Psy, rovnako ako ľudia, dokážu prežívať stres a úzkosť, no nedokážu nám priamo povedať, čo ich trápi. Namiesto toho vysielajú jemné aj výraznejšie signály, ktorými nám oznamujú, že im nie je dobre. Predstavte si, že ste v situácii, ktorá je vám veľmi nepríjemná, ale nemôžete to nikomu povedať - presne tak sa cíti váš pes, keď prežíva stres. Fyzické prejavy stresu môžu byť veľmi výrazné, ale existujú aj menej zjavné signály, ktorými sa pes snaží upokojiť situáciu alebo vám povedať, že potrebuje vašu pomoc. Zmeny správania sú tiež indikátorom silného stresu. Vystresovaný pes sa môže nadmerne škriabať alebo olizovať, schovávať sa pod nábytok alebo do tmavých kútov. Niektoré psy sú nezvyčajne prítulné, zatiaľ čo iné sú odťažité.
Dlhodobý stres môže u psa spôsobiť množstvo zdravotných komplikácií - od žalúdočných problémov cez kožné problémy až po zmeny správania. Je naozaj veľkou zriedkavosťou, ak pes počas svojho života nezažije aspoň jeden problém, kvôli ktorému je nutné ho vziať k veterinárovi. Zodpovedný majiteľ ho tam berie pravidelne, starostlivosť o psa vyžaduje napríklad čipovanie a pravidelné očkovanie, v mladom veku aj kastráciu alebo sterilizáciu. Mať psa je jednoducho radosť, ale aj veľká zodpovednosť. Ako majiteľ určite túžite po tom, aby tu s vami psík bol čo najdlhšie. Naučte sa preto rozoznávať príznaky pre najčastejšie psie ochorenia, ktoré by ho mohli trápiť.
Najdôležitejšie je však problémy najprv identifikovať. A keďže psy nevedia rozprávať, musíme sa naučiť ich rozpoznávať inak. Hoci každá z chorôb môže mať iné príznaky, spoločným menovateľom býva to, že pes viditeľne nie je vo svojej koži. Keď je psovi zle, môže sa to prejavovať malátnosťou, nedostatkom energie, pes príliš dlho a príliš často leží. V prípade problémov so žalúdkom alebo črevami môže vracať všetko čo zjedol, alebo mať hnačku. Menšie bolesti dokážu psy úspešne skrývať, práve preto je pri chorobách veľmi dôležitá prevencia.
Bežné ochorenia psov a ich príznaky
Existuje mnoho ochorení, ktoré môžu postihnúť vašich štvornohých priateľov. Tu sú niektoré z najčastejších:
Ochorenia ústnej dutiny
Patria medzi najbežnejšie ochorenia ústnej dutiny u psa. Príčinou je zlá zubná hygiena a tvorba povlaku, následkom čoho dochádza ku množeniu patogénov, tvorbe zubného kameňa a kazov, a napokon postupujúcemu zápalu. Ten môže prerásť až do zápalov horných dýchacích ciest a iných orgánov v tele.
- Liečba: veterinári môžu naplánovať čistenie zubov v narkóze, predpis antibiotík, pomáha aj špeciálna strava.
- Prevencia: je vhodné od malička učiť psa na rutinu čistenia zubov. Kúpte mu sadu s kefkou na čistenie a aspoň 2-3 krát týždenne mu jemne čistite zuby od povlaku.
Artróza
Artróza u psa je súhrnné označenie zápalových reumatoidných ochorení kĺbov. Kĺbová chrupavka postupne degraduje a rozpadá sa, zápal postihuje aj okolité tkanivá.
- Liečba: artróza nie je liečiteľná, ale dajú sa eliminovať jej prejavy a tlmiť bolesť pomocou liekov. Zvládaniu ochorenia môže dopomôcť aj užívanie kĺbovej výživy pre psa, vrátane čistého kolagénu z morských rýb. Incapet Collagen je jednou z možností, ako podávať 100% čistý prírodný produkt s prirodzenou chuťou rýb a s potenciálom podpory pohybového aparátu.
- Prevencia: pri artróze je obzvlášť dôležité podávať psom kĺbovú výživu už od veku šteniatka, najmä u veľkých plemien, ktoré rýchlo rastú a tak sú náchylnejšie na poškodenie kĺbov a kostí. Preto je podávanie Incapet Collagen ideálnou možnosťou, ako prispieť k prevencii rozvoja degeneratívnych ochorení pohybovej sústavy u vášho psa. Fungujú aj chondroprotektíva, ale aj tie účinkujú najlepšie v spoločnej kombinácii s kolagénom, čo potvrdzujú aj štúdie na psoch. „Chondroprotektíva podporujú makromolekulárnu syntézu chondrocytov a kyseliny hyalurónovej v synoviálnom moku, inhibujú degradačné enzýmy a tiež aj mediátory zápalu. Preto má kombinácia hydrolyzovaného kolagénu s s chondroprotektívami veľký význam pre regeneračnú schopnosť chrupaviek, kože, spojivového tkaniva, cievnych stien, ale i celkovo pre podporu zdravia,“ potvrdzuje ortopéd MUDr.
