Čivava je jedným z najmenších plemien psov na svete, no napriek svojej veľkosti má veľké srdce a silnú osobnosť. Toto plemeno pochádza z Mexika a je známe svojou oddanosťou, inteligenciou a jedinečným vzhľadom s veľkými ušami. V tomto článku sa dozvieme viac o histórii, povahe, starostlivosti a zdraví čiváv.
História plemena čivava
Presné zmienky o vzniku plemena čivava nie sú zachované, ale predpokladá sa, že jeho vznik sa datuje okolo roku 1884. Mexičania sa snažili vyšľachtiť malé plemeno, ktoré by mohli predávať turistom. V tom čase ešte neexistoval oficiálny názov čivava; psy boli nazývané mexicko-texaský alebo arizonský pes, podľa oblasti, kde sa najčastejšie predávali. Názov plemena sa viaže na mesto Chihuahua v Mexiku, odkiaľ sa plemeno rozšírilo. Existujú aj teórie o tom, že čivavy slúžili Aztékom ako obetné psy v rituáloch, alebo že ich používali ako sprievodcov mŕtvym dušiam. Prípadne sa hovorí, že Španieli priniesli malé psy do Mexika v 15. storočí.
Povaha a správanie čivavy
Čivava je veľmi spoločenské plemeno so silným egom. Rada je stredobodom pozornosti a ak ju nedostáva, môže sa snažiť o pozornosť štekaním alebo predstieraním zranenia. Je sebavedomá a nebojí sa postaviť aj omnoho väčším psom. Napriek svojej malej veľkosti sú čivavy aktívne a zvedavé. V prípade ohrozenia sú ochotné chrániť svojich majiteľov. Majú tendenciu byť veľmi pripútané k jednému majiteľovi.
Niektorí ľudia si myslia, že čivavy sú len "kabelkové" psy, no v skutočnosti sú to inteligentné a vnímavé psy, ktoré sa dajú dobre vycvičiť. Ak im majiteľ venuje dostatok času a pozornosti, môžu byť vynikajúcimi spoločníkmi. Je dôležité socializovať šteniatka čivavy od útleho veku, aby sa predišlo nadmernému štekaniu alebo strachu z cudzích ľudí a psov.
Čivavy sú tým povestné, že sú vždy za vami. Môj krpec sa odo mňa ani doma nepohne, nieto ešte vonku. Toto je tiež klasika aj u nás. Slnko môže byť aj na stole, on to nájde a zaberie si miesto. Najlepšie je, že to robí aj v zime a vtedy využíva stolnú lampičku. Čivava je vzhľadom na svoj malý vzrast bezproblémovým spoločníkom, ktorý sa dá chovať takmer v každom byte. Okrem radosti, ktorú poskytuje, vyžaduje si od svojho majiteľa aj istú mieru zodpovednosti. Prvé dni, ktoré strávite spolu so šteniatkom v ňom zanechajú trvalý dojem. Venujte mu preto veľa lásky a pozornosti. Predstavte mu nový domov vtedy, keď nie je okolo mnoho ľudí a dovoľte mu, aby sám objavoval svoje nové okolie. Na začiatku asi bude trpieť odlúčením od matky a súrodencov, takže sa postarajte o jeho pohodu a nenechávajte ho osamote na dlhý čas. Psík potrebuje pelech na teplom a pokojnom mieste bez prievanu vystlatý dekou alebo uterákom. Tým mu zabezpečíte útulné miesto, kde sa bude cítiť bezpečne. Nespravte chybu a nehrajte sa so spíkom bez prestania. Šteniatka potrebujú veľa spánku.
Názory na čivavy sa rôznia. Niektorí ich považujú za dokonalých spoločníkov, iní ich kritizujú za ich temperament. Je však dôležité si uvedomiť, že každý pes je individualita a jeho správanie ovplyvňuje aj výchova a prostredie, v ktorom žije. Mnoho ľudí si myslí, že čivavy sú len malé ustekané psy nosené v kabelkách, ale to je mýtus. S dobrou výchovou a socializáciou sa z nich stávajú skvelí spoločníci.
Fyzické charakteristiky
Hlavnou charakteristikou čivavy je malá veľkosť a veľké netopierie uši. V štandarde plemena nie je presne definovaná veľkosť, ale váha by sa mala pohybovať od 500 g do 1,5 kg. Čivavy s hmotnosťou nad 3 kg sú vylúčené z chovateľských klubov.
Existujú dva typy srsti u čiváv: krátkosrsté a dlhosrsté. Krátkosrsté čivavy majú hladkú, lesklú srsť priliehajúcu k telu. Dlhosrsté čivavy majú jemnú, hodvábnu srsť, ktorá môže byť rovná alebo mierne zvlnená, s výraznejším osrstením na ušiach, krku, zadnej strane nôh a chvoste.
