Najobľúbenejším priateľom človeka spomedzi zvierat je pes domáci (Canis Familiaris). Psy v dnešnej dobe sa prvý raz v Euroázii zjavili pred 12 000 až 14 000 rokmi. Pôvodne sa predpokladalo, že ich predkom bol šakal alebo kríženec šakala a vlka. Dnes sú vedci presvedčení o tom, že predkom psa bola neveľká južná varieta sivého vlka s ktorým sa doteraz stretávame v Indii. V skúmanom období sa sivý vlk rozšíril v Európe, v Azií aj v Severnej Amerike. Divé psy sa vďaka svojej inteligencii, mnohostránnosti a návykom na spoluprácu chytro rozšírili po celom svete. Ale dinga, mnohými pokladaného za základný typ rodu Canis, z ktorého sa vyvinul súčasný pes priviedli pred stáročiami do Austrálie prví osadníci už zdomácneného.
Pes má tie isté zmysly ako človek, ale výrazne sa odlišujú svojou účinnosťou. Pes je nielen jedným z najstarších, ale aj z najvšestrannejších domácich zvierat. Zo všetkých domácich zvierat existuje v najväčšej plemennej variabilite; odhaduje sa, že človek vyšľachtil dodnes viac ako 400 rôznych plemien. Túto variabilitu možno pripísať skutočnosti, že človek využíva psa pri rôznych úlohach: pes chráni stádo, prenasleduje a durí zver, prináša korisť, ťahá ťažké bremená, hľadá a zachraňuje ľudí, či stráži ich majetok.
Pôvod a vývoj psa
Podľa archeologických nálezov sa pes prvý raz objavil v Euroázii pred 12 000-14 000 rokmi. Pôvodne sa predpokladalo, že predkom psa bol šakal alebo kríženec šakala a vlka, dnes však vedci veria, že predkom bola neveľká južná varieta sivého vlka. Inými možnými predkami psa sú vlk zo severnej Indie a z Tibetu, púštny vlk zo stredného Východu a ďalšie grandské línie. Divé psy sa rozšírili po svete vďaka svojej inteligencii, mnohostránnosti a návykom na spoluprácu.
Z dávnych čias pochádzajú texty a kresby, ktoré dokumentujú, ako ľudia začali chovať psy nielen ako lovcov a strážcov, ale aj ako sprievodcov pri bežných činnostiach a potešení. Z kostrových nálezov a opisov vieme, že psy sa v priebehu času vyvinuli z pôvodných predkov na širokú škálu plemien a tvarov.
Stavba tela a zmysly psa
Pes má telo zložené zo zmyslov a orgánov, ktoré mu umožňujú prežitie a prácu v rôznych prostrediach: hlava, krk, trup, končatiny, chvost a uši. Zmysly psa sú výborne vyvinuté: čuch je jedným z najsilnejších, sluch tiež vyniká a zrak je prispôsobený lovu malých a rýchlych zvierat. Čuchové orgány sú podstatne lepšie než u človeka; čuchová plocha psa je omnoho väčšia, a mozog identifikujúci pachy vytvára jedinečný pachový obraz osoby alebo predmetu. Stopárske psy využívajú jedinečný pach každého človeka, aby spoznali pachový obraz. Na rozdiel od čuchu je u psa chuť menej vyvinutá než u človeka. Zrak psa sa zameriava na lov, niekedy však psy nepoľujú primárne zrakom a u niektorých plemien je farebné videnie obmedzené na čierno-biele a odstiny šeda. Sluch psov je veľmi citlivý, s veľkými vonkajšími ušami a schopnosťou zamerať sa na zdroj zvuku.
V súvislosti s telesnou stavbou: telo psa pozostáva zo základných častí - hlava, bruško, končatiny; sánka a zuby umožňujú silný záhryz. Srsť sa môže skladať z podsady a krycej srsti, s koreňmi chlpov spojenými s malým svalom, ktorý umožňuje zväčšenie alebo zmenšenie optického objemu srsti. Pes má apokrinné potné žľazy a srsť zohráva ochrannú aj izolujúcu funkciu a napomáha pri regulácii teploty.
Životné potreby a praktické poznámky
Výchova a výcvik psa sú významné pre dosiahnutie harmony medzi človekom a jeho štvornohým priateľom. Pes vyžaduje veľa pohybu a duševnú stimuláciu, pričom rôzne plemená majú odlišné potreby: napríklad psy chrániace stádo potrebujú rýchly a výkonný čuch a zrak, zatiaľ čo psy určené na prenasledovanie v hustej zástave vyžadujú vytrvalosť a silný čuch.
V súčasnosti je dôležité spomenúť aj konkrétne opisy a príbehy. Napríklad jazvečík je menší krátkonohý pes s dlhým chrbtom a rôznymi farebnými variantami. Veľký bradáč je robustný pes s hustou srsťou, vyžadujúci veľa pohybu a pravidelný výcvik či pracovné vyťaženie. Charlie a Betka sú konkrétne opisy psov, ktoré ilustrujú rozmanitosť veľkostí, farieb a temperamentov v rámci bežných domácich chovov.
Pexeso plemien a ich charakteristiky
Medzi najznámejšie plemená patria ovčiarske psy a jazvečíky. Do skupiny plemien patria tiež krátke či dlhšie drôte, psy s rôznymi typmi uší (špicaté alebo ovisnuté) a rôzne farby srsti. Niektoré plemená sú určené ako pracovne zamerané - napríklad poľovné psy, strážne psy alebo psy využívané na ťahanie nákladov. Aby sa dosiahol vhodný súlad medzi plemenom a prostredím, vyžaduje sa zodpovedajúca výchova a primerané tempo tréningu.
Napokon opis jednotlivých plemien ilustruje rozmanitosť a bohatstvo, ktoré človek priniesol do sveta psov. Pes je nielen najstarším domestikovaným zvieraťom, ale aj jedným z najvšestrannejších a najdôležitejších spoločníkov človeka.
Príbehy rodiaceho sa psa Max
Môj pes Max, ktorý sa stal výkladnou skutočnosti, je kríženec so strednou veľkosťou, váži 10 kg a má čierno-bielu farbu s krátkou srsťou. Jeho hlava je úzka so širokým čelom a guľatými hnedými očami; uši sú farebne rôzne, jedno biele a druhé čierne. Zuby sú biele a ostré; na konci tela je hnedo sfarbený chvost. Max je veľmi hravý, rýchly a múdry, má výborný sluch a čuch, ktorý je miliónkrát lepší než u človeka. Je to spoľahlivý spoločník a náš najlepší priateľ.
Ďalšie opisy ukazujú rozmanitosť psov: Betka, Betkina výška je okolo 53 cm, váži 30 kg, farba srsťou prevažne čierna s odtieňmi hnedej, zlatej a béžovej; Charlie so zvláštnymi minulosťami a výraznými znakmi. Moderné plemená sa vyvíjali aj v dôsledku zámerného výberu a kríženia s cieľom rozvíjať špecifické vlastnosti.
Zhrnutie a význam psa v ľudskej kultúre
Pes patrí k najstarším a najvšestrannejším domácim zvieratám. Základný obraz psa zahŕňa: telo pozostávajúce z hlavy, bruška a končatín, zuby v papuli, vyvinutý čuch a sluch, a uši, ktoré môžu byť špicaté alebo ovisnuté. Vzťah človeka a psa je charakterizovaný ako vzájomné zdieľanie priestoru a aktivít, ktoré trvá stáročia: psy chránia, pomáhajú pri práci, prinášajú radosť a podporujú ľudí v rôznych situáciách.