Možno sa to stalo aj vám. Pozeráme na misku a zamýšľame, prečo náš pes skrýva jedlo. Táto zvláštnosť sa u nás začala nenápadne. Jedlo končilo pod dekou, v kútoch, dokonca v kvetináči. Chceli sme porozumieť, nie karhať. Po krokoch sme hľadali spôsob, ako zastaviť zakopávanie krmiva. Zaujímali sme sa o inštinkty psa, robili jednoduché testy doma, poradili sme sa s veterinárom a zistili, že zmena jedálneho lístka môže pomôcť.
Keď môj pes zakopáva jedlo, nejde o neposlušnosť. Je to prejav jeho pocitov. Strach, súťaživosť, citlivé trávenie alebo nepríjemný pach môžu byť príčinou. V tomto príbehu sa s vami podelíme o to, čo nám pomohlo. Od čítania signálov, cez výber hypoalergénneho krmiva, až po malé rituály, ktoré priniesli do nášho života pokoj.
Najprv to bola drobnosť. Po jedle ostávala miska poloplná. Granule sa objavili v inej miestnosti, na koberci, pod stolom, občas aj v pelechu. Všimli sme si, že náš pes hrabe na dvore a potom to zakrýva hrablinami. Začali sme sledovať, ako sa náš pes správa pri kŕmení. Zaujímalo nás, kedy jesť rýchlo, kedy odíde a kedy len olizuje misku.
Stretnutia s ostatnými majiteľmi psíkov v parku a pri návšteve veterinára nám pridali ďalšie skúsenosti. Rozhodli sme sa viesť „denník kŕmenia“. Zapísali sme množstvo jedla, čas kŕmenia, ako dlho je pes u misky a jeho reakcie. Nezabudli sme ani na pitný režim a čo pes robil pred a po jedle. Pozorovali sme vplyv okolia: hluk z ulice, prítomnosť iných psov, návštevy doma a zvuky z vysávača. Poznamenali sme si, aké krmivo pes má a ako vyzerá jeho stolica.
Po niekoľko dňoch záznamov sme už jasne videli, ako to u nás chodí. Ráno náš pes jedol v kľude a misku úplne vyčistil. Večer bol opatrnejší a hľadal tiché miesto. Na dvore skrýval jedlo, hlavne keď bol deň plný návštev a hluku. Týmto pozorovaním sme lepšie pochopili, prečo náš pes robí to, čo robí pri kŕmení.
Prečo psi zakopávajú jedlo: Pochopenie inštinktov
Keď náš pes „schováva“ misku, vidíme v tom staré psie inštinkty. Tento inštinkt pomáhal v prírode uchovať potravu pred súpermi. Toto správanie môže znamenať aj ochranu zdrojov. Nie je to agresia, ale spôsob, ako predísť strate.
Tendencia zahrabávať jedlo sa dá často prisúdiť psíkovým predkom. Keď sa im podarilo uloviť niečo na jedenie, svoju korisť zahrabali a schovali tzv. na horšie časy. V dnešnej dobe domáci miláčikovia koľkokrát dostávajú jedlo na zlatom podnose (niekedy aj doslova) a nehrozí, že im ho niekto zje, aj napriek tomu často zvíťazí prirodzený inštinkt a svoju potravu si schovajú.
Hlavné príčiny, prečo si psy zahrabávajú jedlo:
- Inštinkt prežitia: Vlci a divokí predchodcovia psov si potravu zahrabávali preto, aby si ju odložili na neskôr a ochránili ju pred predátormi. Súčasným psom to ostalo ako genetická výbava.
- Ochrana potravy: Pes si môže chcieť potravu „schovať“ pred inými zvieratami alebo ľuďmi, aby si ju uchránil pred možným odcudzením.
- Zo zábavy: Niekedy je zahrabávanie jedla pre psa formou hry alebo mentálnej stimulácie. Môže to robiť zo zvedavosti alebo preto, že ho to baví.
