Vlastniť psa je celoživotný záväzok. Zvieratko si vytvorí hlboké puto s vami a vašou rodinou. Akákoľvek zmena vlastníctva môže byť veľmi traumatická, preto by ste mali byť pripravení na zodpovednosť, ktorá sa tohto záväzku týka. Vlastnenie psa je tiež značným finančným záväzkom. Ste pripravení zobrať na seba túto zodpovednosť?
Psy sú veľmi spoločenské zvieratá, ktoré dokážu obohatiť váš život. O to väčšou výzvou je, ak sa chystáte chovať psa v byte. Vlastnenie štvornohého chlpáča ale môže byť nákladné a aj časovo náročné.
Napriek tomu, že pes je domestikované zviera, byt je pre neho v podstate veľmi neprirodzené prostredie. To, či bude spokojný alebo nie, preto záleží len od vás. Tým nechcem povedať, že pes, ktorý strávi celý svoj život na záhrade za zamknutým plotom, je šťastnejší.
Výber správneho plemena
Dilema, či pes do bytu patrí alebo nie, rieši veľa ľudí. Zo všeobecného hľadiska je dôležité, o ktoré plemeno sa jedná a s tým spojené množstvo času, ktoré môžeme psovi venovať.
Ak už teraz viete, že by ste na dlhé prechádzky nemali čas alebo energiu, psa si radšej nekupujte. Budete sa musieť hýbať. Toto samozrejme neplatí, ak si vyberiete “starčeka”, ktorému stačí iba prechádzka okolo paneláku a naspäť. Ak si však kúpite alebo adoptujete mladého psa či nebodaj šteňa, von budete musieť byť prakticky nonstop.
Ďalšia vec je dostatok pohybu - niekoľkoročný pes potrebuje na kvalitné vybehanie aspoň dve hodiny denne. Aktívne plemená, ako napríklad border kólia alebo weimarský stavač, si vyžadujú ešte viac (tie už do bytu podľa mňa naozaj nepatria). Aby si pes vybil energiu a šťastne vám zaspal v pelechu, potrebuje si naozaj zabehať (nie len tackať sa na vodítku) a prísť do kontaktu aj s inými psami.
Spoločenské a miniatúrne plemená
U spoločenských plemien malého vzrastu ako je čivava, mops alebo čínsky chocholatý pes je to jednoznačné. Sú to plemená určená len pre chov v byte (či vnútri domu). Nie, že by títo psíkovia netrávili radi čas na záhrade, ale o celoročnom vonkajšom pobyte (u búdy alebo v koterci) nemôže byť reč. Preto sú spoločenské plemená všeobecne ako stvorené pre chov v bytoch. Títo psíci majú priateľskú povahu, nie sú tak nároční na pohyb a pri prechádzkach ich zvládnu aj menšie deti. Medzi spoločenské plemená patrí napríklad bišon, maltézačik, pekinský palácový psík, japan chin, papillon, bolonský psík, francúzsky buldoček atď.
V dnešnej dobe veľmi módne miniatúrne plemená ako čivava, pražský krysařík alebo yorkšírsky teriér majú bezpochyby svoje výhody. Spotreba krmiva je minimálna, zmestia sa aj do vrecka, takže ich môžeme brať na miesta, kam by sme sa s veľkým psom nemohli vydať. Na pohyb a priestor majú malé nároky a keď si na ne kúpime prepravku, môžu vo verejnej doprave cestovať zadarmo. Sú to psy pre život v byte, poťažmo v mestách, ako stvorenia. Deti s nimi môžu vyraziť von a nemusíme mať strach, že ich pes na vodítku vláči. S ich malou veľkosťou je ale spojená určitá krehkosť. A preto musíme dať pozor, aby sme malému psíkovi omylom neublížili. Také prišliapnutí packy, ktoré čtyřicetikilový pes skoro nepocíti, môže u malých psov spôsobiť zlomeninu.
Čo obnáša chov psa v byte?
Vlastniť psa je tiež značným finančným záväzkom. Mohlo by sa zdať, že ľudské obydlie bude pre vášho chlpáča hotovým rajom. Nebude vonku mrznúť a určite nezmokne. Pravda ale je, že psovi môže veľa vecí v byte zblížiť. Všetko, čo preňho môže byť toxické, musí byť mimo dosahu.