Parazity
Parazity môžu potrápiť nielen samotného psa, ale byť aj prenosné na človeka. Vnútorné parazity u psa nemusíte spozorovať, prejavia sa až neskôr - pes môže chudnúť aj napriek tomu, že veľa žerie, môže vracať, hnačkovať alebo mať naopak zápchu, príznakom je aj dráždivý kašeľ či apatia. Liečbou, ale aj prevenciou je odčervenie psa.
Kožné parazitárne ochorenia (napr. svrab)
Ide o jednu z parazitárnych kožných chorôb psov. Liečba je u každého psa individuálna a existuje množstvo vhodných prípravkov. Lokálne formy s postihnutím len na pár miestach väčšinou odoznejú samé.
Psinka
Je to nepríjemné vírusové ochorenie postihujúce najmä šteniatka, ale aj dospelé psy. Má niekoľko foriem, môže postihovať pľúca, trávenie, ale v pokročilejšom štádiu pri neliečení aj nervovú sústavu.
- Príznaky: pri pľúcnej forme vyteká psovi z nosa veľa hlienu, má zápal hrtana a mandlí.
- Prevencia: proti psinke môžete psa naštastie zaočkovať, je súčasťou liečiv na povinné očkovanie.
Parvoviróza
Vysoko nákazlivé infekčné ochorenie, ktoré postihuje najmä šteniatka a je často smrteľné. Vírus napáda buď tráviace ústrojenstvo, alebo srdcový sval zvierat.
Infekčná laryngotracheitída (Psí kašeľ)
Toto ochorenie má odborný názov laryngotracheitída psov a šíri sa medzi psami pomocou slín kýchaním, olizovaním a kašľom.
Torzia žalúdka
Nepríjemný jav, počas ktorého dochádza k postupnému pretočeniu žalúdka o 180 až 360 stupňov okolo jeho osi. Hromadí sa v ňom jedlo, tekutiny a plyny, ktoré nemajú ako postupovať ďalej do čriev.
- Príčiny: sú aj genetické, torzia sa vyskytuje skôr u veľkých plemien.
- Liečba: torziu žalúdka je nutné okamžite riešiť s veterinárom. Je to život ohrozujúci stav.
- Prevencia: torzii žalúdka u psov, ako sú dogy, retrievery a ďalšie veľké plemená, môžete predísť tak, že tesne po jedle psovi doprajete aspoň polhodinový odpočinok.
Diabetes
Diabetes nie je len záležitosť ľudí, trpia ním aj psy. Autoimunitné ochorenie spôsobuje buď nedostatok inzulínu v tele, alebo nesprávna reakcia tela na tento hormón. Následkom toho dochádza k vysokej hladine cukru v krvi.
- Prevencia: aj keď je cukrovka často dedičným ochorením, pomôže správne kŕmenie psa kvalitnou stravou a dostatok pohybu. U obéznych psov často stúpa riziko rozvoja cukrovky, preto sa snažte u psa udržiavať zdravý životný štýl, aby zbytočne nepriberal.
Rakovina
Lymfómy, nádory, ale ani leukémia sa nevyhýbajú ani psom. Táto diagnóza je pre väčšinu majiteľov nočnou morou, ale niektoré typy rakoviny majú nádej na vyliečenie, najmä ak ide o nádor spozorovaný včas.
- Liečba: ak ide o liečiteľný typ rakoviny, máte mnoho možností - v prvom rade operácie, chemoterapia či ožarovanie.
- Prevencia: udržiavanie zdravého životného štýlu u psa a podávanie kvalitnej, nie supermarketovej stravy, môže prispieť k prevencii rozvoja akýchkoľvek ochorení vrátane rakoviny.
Kedy vyhľadať veterinárnu pomoc?
Všímajte si príznaky ochorenia. Niekedy nemusí ísť o vážny stav, ale iné ochorenia, ako napríklad akútna torzia žalúdka, si vyžadujú bezodkladnú pomoc veterinára. V prípade, že ide o kožné ochorenie, pri ktorom sa pes škriabe, alebo ochorenie pohybovej sústavy, ktorého prejavom je krívanie, nemusíte s ním bežať okamžite k veterinárovi. Ale rozhodne stav nepodceňujte a návštevu neodkladajte.
Pri vracaní alebo hnačkovaní nasaďte psíkovi krátku diétu a podávajte mu dostatok čerstvej vody. Počkajte 24 hodín - niekedy ide len o krátku nevoľnosť a tráviace ťažkosti. Najlepší liek? Urobte pre svojho psa láskavosť a starajte sa o jeho životosprávu tak, ako o svoju vlastnú. Dnes už moderný sčítaný človek väčšinou nechce jesť polotovary a radšej investuje do kvalitnej stravy. To isté platí aj pre psa.
Incapet Collagen je jedným z doplnkov výživy pre psov, ktorý skutočne pomáha podporiť funkciu pohybového aparátu, funguje ako podpora štruktúry chrupaviek, posilňuje kosti a ďašie tkanivá v tele.
