Americký stafordšírsky teriér: Všetko o modrom stafordovi

Americký stafordšírsky teriér, často nazývaný skrátene "staford", je plemeno, ktoré vzbudzuje rozporuplné názory a dlhodobo patrí medzi kontroverzné. Napriek tomu si v mnohých krajinách získava obrovskú popularitu a stáva sa obľúbeným spoločníkom rodín. Za týmto fenoménom sa skrýva pes s bohatou históriou, jedinečnou povahou a špecifickými potrebami.

„V zdravom tele zdravý duch” bude veľmi pravdepodobne hlavné motto každého amerického stafordšírskeho teriéra. Skráteným názvom Amstaf, americký staford alebo staford, ktoré mnoho z nás pozná skôr, ako celý názov tohto plemena, je veľmi živý až hyperaktívny psí kamarát. Žiadna plocha nie je preňho príliš veľká na to, aby ju celú prebehol a po minúte oddychu si iste rád zabehne aj ďalšie kolo. Toto energické klbko šťastia so širokým úsmevom sa počas svojej existencie stretlo s veľkým odsudzovaním a strachom nejedného okoloidúceho. Z veľkej časti to však absolútne nie je ich chyba! Tieto psy v sebe majú dušu bojovníka, no okrem nej sa v nich skrýva aj obrovské milujúce srdce, ktoré pri správnej výchove ukazuje svoje najlepšie vlastnosti! Netreba sa preto nechať oklamať slovami ako bojové plemeno či nebezpečný pes. Bojové nie sú psy, ale ľudia, ktorí svoje štvornohé milujúce dušičky menia na svoj obraz a podnecujú ich najhoršie vlastnosti.

História a pôvod

Korene amerického staforda siahajú na Britské ostrovy. V 18. storočí mala Anglická populácia módu na psie zápasy. Boli zakladané špeciálne buldočie farmy zamerané na bojové psy - svalnaté a odolné. Ich obratnosť bola vyzkúšená ich kombináciou so zručnými teriérmi. V polovici 19. storočia tieto psy dobyli srdcia obyvateľov. Vznikali tak menší jedinci na chytanie krýs a veľké, domáce bojové psy. Postupom času sa čoraz častejšie končili na výstavách a ako sprievodní psi. Korene plemena siahajú k bullom a teriérom, ktorí boli rozšírení v Británii v 19. storočí a chovaní hlavne pre psie zápasy. V názve plemena “americký stafordšírsky teriér” tiež môžeme nájsť miesto pôvodu - britský Stafford. Potom, čo boli kruté psie zápasy vo Veľkej Británii v roku 1835 zakázané, dostali sa niektorí potomkovia plemena s anglickými osadníkmi do Spojených štátov, kde boli znova využívaní v zápasoch. Psy, ktoré boli používané ako strážne psy na farmách, boli chované s cieľom mohutnejšej postavy, aby sa zvýšila ich šanca v boji s kojotmi a vlkmi. Na konci 19. storočia sa milovníci amerických stafordšírskych teriérov stále viac zaujímali o prezentáciu svojich zvierat na výstavách psov než na psích zápasoch. Prvýkrát bol americký stafordšírsky teriér uznaný organizáciou AKC (American Kennel Club) v roku 1936 v USA. V roku 1972 bolo plemeno zaregistrované aj FCI, už ako americký stafordšírsky teriér.

Vzhľad a charakteristika

Americký stafordšírsky teriér je pes s veľmi silnou a svalnatou postavou. Pod drsným zovňajškom však skrýva vysokú mieru lojality, poslušnosti a trpezlivosti. Predsudky teda nie sú na mieste. Teší sa solídnemu zdraviu a dobrej kondícii. Robustné svalnaté telo, hrubý krk, veľká hlava a široké ústa patria k hlavnej charakteristike amerického staforda. Ide o plemeno stredného vzrastu. Mohutnou postavou a výrazným osvalením môže budiť dojem väčšieho psa. Psy štandardne merajú v kohútiku 46 až 48 cm, no dnes bežne dorastajú aj do výšky 55 cm. Sučky sú spravidla o niečo menšie, štandardne v kohútiku merajú 43 až 46 cm, výnimočne aj do 50 cm. V hmotnosti medzi pohlaviami už možno pozorovať výraznejšie rozdiely. Pri pohľade na toto plemeno zaujme práve široká a veľká hlava, ktorá je v kontraste s mohutným hrudníkom a svalnatými ramenami. Uši psa sú pôvodne polostojaté a majú tvar ružového listu, no často ich majitelia dávajú kupírovať, čo je v prípade tohto plemena štandardom povolené. Chrbát amerického staforda je kratší a smerom od krku dozadu sa mierne zvažuje až k chvostu. Srsť je krátka, lesklá a priliehavá k telu. Americký stafordšírsky teriér má rôzne farebné variety. Najčastejšie je to farba zlatá, červená, čierna, žíhaná alebo modrá. Sfarbenie je možné aj škvrnité. Oficiálne nie je v chove schválené, ak je na tele psa viac ako 80 % bielej farby. V súvislosti s chovom nie je povolená ani čierna farba s pálením a pečeňová (červený pes s červeným nosom). Objaví sa môže sfarbenie merle, ktoré však vzniká iba krížením s iným plemenom, preto nie je schválené.

