Slovensko sa zaradilo medzi kultúrne krajiny, ktoré nepovažujú zviera za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Zvieratá po rokoch ignorácie potrebovali niekoho, kto by si ich zastal a pomohol im. Veľa sa diskutovalo nelegálnom množiteľstve, týraných zvieratách a ilegálnom vývoze zvierat do zahraničia, no chýbal systém, ako mu zabrániť. Na jar sme do parlamentu predložili zákon o veterinárnej starostlivosti, ktorý 1. septembra 2018 nadobúda účinnosť.
Slovensko sa prijatím novely zaraďuje medzi kultúrne krajiny, ktoré nepovažujú zviera za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Zviera bude mať v občianskoprávnych vzťahoch osobitné postavenie ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami. Na zviera sa ustanovenia o hnuteľných veciach použijú, len ak to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora. Predmetom novely zákona je osobitná právna úprava postavenia zvierat v súkromnoprávnych vzťahoch v Občianskom zákonníku pokiaľ ide o definíciu zvieraťa s tým, že zviera bude len objektom právnych vzťahov.
Historický okamih pre zvieratá - už viac nebudú chápané ako vec, ale ako živé cítiace tvory. Komplexná legislatívna úprava rieši starostlivosť o zvieratá, ich ochranu, zlepšuje evidenciu zvierat a zasahuje proti nelegálnym množiteľom. Za novelu zákona hlasovalo 95 poslancov NR SR naprieč celým politickým spektrom.
„Slovensko sa prijatím novely zaraďuje medzi kultúrne krajiny, ktoré nepovažujú zviera za vec, ale za živú cítiacu bytosť. Do parlamentu sme predložili komplexnú novelu zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá rieši množstvo tém, ktoré dlhodobo v našej legislatíve absentovali. Zvieratá po toľkých rokoch ignorácie potrebovali niekoho, kto by si ich zastal a pomohol im. Veľa sa diskutovalo nelegálnom množiteľstve, týraných zvieratách a ilegálnom vývoze zvierat do zahraničia, no chýbal systém, ako mu zabrániť. Touto cestou sa chcem poďakovať všetkým, ktorí na tejto historicky dôležitej novele participovali - kolegom a kolegyniam z ministerstva, Štátnej veterinárnej a potravinovej správe, občianskym združeniam a v neposlednom rade koaličným aj opozičným poslancom, ktorí za schválenie novely hlasovali," uviedla tesne po hlasovaní Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v priebehu legislatívneho procesu dostalo 195 pripomienok, z toho 36 zásadných.
Povinné čipovanie psov
„Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psy sa budú rýchlo vracať majiteľom. Vďaka povinnej identifikácii psov a ich majiteľov zasiahneme aj proti nelegálnym množiteľom,“ vysvetľuje Gabriela Matečná. Majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia. V prípade jeho predaja, resp. darovania inej osobe, bude musieť byť začipovaný ešte pred zmenou vlastníka, bez ohľadu na vek šteňaťa. Informácie o psoch a ich držiteľoch budú zaznamenané v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ). Novela zavádza aj finančný strop pre čipovanie a to vo výške 10 eur. U psov narodených do 31. októbra 2019, vlastníkom ktorých je osoba v hmotnej núdzi alebo poberateľ minimálneho dôchodku, poplatok za začipovanie uhradí štát. Vlastník psa narodeného do 31. augusta 2018 je povinný zabezpečiť označenie psa najneskôr do 31. októbra 2019. To sa nevzťahuje na psa narodeného do 31. augusta 2018, ktorý sa uvádza na trh, prevádza do vlastníctva alebo držby inej osoby, umiestňuje sa do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá. Ak fyzická osoba nezabezpečí na svoje náklady trvalé označenie psa, orgán veterinárnej správy uloží pokutu 50 eur. Súkromný veterinárny lekár nezačipovaného psa nesmie ošetriť. Výnimkou sú len nevyhnutné prípady v záujme ochrany zdravia psa alebo človeka.
Novela zavádza povinnosť čipovať psov do 12 týždňa šteniat, ak sa predajú alebo darujú pred týmto vekom, čipovanie musí chovateľ urobiť skôr. Pre majiteľov zvierat narodených predtým, ako novela vstúpila do platnosti, bude platiť prechodné obdobie do roku 2020. Povinná identifikácia a registrácia psov a ich držiteľov zabezpečí kompletnú evidenciu psov v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ). V databáze budú jasne zaznačené pohyby psov a zmeny ich vlastníkov. Chovatelia šteniat budú musieť pri povinnej registrácii psa uviesť aj číslo čipu matky.
