcnosť zoologických záhrad | Ron Kagan | TEDxOaklandUniversity
Kim.Cong.un mam rad zvierata kedze pochadzam z dediny. aj v sucasnosti je zakonom zakazane zvierata tyrat. nuz, momentalne je to tak, ze napr. ak niekto zrazi psa autom, klasifikuje sa to ako priestupok a tusim poskodzovanie cudzieho majetku, alebo veci...
Fuuu cakal som vselico ale takyto napad a nezmysel to som uz ozaj necakal toto moze napadnut len choreho cloveka. Potom uz podla SaS vyhynieme lebo aj rastliny su citiace a vnimave a nebudeme mat co jest. Mal si min. skrečka?
Nelegálne a nekontrolované množenie s cieľom predaja mláďat je problémom, ktorý mnohí nechápu.
Prečo môj pes stále šteká?