- Kvôli vôni: Niektoré psy majú tendenciu zahrabávať potravu s výraznejšou vôňou (napríklad mäso alebo pochúťky). Týmto spôsobom si ju chcú „zakonzervovať“ alebo minimalizovať jej pach.
Týmto správaním nám pes aj niečo hovorí. Mohli by sme vidieť, ako nosí granule na mäkké miesto alebo sa snaží misku prikryť. Ak pozorujeme aj grganie alebo riedku stolicu, môže to znamenať, že mu krmivo nesedí. Porozumenie tomuto fenoménu nám pomáha lepšie chápať nášho psa.
Rozdiely medzi plemenami a individuálne predispozície
Najčastejšie sa zahrabávanie jedla objavuje u rás, ktoré si zachovali svoje lovecké inštinkty a boli vyšľachtené na lov malej zveri. Pokiaľ teda vlastníte teriéry alebo duriče - ako sú jazvečíky, bíglovia a baseti, pravdepodobne máte schovávanie jedla na dennom poriadku.
Niektoré plemená psov boli špeciálne vyšľachtené na posilnenie ich inštinktov hrabať a loviť malé zvieratá, ako sú hlodavce. Tieto plemená majú obzvlášť silný sklon zakopávať predmety. Jazvečíky, pôvodne šľachtené na lov jazvecov v ich norách, majú mimoriadne odhodlanie a schopnosť hrabať. Podobne aj teriéry, ktoré sa po stáročia používajú na lov hlodavcov žijúcich v podzemí, majú genetickú predispozíciu k hrabaniu. Tieto psy majú mimoriadne silné predné nohy a dravý inštinkt, ktorý im umožňuje hrabať s pôsobivou účinnosťou.
Hoci plemeno zohráva významnú rolu, je potrebné pripomenúť, že každý pes má svoju vlastnú osobnosť a temperament. Aj v rámci toho istého plemena môže jeden pes prejavovať silnú tendenciu zakopávať, zatiaľ čo jeho súrodenci toto správanie vôbec nevykazujú. Faktory, ako sú rané životné skúsenosti, socializácia a prostredie, v ktorom bol pes vychovaný, môžu mať obzvlášť silný vplyv na intenzitu tohto správania.
Stres, úzkosť a nuda ako príčiny zakopávania jedla
Neustále hrabanie pre mnohých psíkov pôsobí terapeuticky. Pokiaľ sa teda stretávajú so stresom alebo úzkosťou, je možné, že sa ním upokojujú. Toto správanie môže byť časté aj keď vlastníte viac psíkov. Prirodzene si maznáčikovia schovávajú ich obľúbenú dobrotu pred ostatnými. Nanešťastie už potom koľkokrát nevie, kam ju zahrabali, a tak ju nezje ani oni. Nápadne to pripomína schovávanie čokolády pred drahou polovičkou alebo deťmi, však?
Vysvetlenie môže byť aj takto jednoduché. Niektorí psi z nudy ničia na čo prídu, iní zahrabávajú a schovávajú jedlo alebo hračky. Môže to byť aj nástroj na upútanie vašej pozornosti alebo forma zábavy.
Psy, ktoré v minulosti zažili nedostatok jedla, stres alebo neistotu, napríklad v prípade, ak boli týrané alebo túlavé, môžu skrývanie využívať ako spôsob upokojenia sa a nadobudnutia akejsi „sociálnej istoty“. Je to akýsi naučený mechanizmus prežitia, od ktorého si, pravdepodobne, nikdy neodvyknú.
Praktické kroky k riešeniu problému so zakopávaním jedla
Začínali sme s tichým pozorovaním pri miske, bez rušenia. Chceli sme zistiť, kedy pes schováva jedlo. Merali sme jedlo kuchynskou váhou. Menšie a výživné porcie znížili pesovu potrebu schovávať jedlo. Eliminovali sme všetky rušenia. Udržiavali sme pokoj okolo misy bez hluku alebo pohybu.