Stafordšírsky teriér je pes s veľmi silnou a svalnatou postavou. Hrudník je hlboký a široký. Jeho telo je tvorené silnými svalmi, má relatívne krátke, ale silné nohy a silnú čeľusť. Hlava je položená na hrubom krku. Oči sú hlboko zasadené. Sučka je o niečo menšia ako samec.

Srsť sa skladá iba z krátkych chlpov. Je hladká, lesklá a priliehavá k telu. Strihanie nie je nutné. Vďaka krátkej srsti sa nelepí na oblečenie, čalúnenie či koberce. Občasné kefovanie psa je dobré použiť gumový kartáč alebo rukavici. Srsť nevyžaduje mnoho času na starostlivosť.

Modrý americký staford

Najžiadanejšie sú modré, tzv. blue alebo svetlé modré sfarbenie. Toto sfarbenie je výsledkom genetickej mutácie, ktorá ovplyvňuje pigmentáciu srsti. Modrý americký stafordšírsky teriér má typickú sivastú až modrastú farbu srsti, ktorá môže mať rôzne odtiene. Napriek svojej jedinečnej farbe by si mal zachovať všetky charakteristické črty a povahové vlastnosti plemena.

Povaha a správanie

Amstaff, ako sa zvykne tejto rase skratkovito hovoriť, sa môže pochváliť aj relatívne dlhým životom. V priemere sa dožíva 10 až 14 rokov. Dôležité je v tomto prípade, aby šlo o čistokrvné plemeno. Energický, húževnatý a bystrý staford je skvelým spoločníkom. V minulosti sa používal na lov, rôzne práce na farmách, ale aj ako bojový pes. Vyšľachtený bol pôvodne na výstavy. Výzorom amstaff budí rešpekt, no k ľuďom sa správa empaticky a s citom. Mýty postavené len na tom, že ide o čisto bojové plemeno, ktoré vždy útočí, sú založené na negatívnej prezentácii tohto plemena - minulosť, filmy, imidž ľudí a nevhodná výchova. Tieto psy milujú pozornosť majiteľa a jeho rodiny. Obzvlášť priateľské sú k deťom. Vo Veľkej Británii je americký stafordšírsky teriér považovaný za ideálneho rodinného psa. S ostatnými psami nevychádza najlepšie, no dôvodom je jeho vrodená agresia, predovšetkým, ak ide o psy rovnakého pohlavia. Všetko je však o správnom prístupe majiteľa v tréningu. Pes sa dokáže naučiť tieto svoje pudy ovládať. Vo výsledku je amstaff rovnako ako zlatý retriever veľmi pokojný a trpezlivý. Len málokedy sa nechá rozhodiť. Stafordy majiteľovi preukazujú oddanosť a sú rady odmeňované za svoje služby. V rámci ich správania je vhodné poukázať aj na ich pokojnú povahu a prehnaného štekania sa u nich obávať nemusíte.

Americký stafordšírsky teriér je veľmi inteligentný, bystrý a oddaný pes, perfektný spoločník do rodiny. Je aktívny a vyžaduje si veľké množstvo pohybu. Pes je učenlivý, no nutné je zvoliť vhodnú pozitívnu metódu v tréningu. Inak sa z neho môže stať tvrdohlavý a neovládateľný pes. Americký staford má skvelý vzťah s deťmi. S inými zvieratami a psami nevychádza príliš dobre.

Nie, oficiálne neexistuje žiadny štandard, ktorý by definoval kategóriu bojových plemien. Americký stafordšírsky teriér bol, bohužiaľ, v minulosti využívaný na účely boja s inými psami. Svojím vzhľadom budí rešpekt, svalnaté telo, mohutný chrbát a veľké ústa pôsobia odstrašujúco. V skutočnosti je americký staford spoločníkom do rodiny, ktorý je oddaný svojmu majiteľovi. Dôležitá je len dôsledná a správna výchova.

Pri stretnutí s americkým stafordšírskym teriérom mnohí ľudia reagujú skepticky alebo odmerane. Avšak, nebezpečnosť psa je ovládaná na druhom konci vodítka. Stafford je v Británii známy pre svoje vlastnosti ako „opatrovateľka“, teda ideálny rodinný pes.