„Tento kolagén zmenil môjmu yorkimu život. Ako väčšinu yorkšírov, aj toho môjho trápia kĺby. Asi pred troma mesiacmi zle skočila z postele a mala problém so zadnou labkou. Zverolekárka sa, samozrejme, o Sandy výborne postarala, ale labka ju trápila aj naďalej. Môj kamarát mi odporučil IncaPet Collagen. Šla som do toho.“
„Eliška sa narodila s vrodenou vadou, má skoliózu chrbtice. Absolvovali sme s ňou radu vyšetrení, pravidelne dochádzame na K-Laser terapiu, má rôzne druhy masážnych terapií a hydroterapiu mala tiež. Naozaj veľké zmeny sa začali diať, keď som začala pridávať Eliške kolagén. Vlastne my ho užívame všetci:) Eliška akoby zosilnela, nemá už stuhnuté svalstvo a je vidno, že si užíva viac život.“
Miestny veterinár hovorí o príznakoch parvovírusu u psov
Má ma môj pes rád? Rozpoznanie prejavov lásky
Ak máme niekoho radi, zaujíma nás, či dotyčný prechováva rovnaké city k nám, ako my k nemu. Aj pri našich malých priateľoch chceme dokázať odčítať znamenia, pomocou ktorých nám dávajú vedieť, že im ležíme na srdci rovnako ako oni nám. Psy majú ale iné uličky, ktorými preukazujú svoju lásku. „Mám ťa rád“ nevyjadria síce slovami, nachádzajú ale iné milé spôsoby, ktorými nám ukazujú, ako veľmi nás majú radi. Rozpoznať tieto znamenia je jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať. Schopnosť pochopiť jazyk našich milovaných psov drieme v každom z nás.
Desať zaručených znamení, že vás váš pes miluje:
- Váš chlpáč pozerá hlboko do vašich očí: Vyvalí na vás hĺbavý, dôverčivý pohľad, keď sa vám pozerá do očí. Tento dôverčivý pohľad ovládajú za určitých okolností aj pastierske psy, zlaté retrievery alebo všetky ostatné rasy - rovnako ako všetky možné krížené psy. Ak pes na vás upriami svoj hlboký pohľad, naznačuje tým svoju lásku k vám, ktorá je minimálne taká hlboká ako pohľad, s akým sa na vás pozerá. Štúdie preukázali, že hladina oxytocínu pri vrelom pohľade na vás psovi dokonca stúpa. Oxytocín je hormón, ktorý vyvoláva pocit intenzívneho puta aj u ľudí.
- Pes je stále po vašom boku: Ak vás váš pes má rád, je najradšej po vašom boku. V porovnaní s človekom nepotrebuje v tomto zmysle žiaden čas pre seba, kedy by sa potreboval stiahnuť a od svojho milovaného človeka sa vzdialiť, ale vníma miesto po jeho boku ako najkrajšie miesto na svete. To ale neznamená, že nemá rád aj svoje miesto pri miske alebo v pelechu. Najradšej vás bude ale všade sprevádzať.
- Pes vám pripraví veľký darček: To nebude, samozrejme, žiaden 18-karátový zlatý prsteň, ale niečo ešte oveľa lepšie: jeho obľúbená kosť, na ktorú je obzvlášť hrdý. Darovanie svojej hračky predstavuje pre vášho psa jednoznačné znamenie lásky. To platí predovšetkým vtedy, ak vám svoju hračku aj nechá. Ak vám hračku síce prinesie, no nechce vám ju ponechať, ide častokrát o prosbu o hru.
- Pes nepociťuje úzkosť z odlúčenia: Úzkosť z odlúčenia možno u psov nesprávne interpretovať ako znamenie lásky. V skutočnosti to je ale úplne naopak: Ak váš pes dokáže byť sám a je presvedčený o tom, že sa vrátite, je to dobré znamenie. Dokonca aj psy, ktoré už majú skúsenosti s odlúčením, vykazujú tento pokoj. Ak pes dokáže byť sám, ukazuje tým takisto to, že svojho pána prijíma ako vodcu - a to je mimoriadne žiadúce. Pes prijíma, že „šéf“ sa rozhodol odísť.
- Pes na vás skáče: Ak sa pes síce veľmi teší, že vás opäť vidí, nie je ale priveľmi živý alebo dokonca až akoby odtrhnutý z reťaze, je to dobré znamenie. Priveľká rozjarenosť môže predstavovať aj dominantné správanie psa voči vám. Toto znamenie, ktoré si častokrát vykladáme ako znamenie lásky, má ešte jeden význam: Je prejavom dominantného správania. Ak pes preukazuje takéto správanie, nemali by ste na to reagovať prehnane nadšene a priateľsky. To by psovi totiž signalizovalo, že ste mu podradený, a to by spôsobilo ťažkosti vo vašom vzájomnom vzťahu. Samozrejme smiete aj vy prejaviť radosť, mali by ste ale stále vyžarovať pokoj a suverenitu.