Šteniatka si vyžadujú školenie a tréning, pretože nebudú automaticky vedieť, že vaša podlaha nie je ideálne miesto na vykonanie ich potrieb. Majiteľ je zodpovedný za výcvik svojho psa. Vyžaduje si to čas, veľa trpezlivosti a dôsledný režim. Ak vás už teraz nebaví vysávanie a čistenie domácnosti, vedzte, že so psíkom tieto povinnosti nezmiznú. Práve naopak.
(Takmer každý) pes pĺzne 2x ročne, určite sa vám preto zíde vysávač na psiu srsť. Tie kvalitnejšie umožňujú mokré aj suché vysávanie, pričom osviežujú vzduch.
Potreby psa v byte
Psy potrebujú nielen fyzickú, ale aj mentálnu stimuláciu. Väčšinou to nefunguje tak, že psovi hodíte hračku a on sa sám zabaví (aspoň pri tých mladších nie). Našej Myrte môžete napríklad hádzať akékoľvek loptičky, ale v živote vám za nimi bežať nebude. Možno budete skúšať rôzne hračky kým zistíte, čo funguje na toho vášho.
To, aká som poriadkumilovná som zistila až po tom, čo do našej domácnosti prišiel chlpatý, uslintaný tvor. Doteraz som si nezvykla na všadeprítomné sliny, ktoré sa vďaka svojej hustej konzistencii vždy v nečakanej chvíli nalepia na akúkoľvek časť vášho oblečenia a zaschnú tam naveky. Dobre, možno preháňam… naveky nezaschnú, dajú sa vyčistiť 🙂 Zvádzať s nimi urputný boj sa však stalo súčasťou mojej každodennej rutiny. A to ešte nehovorím o chlpoch. Na tie skrátka nemáte.
Keď sme si s priateľom kúpili Myrtu, zrazu sme museli riešiť úplne iné problémy. Mali sme viac problémov, no aj viac radostí a náš život sa začal točiť len okolo nej. To má samozrejme mnohé nevýhody, no zároveň to náš vzťah v mnohom posilnilo. Zažívali sme veľa stresu, úzkostí aj strachu (to myslím hlavne Myrtine zranenie, množstvo operácií a problémov) a popritom sme sa učili vzájomne podporovať, deliť si úlohy a rešpektovať, že si občas niekto z nás potrebuje oddýchnuť alebo mať chvíľu času sám pre seba.
Znie to trošku ako oxymoron. No nebyť Myrty, do dnešného dňa nepoznám žiadneho suseda, ani nikoho z okolia nášho bydliska. Či už na cvičisku, v parkoch alebo v psej škôlke, všade je milión príležitostí stretnúť iného psíčkara a pustiť sa s ním do reči - o tom, kde nájsť dobrého veterinára, kedy dať psa vykastrovať alebo čím ho kŕmiť.
Finančná a časová náročnosť
Už samotná kúpa psa (ak sa nerozhodnete pre útulkáča) znamená siahnuť hlboko do vrecka. Najmä ak túžite po šteňati. Najväčšie výdavky však pocítite na veterinároch. Šteňatá mávajú prvé mesiace rôzne zdravotné problémy a veterinári sa zvyknú chovať ako zubári - vyžmýkajú z vás aj posledný cent.
To, že pes si vyžaduje obrovské množstvo starostlivosti a času nie je len fráza. Aby bol pes spokojný, musíte mu poskytnúť nielen základné životné potreby, ale aj dostatok stimulácie. Inak vám to dá pocítiť. Ak chcete mať poslušného a vytrénovaného psa, treba na to myslieť a venovať sa mu pri každej aktivite, takmer každú minútu dňa. Veľakrát musíte potreby vášho psa klásť pred tie vaše.
Toto je bohužiaľ jedna z (pre mňa) najsmutnejších právd, ktorej som pred psíčkarským obdobím až tak neverila. Každý pes je individuálny, no vo väčšine prípadov sa psy budia na svetlo, čo môže byť niekedy aj o pol šiestej ráno, vyženú vás von a pýtajú si fyzickú aktivitu. Naša Myrta už celkom zlenivela a cez víkend alebo po “home párty” už vie ležať aj do desiatej (asi preto, že si konečne vydobyla svoje miesto na posteli…).
