Práca so psom na stope je disciplína, ktorá vyžaduje precíznosť, sústredenie a dokonalé porozumenie medzi psom a psovodom. Táto metóda, často označovaná ako "pes z rovných čiar", je základom mnohých kynologických športov a skúšok, kde je cieľom nájsť a označiť predmety položené na stope. V tomto článku sa ponoríme do detailov podmienok účasti, prípravy stopy, samotného priebehu stopy a hodnotenia výkonu psa.
Podmienky účasti a príprava stopy
V deň konania súťaže musí pes dovŕšiť predpísaný vek a nesmú byť udelené žiadne výnimky. Rozhodca alebo osoba zodpovedná za úsek stôp určí tvar stopy vzhľadom k priestoru, ktorý je k našľapaniu stôp určený. Dôležité je, aby predmety, prípadne lomy, neboli na všetkých stopách položené v rovnakých vzdialenostiach od seba. Začiatok stopy (nášľap) musí byť dobre označený štítkom, ktorý je v bezprostrednej blízkosti vľavo zastrčený do zeme. Poradie účastníkov sa vylosuje pred položením stopy za účasti rozhodcu.
Terénom vhodným na položenie stopy je každý prírodný terén, napríklad lúka, pole či les. Viditeľným stopám by sa malo predchádzať. Pri všetkých stupňoch skúšok je možné prispôsobiť stopu danému terénu - môže sa použiť aj striedavý povrch. Pri šľapaní stopy je potrebné dbať na to, aby boli položené prirodzenou chôdzou. Šľapač stopy, teda psovod, musí pred položením stopy ukázať rozhodcovi alebo osobe zodpovednej za stopu predmety. Použité smú byť len predmety dobre napáchnuté vlastným pachom (najmenej 30 minút).
Psovod sa krátko zastaví na nášľape a potom ide normálnym krokom do určeného smeru. Rovné úseky je potrebné položiť normálnym krokom, bez šúchania alebo prerušovania. Odstup jednotlivých lomov musí byť minimálne 30 krokov. Aj lomy sa vytvárajú normálnou chôdzou, pričom je potrebné dbať na to, že pre psa musí byť umožnené priebežné stopovanie do ďalšieho úseku. Šúchanie a prerušenie spôsobu chôdze nie je povolené. Šľapanie stopy sa nesmie prerušovať. Prvý predmet sa položí po minimálne 100 krokoch, nie v oblasti 20 krokov pred a 20 krokov za lomom, na prvom alebo druhom úseku. Druhý predmet je umiestnený na konci stopy. Predmety musia byť položené za chôdze. Smú sa použiť predmety, ktoré minimálne 30 minút šľapač (psovod) sám napachoval. V stope musia byť použité rôzne predmety (materiál: napr. koža, textil, drevo). Predmety musia byť cca 10 cm dlhé, 2-3 cm široké a 0,5 - 1 cm hrubé a nesmú sa svojou farbou podstatne líšiť od okolitého terénu. Pri súťažiach IPO 2, IPO 3 a FH je potrebné predmety očíslovať. Čísla musia byť totožné s číslami stôp.
Vykonanie práce na stope
Psovod si pripraví svojho psa pre prácu na stope. Pes môže hľadať buď voľne, alebo na 10 m dlhom vodítku. Stopovacie vodítko je 10 m dlhé, môže byť vedené cez chrbát psa, bočne, či medzi prednými alebo aj zadnými nohami psa. Môže byť upevnené priamo na obojok psa, ktorý nie je nastavený na sťahovanie alebo do miesta k tomu určenému na stopovacom postroji. Povolené sú hrudné alebo bederné postroje bez prídavných remeňov. Na výzvu sa hlási psovod so svojím psom v základnom postoji rozhodcovi a oznámi mu, či pes predmety zdvíha, alebo označuje. Pred stopou, v priebehu uvádzania a pri celkovej práci na stope je nutné sa zdržať akéhokoľvek nátlaku na psa.
Stopovacie vodítko musí byť najmenej 10 m dlhé. Kontrola jeho dĺžky, obojka a stopovacieho postroja rozhodcom môže byť vykonaná len pred začiatkom skúšky. Na pokyn rozhodcu je pes pomaly a pokojne odvedený na začiatok stopy a je na stopu uvedený. Krátke sadnutie psa pred nášľapom (cca 2 m) je povolené. Pri uvedení (a pri opätovnom nasadení po nájdení predmetov) musí pes pracovať samostatne. Na nášľape musí pes pach stopy usilovne, pokojne a nízkym nosom navetrať. Navetranie sa má uskutočniť bez pomoci psovoda (okrem zvukového povelu „hľadaj“ alebo „stopa“). Nasadenie nie je závislé na čase, rozhodca sa musí orientovať podľa správania sa psa na začiatku prvého úseku a intenzity navetrávania. Po treťom neúspešnom pokuse o uvedenie psa v oblasti nášľapu je potrebné stopovanie ukončiť.
