Reč nášho psíka sa prejavuje predovšetkým jeho mimikou a pantomimikou, ktorá samozrejme nie je u všetkých rovnaká, ale určité prvky sa objavujú u každého z nich a u väčšiny psíkov majú rovnaký význam. Každý majiteľ psa sa musí naučiť porozumieť predovšetkým reči svojho psa, naučiť sa z výrazu očí, pyskov, zubov, srsti, uší, chvosta a držanie celého tela, aj jeho hlasových prejavov porozumieť reakciám psa na najrôznejšie situácie a podnety.
Malamut, lajka, akita a ďalšie tzv. Primitívne plemená, ktoré majú bližšie k svojim pôvodným predkom, používajú rozvinutejšie sústavu gest a signálov tela ku komunikácii s inými psami. V ich registra sa vyskytuje viac agresívnych vzorcov a tiež väčšie množstvo gest naznačujúcich podriadenosť a veľmi málo používajú štekot. A naopak domestikovanejšie plemená sa vyjadrujú viac šteňacom spôsobom. Napr. gavalier, buldoček, mops a ďalšie majú oveľa chudobnejší slovník a zvyčajne väčšie množstvo signálov podriadenosti než agresie. Horšie rozoznávajú signály iných psov, čo niekedy máva za následok to, že sú častejšie terčom útoku dominantnejších psov. Preto je veľmi dôležité šteňa správne socializovať medzi druhými psami, aby sa naučilo rozoznávať a používať svoju psie reč.
Uvedieme tu niektoré znaky, treba ale vedieť, že musíte posudzovať všetky znaky spoločne a v kontexte so situáciou, nejde vytrhnúť jeden znak zo súvislého sledu správania a urobiť jednoznačný súd, niektoré gestá používajú zvieratá aj v iných situáciách, napríklad vrtenie chvostom je naozaj mnohoznačné a pes ho používa v mnohých obmenách pri viacerých situáciách.
Ofenzívne, podriadené a teritoriálne signály
Ofenzívny gestá: Zdvihnutá hlava, široko otvorené oči, uprený pohľad, strnulý postoj, ľahko vyhrnuté pysky, kútiky stiahnuté vpred a obrátené dopredu, zvýraznené a dobre viditeľné obočia, vztýčené uši, chvost vysoko nesený alebo v horizontálnej polohe pri útoku, kalenie na vyvýšených miestach, rozhrabávanie pôdy po vykálení, kopulačné pohyby (pokiaľ sa nejedná o krytí hárajúce samice alebo presmerované správanie).
Gesta podriadenosti: Prikrčený, nahrbený chrbát, hladké čelo, privieranie očí, dozadu stiahnuté pysky, stiahnutý chvost medzi nohami a niekedy až na brucho, stiahnuté uši k lebke, žmurkanie a uhýbanie očami, ponúkanie hrdla protivníkovi, prevoz sa na chrbát a ponúkanie brucha, niekedy pri tom súčasne močom, slinenie (pokiaľ nie je vyprovokovaný iným podnetom, ako napr. nevoľnosťou pri jazde autom, chuťou do jedla).
Teritoriálne správanie: Přeznačkovávání močom po iných psoch, vytie pri vymedzovaní svojho územia, štekanie na votrelca za plotom, váľanie sa po chrbte a súčasné rozhrabávanie trávy a zeminy okolo seba.
Chvost a jeho význam
Chvost Pomocou chvosta pes zdôrazňuje a signalizuje svoj emočný stav. Chvostom pes vyjadruje nielen radosť z príchodu pána či psieho kamaráta alebo člena svorky, ale miernym vrtením signalizuje pes aj prípravu k útoku. Pes, ktorý si bráni svoje územie pred iným votrelcom, vrtí chvostom rovnako. Chvostom pes signalizuje dominanciu a podriadenosť. Počas útoku je u dominantného psa chvost vo vodorovnom postavení. Znevýhodnenia psy s chvostom kupírovaným s ním vrtí ďaleko intenzívnejšie, aby ich gestá nebola prehliadnuté. Niekedy môžeme pozorovať, ako pes s kupírovaným chvostom vrtia celú zadnú časťou tela.