„V parlamente sme prijali niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Zhodli sme sa na tom, nechceme vyťahovať peniaze za čipovanie od tých najzraniteľnejších ľudí. Preto pre dôchodcov s minimálnym dôchodkom ako aj pre osoby v hmotnej núdzi bude čipovanie v prechodnom období zadarmo," uviedol predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany (SNS) Tibor Bernaťák.
„Naprieč politickým spektrom sme schválili zmeny o ktorých sme diskutovali mesiace. Nebolo to jednoduché, ale chceli sme schváliť dobrý zákon, ktorý bude aj v praxi vykonateľný. Zviera sa tak stáva živým tvorom, nie je to vec!" povedala poslankyňa NR SR za SNS, členka výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie, Eva Antošová. Novela zároveň zavádza aj finančný strop pre čipovanie a to 10 €.
Postihovanie týrania zvierat
Novela zákona o veterinárnej starostlivosti oveľa tvrdšie postihuje týranie zvierat. Prichádza s preklasifikovaním možných spôsobov týrania zvierat a zadefinovanie „utýrania" zvieraťa, čo v zvýšenej miere pomôže pri objasňovaní prípadov orgánom činným v trestnom konaní. Pod týraním zvieraťa sa chápe napríklad nedostatok jedla a pitia, štvanie zvierat proti sebe, opustenie zvieraťa za účelom zbavenia sa ho, spôsobovanie bolesti a podobne. Ochrana práv zvierat najmä pred týraním sa zvýši tým, že sa posilnia právomoci veterinárnych inšpektorov. V prípade dôvodného podozrenia z týrania budú mať veterinárni inšpektori právo vstúpiť na pozemok alebo do obydlia.
Zefektívni sa aj ochrana práv zvierat najmä pred týraním tým, že sa posilnia právomoci veterinárnych inšpektorov, ktorí v prípade podozrenia z týrania budú mať právo vstúpiť na pozemok. Majitelia zvierat budú za nich niesť v prípade napadnutia človeka aj trestnoprávnu zodpovednosť. Za týranie zvieraťa sa bude považovať aj to, keď zviera nezomrie hneď, ale bude nevyhnutná jeho eutanázia. Novela sa venuje aj zneužívaniu divo žijúcich zvierat v cirkusoch.
Nelegálne množenie
Vďaka povinnej identifikácii psov aj ich majiteľov oveľa účinnejšie zasiahneme proti nelegálnym množiteľom. Tí budú jasne identifikovateľní a postihnuteľní.
Dôležitým systémovým nástrojom proti množiteľom psov bude jasná identifikácia a registrácia nielen psov, ale aj ich vlastníkov. Majitelia budú povinní dať psa začipovať najneskôr do 12 týždňov od jeho narodenia. V prípade jeho predaja, resp. darovania inej osobe, bude musieť byť začipovaný ešte pred zmenou vlastníka, bez ohľadu na vek šteňaťa. Povinná identifikácia a registrácia psov a ich držiteľov zabezpečí kompletnú evidenciu psov v Centrálnom registri spoločenských zvierat (CRSZ). Množitelia tak budú presne identifikovateľní a postihovaní.
Túlavé zvieratá
Novelou zákona sa upravujú ustanovenia o identifikácii a registrácii zvierat, v spojitosti s ustanoveniami o živých nálezoch zvierat, odchytu túlavých zvierat a ich umiestňovaní do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá. Schválená právna úprava reaguje na problémy aplikačnej praxe v súvislosti s povinnosťami obcí pokiaľ ide o odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, ktoré sú často preplnené. Zákon podrobne upravuje zriaďovanie karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá, umiestňovanie zvierat do nich a zriaďovanie staníc pre zvieratá, ktoré podliehajú veterinárnym opatreniam a na účely určené v zákone. Cieľom schválenej novely je zjednodušiť a skrátiť dobu, po uplynutí ktorej stráca bývalý vlastník túlavého zvieraťa vlastnícke právo k zvieraťu s tým, že vlastníctvo prejde na obec.
