Dysplázia bedrového a lakťového kĺbu je ochorenie, s ktorým sa v praxi stretávame pomerne často, postihujúce prevažne väčšie plemená psov.
Dysplázia bedrového kĺbu (DBK) je geneticky podmienená porucha vývoja kĺbov. Ide o degeneratívne ochorenie bedrového kĺbu charakterizované nezvratnými zmenami kĺbovej jamky a hlavice stehennej kosti. Psy sa s týmto ochorením nenarodili, ale majú na to predispozíciu. Pre takéto ochorenie je typická laxicita, čo značí zvýšenú voľnosť v sústave kĺbov. V tomto prípade ide o vôľu hlavy stehennej kosti voči kĺbovej jamke - puzdru bedrového kĺbu. Táto degenerácia spôsobuje nezdravý pohyb kĺbov, čo postupne vedie k nezvratným zmenám a obmedzeniam v pohybe psa.
Dysplázia bedrového kĺbu sa vyskytuje predovšetkým u stredne veľkých a veľkých plemien psov, malé plemená postihuje len zriedka. U plemien, ako sú zlatý a labradorský retríver, bernský salašnícky pes, boxer, rotvajler, nemecký ovčiak a bernardín sa vyskytuje často, zriedkavo u plemena anglický chrt alebo barzoj. Dysplázia bedrových kĺbov sa môže vyskytovať u psov všetkých plemien, no vo zvýšenej miere postihuje hlavne obrie, stredne veľké a veľké psie plemená.
Dysplázia lakťového kĺbu je podobná dysplázii bedrového kĺbu, ale postihuje predné nohy psa. Rovnako môže spôsobiť krívanie psa a bolesť pri pohybe.
Príčinou vzniku je primárne geneticky podmienená. Ochorenie môže mať rôzne štádiá, na čo má vplyv množstvo faktorov - od genetiky, stravy, záťaže psa v mladom veku až po prostredie, v ktorom sa pes pohybuje.
Klinické príznaky
Príznaky dysplazie bedrového kĺbu (DBK) u psov sú veľmi rôznorodé od opatrnej chôdze, cez rôzne stupne krívania, neochotu vstávať, celkovú neochotu k pohybu, vyhýbavosť voči prekážkam, slabosť zadných končatín. Zhoršenie stavu nastáva po záťaži. U postihnutých šteniat sa vo veku okolo dvoch mesiacov objaví „voľný“ bedrový kĺb (subluxácia). Hlavica stehennej kosti nesedí dostatočne pevne v kĺbovej jamke, ale pohybuje sa tam a späť. Nasledujúce zmeny, ako napríklad artróza bedrových kĺbov, vznikajú od veku štyroch mesiacov. Mnoho psov s miernou formou dysplázie bedrového kĺbu často vykazuje príznaky, ako je krívanie, až v starobe. Mladé psy vo veku od štyroch do ôsmich mesiacov môžu mať kolísavú chôdzu naširoko a neochotu k pohybu. V ďalšom priebehu sa u psov prejavuje krívanie, problémy pri vstávaní a slabosť zadných končatín. Svalstvo na zadných nohách sa oslabí, pretože postihnuté psy ich šetria kvôli bolesti. Svaly nachádzajúce sa v oblasti bedrového kĺbu môžu byť tiež bolestivé v dôsledku svalových kontraktúr.
Klinické príznaky ochorenia nemusia vždy korešpondovať so stupňom postihnutia, to znamená že napr. aj u zvieraťa s ťažším stupňom môžu byť v začiatkoch klinicky menej výrazné. Naopak aj zviera s miernym stupňom DBK môže vykazovať výrazné odchýlky v mechanike pohybu. Často sa stáva, že majiteľ si v začiatkoch vysvetľuje neochotu k pohybu len lenivosťou, slabším temperamentom, prípadne únavou zvieraťa.
Problémy so vstávaním alebo krívanie psa nemusia byť znakom lenivosti a viditeľné bolesti zadných nôh u psa rozhodne netreba ignorovať.