Výhody chovu psa v byte
Chov psa v byte nám a našim domácim miláčikom prináša množstvo výhod. Jednou z hlavných výhod je zlepšenie nášho psychického a fyzického zdravia. Naši štvornohí priatelia nám pomáhajú cítiť sa šťastnejšími a menej stresovanými. Ďalšou výhodou je, že vlastniť psa v byte podporuje viac fyzickej aktivity. Pravidelné prechádzky so psom nás vedú k tomu, aby sme boli viac vonku. A to je dobré pre naše zdravie. Mať psa tiež zlepšuje naše sociálne kontakty. Psi sú ozaj skvelí v tom, ako nám pomáhajú nadväzovať nové priateľstvá. Psi v byte môžu zvýšiť našu bezpečnosť. Prirodzený ochranný inštinkt psa môže upozorniť na potenciálne nebezpečenstvo. Nakoniec, mať psa nás učí byť zodpovednými. To je veľmi užitočné, najmä pre rodiny s deťmi.
V byte evidentne dbáte na to, aby neprišiel do kontaktu napr. so žiadnymi chemickými látkami alebo inými nebezpečnými vecami. Bytový pes v byte žije v priemere o 2 až 5 rokov dlhšie ako pes chovaný vonku. Ak psa nechováte na záhrade, ale v byte, pes ostane oveľa čistejší - to je samo o sebe výrazne pozitívna vec.
Menšie a stredné plemená sú ideálne pre bývanie v byte. Francúzsky buldoček, mopslík alebo bígl sú skvelé voľby. Uistite sa, že váš dom je bezpečný pre nového psieho kamaráta. Pravidelné venčenie a udržiavanie čistoty sú kľúčové. Vytvorte priestor na hranie a mentálnu stimuláciu.
Nevýhody a úskalia chovu psa v byte
Psie chlpy. Nevýhodou psích chlpov v byte je, že sa rýchlo hromadia na nábytku, podlahe a oblečení, čo môže byť náročné na udržiavanie čistoty. Chlpy môžu tiež spôsobovať problémy u ľudí s alergiami a zhoršovať kvalitu vzduchu v uzavretých priestoroch. Pravidelné vysávanie a čistenie je preto nevyhnutné, aby sa byt udržiaval v poriadku.
Nemôžete očakávať, že váš pes bude celý deň čakať, kým ho vyvenčíte, len preto, že nemáte čas alebo veľa pracujete. Ak nemáte možnosť ísť so psom aspoň raz denne na dlhú prechádzku, zvážte, či je pre vás vhodné mať psa.
Psie slintanie je problém hlavne u väčších psov. Je ťažké zabrániť psovi, aby neslintal, takže čistenie je nevyhnutné - a priznajme si, môže to byť únavné a stresujúce.
Psie lupiny. Psia koža sa obnovuje podobne ako naša, a odumreté bunky z nej padajú všade - na sedačku, či koberec. Keďže sú ťažko viditeľné, ťažko sa pred nimi chrániť. Problém je, že mikroorganizmy v psej srsti môžu vyvolať alergie u vás alebo vašich blízkych, čo môže spôsobiť nepríjemné príznaky ako nádchu, kýchanie, svrbenie očí či vyrážky.
Štekanie je pre psov prirodzené a niektoré to robia viac než iné. Ak však vaše nové šteniatko začne štekať zakaždým, keď niekoho začuje na chodbe, skúste odviesť jej pozornosť tým, že mu ponúknete maškrtu za poslušnosť, alebo mu dajte nejakú zábavnú úlohu. Ďalšia možnosť je zamaskovať vonkajšie zvuky tichou televíziou alebo prehrávaním bieleho šumu.
Ďalším úskalím, na ktoré by sme sa mali pripraviť dopred, je fakt, že pes môže byť ničiteľ, ktorý sa bude v našej neprítomnosti baviť tým, že okouše všetko možné aj nemožné. Niektorí psi majú destruktívne správanie len vo šteňacom období, iné to neopustí celý život. A rozhodne sa to netýka len psov veľkých, aj malý jazvečík dokáže doma urobiť solídne neplechu. Preto by sme v čase našej neprítomnosti mali odpratať všetky potenciálne nebezpečné predmety a nachystať psovi dostatok hračiek, aby sa zabavil. (Na tento účel môžu poslúžiť napríklad byvolie kostičky, hračka KONG pod.) Pokiaľ sa pes nudí, nie je poriadne vybehaný, môže si prebytočnú energiu vybíjať ohryzovaním vybavenie domácnosti. Tiež cenné veci by sme mali radšej odpratať, alebo psa jednoducho do niektorých miestností nepúšťať. Ak psa ráno pred odchodom do práce riadne vybeháme, znížime riziko ničenia vecí z nudy. Unavený pes potom väčšinu času prespí, pretože psy dokážu bez problému prespať aj 17 hodín denne.
