Význam slova skapal pes a jeho kultúrno-ekonomický kontext na Slovensku

Na festivalovej mape je slovenským unikátom. Vzniká bez podpory sponzorov či grantových schém, účinkujúci vystupujú bez nároku na honorár a organizátormi sa na jeden víkend môžu stať aj samotní návštevníci. „Živá kultúra funguje aj bez pivovarov a súhlasu ministerky,“ tvrdia v spoločnom vyhlásení organizátori aktivistického festivalu Skapal pes fest, ktorý sa bude v piatok a sobotu konať v Trebišove. „Tohtoročné heslo odkazuje na názov albumu bristolskej punkovej kapely Idles, no zároveň reprezentuje náš občiansky postoj aj spôsob organizovania. Podľa Danteho je v jednom pekle špeciálne miesto pre tých, ktorí boli v ťažkých časoch nerozhodní. A my chceme celkom jasne ukázať, na akej strane stojíme.“

Dištancujeme sa od strachu a rôznych nenávistných prejavov, ktoré sa šíria v spoločnosti. Základom festivalu je tzv. DIY (Do it yourself) princíp, ktorý využívajú mnohé aktivistické, umelecké či politické skupiny. Podľa organizátorov ide o nehierarchickú formu organizácie, ktorá dáva priestor každému, kto má podobný cieľ, aby prispel k výsledku. Ako dodáva Viktor Pončák, v preklade to napríklad znamená, že každý návštevník sa môže stať zároveň aj účinkujúcim. „Ľudia, ktorí majú o takúto formu prezentácie záujem, sa s nami väčšinou dohodnú dopredu. Raz sa nám však stalo aj to, že sme po festivale začali objavovať záhadné plagáty, ktoré oznamovali stretnutie o druhej hodine. A naozaj. O druhej prišiel chlapík s vlastným prenosným reproduktorom, sadol si a prednášal svoju poéziu.“

Skapal pes fest už sedem rokov funguje bez sponzorov a dotácií. Podľa Pončáka je tajomstvom úspechu solidárna ekonomika spoločného využívania. „Celý rozpočet stojí hlavne na tom, že dokážeme plus-mínus odhadnúť, koľko ľudí nám pošle dobrovoľný príspevok a koľko nás čo bude stáť. Každý účinkujúci vystupuje bez nároku na honorár. Samozrejme, chceme, aby sa u nás cítili komfortne a zabezpečíme im jedlo a cestovné náklady, ale vzdaním sa honoráru sa takisto stávajú spoluorganizátormi festivalu,“ vysvetľuje Pončák, podľa ktorého núdzu o kapely nikdy nemali. „Ak máme s kapelami nejaký problém, tak je to vybrať si z nich. Aj teraz sme museli odmietnuť dve tretiny ponúk.“

Dramaturgicky festival stojí najmä na podpore lokálnej scény. Kapely, ktoré sú často prepletené kamarátskymi väzbami, pochádzajú najmä z okolia - Prešova či Košíc. Už pomenej ich prichádza zo samotného Trebišova, kde vraj scéna nie je až taká živá. Ako prezradil Viktor Pončák, špeciálne sa teší aj na nehudobného hosťa - dokumentaristku, rómistku, antropologičku a redaktorku Sašu Uhlovú, ktorá príde porozprávať o svojom projekte Hrdinovia kapitalistickej práce. „Podľa mňa ide už teraz o legendu. Jej meno sa bude určite objavovať v mnohých učebniciach a slovníkoch. Som veľmi rád, že príde okrem iného predstaviť svoj výnimočný sociologický prieskum, v rámci ktorého sa zamestnala v nízkopríjmových zamestnaniach.“

Čo sa týka diskusií, Pončák okrem iných upozorňuje aj na Datru z kapely Rozpor, ktorý bude hovoriť o Radikálne ľudskom turné. „Ide o veci, ktoré sú vyjadrením našich názorov, myšlienok a pocitov. Takto transformované preživšie spoločnosti však už nevlastnia akcie slovenských podnikov, ktoré sa obchodujú na burze. DIK-ovia, ako sme nazývali majiteľov akcií, tiež už dohrali svoju úlohu. Tí šťastnejší predali svoje podiely na burze, tí ostatní ich v posledných rokoch vracajú na FNM ako „bezcenné cenné papiere“.