Psovod nasleduje svojho psa na konci stopovacej šnúry s odstupom 10 m. Rovnako pri voľnom sledovaní zachováva odstup 10 m od psa. Ak drží psovod stopovacie vodítko v ruke, môže byť toto previsnuté, ale nesmie podstatne skrátiť vzdialenosť medzi psovodom a psom. Pes musí so záujmom sledovať priebeh stopy nízkym nosom a rovnomerným tempom (v závislosti na teréne, stupni obťažnosti). Psovod nemusí nasledovať psa presne po stope. Lomy musí pes vypracovávať s istotou. Overovanie bez opustenia stopy nie je chybou. Krúženie na lome je chyba. Po vypracovaní lomu musí pes pokračovať v rovnakom tempe.
Akonáhle pes nájde predmet, musí ho bez ovplyvnenia psovodom ihneď zdvihnúť, alebo presvedčivo označiť. Pri zdvíhaní môže zostať stáť, alebo sedieť, alebo tiež s ním prísť ku psovodovi, ktorý potom musí zostať stáť. Je chybné, pokiaľ pes so zdvihnutým predmetom ďalej na stope pokračuje, alebo si s ním ľahne. Označovať môže v ľahu, sediac alebo postojačky (tiež striedavo). Ľahko priečne ľahnutie nie je chybou, bočné ľahnutie alebo výrazné otočenie sa ku psovodovi je chyba. Predmety, ktoré boli nájdené s veľkou pomocou psovoda, platia ako neoznačené. To je napr. v prípade, keď pes predmet neoznačí a pričinením psovoda pomocou vodítka alebo zvukovým povelom mu je bránené pokračovať v stope. Pokiaľ pes predmet označil alebo zdvihol, položí psovod stopovaciu šnúru a ide k psovi. Zdvihnutím predmetu ukáže, že bol psom nájdený. Zdvihnutie a vyštekanie je chybné. Každá činnosť s predmetom, alebo zdvihnutie v ľahu je chybné. Ak pes predmet prináša, psovod nesmie ísť naproti psovi. Pri odoberaní alebo zdvihnutí predmetu sa musí psovod postaviť vedľa svojho psa. Pes má do opätovného uvedenia ostať pokojne v polohe označenia alebo zdvihnutia predmetu.
Ak psovod bráni psovi v opustení stopy, dá rozhodca pokyn psovodovi, aby ho nasledoval. Psovod musí tento pokyn uposlúchnuť. Občasná pochvala (k tomu nepatrí povel „hľadaj“ alebo „stopa“) je povolená len v stupni IPO VO a IPO 1. Táto občasná pochvala v stupňoch IPO VO a IPO 1 nie je povolená na lomoch. Psa možno krátko pochváliť len pri predmetoch. Po ukončení stopy sa nájdené predmety ukazujú rozhodcovi. Hranie alebo kŕmenie po označení posledného predmetu pred odhlásením a oznámením počtu bodov rozhodcom nie je dovolené.
Hodnotenie výkonu
Hodnotenie oddielu A sa začína uvedením predvádzaného psa na stopu. Od psa sa očakáva presvedčivá, intenzívna a vytrvalá práca nosom. Psovod musí dokázať správne interpretovať reakcie svojho psa, koncentrovať sa na prácu a jeho činnosť. Udalosti v jeho okolí ho nesmú odpútať. Správanie pri stopovaní, napríklad presvedčivosť psa, sa hodnotí podrobne. Rozhodca sa musí postaviť tak, prípadne sledovať prácu na stope spôsobom, aby mohol pozorovať dianie a vplyvy, prípadne zvukové povely alebo vplyv psovoda. Odstup k pracujúcemu psovi je potrebné zvoliť tak, aby pes nebol obmedzovaný vo vyhľadávaní a psovod sa necítil byť obmedzovaný.