- Váš chlpáč vás utešuje: Pes má na základe svojich vynikajúco fungujúcich inštinktov veľmi jasný zmysel pre to, ako sa jeho pán alebo pani má. Ak vycíti, že sa nemáte veľmi dobre, vynaloží všetko úsilie na to, aby vás svojou prítomnosťou rozveselil. Otázka „Má ma môj pes rád?“ má v takom prípade jasnú odpoveď.
- Váš miláčik vám prejavuje podporu: Ak má váš pes pocit, že vám hrozí nebezpečenstvo, zaujme pred vami obrannú pózu. Toto správanie je ale zároveň potrebné vnímať kriticky v prípade, že vás pes nepovažuje za vodcu, ktorý má situáciu pod kontrolou. Psovi by ste mali autentickým, istým vystupovaním stále potvrdiť, že sa na vás môže úplne spoľahnúť, ako aj na to, že ste pánom situácie.
- Pes vrtí chvostom: Ak vás váš malý priateľ zdraví silným vrtením chvostom zo strany na stranu, vyjadruje tým svoju intenzívnu radosť. To je jasné znamenie: Teší sa, že ste - pretože vás má rád. Tak je to najčastejšie. Uvedomte si ale, že vrtenie chvostom v princípe znamená len to, že pes je rozrušený. Ďalšie okolnosti objasnia, či ide z jeho strany naozaj o radosť. Ak je váš pes ustráchaný, vrtí so sklopeným, mierne meravým chvostom. Postavenie uší by malo byť pri takejto interpretácii takisto zohľadňované.
- Pes vás olizuje: Pes vás zdanlivo pokladá za maškrtu a stále vás olizuje? Olizovanie pripomína starostlivosť. Pes vám tým ukazuje, že sa o vás stará. To je možné pokladať za bezpečný dôkaz náklonnosti. Ak si takýto druh prejavovanie lásky neželáte, mali by ste mu to citlivým spôsobom dať najavo, a to napríklad kompromisom, pri ktorom vám bude môcť olízať namiesto vašej celej tváre len vašu ruku. V opačnom prípade by sa váš pes mohol za určitých okolností cítiť urazene.
- Váš štvornohý priateľ pri vás spí: Je to pravdepodobné: Je dobrým znamením, ak váš pes pri vás rád leží a vo vašej blízkosti dokáže dobre spať. Tým ukazuje, že vám dôveruje. A táto dôvera je dôkazom jeho hlbokej lásky k vám. Jeho úlohou by síce bolo (nad vami) bdieť, ak však cíti, že z vás vyžaruje istota, môže sa sám pokojne oddať spánku, pretože vás príjme za suverénneho vodcu. Vodca nepotrebuje ochranu svojho psa. Poškrabkávať ušká svojho psa vodca ale môže.
Na to je v prvom rade dôležité uvedomiť si, že vlastný inštinkt je celkom rozhodujúcim faktorom, pokiaľ ide o pochopenie jazyka vášho psa. Tak, ako sa naši chlpatí priatelia úplne spoliehajú na prirodzený repertoár svojich inštinktov, sú inštinkty aj pre nás spoľahlivým radcom, pokiaľ ide o porozumenie jazyka našich priateľov na štyroch labkách. Z tohto dôvodu môže byť zoznam nasledujúcich desiatich bodov len orientačný, a preto neúplný. Možno nájde váš pes iný než jeden z tu uvedených spôsobov, ktorým vám prejaví svoje sympatie. Čím lepšie svojmu psovi rozumiete, tým lepšie dokážete interpretovať znamenia jeho náklonnosti k vám.
Kosti pre psov: Áno, ale s rozumom
Skôr než sa rozhodnete podať svojmu psovi kosť, mali by ste vedieť nasledujúce informácie. Kosti psom podávame zásadne SUROVÉ. Akákoľvek tepelne upravená kosť (vrenie, pečenie, grilovanie) je pre psa životu nebezpečná, nakoľko pri hryzení sa štiepi na malé kúsky s ostrými okrajmi, ktoré sa môžu psovi po prehltnutí zapichnúť v tráviacom systéme a spôsobiť mu tak veľké problémy.
Vhodnú kosť je potrebné vyberať aj podľa veľkosti psa a jeho papule. Nevhodné na kŕmenie pre psy sú kosti z chrbtice - stavce, pes sa ich snaží prehltnúť celé, čo môže spôsobiť upchatie pažeráka, alebo sa mu môžu zaseknúť na sánke. Pri kŕmení psov kosťami je dôležité neprehnať to s ich dávkovaním. Ak sa v strave psa nachádza priveľké množstvo kostí, spoznáte to tak, že psík môže mať zápchu.
Ak svojho psíka kŕmite granulami, a chcete mu občas podať kosť, dobre si to rozmyslite. Trávenie psíka, ktorý je zvyknutý na granule je odlišné od toho, ktorý je zvyknutý na surovú stravu (barf) a teda mu občasné podanie kosti môže skôr uškodiť ako prospieť. Všetko je ale individuálne a každý si musí poznať svojho psa a samostatne sa rozhodnúť čo mu dá a čo nie.