Poklona a vystavovanie
Poklona: Predná časť tela leží na zemi, zadná je zdvihnutá, často z nej hravo povyskočí, predstierajúc, že na svoj náprotivok útočia. Táto poklona je užívaná psami pri dvorení, keď táto gestá robia psy aj fenky, ale najčastejšie je to priama význam k hre ako druhému psovi, tak človeku.
Ježenie srsti na chrbte: Niektorí psi zježia chrbát celý, iní iba na kohútiku a nad chvostom. Cieľom je vzbudiť dojem, že sú väčšie. Prejavujú sa tak, keď signalizujú dominanciu, ale zároveň aj prekvapenie alebo strach.
Váľanie a vystavovanie priateľstva
Váľanie Pes sa pozvoľna smerom od pleca až po celý chrbát prevalí do páchnuce látky, väčšinou organického pôvodu, ako sú výkaly, zdochliny ap. Existujú rôzne teórie o tom, prečo to pes robí. Najstarší je teória o prekrytí vlastného pachu, druhá o informovaní ostatných psov o našom nájdenom jedle, tretia o snahe pritiahnuť pozornosť.
Vystavovanie Pri uzretí pohybu, ktorý pes prikladá živému tvoru alebo zveri, pes zdvihne predné packy a nehybne stojí smerom k pohľadu. U loveckých plemien je tento rys vyšľachtený tak, aby pes vydržal nehybne vystavovať desiatky minút korisť a signalizovať lovcom, kde sa nachádza.
Štuchanie, úsmev a ďalšie signály
Štuchanie čumákom Vyvinulo sa zrejme zo šteňacieho žobranie o vyhodení potravy, značí príjemnosť a túžbu po pozornosti. Používajú ho väčšinou podriadení psi na nízkom stupni hierarchie.
Úsmev Toto je pomerne vzácne gesto, ktorého sú schopní len niektorí psi, je to dedičný rys, používaný výhradne voči človeku. Pes otvorí papuľu, stiahne pysky a ukáže zuby, súčasne prejavuje priateľská a vítací gestá.
Rovnako dôležité signály a upozornenia
Rozumieť svojmu psovi znamená vytvoriť si s ním ešte hlbší vzťah. Stačí len vedieť čítať správne signály. Chvost je ukazovateľ nálady a veľmi silný komunikačný nástroj psa. Uši psa sa hýbu podľa jeho emócií a situácie. Pes hovorí aj očami, ktoré dokážu vyjadriť širokú škálu emócií. Celkové držanie tela psa je dôležitým ukazovateľom jeho nálady. Uvoľnené držanie je znakom pokoja a dôvery. Papuľa a mimika psa sú veľmi výrazné signály. Aj tzv. „úsmev“ psa môže mať viacero významov - niekedy ide o radosť a priateľskosť, inokedy o nervozitu alebo podriadenosť. Aj keď v texte píšeme o reči tela, zvukové prejavy sa s ňou úzko dopĺňajú. Spôsob, akým si pes ľahne, veľa prezráža o jeho pocitoch.
Psy od A-Z Reč tela psa
Text Dana Bočková www.utulky.estranky.cz
Rozumiem aj ďalším aspektom jazyka psov, ktoré sú uvedené v texte a dopĺňajú poznanie o tom, prečo psí komunikujú rôznymi gestami a zvukmi v kontexte sociálnych interakcií.
Začlenenie informácií o tom, ako tráviť čas so psom, ako socializovať šteňa a čo všetko zo signálov čítať, je kľúčové pre bezpečné a harmonické súžitie so štvornohým priateľom.
1. Rozumieť svojmu psovi znamená vytvoriť si s ním ešte hlbší vzťah. 2. Chvost je ukazovateľ nálady a veľmi silný komunikačný nástroj psa. 3. Uši psa sa hýbu podľa jeho emócií a situácie. 4. Pes hovorí aj očami, ktoré dokážu vyjadriť širokú škálu emócií. 5. Papuľa a mimika psa sú veľmi výrazné signály. 6. Aj keď v texte píšeme o reči tela, zvukové prejavy sa s ňou úzko dopĺňajú. 7. Spôsob, akým si pes ľahne, veľa prezrádza o jeho pocitoch.