Zdravie a starostlivosť
Priemerný vek čivavy je okolo 16 rokov, no nie je výnimočné, ak sa dožívajú vyššieho veku. Nezodpovedný chov môže viesť k mnohým zdravotným problémom. Je dôležité pred zaobstaraním šteniatka informovať sa o testoch rodičov a chovateľskej stanici.
Medzi bežné zdravotné problémy čiváv patria:
- Problémy so zubami: Kvôli malej čeľusti sú náchylné na zubný kaz a ochorenia ďasien. Pravidelné čistenie zubov je nevyhnutné.
- Kolaps priedušnice: Toto je častý problém u malých plemien. Prejavuje sa suchým, dráždivým kašľom.
- Patelárna luxácia: Vyklbenie jabĺčka v kolennom kĺbe.
- Očné problémy: Ako napríklad suché oči alebo progresívna atrofia sietnice.
- Hypoglykémia: Nízka hladina cukru v krvi, najmä u šteniatok.
- Otvorená fontanela: U niektorých čiváv sa lebka nemusí úplne uzavrieť, čo vytvára mäkké miesto na hlave.
Čivava patrí k plemenám, ktoré sa stávajú čistotnými pomerne neskoro. Majte preto trpezlivosť. Každá čivava nie je rovnaká. Čivavu (či už dlhosrstú alebo krátkosrstú) treba česať 2 - 3 x týždenne. Šteňa kúpte len ak je to potrebné. Príliš časté kúpanie nie je vhodné. Pred kúpaním psíka vyčešte, čím odstránite odumretú srsť. Zabezpečte, aby sa psíkovi vo vani nešmýkalo. Potom srsť poriadne namočte. Voda pri sprchovaní nesmie byť príliš horúca. Nakoniec naneste šampón, jemne napeňte a vmasírujte do srsti. Po chvíli šampón dôkladne spláchnite. Dbajte na to, aby sa voda alebo dokonca šampón nedostali psovi do uší, nosa alebo očí. Po kúpeli psíka vysušte uterákom. Vykúpaného a vysušeného ho uložte na teplé miesto.
Šteniatka sa do 8 týždňov kŕmia 4x denne, od 8 týždňov do 6 mesiacov 3x denne a po 6 mesiacoch 2x denne. Najvhodnejšie je kŕmiť psíka kvalitnými kompletnými granulami určenými pre malé plemená psov. Takéto granule obsahujú všetky dôležité látky potrebné pre zdravý vývoj každého psa. Šteniatku je vhodné granule zaliať horúcou vodou, nechať rozmočiť spolu s ovsenými vločkami a podávať vlažné.
Na čistotnosť musíte šteniatko privykať hneď od prvého dňa. Keď začne špiniť na vašom koberci alebo inom nevhodnom mieste, nerozčuľujte sa, ani nestrkajte psí ňufák do kalužky. Ak na šteňa začnete kričať, vytvárate základ ďalších problémov. Vyneste psíka na miesto, kde sa môže vyprázdniť hneď po každom jedle, zdriemnutí či šantení. Dajte mu maškrtu, trpezlivo čakajte, kým si uľaví, pochváľte ho a opäť ho odmeňte. Sučky si spravidla osvojujú čistotnosť oveľa skôr než psi. Preto ich vyveďte von po každom kŕmení, spaní a hre a prípadné nehody prehliadnite ako nedopatrenie. Psíkov je vhodné venčiť v kratších intervaloch, pretože značkujú svoje teritórium. Už malé šteniatka sa za tým účelom vracajú na rovnaké miesto. Ak sa vyšpinia na koberci, miesto dobre vydrhnite a postriekajte odstraňovačom zápachov, aby pre šteňa nebolo príťažlivé. Spočiatku malé šteniatko celú noc nevydrží. Vyberte starý uterák, otrite ním miesto v záhrade, kde šteňa močilo, aby látka nasiakla pachom. Potom ho položte na miesto v dome, ktoré psíkovi vyberiete na nočnú toaletu.
Čivava a brachycefalický syndróm
Brachycefalici, alebo rasy so skráteným ňucháčom, majú niekoľko závažných anatomických anomálií, ktoré sú napokon príčinou čiastočnej obštrukcie horných dýchacích ciest. Úzke nosné dierky, abnormálne nosné konchy a predĺžené a zhrubnuté mäkké podnebie, ktoré neumožňuje fyziologickú funkciu epiglotickej záklopky, predstavujú mechanickú prekážku normálnemu prúdeniu vzduchu do priedušnice a do pľúc. Vytvárajú väčší negatívny tlak počas nádychu, ktorý neskôr postupne zapríčiňuje patologické sekundárne zmeny. Prejavujú sa prolabovaním - opuchom sliznice v oblasti hrtanu, degenerovaním a vnútornou rotáciou chrupky hrtanu, čo spolu s nahromadením slín, zmenšuje objem vdychovaného vzduchu pri jednom nádychu. Prítomnosť týchto zmien, spoločne s ďalšími faktormi, môže spôsobiť oslabenie hladkého svalstva, ktoré spojuje poloprstence priedušnice, i jej prípadný kolaps.
