Jorkšírsky teriér: Malý pes s veľkým srdcom a temperamentom

Jorkšírsky teriér, často nazývaný aj „jorkšír“ alebo „jorkšírek“, je plemeno s bohatou históriou, ktorá siaha do polovice 19. storočia v severnom Anglicku, konkrétne v grófstvach Yorkshire a Lancashire. Pôvod yorkšírskeho teriéra je úzko spojený so škótskymi robotníkmi, ktorí sa v 19. storočí presťahovali do Anglicka počas priemyselnej revolúcie. Títo robotníci so sebou priniesli malé teriérovité psy, ako bol napríklad Paisley teriér, Clydesdaleský teriér a škótsky teriér, ktoré boli známe svojou schopnosťou loviť hlodavce. Cieľom bolo vytvoriť malého, ale energického a pracovitého psa, ktorý by sa dokázal pohybovať v úzkych priestoroch, ako sú banské šachty a textilné továrne, a účinne likvidoval hlodavce. Prvýkrát sa názov "Yorkšírsky teriér" objavil v roku 1870, keď sa plemeno začalo formálne uznávať. Významným medzníkom bolo predstavenie plemena na výstavách, čo prispelo k jeho popularizácii. Jedným z najvplyvnejších psov v histórii plemena bol pes menom Huddersfield Ben, narodený v roku 1865. Tento pes je považovaný za otca moderného yorkšírskeho teriéra. S rastúcou popularitou výstav a zmien životného štýlu v Anglicku sa yorkšírsky teriér postupne stal viac spoločenským psom ako pracovným plemenom. Jeho atraktívny vzhľad, hodvábna srsť a malá veľkosť oslovili vyššie vrstvy spoločnosti. Yorkšír sa stal obľúbeným spoločníkom šľachty a aristokracie. Dnes je yorkšírsky teriér jedným z najpopulárnejších spoločenských plemien na svete. Jeho adaptabilita, veselá povaha a elegantný vzhľad z neho robia ideálneho spoločníka pre rôzne typy domácností.

Jorkšírsky teriér je drobný, no o to viac odvážny pes, ktorý v sebe stále nesie niečo z loveckého ducha svojich predkov. Je živý, inteligentný a sebavedomý. Tento pes je veľmi lojálny a rýchlo sa naviaže na svojho majiteľa. V rodine je priateľský a hravý, no môže byť mierne rezervovaný voči cudzím ľuďom. Je výnimočne ostražitý, čo z neho robí výborného malého strážcu. A pritom vôbec nevadí, že ho nie je takmer vidieť, pretože o to viac je ho počuť. Plemeno je celkom uštekané, ale so správnym prístupom ho dokážete naučiť regulovať štekanie.

Jorkšírsky teriér je inteligentný a učenlivý, no jeho výcvik môže byť výzvou kvôli jeho nezávislosti a tvrdohlavosti. Tento pes najlepšie reaguje na pozitívne posilňovanie, či už ide o pochvaly, maškrty alebo hru. Tvrdé metódy môžu spôsobiť, že sa zľakne a na scénu nastúpi jeho tvrdohlavosť. Dôležitá je socializácia už od šteňacieho veku, aby si zvykol na rôzne situácie, zvieratá a ľudí.

Yorkshire Terrier patrí medzi jedno z najobľúbenejších a najatraktívnejších psov na celom svete, predovšetkým však v západnej Európe a Amerike. Vďaka svojmu milému vzhľadu a charakteru si dokáže získať naozaj každého, kto s ním príde do styku. Jeho povaha je skôr prítulného charakteru s maximálnym pochopením pre jeho majiteľa a okolie. Rýchlo sa dokáže prispôsobiť novému okoliu a zvykom, vyžaduje si však opateru a lásku.

Pôvod Yorkshire Terriera nie je možné úplne presne zistiť, ale vieme, že toto plemeno bolo vyšľachtené najmä pre poľovnícke účely, používané predovšetkým na ničenie drobnej škodnej zveri. Jeho pravdepodobní predkovia boli Clydesdale Terrier, Halifax Blue And Terrier, Paisley Terrier, ktorí boli zahrnutí pod spoločný názov Scotch Terrier. Yorkie je plemeno, ktoré vyšľachtili v 19. storočí. Je však obdivuhodné, že skoro nič nevieme o jeho vzniku. Pochopíme to až vtedy, ak sa prenesieme do obdobia jeho počiatku… V Anglicku v dobe priemyselnej revolúcie začali panovníci, ktorí žili v grófstve Yorkshire, s cieľavedomým chovom tohto plemena. Používali ho na lov potkanov, na lov malých hlodavcov, alebo v baniach ako ohlasovacieho psa. Najlepšie chovy YT sa paradoxne nenachádzali v bohatých domoch, ale v chudobných chatrčiach robotníkov. Dá sa predpokladať, že pes s malým telom, ktorého dnes poznáme ako YT, pochádza zo severu Anglicka. Anglický Kennel Club viedol zoznam Broken Haired škótskych a yorkshirských teriérov a okrem neho aj dve dnes už nejestvujúce plemená, ktoré žili na hraniciach Škótska s Anglickom. Tento zoznam a spomenuté vyhynuté plemená s bohatým osrstením pomerne dosť dokazujú previazanie s YT. Vynikajúci kynológ tých čias, pán Stonehenge, opisuje v roku 1886 yorkieho ako psa s nádhernými farbami a hýriaceho leskom. Lovecké pudy, na ktoré sa pri šľachtení YT kládol veľký dôraz, si zachovalo toto plemeno do dnešných čias. Je priam obdivuhodný cit anglických chovateľov pre šľachtenie a spájanie viacerých plemien tak, aby vznikol dnešný yorkshire terrier. Precíznosť a istota tejto ich dlhoročnej práce je vskutku zarážajúca. Na základe dnešných poznatkov z genetiky by sme mali vzdať hlbokú úctu chovateľom yorkieov tej doby. K fixácii typických znakov YT predchádzala prísna selekcia jedincov, ktorí nespĺňali ešte prísnejšie kritériá chovu. Takíto jedinci boli úplne vyradení a v ďalšom chove už nikdy nenašli uplatnenie.