Zmenili sme psiu misku a umiestnenie misky. Použili sme nerezovú misku a presunuli ju do kľudnejšieho miesta. Spomalili sme proces kŕmenia. Rozdelili sme jedlo na menšie časti a použili pomalý tanier. Prestavili sme na krmivo, ktoré je hypoalergénne a neobsahuje kuracie mäso ani pšenicu. Vyberali sme kvalitné, ľahko stráviteľné krmivo.
Začlenili sme aj emócie. Pred kŕmením sme mali malý rituál a hovorili pokojným hlasom. Tento prístup uľahčil riešenie problému so zakopávaním krmiva.
Zmena kŕmnej dávky a prostredia
Je tiež možné, že psíkovi dávate moc jedla naraz. Preto si zvyšok necháva na neskôr. Skúste dennú dávku potravy rozdeliť na menšie porcie.
Zistili sme, že prostredie hrá veľkú rolu pri zakopávaní jedla. Hluk, návštevy alebo zmena denného režimu môžu zvýšiť stres u psa. Preto si pes „odkladá“ jedlo na neskôr. Preplnená miska bola ďalším problémom. Keď je porcia priveľká, pes si prirodzene necháva jedlo na neskôr.
Psíkom sme dali k dispozícii oddelené miesta na jedlo. Niekedy sa psa jedlo spája s nepríjemnými pocitmi. Začali sme ho odmeňovať za pokoj pri jedle.
Výber vhodného krmiva a doplnkov
Potom sme skúmali citlivosť na krmivo. Pes môže mať po jedle nevoľnosť alebo iné problémy, ak je na niečo alergický. Granule s kuracím mäsom alebo pšenicou môžu byť problémom.
Naša voľba padla na hypoalergénne krmivo pre psa, ktoré neobsahuje kuracie mäso ani pšenicu. Dali sme prednosť receptúre, ktorá má čisté zdroje bielkovín a je ľahko stráviteľná. Nové krmivo sme postupne zavádzali počas 7 až 10 dní. Každé dva až tri dni sme zvyšovali jeho množstvo: od 25 % až po 100 %. Pozorne sme sledovali, ako sa pes po novom krmive cíti. Zamerali sme sa na stolicu, plynatosť a svrab. Zároveň sme pozorovali, či sa zvýšil jeho záujem o krmivo.
Mužovi sa páčilo, ako sa psík začal cítiť lepšie z menších porcií krmiva rozdelených počas celého dňa. Jeho srsť začala viac lesknúť, koža sa upokojila a psík menej škrabkal uši. Držali sme sa nového plánu dlhodobo: hypoalergénne krmivo bez kuracieho a pšeničného.
Pri výbere dáme prednosť krmivám bez kuracieho mäsa a pšenice. CricksyDog ponúka krmivo bez kuracieho mäsa a pšenice, ktoré je lahko stráviteľné. K dispozícii sú varianty pre rôzne veľkosti psov. Sledujeme ideálnu váhu a aktivitu psa.
Krmivo rozdelíme na menšie časti a kontrolujeme, čo za 10-15 minút zje. Skúsme k novému krmivu pomaly pridávať aj to staré. Viete pridať aj kvapky vegánskeho dressingu Mr. Easy.
Starostlivosť o ústa bola dôležitá. Dali sme psíkovi Denty vegánske tyčinky po večernej prechádzke. Pre kúpanie sme vybrali Chloé šampón, ktorý neobsahoval parfumy a bol šetrný k citlivej koži nášho psa. Na suché miesta sme používali balzam. Pri tréningoch sme dávali psíkovi pochúťky MeatLover. Mala čisté zloženie a zachovali sa tým vybrané bielkoviny.
Citlivý psík? Začali sme s jednoduchým plánom na podporu trávenia nášho psa. Pomohlo to znížiť stres pri kŕmení. Vybrali sme Twinky vitamíny pre lepšiu kondíciu a aj pre kĺby v prípade väčšej záťaže. Keď pes odmietal suché granule, skúsili sme mokré jedlo Ely. Vyberali sme medzi jahňacím, králikom alebo hovädzím. To zachovalo jedálniček jemný a konzistentný.