Medzi tieto psy patria veľmi obľúbené a čoraz viac rozšírené mopsy, francúzske buldočky, anglické buldogy a ďalšie psy s „narazeným“ nosom, do istej miery tu môžeme zaradiť aj kavalier king charles španielov, kde však pozorujeme väčšinou len predĺžené podnebie bez iných zmien. Príznaky takto postihnutých psov sú hlavne nadmerné dychčanie, neznášanlivosť záťaže, nehovoriac o problémoch pri vysokých teplotách. K príznakom patrí samozrejme aj chrápanie, ktoré majitelia často považujú za milý rušivý element. Pre takéhoto psa však tieto anatomické zmeny spôsobujú problémy, ktoré vôbec nie sú príjemné, nie ešte milé.
Snáď každý si uvedomí, že je veľký rozdiel medzi napríklad nemeckým ovčiakom a mopsom. U ovčiaka vidíme dlhý čumák s pekne vykrojenými nozdrami, bez problémov pri dýchaní, aktivitu za každého počasia a počas spánku žiadne chrápanie. U brachycefalických plemien došlo postupným krížením k skráteniu nosa na minimum. Ale nejde len o to, čo vidíme navonok. Veľmi dôležité je aj to, čo je vo vnútri nosa. V nosovej dutine sa nachádzajú rôzne záhyby, tzv. konchy, kde sa nachádzajú tiež čuchové bunky, ktoré sú u normocefalických psov (tých s dlhým čumákom) vzdušné a priestorné. Konchy sa samozrejme nachádzajú aj u brachycefalických psov, ale tie sú akoby natlačené v malom priestore. Predstavte si to ako prázdnu plechovku, ktorú stlačíte. Anatomicky to je zvýraznené na 1. a 2. obrázku z vyšetrenia pomocou počítačovej tomografie - CT.
K nosu patrí aj viditeľná časť, a to sú nozdry. U brachycefalických plemien sú výrazne zúžené, u niektorých to vyzerá, akoby ani nozdry nemali. Aby si človek vedel predstaviť, ako takýto pes dýcha nosom, odporúčam si mierne zatlačiť nozdry prstami a dýchať len nosom. A ak takto človek skúsi vykonávať nejakú aktivitu, určite bude musieť otvoriť ústa, aby sa neudusil. Nie je to príjemné, však?
Ďalší spomínaný znak brachycefalického syndrómu je predĺžené mäkké podnebie. To často býva nie len predĺžené, ale aj zhrubnuté, čo spôsobuje ďalšiu prekážku v ceste vzduchu do pľúc. Je to práve táto anomália, ktorá spôsobuje to známe krochkanie a chrápanie.
Aby sme takýmto psom výrazne pomohli pri zvýšení kvality života, odporúčame chirurgické riešenie, pri ktorom sa rozšíria nozdry a skráti a zúži mäkké podnebie, ideálne v mladom veku, kedy ešte nedochádza k ďalším nevratným zmenám, ktoré vedú ku komplikáciám a vyžadujú ďalšie operačné postupy. Psy sa po zákroku rýchlo zregenerujú a začína sa pre nich nový, lepší život. Majitelia často popisujú, že ich psík začal byť oveľa aktívnejší a spokojnejší.
Brachycefalický obštrukčný syndróm dýchacích ciest (BOAS)
Čivavy a prechladnutie
Kašeľ, nádcha a kýchanie. Voči nahladeniu, hlavne na jeseň a v zime, nie sú imúnni ani psi. Rovnako ako ľudia, aj psy sa môžu v chladnom a vlhkom počasí nachladnúť. Dokonca aj príznaky sú podobné ako u ľudí. Ak je imunitný systém nejakým spôsobom narušený, je organizmus vystavený zvýšenému riziku vírusových a bakteriálnych infekcií. Chladné počasie k tomu len prispieva. Ak psa po prechádzke v daždi alebo v snehu správne neosušíte, môže ľahko prechladnúť. Rovnako tak oslabenie organizmu vplyvom iného ochorenia môže prispieť k infekcii. Vo väčšine prípadov je infekcia vírusového pôvodu, v závažnejších prípadoch bakteriálneho pôvodu, napríklad tzv. “Psincový kašeľ“, ktorý je spôsobený komplexom vírusov a baktérií.