Rozhodca musí sledovať celú prácu na stope. Musí posúdiť, akou snahou, istotou, prípadne neistotou, alebo povrchnosťou pristupuje pes ku svojej práci. Rýchlejšia alebo pomalá práca na stope nie je hlavným kritériom pri hodnotení, hlavne vtedy, ak je stopa intenzívne, rovnomerne a presvedčivo vypracovávaná a pes vykazuje kladný vzťah k jej vypracovaniu. Overovanie, bez opustenia stopy, nie je chybou. Nedôsledná práca, čiastočné vyprázdňovanie, krúženie na lomoch, stále povzbudzovanie, chybné dvíhanie alebo označovanie, pomoc vodidlom alebo skrytá pomoc v oblasti priebehu stopy alebo pri predmetoch, chybné ohlásenie, majú za následok zrážku bodov (až po 4 body). Ak sa vzdiali pes od stopy viac ako na dĺžku stopovacej šnúry, je práca psa na stope ukončená.
Ak opustí pes stopu a je psovodom zadržovaný, je psovod vyzvaný rozhodcom, aby psa nasledoval. Ak nie je táto výzva uposlúchnutá, je rozhodcom práca psa na stope ukončená. Ak sa počas maximálneho času na vypracovanie (stupeň 1 a 2 = 15 minút po nasadení na nášľap, stupeň 3 = 20 minút po nasadení na nášľap) nedosiahne koniec stopy, rozhodca ukončí prácu na stope. Hodnotená je práca predvedená do ukončenia. Striedavé zdvíhanie a označovanie predmetov na jednej stope je chybné. Platia len predmety, ktoré zodpovedajú ohlásenému spôsobu označovania. Zdvihnutie, alebo falošné označenie predmetov, majú za následok bodovú zrážku až do 4 bodov, ak sa uskutoční opätovné nasadenie psa na stopu. Ak sa uskutoční opätovné nasadenie na stopu zvukovým povelom na konci vodítka, je povinná zrážka 2 body. Za nenájdené predmety sa body neudeľujú.
Oddiel A sa vyhodnotí max. známkou uspokojivý. Tu je potrebné hlavne zohľadniť, že psovod na žiadnom predmete nemôže ukázať cvik „Opätovné nasadenie po predmete na stopu“. Ak pes počas práce na stope podľahne loveckému inštinktu pre výskyt divej zveri, môže sa psovod pokúsiť zvukovým povelom „ľahni“ psa dostať pod kontrolu. Na pokyn rozhodcu sa pokračuje s prácou na stope.
V stupni IPO1 príde psovod s pripútaným psom a hlási sa v základnom postoji rozhodcovi. Potom sa pes odopne. Práve v ovládateľnosti je potrebné dbať na to, aby neboli predvádzaní psi, ktorí nemajú sebadôveru a na ktorých už na pohľad vidieť, že nemajú radosť z práce. Počas všetkých cvikov je požadovaná radostná práca v spojení s potrebnou koncentráciou na psovoda. V pridelených bodoch sa musí opäť prejaviť napriek všetkej radosti z práce aj presné vykonanie cvičenia. Ak by psovod zabudol kompletné cvičenie, tak ho rozhodca obratom vyzve na vykonanie chýbajúceho cviku. Zrážka bodov sa nevykoná. Vynacháchanie čiastkových cvičení má vplyv na hodnotenie.
Najneskôr na začiatku poslušnosti má rozhodca prekontrolovať pomôcky predpísané skúšobným poriadkom. Pomôcky musia byť v zmysle skúšobného poriadku k dispozícii. Počas cviku „Ovládateľnosť bez vodidla“ a „Dlhodobé odloženie“ je potrebné použiť pištoľ kalibru 6 mm. Rozhodca dáva pokyn k začatiu každého cviku. Všetky ostatné výkony ako obraty, zastavenie, zmena spôsobu chôdze, atď., sa vykonávajú bez pokynu rozhodcu. Zvukové povely sú uvedené v pokynoch. Sú to normálne vyslovované krátke povely. Môžu byť vyslovované v akomkoľvek jazyku, pre jednu a tú istú požadovanú činnosť musia byť rovnaké. Ak nevykoná pes cvik, alebo jeho časť ani na tretí zvukový povel, je potrebné tento cvik bez hodnotenia ukončiť. Miesto zvukového povelu pre privolanie môže byť použité meno psa. Použitie mena psa spolu s akýmkoľvek ďalším zvukovým povelom je hodnotené ako druhý zvukový povel.