Diagnostika
Dysplázia bedrového kĺbu sa diagnostikuje röntgenovým vyšetrením. Aby bolo možné röntgenovú snímku bedier optimálne posúdiť, musí byť táto vždy vykonaná v anestéze v štandardizovanej polohe. Narkóza psa je nevyhnutná na uvoľnenie svalov, a aby pri polohovaní na snímku nepociťoval bolesť. Ochorenie sa dá zdiagnostikovať a určiť stupeň dysplázie jedine RTG vyšetrením vykonanom v celkovej anestézii na oficiálne schválenom RTG pracovisku. Od 12 týždňov veku je možné vykonať tzv. rannú diagnostiku DBK. V prípade podozrenia na dyspláziu sa diagnostika vykonáva ihneď bez ohľadu na vek. Pre účely chovnosti je jedinec vyšetrovaný po dosiahnutí určitého veku (v závislosti od plemena od 12,18, či 24 mesiacov). Po posúdení RTG snímku na chovné účely je vyhodnotený certifikát s výsledkom, ktorý je zároveň zapísaný aj do PP. Na hodnotenie sa u nás (podobne ako vo väčšine európskych krajín) používa 5-stupňový systém, škála hodnotenia je od A - E alebo 0 až 4. Dysplázia bedrového kĺbu sa medzinárodne označuje ako HD (hip dysplasia). Vyhodnocuje sa ľavý i pravý kĺb, zápisy HD 0/0 alebo HD A/A predstavujú zdravé kĺby bez nálezu. Čím vyššie číslo (resp. písmeno), tým vyšší stupeň dysplázie.
Veterinárny lekár môže pomocou röntgenových snímkov vyhodnotiť závažnosť dysplázie bedrového kĺbu a posúdiť zmeny v bedrovom kĺbe. Zásadným hodnotiacim kritériom je „Norbergov uhol“, ktorý sa určuje dvoma líniami medzi stredmi oboch hlavíc stehennej kosti a predným okrajom kĺbovej jamky. U psa bez DBK ochorenia by mal byť uhol väčší ako 105 stupňov. Nasledujúce zmeny sú tiež znakmi dysplázie bedrového kĺbu: jamka bedrového kĺbu alebo hlavica stehennej kosti, alebo obidve sú sploštené, takže nie je zaručené optimálne zapadnutie hlavice do jamky bedrového kĺbu. Okrem toho sa dá často pozorovať vychýlenie krčka alebo hlavice stehennej kosti. Často sú už viditeľné príznaky artrózy, ako sú napríklad zmeny na prednom a zadnom okraji jamky a pri prechode z krčku stehennej kosti do hlavice.
Pri výbere chovných zvierat sú potrebné určité kritériá na vyhotovenie röntgenových snímok a ich hodnotenie. U niektorých plemien, v niektorých krajinách alebo pri odborných posudkoch, je potrebný ďalší röntgen s roztiahnutými stehnami a nadvihnutými členkami (tzv. „žabí snímok“), pretože zmeny okraja kĺbovej jamky a stehenných kostí sú tak lepšie viditeľné. Rozdelenie chovných zvierat sa uskutočňuje podľa predpisov Medzinárodnej kynologickej federácie F.C.I. Okrem röntgenových snímok sú pre ošetrenie psa rozhodujúce výsledky klinického vyšetrenia a príznaky.
Liečba
Existuje niekoľko možností liečby dysplázie bedrového kĺbu, z ktorých žiadna nevedie k vyliečeniu. Formy liečby môžu zmierniť bolesť a zápal, oddialiť postupovanie artrózy, a zlepšiť mechaniku a pohyb kĺbov. To, ktorá forma liečby sa zvolí, závisí od mnohých faktorov, akými sú závažnosť symptómov, röntgenové nálezy, plemeno, vek a hmotnosť psa, ako aj od majiteľa psa.
Rozlišuje sa medzi konzervatívnou a chirurgickou liečbou dysplázie bedrového kĺbu.
Konzervatívna liečba
Konzervatívna terapia sa zameriava na zníženie záťaže a podporu kĺbov. V prípade nadváhy je nevyhnutné schudnutie, aby kĺby neboli v dôsledku vysokej telesnej hmotnosti dodatočne namáhané. Na ochranu kĺbov a budovanie svalov sa odporúča zabrániť nadmernej záťaži psa kontrolovaným pohybom po mäkkom podklade, napríklad plávaním. Ďalej kvôli vysokému namáhaniu povrchov kĺbov, kĺbového puzdra a tkaniva okolo kĺbu sa treba vyhnúť prudkým pohybom, ku ktorým dochádza pri hraní, skákaní, či otáčaní.
Okrem toho je možné použiť fyzioterapeutické opatrenia na zníženie bolesti a zápalu, a na uvoľnenie napätia vo svaloch. Pokiaľ ide o lieky, často sa používajú protizápalové lieky a lieky proti bolesti, niekedy vo vzájomnej kombinácii.
Psíkom postihnutým dyspláziou vieme zlepšiť kvalitu života za pomoci fyzioterapie. Fyzioterapia ponúka celú škálu metód starostlivosti o psíky postihnuté dyspláziou. Našim cieľom pri starostlivosti o takýchto pacientov je v prvom rade obmedziť bolestivosť ochorenia, udržať resp. navrátiť fyziologický rozsah pohybu a udržať, prípadne zlepšiť, osvalenie. V závislosti od stupňa postihnutia a aktuálneho stavu pacienta každému vyrobíme na mieru vlastný terapeutický plán.