Niektoré psy boli šľachtené na ochranu majetku či stád, ako napríklad Nemecký ovčiak. Tieto plemená zvyknú byť omnoho ochranárskejšie a teritoriálnejšie, než iné. Chránia jednak svojich majiteľov a ich rodiny, a rovnako tak aj ich majetok. Sú veľmi vhodné na ochranu pozemkov ale ak k Vám chodia časté návštevy, mali by ste zamedziť ich stretu s Vašim psom osamote. Po návštevu radšej choďte k bráne, prípadne psa zavrite a postupne ich zoznámte.

Niektoré z plemien psov neposedia poriadne ani päť minút, iné dokážu stráviť aj celý deň leňošením v peliešku alebo na gauči. Mali by ste si vybrať také plemeno psa, ktoré je aktivitou podobné Vašim návykom. Ak ste aktívny človek, ktorý miluje nekonečné prechádzky, voľte plemeno s vysokou úrovňou aktivity. Ak volíte stráviť celý víkend v pokoji na gauči, siahnite skôr po menej aktívnejšom plemene.

Každý pes miluje, keď sa mu jeho majiteľ venuje a hrá sa s ním. Niektoré z nich sú však omnoho hravejšie a pôsobia ako večné šteniatka. Iné sú zas odťažitejšie a rezervovanejšie a uprednostnia svoj pokoj. Hravejšie psíky sú vhodné k starším deťom, s ktorými sa môžu vyšantiť.

Niektoré psy majú sklon štekať naozaj veľmi často. Samozrejme, pomocou výcviku sa to dá ovládať. Ak bývate v rušnom centre mesta, kde sa každú chvíľu ozývajú nové zvuky, mali by ste si kúpu plemena s týmto sklonom poriadne premyslieť. Kým sa Vám podarí ovládnuť hlučného ducha vo Vašim maznáčikovi, môžete susedom spôsobiť naozaj vážne komplikácie.

Veľmi zvedavé alebo také, ktoré majú dušu cestovateľa, sa veľmi rady túlajú po okolí. Ak sa rozhodnete pre kúpu takého plemena, v každom prípade nezabudnite svoj pozemok dostatočne zabezpečiť, aby ste sa nemuseli báť, kde sa zas zatúla. Najistejšie bude, ak takýmto psíkom zaobstaráte zároveň GPS.

Niektoré plemená, najmä lovci malých hlodavcov, veľmi rady hrabú. Dokonca aj psíky, ktoré sú veľmi majetnícke, budú pravdepodobne s obľubou zahrabávať svoje poklady po celej Vašej záhrade. Tieto tendencie je potrebné dostatočne krotiť, aj keď sa to možno bude ťažké. Ak si veľmi vážite Vašu záhradku, mali by ste kúpu plemena s vysokou tendenciou hrabania, naozaj zvážiť.

Niektoré plemená sú citlivejšie na seba a svoje okolie, iné zas znesú oveľa viac. Tolerantnejšie psy, s nízkou úrovňou citlivosti, lepšie znášajú aj tvrdšiu ruku, dokonca ju niekedy vyslovene potrebujú. Tieto tolerantné plemená sú vhodné aj do rušných domácností, ktorej chýba pravidelná rutina či často prichádzajú neohlásené návštevy. Sú psy prispôsobivejšie a schopnejšie si navyknúť. Niektoré sú však také, ktoré sa nerady vzdávajú svojej rutiny a aj najmenší detail im rozladí ich pohodu. Slabá adaptačná schopnosť je jednou zo základných vlastností všetkých plemien mačiek, u psov sa táto schopnosť mení v závislosti od plemena. Ak sa často sťahujete alebo plánujete rodinu, vyberte si plemeno, ktorého adaptačná schopnosť je silnejšia.

Sú psíky, ktoré sú vďačné za chvíle pokoja a doma vydržia samé skoro celé dni. Zabavia sa a spia s pokojom, lebo vedia, že ich majiteľ sa onedlho vráti. Iné psy to však vôbec nedokážu. Tie sa každú chvíľku osamote trápia. Ak ich budete nechávať doma samé dlho alebo často, budú veľmi nešťastné. Ak teda trávite priveľa času mimo domova a nemôžete svojho miláčika brávať so sebou, mali by ste sa plemenám s vysokým sklonom k separačnej úzkosti vyhnúť.

Rôzne plemená psov boli šľachtené na ochranu. Tieto psy zvyknú byť agresívnejšie ako iné. Potrebujú pevnú výchovu, ale príliš tvrdou rukou nič nedosiahnete. Tieto psy sú zväčša pomerne sebaisté, a preto im musíte ukázať, ktorý z Vás je pánom.

Niektoré plemená majú vyššiu mieru vypadávania srsti, takže v tomto období je potrebné vyčesávať srsť ešte o niečo intenzívnejšie. Na druhej strane, krátkosrsté a drsnosrsté plemená nie sú také náročné v rámci potreby vyčesávania.