Základné postavenie je potrebné zaujať v čase, keď druhý psovod vedie svojho psa k miestu odloženia a zaujal základný postoj pre cvik dlhodobé odloženie. Od momentu zaujatia základného postoja oboch psov sa začína hodnotenie pre oboch psov. Každý cvik sa začína a končí základným postojom. V základnom postavení je psovod v športovom postoji. Rozkročený postoj pri všetkých cvikoch nie je povolený. V základnom postoji, ktorý je v pohybe dopredu len raz povolený, je pes tesne, priamo, pokojne a pozorne pri ľavej nohe psovoda tak, že jeho rameno je v úrovni kolena psovoda. Zaujatie základného postoja na začiatku je povolené len jeden krát. Krátka pochvala po každom ukončenom cviku je povolená, ale len v základnom postoji. Potom môže psovod zaujať novú základnú polohu. V každom prípade musí byť medzi pochvalou a novým začiatkom dodržaný zreteľný časový odstup (cca 3 sekundy). Zo základného postoja nasleduje zahájenie cviku. Psovod ho musí predviesť počas 10 max. 15 krokov, než dá zvukový pokyn na vykonanie cviku.
Medzi časťami cvičenia predsadnutie a prisadnutie ako aj pri pristúpení ku sediacemu, stojacemu, alebo odloženému psovi je potrebné pred vydaním ďalšieho zvukového povelu vložiť zreteľné prestávky (cca 3 sekundy). Psovod môže k svojmu psovi pristupovať spredu alebo zozadu. Chyby v základnom postoji a v zahájení cviku musia mať vplyv na hodnotenie jednotlivých cvikov. Ovládateľnosť psa bez vodidla musí byť preukázaná i pri prechodoch k iným cvikom. Pri odchode psovoda pre činku ide pes s ním. Naskakovanie psa na psovoda a hranie sa so psom nie je dovolené. Obraty vykonáva psovod vľavo. Pri týchto cvikoch sa môže pes k nohe psovoda zaradiť obchádzaním alebo spredu, vždy však rovnakým spôsobom v priebehu celej skúšky. Po predsadnutí môže pes zaujať základný postoj pri nohe psovoda jeho obchádzaním alebo spredu.
Prekážka má výšku 100 cm a šírku 150 cm. Šikmá stena pozostáva z dvoch v hornej časti spojených stien 150 cm širokých a 191 cm vysokých. V dolnej časti sú od seba obe steny vzdialené tak, aby celková výška prekážky bola 180 cm. Celá plocha šikmých stien musí byť potiahnutá nešmykľavým materiálom. Steny sú v hornej polovici opatrené tromi latkami 24/48 mm. Všetky psy na jednej akcii musia používať rovnaké prekážky. Pri aportovacích cvikoch je dovolené použiť len drevené aportovacie činky. Aportovacie činky pripravené usporiadateľom musia byť použité všetkými účastníkmi. 2 - dielne cviky ako „Odloženie v sede za pochodu“, „Odloženie v ľahu za pochodu s privolaním“, „Odloženie v stoji za pochodu“, „Odloženie v stoji za poklusu“, môžu byť rozdelené, aby bolo možné diferencované posúdenie.
Ak pes ani po treťom zvukovom povele nevykoná cvik, je potrebné cvik vyhodnotiť známkou „Nedostatočne“ (= 0 bodov). Ak pes vykoná časť cvičenia po treťom zvukovom povele, cvik sa ohodnotí max. v hornej hranici „nedostatočnej“. Pri privolaní môže byť použité namiesto zvukového povelu „ku mne“ aj meno psa.
Výcvik psa - Davor neznáša iných psov
Vykonanie cviku poslušnosti: Psovod sa vydá so svojim pripútaným psom k rozhodcovi, zaujme základný postoj a podá hlásenie. Na pokyn rozhodcu sa vydá psovod s voľne idúcim psom do východzej polohy. Na ďalší pokyn začne psovod s vykonávaním cvičenia. Z priameho základného postoja musí pes psovoda na zvukový povel „k nohe“ pozorne a radostne nasledovať s ramenom stále na úrovni kolena na ľavej strane psovoda a pri zastavení si musí samostatne, rýchlo a priamo sadnúť. Na začiatku cviku ide psovod so svojím psom bez zastavenia 50 krokov priamym smerom, po obrate čelom vzad a ďalších 10-tich až 15-tich krokoch vykoná poklus a pomalú chôdzu (vždy najmenej 10 krokov). Prechod z poklusu do pomalej chôdze musí byť vykonávaný bez medzikrokov. Jednotlivé zmeny spôsobu chôdze sa musia od seba zreteľne odlíšiť rýchlosťou vykonania. V normálnej chôdzi sa vykonáva najmenej po dvoch obratoch vpravo, jeden vľavo a dva čelom vzad. Taktiež po druhom spätnom obrate sa vykoná zastavenie. Obrat vykoná psovod doľava 180 stupňov na mieste. Možné sú dve varianty: Pes ide otočením vpravo zozadu okolo psovoda, alebo pes vykoná obrat vľavo o 180 stupňov otočiac sa na mieste. Počas jednej skúšky je možné použiť len jednu z oboch možností. Zastavenie je potrebné vykonať aspoň raz z normálneho kroku v zmysle schémy po druhom obrate čelom vzad. Pes má stále zostať ramenom na úrovni kolena na ľavej strane psovoda; nesmie predbiehať alebo vybočovať. Čelom vzad má psovod vykonať doľava.
