Púť každého psa sa raz skončí, a hoci je to bolestivá realita, pochopenie príznakov blížiaceho sa konca môže pomôcť majiteľom poskytnúť svojmu vernému spoločníkovi čo najväčší komfort a dôstojnosť.
Ako rozpoznať, že pes sa blíži ku koncu
Identifikácia príznakov umierania vášho psa môže byť emocionálne vyčerpávajúca, avšak všímať si bežné aj alarmujúce znaky je dôležité na zabezpečenie jeho pohodlia. Medzi hlavné fyzické zmeny, ktoré môžu nasvedčovať blížiacej sa smrti psa, patria letargia, znížená chuť do jedla, strata váhy a sociálne oddelenie. Správanie sa psa môže byť rovnako indikátorom jeho zdravotného stavu a blížiaceho sa konca. Mnohé psy strácajú záujem o každodenné aktivity, majú problémy s pohybom alebo vykonávaním základných potrieb, ako je chodenie, státie či jedenie. Pre majiteľov je dôležité pozorne sledovať a hodnotiť celkový stav svojho psa.
Rozpoznať príznaky umierania psa si vyžaduje pozornosť k zmenám v správaní, strate záujmu o jedlo a vodu, a zmenám v dýchaní. Jedným z prvých príznakov, že pes môže byť blízko smrti, sú výrazné zmeny v správaní. Pes môže byť apatický alebo letargický, čo znamená, že stráca záujem o veci, ktoré ho predtým bavili, ako sú hry alebo prechádzky. Pes môže mať problémy so základnými aktivitami, ako je vstávanie alebo chôdza, a často leží na jednom mieste. Toto môže byť sprevádzané nechutenstvom k jedlu a vode, čo je ďalší významný príznak.
Ak pes prestáva mať záujem o jedlo a vodu, je to znepokojujúci znak. Anorexia alebo nechutenstvo je jedným z hlavných príznakov, že pes môže byť blízko smrti. Neschopnosť piť dostatočné množstvo vody môže viesť k dehydratácii, ktorá zhoršuje jeho celkový stav. Majitelia by mali sledovať, či pes nevykazuje známky zvracania po konzumácii jedla alebo vody. Zmeny v dýchaní sú ďalším ukazovateľom, že pes môže byť v záverečnej fáze svojho života. Dýchanie sa môže stať nepravidelným, ťažkým alebo plytkým. Pes môže dýchať rýchlo, potom pomaly, alebo na chvíľu úplne prestať dýchať, čo je známkou tzv. hypoxia. Majitelia si môžu všimnúť, že pes sa viac zadýchava pri fyzickej námahe alebo aj v pokoji, čo môže byť spojené s ochoreniami srdca alebo pľúc.
Pes, ktorý spí a nehýbe sa a neje, je veľmi chorý, ale pes, ktorý veľa spí a stále je a zdá sa byť spoločenský, je jednoducho starý. Starý pes môže mať niekoľko šedivých chlupov a povadlejší obličaj, než sa narodil, ale to nie je koniec sveta. Je úplne normálne, že srsť psa s pribúdajúcim vekom šedivie a stáva sa trochu matnou.
Keď sa psi blížia ku koncu života, môžu vyžadovať paliatívnu starostlivosť zameranú na zvládnutie príznakov a zlepšenie kvality života (nie na vyliečenie choroby). Môže zahŕňať liečbu bolesti, podporu výživy, fyzikálnu terapiu a dokonca aj alternatívne terapie, ako je akupunktúra alebo masáž.
Možné príčiny úmrtia psa
Umieranie psa môže byť spôsobené rôznymi zdravotnými problémami. Rakovina je častou príčinou úmrtia u starších psov. Môže sa prejavovať rôznymi symptómami ako sú nádorové hmoty, strata chuti do jedla, váhový úbytok a slabosť. Veterinári môžu poskytovať paliatívnu starostlivosť, ktorá zahŕňa bolesť tlmiace lieky a podporu pre zlepšenie kvality života.