Niektoré plemená potrebujú starostlivosti viac, iné menej. Najviac záleží od typu srsti, pretože starostlivosť o srsť zaberie vo väčšine prípadov najviac času. Ak si vyberiete psa, ktorý veľa pĺzne, budete potrebovať viac času aj na vyčesávanie. Rovnako je to pri tých plemenách, ktoré majú kučeravú srsť, pretože je nutné ju pravidelne strihať. Iné, najmä dlhosrsté plemená, je potrebné denne česať, aby sa im srsť nezačala motať. Starostlivosť je - vo väčšej alebo menšej miere - nutné venovať aj zubom, pazúrom, očiam a ďalším častiam tela Vášho miláčika v závislosti od plemena.

Plemeno, ktoré rozdělilo milovníky psů a bylo kontroverzní po staletí. V současné době se v Česku řadí na vrchol nejoblíbenějších a nejvíce zakoupených plemen. Co stojí za fenoménem stafordů? V současné době se v Česku řadí na vrchol nejoblíbenějších a nejvíce zakoupených plemen.

Tolerancia chladného počasia a mrazu v zásade závisí najmä od typu srsti. Psy s krátkou srsťou alebo riedkou podsadou akceptujú chlad oveľa horšie ako psy s hustou podsadou či dlhou srsťou. Ak Váš pes patrí medzi tie, ktoré chlad neakceptujú, je vhodnejšie adaptovať celý jeho život na interiér a nájsť mu teplé miesto vo Vašom byte či dome. V chladných dňoch nezabudnite Vášho psa na prechádzku obliecť do bundy či svetra. Ak potrebujete psa na záhradu, vyberte si radšej také plemeno, ktoré toleruje chladné počasie.

Podsada je najnižšia vrstva srsti u určitých plemien psov. Slúži ako izolačná vrstva a chráni psa pred únikom tepla či vplyvom vonkajších faktorov ako je zima či veľké teplo. Starostlivosť o podsadu vôbec nie je jednoduchá. Je potrebné pravidelné vyčesávanie, ktoré odstráni odumreté časti podsady. Ak si vyberiete plemeno, ktoré podsadu nemá, jeho tolerancia chladu klesá a preto je v zime nutné takéto plemená obliecť, najmä pri mínusových teplotách.

Podľa experimentov, ktoré sa robili na zistenie úrovne inteligencie psov platí, že väčšie psy sú všeobecne inteligentnejšie, ako tie malé. Sú samozrejme aj výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Niektoré plemená sú rozhodne inteligentnejšie ako iné, ale nejeden psíčkar by iste potvrdil, že každý z nich má dostatok svojho rozumu. Úroveň inteligencie určuje najmä to, koľko bude psovi trvať naučiť sa nové povely a koľko tréningu je nutné psovi denne venovať.

Plemená, ktoré majú vysokú tendenciu slintať, Vám pravdepodobne oslintajú úplne všetko. Mali by ste si zvyknúť na mokré ruky a škvrny na oblečení či gauči. Ak ste veľmi poriadkumilovný a radi udržujete seba aj svoju domácnosť v dokonalom stave, vyberte si také plemeno, ktoré má nízke tendencie k slintaniu.

Niektoré psy boli šľachtené na ochranu majetku či stád, ako napríklad Nemecký ovčiak. Tieto plemená zvyknú byť omnoho ochranárskejšie a teritoriálnejšie, než iné. Chránia jednak svojich majiteľov a ich rodiny, a rovnako tak aj ich majetok. Sú veľmi vhodné na ochranu pozemkov ale ak k Vám chodia časté návštevy, mali by ste zamedziť ich stretu s Vašim psom osamote. Po návštevu radšej choďte k bráne, prípadne psa zavrite a postupne ich zoznámte.

Niektoré z plemien psov neposedia poriadne ani päť minút, iné dokážu stráviť aj celý deň leňošením v peliešku alebo na gauči. Mali by ste si vybrať také plemeno psa, ktoré je aktivitou podobné Vašim návykom. Ak ste aktívny človek, ktorý miluje nekonečné prechádzky, voľte plemeno s vysokou úrovňou aktivity. Ak volíte stráviť celý víkend v pokoji na gauči, siahnite skôr po menej aktívnejšom plemene.

Každý pes miluje, keď sa mu jeho majiteľ venuje a hrá sa s ním. Niektoré z nich sú však omnoho hravejšie a pôsobia ako večné šteniatka. Iné sú zas odťažitejšie a rezervovanejšie a uprednostnia svoj pokoj. Hravejšie psíky sú vhodné k starším deťom, s ktorými sa môžu vyšantiť.