Počas toho, keď psovod vykročí zo základného postoja, je v časovom odstupe 5-tich sekúnd dvakrát vystrelené (kaliber 6 mm) zo vzdialenosti najmenej 15 krokov od psa. Pes sa k výstrelom musí zachovať ľahostajne. Ak ukáže pes strach z výstrelov, nasleduje diskvalifikácia s odobratím všetkých doteraz získaných bodov. Na pokyn rozhodcu prechádza psovod so psom skupinou najmenej štyroch pohybujúcich sa osôb.
Portugalský vodný pes, známy aj ako "cão de água português", má pôvod v Portugalsku a bol pôvodne využívaný rybármi na rôzne úlohy spojené s rybolovom. Jeho štandard bol vypracovaný v 30. rokoch 20. storočia. Je to temperamentné až vznetlivé plemeno, hrdé a nezávislé, no zároveň absolútne verné svojmu majiteľovi. Je živý a veselý, v práci neúnavný a vytrvalý, pri výchove a výcviku sústredený a pozorný. Inteligentný a pomerne ľahko cvičiteľný, ak sa dodržiava zásada láskavej dôslednosti. Nadovšetko miluje vodu a je v nej vo svojom živle. Nie je prchký, má výborný zrak a čuch. Vďaka svojej učenlivosti a prispôsobivosti je všestranne využiteľný aj dnes, napríklad na rôzne športové aktivity ako agility či obedience, a využíva sa dokonca aj ako záchranársky a obranný pes.
Je to stredne veľký pes rovných až mierne zaoblených tvarov tela, s harmonickou, vyváženou a robustnou stavbou tela a silným svalstvom. Výška sa pohybuje medzi 50 a 57 cm u psov a medzi 43 a 52 cm u sučiek. Hlava je veľká, široká a proporcionálna. Stop je šikmý. Tlama by mala byť širšia pri základni ako na konci. Nos musí byť široký, plne pigmentovaný. Čeľuste sú silné, požaduje sa nožnicový skus. Oči sú stredne veľké, okrúhle, ďaleko od seba, mierne šikmé. Ušné viečka sú previsnuté, srdcovitého tvaru, tenké a priliehajú k lícam. Krk by mal byť rovný, krátky, svalnatý, voľný a prirodzene nesený. Chrbát je rovný, krátky, široký a mohutne osvalený. Bedrá sú krátke a plynulo prechádzajú do zadku. Hánky musia byť symetrické a nie veľmi nápadné. Chvost je dôležitý pre pohyb vo vode, plávanie a potápanie, silný pri koreni a smerom ku koncu sa zužuje, nasadzuje sa stredne vysoko a siaha po členky.
Hrudník by mal byť široký a hlboký, rebrá dlhé, správne klenuté. Končatiny musia byť v stoji dokonale kolmé k zemi. Labky sú zaoblené, ploché, so stredne dlhými prstami, len nízko klenuté, s pružnými medziprstnými duplikátmi pokrytými dlhou, hustou srsťou. Pohyb je voľný, krok krátky, klus rytmický a ľahký, cval energický. Telo je pokryté bohatou srsťou odolnou voči poveternostným vplyvom, bez podsady. Existujú dve rôzne srsťové vrstvy: jedna s vlnitou srsťou, druhá s kučeravou srsťou. Bielo sfarbené jedince nesmú byť albíni a musia mať čierno pigmentovaný nos, ako aj okraje očných viečok a sliznicu ústnej dutiny. Jedinci s čiernou, bielou alebo čierno-bielou srsťou musia mať modrošedú kožu.