Ďalší návyk, ktorý musíme u šteňaťa pestovať už od mala, je príprava na náš odchod. Šteňa si musí postupne zvykať, že je v byte samo. Spočiatku to budú len krátke chvíľky, ktoré budeme postupne predlžovať. Pes si zvykne, že aj keď odchádzame, tak sa vždy zase vrátime. Postupným navykáním na samotu predídeme prípadným nepríjemnostiam. Bohužiaľ sa niekedy objavujú závažnejšie prípady, keď psík za neprítomnosti majiteľa v byte vyje, šteká a demoluje zariadení, prípadne sa pomočuje. Tento jav sa nazýva "separačnú úzkosť" a vyžaduje dlhodobý, odborný prístup. Preto nezabudnite psa už od mala zvykať na samotu.
Výcvik a socializácia
Socializujte svojho psíka už v malom veku. Vystavením svojho psa rôznym ľuďom a prostrediam - nehovoriac o iných psoch - sa stane stabilnejším, šťastnejším a sebavedomejším zvieraťom.
Keď sa povie výcvik psa, väčšina z nás si predstaví povely: „sadni“, „ľahni“, „zostaň“. Tieto cviky sa môžu javiť ako jadro učenia, no v skutočnosti sú cenné hlavne pre nás, majiteľov, pretože nám pomáhajú jednoduchšie zvládať každodenné situácie. Pre samotného psa však nejde o skutočné zručnosti užitočné v bežnom živote. Pes žijúci v meste napríklad potrebuje vedieť pohybovať sa v prostredí plnom podnetov: zvykať si na hlasné zvuky, deliť sa o malé priestory s inými psami, ľuďmi a predmetmi a zachovávať emočný pokoj počas prechádzok na vodítku.
Pre spoločenské zviera, akým je pes, nie je prirodzené tráviť dlhé hodiny bez spoločnosti. Postupným a trpezlivým procesom sa však môže naučiť zvládať samotu bez úzkosti a frustrácie. Nejde o to mať „robotického“ psa, ale pomôcť mu regulovať svoje reakcie. To neznamená, že sa náš spoločník musí kamarátiť so všetkými alebo hrať sa s každým psom, ktorého stretne, ale že vie komunikovať, čítať signály druhých a vyhnúť sa konfliktom, keď je to potrebné.
Psi žijú vo svete, ktorý sa neustále mení - noví ľudia v domácnosti, cestovanie, nečakané predmety. Naučiť sa tolerovať malé oneskorenia, nezískať všetko hneď alebo zostať pokojný, keď čaká na jedlo, je zručnosť, ktorá robí každodenný život omnoho pokojnejším. Pes, ktorý dokáže vnímať svojho majiteľa aj v prostredí plnom podnetov - napríklad v preplnenom parku alebo na rušnej ulici - má veľkú výhodu pri prežívaní bezpečných a pozitívnych situácií. Tieto zručnosti nie sú vrodené, ale budujú sa deň po dni - trpezlivosťou, dôslednosťou a pozitívnymi skúsenosťami.
Prvé kroky k výcviku vášho psa zo záchrany/vráteného domova/dospelého psa!
Pohyb a aktivita
K zdravému a spokojnému životu každého psa patrí primeraný pohyb a možnosť pravidelného vyvenčenia. Psy držané v bytoch sú v tomto ohľade odkázané na svojho pána. On určuje, kedy sa pôjde von. A preto majitelia bytových psov musia dodržiavať určité pravidlá. Možnosť vyvenčenia musí mať pes aspoň 3x denne. Ani malému psíkovi nestačí 2x denne na chvíľku vyvenčiť a domov! Minimálne jedna prechádzka počas dňa by mala byť dlhšia s možnosťou voľného pohybu. Časové nároky sa líšia podľa plemien. Sú psy, ktorým stačí denne hodina a potom sa pokojne zvalí na sedačku, ale sú tiež psy, ktorí denne vyžadujú hodín päť!