Denný tréning by mal byť samozrejmosťou u každého psíka. Niektoré sa učia dlhšie ako iné, niektoré si zas dlhšie pamätajú alebo sa jednoduchšie sústredia. Stupeň inteligencie tiež zohráva svoju významnú úlohu v tom, koľko času je potrebné tréningu venovať. Zároveň však nikdy nezabúdajte na to, že každý pes je iný a každý má okrem plemennej predispozície aj svoju vlastnú povahu. Preto množstvo tréningu a jeho intenzitu vždy prispôsobte svojmu psovi a jeho potrebám.

Samozrejme, každý pes má svoje tempo učenia. Niektoré plemená sa však dokážu učiť o niečo rýchlejšie, ako iné. Ak chcete psíka vhodného napríklad na psie športy, ako je agility, so psíkom, ktorý sa ľahko učí, to budete mať omnoho jednoduchšie. Stupeň učenlivosti spolu s inteligenciou určuje koľko času by ste mali tréningu denne venovať.

Ak ste ešte psíka nikdy nemali, určite by ste mali dôkladne zvážiť svoje schopnosti a vlastnosti. Niektoré plemená sú tvrdohlavejšie a náročnejšie na výchovu, preto by sa mali dostať do rúk skúsenejšieho chovateľa. V opačnom prípade nemusíte zvládnuť výchovu a nezvládnutý pes tak môže byť aj veľmi nebezpečný.

K deťom sú vhodné poväčšine menej citlivé psy, ktoré si veci neberú „tak k srdcu.“ Rovnako by ste si mali zvážiť veľkosť psa, pretože veľmi malé psy sú aj pomerne krehké. Malé deti sa často nevedia správne zachovať a dávať pozor v prítomnosti psa. Aj niektoré veľké plemená zle znášajú deti, prípadne veľmi žiarlia, a preto nie sú vhodné k deťom. Ak deti máte alebo ich v najbližšej dobe plánujete, mali by ste zvoliť plemeno, ktoré je k nim vhodné. Hravejšie a veselšie psy, ktoré sú rady stredobodom pozornosti, sa iste potešia prítomnosti starších detí v rodine. To, že je psík vhodný do rodiny, ešte zákonite neznamená, že je vhodný aj k malým deťom. Malé deti sa často nevedia správať ku psom, pretože tomu ešte nerozumejú a tak malým psíkom, ktoré sú vhodné do rodín, môžu poľahky ublížiť. Je dôležité to vedieť rozoznať a zabezpečiť si tak psa vhodného práve do Vašej rodiny.

K seniorom sa skôr hodia tie plemená, ktoré sú omnoho pokojnejšie a menej aktívne. Dôvodom je, že väčšina seniorov - samozrejme, vieme, že existujú aj výnimky - potrebujú svoj pokoj a kratšie prechádzky. Pokojné a menej aktívne plemená tak budú dokonalým spoločníkom na dlhé večery v teple domova. Veľmi aktívne psy vyžadujú dlhé prechádzky a množstvo pohybu, ktorému by senior pravdepodobne jeho tempom nestačil.

Veľmi temperamentné a sebavedomé psy často môžu mať problém vychádzať s inými psami. Ak dáte vedľa seba dva psy, z ktorých ani jeden nie je ochotný sa podvoliť druhému, pravdepodobne Vás bude stáť veľmi veľa úsilia, aby ste týchto dvoch tvrdohlavcov skamarátili. Niektoré neznášanlivé plemená sa tak dokážu „rozhádať“ aj po rokoch kamarátstva.

Vychádzať s inými zvieratami majú najmä lovecké plemená psov. Tieto psy majú hlboko zakorenený lovecký pud a ľahko sa môže stať, že ich tento pud premôže. Psy, ktoré ťažko vychádzajú s inými zvieratami, by ste nikdy nemali nechávať v ich prítomnosti osamote ani pri dobrej socializácií. Pud je pud, a ak pred nimi začne zviera utekať, či minimálne sa to tak bude javiť, môže byť silnejší ako ich socializácia a výchova.

Sú plemená, ktoré sa tešia na každú návštevu a budú ju vítať, akoby patrila do rodiny. Iné psy, na druhej strane, nemusia byť také nadšené. V najhoršom prípade, sú psy, ktoré budú na návštevu agresívne. Každé, aj to najnepoddajnejšie plemeno, však dokážete pomocou socializácie dostatočne ovplyvniť. Menej priateľské plemená však s cudzími ľuďmi vždy zoznamujte postupne.

Zdravie a starostlivosť

Existuje množstvo plemien, ktoré majú takzvané plemenné predispozície na určité zdravotné problémy. Sú to geneticky podmienené ochorenia, ktoré sa pri danom plemene vyskytujú častejšie, ako pri iných. Najčastejšie sa týkajú pohybového a tráviaceho aparátu psa. Tieto plemenné predispozície sú zväčša spôsobené zlým chovateľským postupom v procese šľachtenia, kedy snaha chovateľov o želaný výsledok (vlastnosť alebo vizuálny znak) so sebou priniesla tieto problémy.