Prečo pes zavýja?
Pes zavýja z rôznych dôvodov. Tento zvuk môže naznačovať, že pes je v nebezpečenstve alebo prežíva bolesť. Štvornožce môžu zavýjať z nudy aj nedostatku zábavy. Vytie je tiež spôsob na získanie pozornosti. Keď pes zavýja doma, a ešte k tomu v byte, môže to byť veľký problém. Tento zvuk irituje a je nepríjemný pre susedov. Je dobré podniknúť určité kroky, aby ste svojho miláčika od tohto správania odnaučili. Pozitívne efekty by malo priniesť zväčšenie väčšej pozornosti voči psovi a zaistenie pocitu bezpečia.
Prečo pes zavýja? Výzva a varovanie
Potreba vytia je silno zakódovaná v DNA. Psy majú veľa spoločného s vlkmi, pre ktorých je vytie charakteristické. Najpodobnejšie vlkom, pokiaľ ide o vytie a nielen to je plemeno husky. Mali by sme na to pamätať, keď sa rozhodneme vziať si zástupcu tohto plemena. Vytie používajú psy na privolanie ďalších členov stáda - niekedy aj majiteľa a ostatných členov domácnosti. Zavýjajúci pes oznamuje, že čaká na príchod. Pes tiež zavýja, keď sa v jeho okolí objaví cudzia osoba. Môže teda signalizovať prítomnosť votrelca okolo domu.
Prečo psy vyjú? Bolesť, reakcia na podnet, zlá výchova
- Bolesť: Psy často vyjú od bolesti. Také vokalizovanie znamená, že nášho miláčika niečo bolí. Môžeme si ho všimnúť, keď mu nechtiac šliapnete na labku alebo chvost. Pokiaľ nevieme určiť, čo psa trápi, mali by sme s ním zájsť k veterinárovi.
- Reakcia na podnet: Ďalšou príčinou zavýjania psa je reakcia na podnet, súvisiaca s tzv. genetickou pamäťou. Keď pes začuje signál sanitky, polície, hasičov, prebúdza sa v ňom inštinkt. Pamätá si, že má takýto spôsob komunikácie. Vytie je prejavom pocitu komunity, potreby reagovať na signály od ostatných. Preto, ako náhle jeden pes v tejto oblasti začne vyť, ozve sa celý zbor.
- Zlá výchova: Zavýjanie psa môže byť spôsobené zlou výchovou. Sami sme na vine, ak pes pri hraní štekal a zavýjal, a my sme mu dali maškrtu, preto aby prestal. Naučil sa, že vytie sa vypláca, pretože dostane odmenu - maškrtu.
Čo znamená vytie počas neprítomnosti pána?
Ak pes vyje počas neprítomnosti majiteľov, existuje podozrenie, že má problémy s odlúčením. Je osamelý, túži po spoločnosti a potrebuje svojho pána. Nechápe prečo musel zostať sám. Bojí sa, že zostal opustený a jeho pán sa už nevráti. Túto situáciu veľmi často sprevádza ničenie vecí v dome a nadmerná radosť po návrate člena domácnosti. Občas to majitelia tento problém nezvládajú alebo ho ešte zhoršujú utešovaním psa. Okamžitá reakcia na vytie mu ukáže, že je to efektívny spôsob komunikácie. Kvôli tomu môže byť vytie ešte intenzívnejšie. Vtedy je dobré vyhľadať pomoc behavioristu.
Pes často zavýja, keď zostane sám z nudy. Ak ho opustíte bez toho, aby ste mu zorganizovali tento čas, spôsobí to veľkú frustráciu. Zviera vyje, pretože nemá k dispozícii žiadnu zábavu, t.j. spôsob na vybitie energie. Takéto vokalizovanie je spôsob na vyventilovanie svojej nespokojnosti. Ak je zviera samo, mali by sme mu zaobstarať rôzne hračky a hryzádlá.
Čo robiť, keď pes zavýja?
Kroky, ktoré podnikne majiteľ, by mali byť vyvodené z podstaty problému. Majiteľ musí najskôr pochopiť, prečo jeho pes zavýja. Cnenie alebo nudu je možné napraviť, ale nesprávna eliminácia takého správania ho môže iba prehĺbiť. Je potrebné mať na pamäti, že vytie v mnohých situáciách je spôsobené prirodzenými potrebami a inštinktom psa.
Zahrabávanie predmetov u psov: Inštinktívne správanie
Každý majiteľ psa sa aspoň raz zamyslel nad nezvyčajným správaním svojho domáceho maznáčika. Jedným z najzaujímavejších je tendencia zahrabávať rôzne predmety - od jedla až po obľúbené hračky. Toto správanie, hoci sa môže zdať zvláštne, má hlboké korene v psej povahe a evolúcii. Keď sledujete svojho psa, ako usilovne zakopáva kosť v záhrade, ste svedkami jedného z najstarších psích inštinktov v akcii. Pes jednoducho vykonáva správanie, ktoré pomáhalo jeho druhu prežiť tisíce rokov.