Psy na záhrade sú na tom zdanlivo lepšie, môžu vykonať potrebu, kedy sa im zapáči. Ale existujú aj takí psy, pre ktoré je záhrada súčasťou "doma" a na vykonanie potreby chcú ísť "von". Bohužiaľ sa stále stretávam s predsudkami typu: "Veľký pes bude mať v byte málo pohybu, prechádzky mu nemôžu vynahradiť celodenné behanie po záhrade". Avšak predstava, že pes bude behať celý deň po stále rovnakej záhrade, aby si odbiehal svoju pravidelnú dávku pohybu, je od skutočnosti veľmi vzdialená.
Pes v byte potrebuje dostatok miesta na pohyb a odpočinok. Psy potrebujú aktívny život. Dôležité je venovať sa pravidelným prechádzkam. Aby bol pes v byte šťastný a zdravý, dávame mu hračky a hry. Hygiena je pri chove psa v byte kľúčová. Dodržiavaním týchto pravidiel bude život s psom v byte skvelý.
Zdravie a strava
Je dôležité dbať na zdravie vášho psa v byte, aby bol šťastný a žil dlho. Ich zdravie v byte zahŕňa pravidelné očkovania, veterinárne kontroly a preventívnu starostlivosť. Očkovanie: Očkovania sú kľúčové na ochranu vášho psa. Pravidelné kontroly: Navštívte veterinára aspoň raz ročne. To pomáha odhaliť zdravotné problémy včas. Výživa a cvičenie: Zdravá strava a pravidelné cvičenie sú dôležité. Starostlivosť o psa podľa týchto zásad ich udrží zdravých.
Keď vyberáme diétu pre psa žijúceho v byte, musíme myslieť na výživu vhodnú pre mesto. Chceme, aby náš pes jedol vyváženú stravu. Hľadáme stravu, ktorá zodpovedá aktivite a plemenu nášho psa. Často odporúčame hypoalergénne granule CricksyDog. Pre malé plemená je super výber granule Juliet. Psa v byte môžeme kŕmiť aj mokrými krmivami, ako Ely od CricksyDog. Je dôležité vyberať krmivá s kvalitnými ingredienciami. Vyhnime sa jedlu s umelými prísadami a konzervantmi. Ako zodpovední majitelia by sme mali dbať na to, ako strava ovplyvňuje nášho psa.
1. Dôležité je investovať do kvalitného krmiva, ktoré obsahuje všetky potrebné živiny. Najvyšší podiel v krmive pre psa by mala mať živočíšna zložka ako je mäso, vnútornosti, kosti, ale aj ryby alebo vajcia. Menší podiel môže tvoriť krmivo rastlinného pôvodu, ak psovi chutí. Sú to napríklad semená, ale aj ovocie alebo zelenina. Tie sú často zložkou psích konzerv a hotových psích krmív. Zároveň je nutné dodržiavať správne dávkovanie krmiva. Aj keď je niekedy ťažké odolať psím očiam, ktoré sa dožadujú ďalšieho krmiva alebo túžia po pamlsku, naučte sa byť dôslední. Porcie je tiež nutné prispôsobiť aktivite konkrétneho psa.
Prečo je pre psa krmivo z domácnosti nevhodné? Ľudská strava obsahuje množstvo korenín, ktoré dráždia tráviaci trakt psa. Chybu robíte aj vtedy, ak psovi pravidelne ponúkate varené alebo pečené kosti. Sú stvrdnuté, pre psa ťažko stráviteľné a môžu mu poškriabať alebo dokonca aj upchať tráviaci trakt.
Bezpečnosť v byte
Keď k nám príde nový psí člen rodiny, je dôležité urobiť byt bezpečným a pohodlným pre neho. Je dôležité, aby náš pes bol v byte v bezpečí. Prvý krok je upratať priestory, kde bude pes veľa času. Odstránime nebezpečné veci ako káble a malé predmety, ktoré by mohol zjesť. Je dôležité, aby mal pes svoje vlastné miesto na spánok. Peliešok by mal byť v tichej časti bytu. Pes by mal mať stač vody a bezpečné miesto na hranie. Je dôležité zabezpečiť byt proti pádom psa z okien alebo balkónov. Sieťky alebo zábradlí zabezpečia, že pes ostane v bezpečí. Ak nechceme, aby pes chodil do niektorých miestností, použijeme detské bránky.