Väčšina príznakov prechladnutia u psov je podobná ako u ľudí. Klasickými príznakmi prechladnutia sú napríklad výtok z nosa, červené oči a výtok z očí, strata chuti do jedla a únava. Niektoré psy kýchajú obzvlášť často alebo si pozoruhodne často olizujú nos jazykom. Prechladnutí psi majú často menšiu chuť do jedla a veľa spia.
Malé prechladnutie sa môže rýchlo zmeniť na závažné ochorenie ako je zápal pľúc. Odporúčame preto okamžite navštíviť veterinára, aby ste predišli ďalšiemu rozvoju ochorenia. Klinické vyšetrenie urobené veterinárom môže určiť, či ide o prosté nachladnutie alebo závažnejšie ochorenie. V závislosti na závažnosti príznakov môže byť nutné vykonať ďalšie vyšetrenia, ako je rentgenové vyšetrenie alebo krvné testy. Nevyhnutné môžu byť tiež stery pre bakteriálne vyšetrenie a antibiogram.
K liečbe bežného nachladnutia väčšinou postačí odpočinok, dostatočný prísun tekutín, teplé a suché miesto pre ničím nerušený spánok a čerstvý vzduch. V niektorých prípadoch je však nutné podať lieky predpísané veterinárom, ako sú expektoranty, protizápalové lieky, rôzne prípravky na posilnenie imunity alebo antibiotiká. Nepodávajte psovi bez konzultácie s veterinárnym lekárom žiadne lieky určené pre ľudí, pretože väčšina týchto prostriedkov nie je pre psov vhodná. Vynechajte v tomto období vyvádzanie s ostatnými psami, plávanie alebo prechádzky v daždi.
Väčšina prechladnutí u psov zmizne po niekoľkých dňoch bez akýchkoľvek problémov. Pri dostatočnom odpočinku a teple musí veterinár len zriedkakedy pomôcť. Ak však príznaky pretrvávajú niekoľko dní alebo sa stav vášho psa zhorší, mali by ste sa poradiť s veterinárom. Ak sa nelieči, neškodné prechladnutie sa môže rýchlo zmeniť na zápal pľúc. Okrem toho môžu byť za príznakmi prechladnutia aj menej neškodné príčiny. Ak je spúšťačom iné základné ochorenie, prognóza samozrejme závisí od toho, ako dobre sa dá liečiť.
Prevencia je lepšia ako následná liečba. Nachladnutiu možno predísť posilňovaním a podporou imunitného systému pomocou vyváženej stravy a zdravým životným štýlom s dostatkom pohybu a pobytu na čerstvom vzduchu. Vakcinácia môže priebeh infekcie zmierniť. Kvôli riziku infekcie je potrebné sa vyvarovať kontaktu s chorými psami, či už na prechádzke, v psej škole alebo pri strážení psa. Dávajte pozor, aby prechladnutý pes nejedol sneh. Môže byť znečistený posypanou soľou a štrkom a môže dráždiť krk aj gastrointestinálny trakt psa a spôsobiť ďalšie ochorenia. Psi s veľmi krátkou srsťou a srsťou bez podsady by mali byť pri nízkych teplotách chránení vhodným oblečením. Ak je prechladnutý pes mokrý, úplne ho vysušte, aby ste zabránili prechladnutiu. Ak je pes citlivý na suchý vzduch z radiátorov, odporúčame mať v dome fontánku, nádobu s vodou na parapete alebo zvlhčovač vzduchu.
Čivavy a otázky chovateľstva
Diskusia o chovateľoch a množiteľoch je často kontroverzná. Je dôležité rozlišovať medzi zodpovedným chovateľom, ktorý sa stará o zdravie a pohodu svojich psov, a množiteľom, ktorý psy množí pre zisk bez ohľadu na ich zdravie. Skutočný chovateľ investuje do zdravia svojich psov, veterinárnej starostlivosti, kvalitnej stravy a sociálnych potrieb. Chovateľstvo nie je primárne o peniazoch, ale o láske k plemenu a snahou o jeho zlepšenie.
Ak sa niekto rozhodne pre kúpu čistokrvného psa s preukazom pôvodu (PP), mal by si dôkladne overiť chovateľskú stanicu. Pes bez preukazu pôvodu nie je považovaný za čistokrvného. Podporovanie adopcie psov z útulkov je síce chvályhodné, ale nemalo by byť spojené s dehonestovaním zodpovedných chovateľov.
Členstvo v klube chovateľov, ako napríklad v Klube chovateľov čiváv a papillonov (KCHČ a P), je dobrovoľné a vzniká podaním písomnej prihlášky a zaplatením členského príspevku. Tieto kluby zvyčajne zverejňujú informácie o svojich členoch a štandardoch plemena na svojich webových stránkach.