Divoké psovité zvieratá vrátane vlkov si nikdy neboli isté, kedy chytia svoju ďalšiu korisť, takže uchovávanie prebytočnej potravy bolo kľúčovou stratégiou prežitia. Zakopávanie zvyškov do zeme slúžilo mnohým účelom - maskovalo pach konkurenčných predátorov, chránilo jedlo pred kazením a vytváralo prirodzenú zásobu na ťažké časy. Tento vrodený inštinkt je hlboko zakorenený v genetickom kóde psov a prežil tisíce rokov domestikácie a života po boku ľudí.
Fascinujúcim aspektom správania sa pri hrabaní je spôsob, akým sa dedí z generácie na generáciu. Vo voľnej prírode sa mladé šteniatka učia techniky hrabania pozorovaním svojej matky a ostatných dospelých členov svorky. Tento sociálny prenos vedomostí dopĺňa genetické predispozície a vytvára komplexný mechanizmus správania. V domácom prostredí šteniatka nemusia mať možnosť pozorovať toto správanie u dospelých psov, no v určitom veku často inštinktívne začnú zakopávať predmety, čo potvrdzuje silný vplyv genetiky. Štúdie vlkov ukázali, že mladé vlky si dokážu zapamätať miesta skrýš, ktoré vytvorili starší členovia svorky, a vrátiť sa k nim aj po dlhom čase.
Rozdiely medzi plemenami
Hoci všetky psy majú inštinkt hrabania, jeho intenzita sa výrazne líši v závislosti od histórie chovu plemena. Psy s poľovníckym rodokmeňom často vykazujú oveľa silnejšiu tendenciu zahrabávať sa ako plemená chované na iné účely. Teriéry, jazvečíky a iné psy pôvodne chované na lov zvierat, ktoré žijú v podzemí, majú nielen silný inštinkt hrabania, ale aj vyvinutejšie správanie súvisiace s ukrývaním a zabezpečovaním koristi. Je to preto, že ich predkovia boli selektívne chovaní pre schopnosť vyťahovať korisť z nôr a tunelov, čo zahŕňalo rozsiahle kopanie a interakciu so zemou. Naproti tomu pastierske plemená majú tendenciu vykazovať nižšiu tendenciu zahrabávať sa, pretože ich úlohou bolo chrániť stádo, a nie loviť a skladovať potravu.
Niektoré plemená psov boli špeciálne vyšľachtené na posilnenie ich inštinktov hrabať a loviť malé zvieratá, ako sú hlodavce. Tieto plemená majú obzvlášť silný sklon zakopávať predmety. Jazvečíky, pôvodne šľachtené na lov jazvecov v ich norách, majú mimoriadne odhodlanie a schopnosť hrabať. Podobne aj teriéry, ktoré sa po stáročia používajú na lov hlodavcov žijúcich v podzemí, majú genetickú predispozíciu k hrabaniu. Tieto psy majú mimoriadne silné predné nohy a dravý inštinkt, ktorý im umožňuje hrabať s pôsobivou účinnosťou.
Adaptácia na moderné prostredie
V dnešnom domácom prostredí sa hrabanie prejavuje rôznymi spôsobmi, často sa prispôsobujúc podmienkam, ktoré majú k dispozícii. Psy žijúce v byte môžu „symbolicky“ zakopávať predmety tak, že ich zatlačia pod deku, koberec alebo vankúš, alebo ich schovajú na ťažko dostupných miestach. Ide o fascinujúcu adaptáciu prvotného inštinktu na nové podmienky, ktorá ukazuje flexibilitu psieho správania. Inštinkt zakopávania sa môže v určitých situáciách, ako je príchod nového domáceho maznáčika do domácnosti, zvýšiť, čo vyvoláva prirodzenú potrebu zabezpečiť si zdroje. Mnohí majitelia psov tiež zisťujú, že ich domáce zvieratá zakopávajú nielen jedlo, ale aj obľúbené hračky, žuvacie kosti a dokonca aj ľudské predmety.
Kedy sa prirodzené správanie zmení na posadnutosť?
Hoci je inštinkt hrabania u psov bežný, jeho intenzita sa značne líši v závislosti od plemena, individuálnych predispozícií a životných skúseností. V tejto časti sa bližšie pozrieme na tieto rozdiely a na to, prečo sú niektoré psy skutočnými šampiónmi v hrabaní, zatiaľ čo iné toto správanie prejavujú sporadicky alebo vôbec.
Existuje niekoľko jasných signálov, ktoré by vás mali podnietiť k vyhľadaniu odbornej pomoci. V prvom rade je znepokojujúcim príznakom kompulzívne zahrabávanie, ktoré zaberá veľkú časť dňa vášho psa. Ak váš maznáčik trávi hodiny snahou schovať predmety a ignoruje iné aktivity, ako je hra alebo spánok, môže to naznačovať problém so správaním. Rovnako znepokojujúce je, keď pes odmieta jesť a radšej si všetko zahrabáva na neskôr. V takýchto prípadoch sa oplatí požiadať o radu behavioristu, pretože dlhodobé nutričné problémy môžu viesť k vážnym zdravotným následkom.