Mesto alebo vidiek, byt alebo dom - v zásade je možné žiť so psom kdekoľvek. Ale v závislosti od pôdorysu a prostredia existujú rôzne plemená, ktoré sú viac alebo menej vhodné pre určitý druh bývania. Zvážte tiež: Ak sami nie ste vlastníkom domu alebo bytu, potrebujete pred zadovážením si psa písomný súhlas Vášho prenajímateľa! Ak máte poľovného psa alebo psa, ktorý rád skáče a má veľké nutkanie slobody, určite by ste mali záhradu zabezpečiť dvojmetrovým plotom. Malé psy nepotrebujú také vysoké ploty, ale niektoré si môžu prekopať pod plotom jamu, ak ich necháte dlho samých.
Záhrada nie je všetko
Situácia, kedy pes trávi celý deň voľne na záhrade a majiteľ s ním napriek tomu chodí na pravidelné každodenné prechádzky a trávi s ním čas po príchode z práce, je ideálne. Ale svet nie je vždy ideálny a realita je mnohokrát inde. Niektorí "záhradné" psi chodia na prechádzky len cez víkend, keď je na to viac času, a niektorí bohužiaľ ani to nie. Aj v dnešnej dobe mnoho ľudí razí názor: "Keď je pes na záhrade, tak predsa bez prechádzky vydrží." Títo ľudia si neuvedomujú, že záhrada, hoci veľká, neposkytuje psovi nové podnety. Pre vyrovnanú psie povahu je dôležité prežívať nové situácie, zoznamovať sa s rôznymi podnetmi. Rovnako tak je dôležité stretávať sa s inými psami a ľuďmi. Správna socializácia od šteňacieho veku je jedným z predpokladov bezproblémového spolužitia.
Socializáciou rozumieme zoznámenie psa so svetom, teda s rôznymi zvukmi, vecami, zvieratami, ale aj situáciami. To pes, ktorý trávi celé dni na záhrade, chýba. Pes, označený ako nesocializovaný, potom nevhodne či neprimerane reaguje na bežné situácie a veci. Trpí nielen jeho nervová sústava, teda on sám, ale aj majiteľ a okolia. Nevhodnou reakciou môže byť ako neprimeraná bojazlivosť, tak agresívne správanie, ktoré väčšinou pramení zo skrytého strachu. Pes, ktorý nevie, ako na vzniknutú situáciu reagovať, potom reaguje pudovo (útekom) či skratovo (hryzením). Preto je nevyhnutné (a v období šteňacom obzvlášť) brať psa na prechádzky po okolí. Zoznamovať ho s novými miestami a samozrejme aj s ostatnými psami. To je záruka, že psa v budúcnosti nová situácia tak neprekvapí a nezareaguje nepredvídane. Pes, ktorý sa od šteňacieho veku stretáva s ostatnými jedincami svojho druhu, sa naučia, ako sa v spoločnosti psov správať. Nie je to vždy zárukou, že sa pes v dopělosti s ostatnými psami (väčšinou rovnakého pohlavia) znesie, ale určite k nemu bude mať väčšie predpoklady.
Pes, ktorý trávi celé dni na záhrade bez prechádzok a nových podnetov, môže časom zakrpatieť. Spoločné prechádzky s majiteľom majú rad výhod. Utužuje sa poslušnosť psa a vzájomný vzťah. Rovnako tak sú prechádzky dobré pre ľudí, zvlášť v dnešnej dobe sedavých zamestnaní. Páníček poskytne vyžitie psovi a urobí pritom niečo aj pre seba. Pes, ako svorka a zviera, sa sám na záhrade nebude cítiť dobre. Ku šťastiu potrebuje kontakt s ľuďmi. A to nehovorím o živote v koterci alebo dokonca na reťaz pri búde! Samozrejme nemám nič proti niekoľkohodinovému pobytu v priestrannom koterci. Ale aby pes trávil celé dni zavretý v koterci a svojho pána videl len pri kŕmení, to mi je naozaj "proti srsti". Na to mám svojho psa veľmi rada, je mi priateľom. A to by som priateľovi nemohla urobiť .. Ale pre niektorých ľudí na vidieku je pes bohužiaľ len tvor určený na stráženie. A preto tvrdím, že veľká záhrada nie je záruka šťastného psa. Pes je šťastný so svojím pánom.