Infekcie môžu vážne ohroziť zdravie oslabeného psa. Otvorené rany, oslabený imunitný systém alebo chronické ochorenia zvyšujú riziko infekcií. Rýchla intervencia veterinára je zásadná na kontrolu infekcií a predchádzanie ďalším komplikáciám. Antibiotiká a antiseptické ošetrenia rán sú často potrebné na boj proti šíreniu infekcie.
Pri konci života psa dochádza k rôznym fyziologickým zmenám, ktoré je možné ľahko pozorovať. Keď sa pes blíži ku koncu života, dýchanie sa často spomaľuje a stáva sa nepravidelným. Hypoxia, nedostatok kyslíka, je častou príčinou zmeny dýchacej frekvencie. Takéto problémy značne zvyšujú úsilie pri dýchaní, čo vedie k výraznej únave. V pokročilých štádiách môže pes dokonca začať dýchať s otvorenou papuľou a často môžu byť počuteľné bublavé zvuky.
S blížiacim sa koncom života psa sa často pozorujú rozličné zmeny v rámci krvného obehu a vylučovania. Medzi najčastejšie príznaky patrí zvýšené krvácanie z ďasien či slizníc. Zvracanie a hnačka sú ďalšie časté fyziologické prejavy, ktoré naznačujú dehydratáciu a zlyhávanie orgánov. Pes môže trpieť nekontrolovaným močom a stolicou, čo je známka straty svalového tonusu v oblastiach spojených s vylučovaním.
Starostlivosť o psa pred smrťou
Keď sa váš pes blíži ku koncu svojho života, je dôležité mu zabezpečiť maximálne pohodlie a lásku. Zvážte jeho potreby a snažte sa mu dopriať to, čo si želá, či už je to obľúbená maškrta, jemné pohladkanie alebo len vaša pokojná prítomnosť.
Napríklad, ak váš pes prejavuje záujem, doprajte mu maškrty, kvalitné krmivo, varené mäsko a trávte s ním čas. V prirodzenej konečnej fáze, keď pes vykazuje príznaky umierania, sa skúste s týmto faktom zmieriť aj vy. Pre majiteľa je odchod psíka, s ktorým strávil podstatnú časť života, veľmi bolestivý. Nie je hanbou dopriať si oddych a ujasniť si myšlienky, že ste pre psíka urobili maximum, čo sa dalo.
Váš veterinár je v tomto prípade vynikajúcim zdrojom informácií, preto sa s ním poraďte, než učiníte akékoľvek rozhodnutie. Môže správne posúdiť stav vášho psa pomocou testov a bude mať právomoc vám povedať, či má zmysel stav ešte liečiť.
Eutanázia psa - humánne rozlúčenie
Eutanázia, často označovaná ako „uspanie“, je aktom lásky a milosrdenstva, keď sa kvalita života psa výrazne zhoršila a nádej na zlepšenie je malá alebo žiadna. Je to hlboko osobné a srdcervúce rozhodnutie, ktorému môžu majitelia domácich zvierat čeliť.
Rozhodnutie o eutanázii môže byť mučivé. Často ho vedie hlboká láska k zvieraťu, túžba ukončiť jeho utrpenie a pochopenie jeho zhoršujúceho sa zdravotného stavu. Môže byť užitočné otvorene sa porozprávať so svojím veterinárnym lekárom o kvalite života vášho psa.
Veterinári vykonávajú eutanáziu tak, že zvieraťu vstreknú vysokú dávku anestetika, ktoré postupne spomalí a zastaví srdcový tep. Blaho vášho domáceho maznáčika by malo byť vždy na prvom mieste, preto zvážte, čo je pre neho najlepšie. Zkúste sa zbaviť túžby držať si svojho psa a zepýtajte sa sami seba, čo by si prial, keby vám to mohol povedať.
Následky eutanázie sú emocionálne náročným obdobím. Môžete prežívať rôzne pocity vrátane úľavy (že utrpenie vášho domáceho zvieraťa sa skončilo), pocitu viny, osamelosti a hlbokého smútku. Všetky tieto pocity sú súčasťou procesu smútenia a je dôležité dovoliť si ich prežiť.