Sklony k obezite sa u psov prevažne vyskytujú pri tých plemenách, ktoré majú zvýšenú chuť do jedla. Majiteľ takého plemena často nevie odolať "psím očiam" svojho štvornohého kamaráta a nepriamo tak podporuje toto neželané správanie psa. Existujú aj plemená, ktoré prirodzene ľahko priberajú. Majitelia psov, ktoré majú vysoký sklon k obezite, by mali dávať o to väčší pozor na váhu svojho miláčika. Obezita, rovnako ako u ľudí, so sebou nesie veľké množstvo zdravotných problémov, ktoré stoja psa množstvo zbytočného utrpenia.

Najčastejšie zdravotné problémy

• Dysplázia bedrového kĺbu: Problém s pohybovým aparátom, ktorý môže byť spôsobený dislokáciou stehennej kosti, ktorá nezapadá do bedrovej jamky. Následný pohyb psíkovi spôsobuje nepohodu. Podobný prípad môže nastať aj pri lakťovom kĺbe.
• Ochorenia srdca: Vyskytujú sa rôzne defekty či abnormality vo funkcii kardiovaskulárneho systému.
• Ochorenia obličiek a močových ciest: U amerických stafordov sa zvyknú vo vyššej miere vyskytovať ochorenia močových ciest a obličiek. Typická je napríklad cystinúria, čo je defekt obličiek, pri ktorom sa vylučuje zvýšené množstvo aminokyselín. Hyperurikosúria sa zasa prejavuje nadmerným vylučovaním kyseliny močovej.
• Degeneratívna myelopatia: Ide o nervové ochorenie miechy. Vyskytuje sa zvyčajne u starších psov. Príznakmi sú zhoršená stabilita a zlá koordinácia pohybov u jedinca. Nástup ochorenia je postupný, no časom postupuje a postihuje končatiny i svaly. Pes je paralyzovaný a nehybný, takéto štádium vedie často k smrti.
• Progresívna retinálna atrofia: Ide o degeneráciu očných buniek na sietnici (čapíky a tyčinky).
• Cerebelárna ataxia: Toto dedičné ochorenie postihuje mozoček jedinca. Ochorenie môže byť spôsobené nádorom, infekciou a u tohto plemena môže ísť taktiež o vrodenú poruchu. U psov sa prejavuje stratou koordinácie pohybov, trasením alebo neovládateľným pohybom a nakláňaním hlavy.

Priemerná dĺžka života zdravého amerického staforda sa pohybuje okolo 10 až 14 rokov. Dôležitá je správne zvolená výživa a poskytnutie veľkej dávky pohybu. Americkí stafordšírski teriéri majú obrovský apetít, čo môže mať za následok nadváhu. Je potrebné dbať na vyváženú stravu, ktorá bude podporovať ich atletickú postavu a posilňovať ich kĺby.

Starostlivosť o amerického stafordšírskeho teriéra nie je náročná. Srsť je nenáročná a občasné kefovanie bude postačovať. Nezabúdajte ani na starostlivosť o chrup. Staford má vcelku vysoký apetít, preto myslite na to, aby mal dostatok krmiva aj s ohľadom na energetický výdaj.

Strava by mala byť vždy prispôsobená individuálnym potrebám psa. Napríklad faktory ako zdravotný stav, vek alebo úroveň aktivity hrajú kľúčovú rolu a pri výbere krmiva by mali byť brané do úvahy. Psy ako potomkovia vlkov sú mäsožravce a mali by byť tiež kŕmené mäsom. Všeobecne sa odporúča, aby obsah mäsa bol 70%, obsah zeleniny 20% a obsah obilnín maximálne 10%. Okrem kŕmenia konvenčnými suchými a mokrými krmivami je ďalším spôsobom BARF („organické surové kŕmenie“). Pes je kŕmený čerstvým mäsom, vnútornosťami, zeleninou a vitamínovými a minerálnymi doplnkami. BARF vyžaduje vysokú úroveň odborných znalostí. V prípade pochybností sa vždy radšej poraďte s veterinárnym lekárom, aby ste predišli nebezpečným symptómom nedostatočností. Nezabudnite tiež podávať svojmu štvornohému miláčikovi dostatok čerstvej vody.

Výchova a výcvik

Americký stafordšírsky teriér potrebuje dôslednú, ale láskyplnú výchovu. Tieto psy sú veľmi inteligentné a okamžite využívajú slabostí pri výchove. Majiteľ by sa nikdy nemal svojho psa báť alebo napríklad v období puberty psa, prejavovať dominantné správanie. Pes sa musí naučiť, že človek je vodcom svorky. Dôsledná výchova a bezpečné vedenie sú alfou a omegou. Plemeno „will to please“ je výhodou pre výchovu - pes chce potešiť majiteľa. Často je tiež zmieňovaná zvláštna mimika týchto psov: Chytrí staffordi vedia robiť príslovečné „psie oči“ a tento pohľad používajú na dosiahnutie svojho cieľa.