Povinnosť registrovať odchytené túlavé zvieratá budú mať aj obce tak, že ich do nasledujúceho pracovného dňa zaevidujú do Registra odchytených túlavých zvierat, ktorý vytvorí a bude spravovať Štátna veterinárna a potravinová správa SR.
Obce už nebudú mať povinnosť zriadiť útulok alebo karanténnu stanicu, no musia uzatvoriť zmluvu s útulkom alebo karanténnou stanicou vo svojom okolí.
Passionately carving an unlikely legal career - Animal Law lawyer | Rebeka Breder | TEDxSFU
Legislatívne zmeny ocenili aj mnohé občianske združenia a odborníci, ktoré sa téme venujú. Oľga Beckerová z kancelárie Zvieracieho ombudsmana potvrdila, že po takomto zákone verejnosť volala už dlhší čas. "Chcem veriť, že novela umožní lepšiu vymožiteľnosť práva a zlepší život zvieratám. To, že zviera nie je vec, je konečne na papieri, ale na Slovensku je množstvo ľudí, ktorí to vedia už dávno," podotkla.
Diana Truchlíková, riaditeľka Československého kastračného programu, ktorý sa venuje najmä kastrácii a záchrane zvierat v rómskych osadách, pokladá za najdôležitejšie dodržiavanie a vymáhateľnosť novej legislatívy. „V rómskych osadách, kde hlavne pôsobíme, je už teraz takmer všetko nevymáhateľné,” konštatovala. Pripomenula, že napríklad aj očkovanie zvierat proti besnote je na Slovensku povinné, no každý druhý pes na vidieku nie je očkovaný, pričom postihy nie sú žiadne. „Ak zákon pomôže aspoň v jednom prípade zo 100 konečne niekoho potrestať a zachrániť nejaké zviera, môžeme to považovať za úspech,” zdôraznila Truchlíková. Ďalším problémom je podľa nej preplnenosť útulkov, ktorých činnosť štát finančne nepodporuje. Odobraté týrané alebo túlavé zvieratá preto často nie je kam umiestniť. Útulky podľa Truchlíkovej často nemajú podmienky prijať napríklad v zime na kosť vychudnutého psa, lebo majú len vonkajšie koterce a pes musí byť podľa zákona umiestnený vo vnútorných karanténnych priestoroch.
Organizácia Sloboda zvierat návrh zákona víta ako prvý krok na ceste za lepšou legislatívou na ochranu zvierat na Slovensku, má však aj viaceré pripomienky. Oceňuje napríklad povinné čipovanie psov najneskôr do 12 týždňa veku alebo pri prvej zmene majiteľa. “Napriek tomu, že sa nám nepodarilo presadiť povinnú registráciu všetkých chovov, veríme, že bude zohľadnená aspoň naša pripomienka, aby všetky šteňatá boli čipmi priraďované k svojej matke. Obe tieto opatrenia čiastočne napomôžu zlepšiť transparentnosť, vystopovateľnosť pôvodu zvierat, podozrivých chovných miest ako aj ich kontrolu. Bol by to prvý dôležitý krok k zúženiu manévrovacieho priestoru pre množiteľov,” uviedla pre agentúru SITA Silvia Čaňová zo Slobody zvierat. Návrh novely tiež podľa nej lepšie definuje právo kontrolných orgánov vstupovať na miesta, kde sú držané zvieratá. V novele podľa Čaňovej chýba napríklad povinné čipovanie mačiek či povinnosť kastrácie spoločenských zvierat. Zákon by mal podľa Slobody zvierat zaväzovať nielen majiteľov k individuálnym povinnostiam, ale i samosprávy, ktoré by mali spolupracovať na manažmente pouličných zvierat. Dnes im zákon prikazuje zabezpečiť odborný odchyt pouličných zvierat a ich umiestnenie do útulkov, kastrácie pouličných mačiek však systémovo finančne podporuje len pár miest na Slovensku. Sloboda zvierat by tiež privítala jednoznačný zákaz držania psov na reťazi, zákaz kožušinových fariem v SR, zákaz násilného výkrmu husí a kačíc či zlepšenie podmienok hospodárskych zvierat. “Je smutné, že Slovensko, ktoré sa pýši vhodnými prírodnými podmienkami, neprikazuje chovateľom zabezpečiť kravám aspoň jediný deň v roku na paši.
Novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorú predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, schválila Národná rada SR v treťom čítaní počtom hlasov 95.