Buldog, pes s výraznou a nezameniteľnou postavou, je obľúbený pre svoju priateľskú, pokojnú a oddanú povahu. Napriek svojej impozantnej sile nie je agresívny a vyhľadáva spoločnosť svojich ľudí. Tento popis sa zameria na rôzne typy buldogov, ich históriu, povahové črty a to, čo znamená vlastniť takéhoto psa.
História buldoga: Od bojovníka k spoločníkovi
Najstaršia história buldoga siaha do stredoveku, kde bol využívaný ako pracovný pes, najmä v mäsiarstvach na usmerňovanie býkov. Patril do skupiny psov známych ako „býkohryzy“. Jeho pôvodná podoba sa líšila od dnešného vzhľadu, bol to skôr pracovný pes s odlišnými fyzickými vlastnosťami.
Zmena nastala, keď sa buldog stal prostriedkom pre krvavú zábavu ľudí - boj s býkmi. Tieto brutálne a nehumánne zápasy, obľúbené u šľachty aj chudobnejších vrstiev, prispeli k formovaniu psa s mimoriadnou odolnosťou a silnou vôľou. Najznámejším zápasníkom tej doby bol buldog menom Belcher, ktorý sa zúčastnil 104 zápasov bez porážky.
Prvá písomná zmienka o psovi s označením „bulldog“ pochádza zo začiatku 17. storočia. Názov „Anglický buldok“ vznikol vďaka popularite bojov s býkmi v Anglicku. Pôvodne bol univerzálnym označením pre psy bojujúce s býkmi, neskôr sa rozdeľovali do váhových kategórií a ich exteriér sa prispôsoboval potrebám zápasov.
Našťastie, v polovici 19. storočia sa ozvali hlasy proti krutým zápasom, ktoré boli v roku 1835 zakázané. To postavilo buldoga pred hrozbu zániku, keďže stratil svoje primárne využitie. Vďaka úsiliu nadšencov sa však začal formovať nový typ buldoga s premenenou povahou, zameranou na priateľskosť a rodinné spolužitie.
Kľúčovým momentom pre záchranu plemena bol rok 1859, kedy bol anglický buldok uznaný za samostatné plemeno. V roku 1875 vznikol New Bulldog Club a o rok neskôr bol schválený prvý štandard plemena. Napriek tomu, že sa exteriér a povaha menili k nepoznaniu, podarilo sa vytvoriť psa, ktorý sa stal symbolom britskej súdržnosti a obľúbeným spoločníkom.
V 20. storočí sa David Leavitt v USA pokúsil o vytvorenie „staroanglického buldoga“ krížením pitbulteriéra, bulmastifa a anglického buldoga. Tieto snahy viedli k vzniku rôznych typov buldogov, vrátane amerického buldoga, ktorý má svoju vlastnú, bohatú históriu spojenú s prácou a ochrannými funkciami.
Fyzické a povahové črty
Anglický buldok je charakteristický svojou neobvyklou anatómiou. Má impozantnú, hranatú hlavu, ktorej obvod sa približuje kohútikovej výške. Jeho tvár zdobia vrásky, na krku sa tvorí dvojitý lalok a na šiji nechýbajú záhyby. Tlama je krátka, široká, s výrazne dlhšou spodnou čeľusťou smerujúcou nahor. Pri zatvorených ústach nesmie byť vidieť zuby ani jazyk.
Nosná huba je vždy čierna a nozdry musia byť priestranné pre ľahšie dýchacie. Oči sú čo najtmavšie a guľaté, bez viditeľného bielka pri pohľade dopredu. Uši majú ružicový tvar a sú široko nasadené. Telo je hruškovitého tvaru, široké v oblasti pliec a užšie v oblasti rebier. Hrb je silný a krátky, pričom záď je vyššie ako kohútik.
Chvost je hlboko nasadený, stredne dlhý a nesený smerom nadol. Hrudné končatiny sú široko postavené a rovné, bez vybočenia lakťov či labiek. Srsť je krátka a hladká. Štandard povoluje jednofarebné zafarbenie, jednofarebné s čiernou maskou, červené, žíhané, biele a škvrnité.
Pohyb buldoga pôsobí ťažkopádne, akoby sa pohyboval po špičkách v malých krokoch. Hmotnosť psa sa pohybuje okolo 25 kg, fenky sú menšie, vážia okolo 22,5 kg.
Napriek svojmu zamračenému výrazu je buldog vždy dobre naladený, snáša sa s ostatnými, je jemný a citlivý. Jeho "groteskná" krása je často vnímaná ako pôsobivá. Z pôvodného bojovníka sa stal mierumilovný a láskyplný rodinný pes, bez agresivity a bojovnosti.
Anglický buldok je sebavedomý, ale nikdy nie agresívny. Vychádza s každým, k cudzím uďom je noblesne ľahostajný, no ak sa s ním chcú zoznámiť, nemá problém. Môže byť mierne nedôverčivý, ale táto nedôvera rýchlo mizne. Je priateľský, šarmantný a často ohlási podozrivého človeka štekotom, ale iné psy necháva v pokoji.