Staford je nebojácny a má veľmi vyrovnanú povahu, stresové situácie zvláda veľmi dobre, no opäť treba brať dôraz na skorú socializáciu. Práve strach môže u psa podnietiť jeho silné ochranárske inštinkty a môže sa stať nezvládnuteľným.

Psíka učte samote v skorom veku. Negatívny postoj a reputácia bojového plemena sú prežitkom z minulosti. Potrebné je brať na vedomie, že psie zápasy organizovali ľudia, nie psy, ktoré boli na tento účel zneužívané.

Psie bojové plemená boli cielene šľachtené za účelom organizovania psích zápasov. U amstaffa sa bojovnosť a agresia voči iným zvieratám zakorenila, no dnes je v chove výrazne potláčaná. Napriek tomu sa vyskytuje.

Poslušnosť každého psa závisí od výchovy a výcviku. To, ako sa pes správa, má do veľkej miery na svedomí hlavne človek. Vyžaduje si mať pri sebe skúseného a vyrovnaného chovateľa, ktorý si chovom takéhoto plemena nepotrebuje nič kompenzovať alebo násobiť svoj osobný status. Od šteniatka a aj v období puberty potrebuje staford majiteľa, ktorý sa ho nebude báť a bude preňho autoritou, no bez prehnanej nadradenosti bude psa učiť povelom a disciplíne. Nie cez tresty a agresivitu, v takom prípade sa z neho môže stať tvrdohlavý a mrzutý staford. Dominancia staforda je relatívne bežná, medzi ostatnými psami má tendenciu stať sa vodcom svorky.

Je odporúčané socializovať psa v skoršom veku, hlavne s inými psami. Dôležité je učiť ho ignorácii a sebakontrole.

Niektoré plemená sú tvrdohlavejšie a náročnejšie na výchovu, preto by sa mali dostať do rúk skúsenejšieho chovateľa. V opačnom prípade nemusíte zvládnuť výchovu a nezvládnutý pes tak môže byť aj veľmi nebezpečný.

Americký stafordšírsky teriér nie je pes pre začiatočníkov, pretože chytrý štvornožec okamžite typické začiatočnícke chyby využije. Problémy s dominanciou, ktoré môžu tieto chyby napáchať, sa ťažko napravujú a bohužiaľ môžu mať nebezpečné následky. Ale ak ste dôslední a dáte svojmu psovi pocit, že ho vediete bezpečnou rukou, nájdete v staffordovi verného priateľa na celý život.

V rámci ich správania je vhodné poukázať aj na ich pokojnú povahu a prehnaného štekania sa u nich obávať nemusíte.

Zástupcom tohto plemena milujúceho pohyb by ste mali byť schopní ponúknuť optimálne prostredie: Vzhľadom ku svojej veľkosti a sile - americký stafordšírsky teriér rád vyvádza - a kvôli jeho túžbe neustále sa hýbať, nie je toto plemeno vhodné pre život v mestskom byte. Zvedavý pes tiež ocení svoju „vlastnú“ záhradu - ale buďte opatrní, pretože jeho túžba objavovať sa ľahko môže vymknúť z rúk. Bezpečná bude záhrada obklopená plotom vo výške 1,60 m - pes sa často ukáže ako nečakaný talent v skoku do výšky.

Predtým ako si domov nasťahujete amerického stafordšírskeho teriéra, informujte sa o predpisoch vo Vašej obci týkajúcich sa chovu „bojových psov“ alebo „nebezpečných“ plemien. Informujte sa detailne, aké sú vo Vašom regióne požiadavky (nosenie náhubku, doklad o odbornej spôsobilosti, osvedčenie o výcviku a pod.) alebo či vôbec smiete stafforda chovať.

Než sa rozhodnete nasťahovať si do rodiny nového štvornohého člena, je treba zvážiť niekoľko vecí - napríklad náklady na základné vybavenie (vodítko, pelech alebo kôš, deku, hrablo) a pravidelné náklady na vhodné krmivo, tiež očkovania a zdravotné prehliadky. V prípade ochorenia zvieraťa vznikajú ďalšie nemalé náklady. Uvedomte si tiež, že kúpou tohto plemena sa môže okresať okruh Vašich známych alebo sa môžete stretnúť s nepochopením. Môže to však byť tiež príjemná skúsenosť - pomaly, ale iste odstraňovať predsudky a zovšeobecňovanie o tomto plemene! Premýšľajte tiež o tom, kto sa o psa postará počas dovolenky alebo v prípade choroby. Hoci mnoho hotelov v celej Európe nemá v súčasnosti problémy s ubytovaním psov, môžu sa vyskytnúť obmedzenia týkajúce sa vstupných požiadaviek a ubytovania pre amerických stafordšírskych teriérov. Uistite sa tiež, že nikto z rodiny nemá alergiu na psiu srsť.