Keď padne rozhodnutie, môžete sa rozhodnúť byť prítomní pri procese eutanázie. Je to hlboko osobná voľba a neexistuje správne alebo nesprávne rozhodnutie. Niektorí ľudia nachádzajú útechu v tom, že sú so svojím zvieraťom a poskytujú mu známu a milujúcu prítomnosť v jeho posledných chvíľach. Ak je to pre vás príliš ťažké, je to tiež v poriadku.
Pet loss grief; the pain explained | Sarah Hoggan DVM | TEDxTemecula
Čo robiť po smrti psa
Po smrti psa je potrebné zabezpečiť jeho dôstojné pochovanie alebo likvidáciu v súlade s platnou legislatívou. Vlastník má na výber z viacerých možností: kafiléria, kremácia, zvierací cintorín alebo pochovanie na vlastnom pozemku, ak sú splnené podmienky.
Legislatíva ukladá za povinnosť zlikvidovať zviera v kafilérii - asanačnom zariadení. Cena kafilérie pre psov sa pohybuje okolo sumy 50 - 70 eur a viac. Asanačné služby alebo kafilérie dokonca v niektorých prípadoch umožňujú zabezpečiť aj odvoz mŕtveho psa. V iných prípadoch je nutné zviera do kafilérie priniesť. Obrátiť sa môžete i na správu obce alebo mesta.
Krematóriá pre zvieratá sú na Slovensku veľmi málo rozšírené. Cena spopolnenia psa sa líši v závislosti od daného kremačného zariadenia a zvyčajne sa cena určuje na základe hmotnosti zvieraťa. Znakom dôstojnosti je, že v krematóriu je zviera vždy spaľované samostatne. Samotný popol je ešte pomletý na prach a vložený do urny podľa výberu.
Pochovanie na zvieracom cintoríne je bežné predovšetkým v regiónoch a lokalitách, kde sú zvieracie cintoríny oficiálne prevádzkované správcom. Podobne ako v prípade zvieracích krematórií aj zvieracích cintorínov je na Slovensku pomerne málo. Reč je totiž o oficiálnych zvieracích cintorínoch a nie nelegálnych pohrebiskách, kde majitelia svojich zosnulých miláčikov pochovávajú.
Svojpomocné uctenie si pamiatky a pochovanie vášho domáceho miláčika je v praxi najčastejšie, predovšetkým, ak máte tú možnosť pochovať zviera na vlastnom pozemku. Aj tu je potrebné myslieť na niekoľko zásad a pravidiel, ktoré treba rešpektovať. Pochovanie psa na pozemku, ktorý vám patrí je možné, no potrebné je dodržať ustanovenia stanovené vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR. V prvom rade musí byť pozemok zabezpečený pred vniknutím iných osôb alebo zvierat. Musí byť riadne oplotený. Samotná jama musí mať hĺbku minimálne 1 - 1,5 metra. Zviera musí byť ošetrené dezinfekčným prostriedkom a zabalené v rozložiteľnom obale, ideálne plátenné vrece alebo textilná plachta. V jame nesmie byť prítomná spodná voda. Museli ste sa vyrovnať s odchodom vášho domáceho miláčika? Ako ste riešili pochovanie psa?
Po správnosti je potrebné, aby ste mali doklad o tom, že telo uhynutého zvieraťa bolo riadne zlikvidované. Takéto potvrdenie zvyčajne vystavujú len kafilérie. Po uhynutí je potrebné psa z databázy vyradiť. Tento úkon vykoná váš veterinár.
Pochovať psa by ste mali do jamy, ktorej hĺbka je aspoň 1 - 1,5 metra. V jame sa nesmie objaviť spodná voda. Pochovať by ste mali zviera minimálne 500 metrov od zdroja vody, 5 metrov od stavieb a 2 metre od pozemku suseda. Predložiť by ste mu mali potvrdenie o tom, že pozostatky psa boli zlikvidované - uchované v zmysle platných predpisov.