Fyzioterapia a rehabilitácia
Prvým krokom terapeutického plánu je kontrola bolesti. Psíkom poskytujeme masáž na uvoľnenie stuhnutého svalstva, ktorého príčinou je pohyb odlišný od bežného (tzv. fyziologického). Psíky nefyziologickým pohybom reagujú na bolesť a namáhajú si štruktúry, ktoré sú zdravé. Napríklad pri dysplázii bedrových kĺbov zvyknú mať psy stuhnuté a teda aj bolestivé svaly na chrbte a hrudníkových končatinách, lebo sa snažia odľahčiť boľavé bedrové kĺby. Okrem samotných zadných končatín sa venujeme pri masáži aj chrbtovému svalstvu a hrudníkovým končatinám. Naopak pri dysplázii lakťových kĺbov, býva boľavý chrbát a panvové končatiny.
Bolesť vieme zmierniť aj pomocou elektroterapie, termoterapie či kvantovej terapie. Všetky tieto terapie vychádzajú z humánnej medicíny, takže veľa ľudí má s nimi osobne dobré skúsenosti. Elektroterapia pomocou elektrických impulzov uvoľňuje spasmy svalových štruktúr a bolestivosť. Termoterapia je terapia za pomoci tepla alebo chladu. Termoterapiu zvykneme odporučiť klientom aj na domácu starostlivosť o pacienta. Použiť sa dá napríklad infračervená lampa, vankúšiky s višňovými kôstkami alebo gélové vankúšiky. Kvantovú terapiu vykonávame za pomoci prístroja, ktorý naraz vytvára slabé jednosmerné magnetické pole podobné magnetickému poľu zeme, infračervené žiarenie so spektrom podobným slnečnému , a taktiež laserové žiarenie. Vzájomné pôsobenie týchto žiarení priaznivo pôsobí ako na ľudské tak aj na psie telo. Výsledky často vidíme už po prvých použitiach.
Fyziologický rozsah pohybu zlepšujeme resp. navraciame pomocou pasívnej mobilizácie. Pasívna mobilizácia je pri ochorení dyspláziou veľmi dôležitá, nakoľko bez cvičenia sa rýchlejšie rozvíja artróza, ktorá je pre psíky veľmi bolestivá.
Nefyziologický pohyb môže byť príčinou skrátených svalov, ktoré pohyb ďalej obmedzujú a znepríjemňujú. V takomto prípade psíkom robíme strečing, ktorý je ďalšou pomocou pri ceste ku kvalitnejšiemu pohybu.
Rozsah pohybu sa dá zväčšovať aj aktívnymi cvičeniami, tie zároveň udržujú, resp. zlepšujú osvalenie. Psíky cvičia na tzv. kavaletách - pomaly prekračujú radu prekážok a musia pekne dvíhať nohy, aby nezhodili a dostali poriadnu odmenu. Pri dvíhaní končatín si zlepšujú rozsah pohybu a je treba podotknúť, že väčšinu pacientov takýto „jednoduchý“ cvik ohromne baví, obzvlášť, keď sú potom vychválení a riadne odmenení. Psíky zvyknú cvičiť aj na balančných pomôckach - na fitloptách či balančných vankúšoch. Samotné státie je spočiatku namáhavé, no čím lepšie osvalený psík je, o to viac a náročnejších cvikov bude zvládať - či už zmeny polôh alebo rôzne „psie kusy“.
Hydroterapia
V neposlednom rade psíkom postihnutým dyspláziou vieme pomôcť hydroterapiou. Ide o špeciálnu terapiu vo vode, ktorá má priaznivý vplyv na bolesť, rozsah pohybu a osvalenie. Psíky, ktoré majú v bežnom živote bolesti pri pohybe, majú vo vode pohyb uľahčený vďaka nadľahčeniu celého tela, kĺby nie sú zaťažené hmotnosťou tela. Takto dokážeme zlepšiť osvalenie, ktoré „drží pokope“ choré kĺby a uľaví sa im aj pri pohybe na suchu. Pohyblivý pás vo vani musí mať dostatočnú dĺžku, aby sme svojmu veľkému psovi umožnili prirodzený rozsah pohybu.
Chirurgická liečba
V prípade chirurgickej terapie je k dispozícii množstvo metód. Pri výbere metódy je potrebné rozlišovať medzi mladými psami bez kĺbových zmien a dospelými psami s už existujúcimi zmenami v kĺboch.
V rannom štádiu ochorenia sa dá postihnutým psíkom pomôcť niektorou z mnohých chirurgických metód. Metódu zvolí vždy skúsený chirurg na základe aktuálneho stavu a veku zvieraťa.