Zvláštnu pozornosť by ste mali venovať zahrabávaniu, ku ktorému dochádza iba vtedy, keď ste preč. Môže to byť príznak separačnej úzkosti, poruchy správania, ktorá postihuje mnoho psov. Psy trpiace separačnou úzkosťou sa často snažia vyrovnať so svojou úzkosťou prostredníctvom kompulzívneho správania, vrátane nadmerného zahrabávania. Ak po príchode domov pravidelne nachádzate predmety skryté pod prikrývkami alebo kobercami a zároveň si všimnete ďalšie príznaky stresu, ako je zavýjanie, štekanie alebo ničenie predmetov, pravdepodobne sa zaoberáte separačnou úzkosťou. V takýchto prípadoch je zahrabávanie len príznakom hlbšieho problému, ktorý si vyžaduje komplexný terapeutický prístup.
V niektorých prípadoch môže zvyk zakopávania viesť k potenciálne nebezpečným situáciám pre zdravie vášho psa. Jedným z takýchto rizík je zakopávanie nevhodných predmetov, ktoré môže pes náhodne prehltnúť, čo vedie k upchatiu tráviaceho traktu. Ďalším problémom môže byť obsedantné zakopávanie, ktoré môže viesť k poškodeniu labiek, pazúrov alebo zubov, ak sa pes snaží hrabať na tvrdých povrchoch alebo používa zuby na „zakopávanie“ predmetov v dome. Taktiež sa oplatí dávať pozor na zakopávanie na potenciálne nebezpečných miestach, ako sú miesta obsahujúce toxické rastliny, záhradné chemikálie alebo miesta, kde by sa pes mohol zraniť.
Pelech ako úkryt pre cennosti
Pelech pre psa je špeciálne miesto - osobný priestor, kde sa cíti bezpečne a pohodlne. Niet divu, že si mnoho psov vyberá pelechy ako hlavné úkryty pre svoje cennosti. Pelíšek pre psa je súkromným územím psa, miestom, kde sa cíti bezpečne a môže kontrolovať svoje okolie. Keď pes na tomto mieste schováva cenné predmety, riadi sa teritoriálnym inštinktom a potrebou zabezpečiť si dôležité zdroje. Toto správanie má korene v divočine psov, kde bol bezpečný úkryt kľúčom k prežitiu. Pre domáceho psa slúži pelíšek ako bezpečné útočisko, kde si môže uložiť svoje obľúbené predmety bez strachu, že mu ich niekto vezme. Stojí za zmienku, že psy, ktoré prejavujú teritoriálnejšie správanie, majú často väčšiu pravdepodobnosť, že si predmety schovajú vo svojom pelechu.
Hoci sa to môže zdať paradoxné, tendencia schovávať predmety v brlohu silne súvisí so svorkovým inštinktom psov. Vo voľnej prírode členovia svorky lovia spoločne, ale často si každý jedinec zabezpečí podiel koristi pre seba. Schovávanie potravy a iných cenných predmetov v brlohu je spôsob, akým psy vyvažujú medzi spoluprácou v svorke a zabezpečením vlastných potrieb. Tento evolučný mechanizmus prežil v psychike našich domácich miláčikov, aj keď už nemusia súťažiť o zdroje. Obzvlášť zaujímavé je, ako sa tento inštinkt prejavuje u psov žijúcich vo viacpsích domácnostiach - aj keď majú psy vynikajúce vzťahy a zriedkavo prejavujú súťaživé správanie, každý z nich môže mať v brlohu ukryté svoje vlastné „poklady“.
Psy môžu mať prekvapivo silné emocionálne väzby ku konkrétnym predmetom, ktoré schovávajú vo svojej posteli. Nejde len o praktickú hodnotu danej veci, ale aj o jej emocionálny význam pre zviera. Často ide o predmety, ktoré nesú vôňu svojho majiteľa, ako sú ponožky alebo kusy oblečenia, ktoré psovi dávajú pocit blízkosti k majiteľovi aj v jeho neprítomnosti. V niektorých prípadoch si psy vyberajú konkrétne hračky ako „obľúbené“ a správajú sa k nim takmer ako k šteniatkam - jemne ich nosia, ukladajú do postele a chránia ich. Toto fascinujúce správanie ukazuje, aké zložité môžu byť emócie našich štvornohých priateľov.
Praktické tipy pre majiteľov
Keď zistíte, že váš pes pravidelne zahrabáva predmety, možno sa pýtate, ako na toto správanie najlepšie reagovať. Mali by sme ho rušiť? Alebo je lepšie nechať prejaviť sa jeho prirodzené inštinkty? Ako zodpovedný majiteľ psa by ste mali akceptovať, že váš pes koná podľa svojich inštinktov, a nemali by ste ho za prejavovanie jeho povahy trestať. Pokus o úplné odstránenie tohto správania môže viesť k frustrácii psa aj majiteľa a v extrémnych prípadoch dokonca k problémom so správaním. Namiesto boja s povahou je lepšie zamerať sa na smerovanie tohto správania konštruktívnym spôsobom. Stojí za zmienku, že akceptovanie neznamená umožnenie deštruktívneho správania - je rozdiel medzi tým, keď dovolíte psovi hrabať sa vo vyhradenom priestore a keď mu dovolíte ničiť vašu záhradu alebo nábytok.