Rituály a pokojné prostredie pri kŕmení
V domácnostech s viacerými psami sa bežne stretávame s konkurenciou pri jedle. Strach z toho, že sa nedostane dosť, vedie k zakopávaniu jedla.
Začali sme s jednoduchými pravidlami. Kŕmime nášho psa každý deň v rovnakom čase. Následne ideme na tiché miesto na jedlo, ďaleko od kuchyne a chodieb. Voda je neustále k dispozícii a pod miskou máme nekĺzavú podložku. Dávame 2-3 menšie porcie a na jedenie má len 10-15 minút. Potom odstránime misku bez nátlaku.
Keď máme doma viac zvierat, pre každé máme pripravený vlastný „box“ na kŕmenie. Nikto nikoho neruší. Snažíme sa nezasahovať do misky a chválime pokojné a sústredené jedenie.
Pre citlivé psy sme zaviedli malé rituály. Pred kŕmením poviem tiché slovo, jemne sa dotknem psa na pleco a vždy kŕmime na rovnakom mieste.
Vytvorme predvídateľný rituál jedla. Pomôže aj krátka prechádzka pred jedlom. Nebuďme príliš striktní.
Kedy navštíviť veterinára
Keď váš pes nechce jesť, možno je na čase ísť k veterinárovi. Dôležité je sledovať, či má len slabú chvíľku, alebo to signalizuje problém s trávením. Ak pes neje viac ako jeden až dva dni, mali by sme byť v strehu.
Musíme dbať aj na to, či ho bolia zuby, čo môže ovplyvniť jeho chuť do jedla. Veterinár vie, kedy je potrebné prijať rýchle kroky. Pri bolesti pri jedení veterinár cez zubné vyšetrenie môže nájsť problém.
Pri alergiách dodržiavame presnú diétu a pozorujeme zmeny.
Zhrnutie a odporúčania
Postupne sme zavádzali riešenia. Pozorovali sme, ako pes reaguje. Začali sme jednoducho: viedli sme podrobný denník o kŕmení. Každý deň, počas 10 až 14 dní, sme zapisovali množstvo krmiva, čas a miesto kŕmenia. Pridali sme do denníka hodnotenie stolice.
Potom sme skúsili „test prostredia“. Psíka sme kŕmili v samostatnej miestnosti. Sledovali sme zmeny v správaní. Nasledoval „test porcie“. Zmenšili sme porciu krmiva o 10 až 20 %. Pozorovali sme, ako sa mení čas potrebný na zjedenie krmiva. Na zmenu tempa kŕmenia sme reagovali zavedením pomalého kŕmenia. Použili sme pomalú misku, lick mat alebo naplnený Kong.
Následne sme urobili jednoduchý test s kŕmivom. Zvolili sme hypoalergénne granule bez kuracieho mäsa a pšenice na 7 až 10 dní. Nezabudli sme ani na zdravie úst. Každý deň sme skontrolovali ďasná a zápach, pritom sme dbali na to, aby to psa nestresovalo. Zároveň sme vylúčili rušivé elementy. Televízia zostala vypnutá a vysávač mimo dohľadu.
Každý krok sme si dôkladne zapisovali. Vždy sme si poznačili tri dôležité veci: zmeny v správaní pri hrabaní, reálny čas potrebaný na zjedenie jedla a celkový stav pohody nášho psa.
Zistili sme, že keď pes zakopáva krmivo, nejde o zlozvyk, ale o signál. Keď sme zmenili prostredie a rytmus dňa, náš pes sa upokojil. Už nekopal za jedlom. Malé zmeny priniesli veľký rozdiel: pokojná rutina, správne množstvo jedla, samostatné kŕmenie. Používali sme aj pomalú misku a hypoalergénne krmivo bez kuracieho mäsa a pšenice. Naše CricksyDog produkty to len potvrdili. Teraz sú jedlá pokojnejšie a pri miske cítime viac istoty. Sme pozorní, prispôsobujeme podmienky a v prípade potreby sa obraciame na veterinára.
Váš pes vám dá vedieť, čo potrebuje. Stačí počúvať a prispôsobiť sa. A úspech príde sám.