Charakteristika a vzhľad

Jorkšírsky teriér je malý pes s kompaktnou stavbou tela a výškou v kohútiku 20-24 cm. Jeho váha by nemala presiahnuť 3,2 kg. Dlhý, rovný a hodvábny chvost je zvyčajne kupírovaný na strednú dĺžku a nesený nad líniou chrbta. Hlava jorkšíra je malá, plochá a s krátkym čiernym ňufákom. Oči sú stredne veľké, tmavé, lesklé a majú bdelý, inteligentný výraz. Uši sú malé, v tvare písmena „V“, nesené vzpriamene a dobre nasadené.

Dlhú, rovnú a hodvábnu srsť, ktorá po oboch stranách tela voľne splýva, delí od nosa až po chvost cestička. Srsť je hustá, príjemná na dotyk, vždy rovná, nie zvlnená. Kontúry psa musia vždy znázorňovať dobré miery. Farba srsti je tmavomodrá (nie striebromodrá), ktorá siaha od krčných stavcov po koreň chvosta. Na hrudi je srsť bohatá a má tríslovú (TAN) farbu. Šteniatka sa rodia čierne a typické sfarbenie získavajú až po presrstení. Srsť výstavných jedincov vyžaduje dennú starostlivosť a odborné znalosti.

Zdravie a starostlivosť

Jorkšírsky teriér je vďaka svojej veľkosti vhodný do mestského prostredia a menších bytov. Napriek svojej veľkosti je to energický pes, ktorý potrebuje dostatok pohybu a psychickej stimulácie. Je vhodný na psie športy ako agility alebo dogdancing. Vzhľadom na absenciu podsady nie sú vhodní na celoročný pobyt vonku, pretože rýchlo prechladnú.

Srsť jorkšírskeho teriéra je náročná na starostlivosť. Denné česanie je nevyhnutné, aby sa predišlo plstnateniu. Kúpanie by malo byť pravidelné, ale nie príliš časté. „Vlasy“ jorkšíra rastú permanentne, čo umožňuje rôzne úpravy strihu. Dôležité je tiež pravidelné čistenie zubov, pretože drobné zúbky majú problémy s tvorbou zubného kameňa.

Plemeno môže byť náchylné na niektoré zdravotné problémy, ako je luxácia pately (vykĺbenie kolena), hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi, častejšia u šteniat), očné ochorenia (suché oči, progresívna retinálna atrofia), zubné problémy, aseptická nekróza hlavice femuru a kožné problémy (alergie).

Povaha a temperament

Jorkšírski teriéri sú inteligentní, aktívni a hraví psi. Vďaka svojmu pôvodnému poslaniu, lovu potkanov a krýs, sú odvážni a ostražití. Často štekajú a sú schopní vyraziť do boja aj s výrazne väčším psom. Svoje ľudí milujú, k cudzím bývajú spočiatku ostražití a nedôverčiví, po chvíli sa však dokážu spriateliť. Ako mnoho teriérov, majú tendenciu byť tvrdohlaví a je potrebné im určiť hranice, inak sa ľahko stanú panovačnými. Naopak, veľmi sa odporúča jorkšírov utahať psychicky aj fyzicky, aby nemali priestor vymýšľať z nudy lumpárny. Ako správni lovci sú mrštní a dokážu sa pohybovať veľmi rýchlo aj elegantne zároveň.

Aj keď ide o drobného pejska, stále je to teriér. Je veľmi aktívny a vhodný na športy, kde využije svoju rýchlosť a mrštnosť. Uplatnenie nájde napríklad v agility alebo dogdancingu. Je dobrý hlídač. Jeho štěkot je takmer povestný. Dokážu štektať stále, na všetkých a na všetko. Aj keď ide o malého psa, je nutné poskytnúť mu aspoň základný výcvik. Ide o chytré psy, ktorí sa všetko rýchlo naučia. Ale ak k nim nie ste dôslední, rýchlo vám prerastú cez hlavu. Yorkovia si radi dovoľujú na cudzích psov aj ľudí. Je potrebné byť dôslední pri socializácii.

tags: #pes #jorksir #nakrd