Pri nákupe šteňaťa je najlepšie nájsť vhodnú škôlku pre psov, ktorá ponúka lekcie pre šteňatá, pretože pre socializáciu amerických stafordšírskych teriérov je to veľké plus. Vrelo odporúčame nájsť seriózneho chovateľa amerických stafordšírskych teriérov. Ten venuje pozornosť vyrovnanosti povahy psov, vďaka ktorej sú milovanými rodinnými psami. Než si šteňa odnesiete domov, navštívte chovateľa, ktorý by mal byť členom chovateľského klubu, aby ste získali predstavu o chove, rodičoch a súrodencoch. Dobrí chovatelia sú zvedaví a potenciálnych kupcov sa pýtajú na prostredie, kde bude pes žiť a na skúsenosti so psami. Dobré znamenie, pretože sa naozaj obávajú o budúcnosť svojich zverencov! S chovateľom by ste mali tiež prediskutovať otázky týkajúce sa zdravia.

Ak nehľadáte šteňa, odporúčame poobhliadnuť sa po staffordovi v útulkoch. Niektoré z nich sa dokonca špecializujú na sprostredkovanie takzvaných „bojových psov“ a môžu Vám poradiť, ktorý pes je pre Vás najvhodnejší. Starší pes z útulku môže byť veľkým prínosom, ale mali by ste byť dobre informovaní o jeho charaktere a ak možno aj o jeho histórii.

Americký staford do bytu či do domu?

Chov amstaffa v interiéri bytu či domu nie je pre toto relatívne veľké a pohybovo náročné plemeno nič nezvyčajné. Samozrejme, ak ste aktívny majiteľ, ktorý má čas na venčenie a dlhé prechádzky viackrát do dňa a pes nebude pociťovať žiadny deficit pohybu. Psovi vzhľadom na jeho fyzický fond doprajte dostatok fyzických i psychických aktivít, no taktiež priestor na oddych. Pri trvalom prístupe na záhradu si ľahko nájde záľubu aj vo výkopových prácach. Preto mu doprajte čas a priestor, ktorý bude tráviť s členmi rodiny. Na celoročný pobyt vonku však nie je anatomicky staford stavaný.

Aktívny majiteľ si s ním užije kopec dobrodružstiev. Americký staford je hravý a vhodný na účely rôznych psích športov, ale rád si s majiteľom pôjde aj zabehať popri bicykli alebo sa s ním vyberie na turistiku. Amstaff je vytrvalec a je veľmi odolný a agilný. Skvelo vychádza s deťmi a využíva sa i na účely canisterapie ako podporný pes.

Pre chovateľa začiatočníka, ktorý s chovom nemá žiadne skúsenosti americký staford nie je možno úplne vhodnou voľbou, no zodpovedným prístupom a chuťou naučiť sa o plemene všetko podstatné, by to mohol zvládnuť. Amstaff je inteligentný a húževnatý pes a neskúseného chovateľa si dokáže ľahko podriadiť. Potrebné je získať si jeho rešpekt pozitívnym prístupom a trpezlivosťou.

Americký staford je z hľadiska starostlivosti nenáročná rasa.

Chceli by ste mať doma amerického staforda? Chcete vedieť, akú má staford povahu alebo či ide naozaj o bojové plemeno? Máte skúsenosti s chovom amerického stafordšírskeho teriéra? V našom článku nájdete odpovede na väčšinu otázok. Ak by vás ešte niečo zaujímalo, pokojne nás kontaktujte alebo sa zapojte do diskusie.

Priemerne sa zdravý americký staford dožíva veku 10 až 14 rokov.

Americký staford je jedno plemeno pôvodom z USA. Vyšľachtené sú len samostatné príbuzné plemená, no žiadne iné druhy amerického staforda nie sú oficiálne uznané (FCI).

Inteligentný, bystrý a oddaný staford je perfektným spoločníkom do rodiny. Je aktívny a vyžaduje si veľké množstvo pohybu. Pes je učenlivý, no nutné je zvoliť vhodnú pozitívnu metódu v tréningu. Inak sa z neho môže stať tvrdohlavý a neovládateľný pes. Americký staford má skvelý vzťah s deťmi. S inými zvieratami a psami nevychádza príliš dobre.

Pri chove psa v byte vždy zohľadnite jeho fyzické potreby. Staford je na pohyb veľmi náročný, no ak mu venujete dostatok času na dlhých prechádzkach ani mestský život nie je prekážkou. Staford sa najlepšie cíti v spoločnosti ľudí a život v interiéri bytu či domu preňho nie je problém.

Cena za šteniatko amerického staforda s papiermi sa začína s ohľadom na rodokmeň niekde na hranici 500 až 700 eur.

tags: #modry #staford #fena