Pri psoch, u ktorých bola diagnostikovaná dysplázia bedrového kĺbu do 7. až 10. mesiaca života je možná chirurgická liečba formou napr. trojnásobnej osteotómie panvy, denervácie kĺbového púzdra, či symfiziodézie. Bez vekového obmedzenia je možná tzv. resekcia hlavice stehennej kosti - vytvarovanie hlavice stehennej kosti tak, aby vznikol funkčný kĺbový spoj. Týmto spôsobom sa eliminuje bolesť bedrového kĺbu, čo psíkovi dokáže výrazným spôsobom zlepšiť kvalitu života. Neodporúča sa však u obéznych a ťažkých psov.
U dospelých psov je na mieste tiež úvaha o výmene bedrového kĺbu za endoprotézu. Pôvodný nefunkčný bedrový kĺb je pri operácii nahradený kovovou, titánovou alebo plastovou endoprotézou. Po operácii je vždy potrebná riadna rekonvalescencia a rehabilitácia.
Každá chirurgická operácia bedrového kĺbu je pomerne nákladná a odborne náročná.
CCL Tears and How a TPLO Surgery Works
Prevencia
Pretože dysplázia bedrového kĺbu je geneticky podmienená, možno jej zabrániť iba pomocou prísnych chovateľských opatrení. K chovu by mali byť povolené iba psy bez DBK. Majiteľ psa však do istej miery môže pomôcť závažnej dysplázii bedrového kĺbu zabrániť.
Najmä u veľkých plemien sa odporúča, aby sa šteniatka príliš nezaťažovali. Faktory, akými sú vysoká telesná hmotnosť alebo rýchly rast môžu DBK zosilniť, a preto je zdravá strava s miernym energetickým obsahom a prispôsobeným podielom minerálnych látok u šteniat taká dôležitá. Príliš vysoký obsah energie alebo vysoký príjem minerálov, ako napr. vápnika, môže mať na dyspláziu bedrového kĺbu negatívny vplyv.
Najúčinnejšou prevenciou je myslieť na zodpovedný výber kvalitného chovu. V prípade, že ako chovateľ máte v chove výskyt DBK, takéhoto jedinca nerozmnožujte. Vrodené ochorenie sa bude prenášať z generácie na generáciu. Dôležité teda je, aby sa u jedincov - rodičov nediagnostikovala dysplázia bedrového kĺbu.
Hoci ide o degeneratívne vrodené ochorenie, nie u každého psa sa musí prejaviť v skoršom veku. Na rozvoj ochorenia vplýva i starostlivosť o psa počas jeho života. Vzhľadom na to, že postihuje hlavne stredne veľké, veľké a obrie plemená, je potrebné im vo fáze vývoja a rastu zabezpečiť kvalitnú výživu. Vyvarujte sa prekrmovaniu a krmivám s vysokým energetickým obsahom, nadmerným obsahom obilnín či vápnika. Počas rastu a dospievania je vhodné šteňatám podávať minerály a vitamíny na kĺby, kĺbovú výživu pre psov - chondroprotektíva pre mladé a dospievajúce psy. Vyvarujte sa nadmernej záťaži, behaniu psov po tvrdých povrchoch, skákaniu či chodeniu po schodoch.
V prípade, že máte podozrenie na možný výskyt dysplázie, je lepšie preventívne, aby ste so psom absolvovali diagnostické RTG vyšetrenie.
Prognóza ochorenia
Prognóza závisí od závažnosti a príznakov dysplazie bedrového kĺbu. Kombináciou možností liečby sa dajú príznaky u mnohých psov zmierniť a možno dosiahnuť čo najdlhšie možný stav bez ťažkostí, alebo len so slabými príznakmi. Na dyspláziu bedrového kĺbu neexistuje žiadny liek, iba na zmiernenie príznakov a spomalenie zmien v kĺboch.
Pokiaľ nie je možná chirurgická intervencia, ochorenie postupuje a psíkovi sa stav horší - následkom dysplázie je časom artróza, psík odmieta pohyb, ťažko vstáva, trpí bolesťou. Často je celoživotne odkázaný na medikamentóznu liečbu, ktorá kontroluje zápal a bolesť kĺbov a lieky, ktoré kĺb vyživujú. Medikamentózna liečba rieši len symptómy a spomaľuje proces degenerácie kĺbu, bohužiaľ nikdy nevedie k vyliečeniu. Netreba zabúdať ani na negatívne vedľajšie vplyvy podávaných liekov na celý organizmus.
Sme za naše psy zodpovední a je našou povinnosťou im uľahčiť život a minimalizovať bolesť, ktorú musia prežívať. Vďaka odbornej fyzioterapii vieme znížiť potrebu liekov alebo pes lieky ani nepotrebuje.