Je príjemný, prítulný, milý, rád leňoší a hovie si na mäkkom mieste. Miluje hračky, najmä žuvacie. Hoci nie je hlúpy, jeho cvičiteľnosť nie je silnou stránkou. Buldog je svojský a často si robí po svojom. Voči deťom je spoľahlivý, mierny a shovívavý, ale je potrebná opatrnosť, aby nedošlo k ich zraneniu bez zlého úmyslu.
Je spontánny, niekedy svéhlavý, ale dobromyslný, tolerantný, rozvážny a vyrovnaný. Mladí buldoci a šteniatka sú hraví, temperamentní a pohybliví. Je potrebné dbať na to, aby sa ich kĺby a šľachy nepreťažovali, aj keď sa radi rozbláznia.
Aj dospelý pes rád prejaví radosť rýchlymi sprintmi, ale môže sa stať, že psychika ešte má chuť, aj keď telo už nevládze. V takýchto prípadoch hrozí riziko srdcového kolapsu alebo prehriatia, čo môže skončiť úhynom. Majiteľ musí na tieto riziká myslieť.
Poslúcha, keď má chuť alebo vidí prínos. Potrebuje pochopenie a dôslednú výchovu. Necitlivé vedenie u neho vzbudzuje odpor. Poslušnosť nie je jeho silnou stránkou a nepatrí medzi ľahko cvičiteľné plemená.
Výchova buldoga je nutná od šteniatka. Nie je jednoduchá, ale pri správnom prístupe získate bezproblémového kamaráta. Ľahko sa socializuje, čo výchovu uľahčuje. Potrebuje pokoj a nesnáša hrubé zaobchádzanie. Výchovu zvládne aj začiatočník s vyrovnanou povahou.
Na pokročilejší výcvik anglického buldoga radšej zabudnite. Je to prirodzene bezproblémový pes s vlídnou povahou, ale zároveň samorast a paličák, ktorý povel považuje skôr za zdvorilú prosbu.
Zdravotné a finančné aspekty
Niektoré zdravotné komplikácie buldoga priamo vyplývajú z jeho fyzických znakov, ako je skrátený ňufák a kožné záhyby náchylné na zaparenie. Iné problémy sú dôsledkom minulého nepríliš rozumného šľachtenia s vysokým podielom príbuzenskej plemenitby.
Spolu s francúzskym buldočkom a mopsom patria medzi plemená najviac kritizované pre šľachtenie fyzických znakov, ktoré sú v rozpore s dobrým zdravotným stavom (obrovská hlava, výrazne skrátený ňufák a iné extrémy).
Chov buldoga nie je jednoduchý. Odchov šteniat nie je vhodný pre začínajúcich chovateľov, pretože problémy sa často objavujú už pri krytí alebo pôrode. Niektoré šteniatka sa rodia mŕtve, iné umierajú krátko po narodení alebo až v štvrtom týždni života.
Vzhľadom na tieto zdravotné predispozície a náročnosť chovu, buldog môže byť finančne náročný. Náklady zahŕňajú nielen počiatočnú cenu šteniatka, ale aj pravidelné veterinárne prehliadky, prípadné liečby špecifických ochorení, kvalitné krmivo a špeciálne potreby vyplývajúce z jeho anatómie (napr. vhodné misky na kŕmenie a pitie, aby sa zabránilo neporiadku).
Pri pití často bryndá, preto je dôležité zvoliť vhodné miesto na misku s vodou. Po kŕmení je dobré psovi utrieť pysky. Spánok bude najradšej tráviť v mäkkom pelíšku, ale je potrebné počítať s tým, že buldog zvyčajne nahlas chrápe.
Cestovanie s buldogom nie je ideálne, najmä v neklimatizovanom aute v lete, kedy mu môže byť veľmi nepríjemne až nebezpečne. V prípade problémov s dýchaním alebo modrajúceho jazyka je nutné okamžite konať.
Secrets About Bulldogs That No One Tells You!
Vzhľadom na špecifické potreby a potenciálne zdravotné problémy, je dôležité, aby potenciálni majitelia boli pripravení na zvýšené náklady spojené s chovom buldoga. Finančná náročnosť však nie je jediným faktorom; najdôležitejšia je láska, trpezlivosť a ochota venovať psovi dostatok pozornosti a starostlivosti.
Rôzne typy buldogov
Text spomína viacero typov buldogov, ktoré sa líšia pôvodom, účelom a vzhľadom:
- Anglický buldok: Moderný typ buldoga, vyšľachtený z pôvodného bojového psa na spoločníka. Je symbolom Anglicka.
- Staroanglický buldog: Vytvorený Davidom Leavittom v USA krížením pitbulteriéra, bulmastifa a anglického buldoga.
- Americký buldok: Považovaný za predchodcu mnohých populárnych plemien, pôvodne nazývaný bulldog. Využívaný na prácu a ochranu.
- Francúzsky buldoček: Menší, kompaktný pes, ktorý má tiež svoje špecifické zdravotné predispozície.
- Kontinentálny buldog: Novšie plemeno, ktoré vzniklo s cieľom zachovať typické črty buldoga, ale s menej zdravotnými problémami.
Každý z týchto typov má svoje jedinečné vlastnosti a požiadavky, ktoré by mal potenciálny majiteľ dôkladne zvážiť.