Jedným z najlepších riešení je vytvoriť vyhradené miesto, kde si váš pes môže voľne naplniť svoj inštinkt zakopávania. Môže to byť vyhradená časť záhrady, špeciálne pieskovisko pre vášho psa alebo dokonca veľká krabica naplnená zeminou alebo pieskom na balkóne či terase. Stojí za to povzbudiť svojho psa, aby toto miesto využíval tým, že tam z času na čas schováte maškrty alebo obľúbené hračky. Postupom času sa váš maznáčik naučí, že práve tu by mal naplniť svoju potrebu hrabať. Toto riešenie umožňuje vášmu psovi naplniť jeho prirodzené inštinkty a zároveň chráni záhradu a byt pred poškodením. V prípade psov, ktorí žijú výlučne v bytoch, môže byť dobré pripraviť špeciálnu deku alebo podložku, kde si váš maznáčik môže „symbolicky“ zakopať svoje poklady.
Psy niekedy zakopávajú cennosti, ako sú šperky, elektronika alebo iné cennosti. V takýchto situáciách je dôležité reagovať pokojne a premyslene. Kričanie alebo trestanie psa za to, že si vzal nejaký predmet, len posilní jeho tendenciu veci skrývať, pretože zviera bude tieto predmety vnímať ako ešte cennejšie zdroje, ktoré treba chrániť. Lepšou stratégiou je výmena - ponúknite psovi niečo atraktívne (maškrtu alebo hračku) výmenou za to, že mu dáte cenný predmet. Taktiež sa oplatí predchádzať takýmto situáciám tým, že budete cennosti držať mimo dosahu psa a poskytnete mu dostatok vlastných hračiek. Je dôležité neprenasledovať psa, keď uteká s predmetom - to sa môže zmeniť na nebezpečnú hru na honičku, ktorá len posilní nežiaduce správanie.
Ako upraviť nadmerné hrabanie
Zatiaľ čo zakopávanie je prirodzené správanie, niekedy sa môže stať problematickým, najmä ak váš pes ničí vašu záhradu alebo zakopáva cennosti. Našťastie existujú účinné spôsoby, ako toto správanie upraviť. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako znížiť nadmerné hrabanie, je poskytnúť psovi alternatívne, rovnako obohacujúce aktivity. Psy často hrabú z prebytočnej energie alebo nudy, takže pravidelné cvičenie môže toto správanie výrazne znížiť. Dlhá prechádzka, beh alebo intenzívna hra so psom sú skvelými spôsobmi, ako spáliť nahromadenú energiu. Mentálna stimulácia je rovnako dôležitá - hry s čuchaním, interaktívne hračky alebo základné prvky výcviku psov môžu vášmu psovi poskytnúť intelektuálne výzvy, ktoré sú často rovnako únavné ako fyzická aktivita. Stojí za zmienku, že psy, ktoré potrebujú niečo robiť, si to často nájdu samy - ak im neposkytneme správnu stimuláciu, môžu sa uchýliť k správaniu, ktoré vnímame ako problematické, ako je nadmerné hrabanie.
Používanie pozitívnych metód na úpravu správania psa je oveľa účinnejšie ako tresty alebo napomenutia. Namiesto trestania psa za hrabanie je lepšie ho odmeňovať za alternatívne správanie a vhodné využívanie určených oblastí. Systém pozitívneho posilňovania zahŕňa odmeňovanie požadovaného správania maškrtou, pochvalou alebo inou formou odmeny, ktorá je pre psa príjemná. Keď si všimnete, že váš pes začína prejavovať potrebu zahrabávať si jedlo alebo predmety, môžete jemne presmerovať jeho pozornosť na hračku alebo aktivitu, ktorá je pre neho rovnako uspokojujúca. Kľúčom k úspechu je dôslednosť a trpezlivosť - zmeny správania sa nedejú zo dňa na deň, ale vyžadujú si čas a pravidelné opakovanie.
Kŕmenie psa v pravidelných časoch môže výrazne znížiť jeho tendenciu zahrabávať si jedlo. Psy, ktoré majú stanovený režim stravovania, sa cítia bezpečnejšie a je menej pravdepodobné, že budú cítiť potrebu si jedlo odkladať na neskôr. Zvážte kŕmenie menšími porciami niekoľkokrát denne namiesto jedného veľkého jedla - tento prístup je viac v súlade s prirodzeným rytmom stravovania psa. Predvídateľný režim tiež pomáha posilniť pocit bezpečia a stability, čo môže znížiť úzkosť - častú príčinu kompulzívneho správania vrátane nadmerného hrabania.