Po viac ako 20-ročnej histórii naďalej zostáva v pamäti ľudí stopa, že privatizované podniky a pôvodné finančné subjekty tvoria kapitálový trh. Pripadá mi zvláštne, že aj osoby, ktoré majú vyššie povedomie o tejto problematike, stále pracujú s predstavou, že v tomto segmente je základňa, na ktorej sa dá stále stavať a veria v možnosť naštartovať kapitálový trh. Čo je vlastne podstatou kapitálového trhu? Primárne má slúžiť na získanie kapitálu a dáva následnú možnosť obchodovať s podielmi, resp. s akciami s cieľom zabezpečiť likviditu a trhové ocenenie. Dáva aj možnosť špekulatívnych obchodov, na ktorých sa dá zarobiť.

Žiaľ, slovenský trh so slovenskými cennými papiermi ani jednu z týchto možností reálne a vo väčšej miere neumožňuje. Dá sa vôbec tento náš domáci trh oživiť? Predtým ako rozbiehame nové projekty alebo naprávame pochybenia, mám vo zvyku si vymodelovať ideálnu scénu. V prípade myšlienky oživenia domáceho kapitálového trhu je moja ideálna scéna nasledovná: podniky získavajú časť nových finančných zdrojov pre nové projekty prostredníctvom kapitálového trhu a tým sa na trhu zvyšuje počet investičných príležitostí. Ďalej je umiestnenie definovaného podielu akcií štátnych strategických podnikov na obchodovanie na burze v celospoločenskom záujme, nakoľko tento spôsob predaja dokáže vygenerovať objektívnu a najvýhodnejšiu cenu. Na trhu sú dostupné atraktívne cenné papiere, s ktorými sa obchoduje na burze v dostatočne veľkých objemoch a široká verejnosť (aj so skúsenosťami z kupónovej privatizácie) sa zapája do nákupu a predaja cenných papierov. Časť rodinného majetku je umiestnená napríklad do takýchto aktív. Inštitucionálni investori ako banky, obchodníci s cennými papiermi a správcovské spoločnosti majú prostredníctvom podielových fondov možnosť alokovať voľný kapitál do cenných papierov slovenských podnikov a aj týmito nástrojmi zhodnocovať portfólio v súlade so svojimi štatútmi. Burza cenných papierov má dostatočné príjmy z poplatkov na svoj ďalší rozvoj a jej dôveryhodný burzový index vypovedá o stave ekonomiky Slovenska.

Dá sa však naplniť táto ideálna scéna alebo aspoň niektorá jej časť? O tejto potrebe aktívne diskutujeme na pôde Asociácie obchodníkov s cennými papiermi už viac ako 15 rokov. Opakovane prichádzame k záveru, že cesta ako sa dá naštartovať kapitálový trh, je umiestniť na trh nové a veľké tituly akcií formou predaja štátnych účastí na týchto podnikoch a nie ich priamym predajom. Ďalšou potrebou je zvýšiť atraktivitu prostredia cez daňové úľavy pri obchodoch s cennými papiermi, zjednodušiť administratívnu náročnosť transakcií a znížiť poplatky subjektov, ktoré realizujú transakcie s cennými papiermi a finančnými prostriedkami. Bez výraznej aktivity a spoluúčasti štátu sa však takáto obnova kapitálového trhu zrealizovať nedá.

Problém a príčinu sme na asociácii vždy dokázali identifikovať. Niekoľko dôsledne vypracovaných správ popisujúcich stav veci sme opakovane predložili dotknutým inštitúciám. No v zásade sa nič nezmenilo. V programoch politických strán sme síce zachytili slovné spojenie „podpora domáceho (slovenského) kapitálového trhu", ale boli to iba prázdne slová. Opäť sa mi potvrdilo, že kde neexistuje vážny záujem - silný zámer, tak tam sa očakávaný výsledok nikdy nedostaví.

Posledná šanca! Ako jedna z posledných možností a určitá nádej sa v súčasnosti javí prezentovaný predaj 49%-ného podielu účasti štátu na spoločnosti Slovak Telekom a.s. formou predaja akcií. Vnímam to ako pekný tanec okolo hľadania cesty ako dosiahnuť transparentnú cenu. Cez burzový trh to však opäť nepôjde, lebo ... Odpoveď sa dozvieme v najbližších mesiacoch. Aj pojem „daňové zvýhodnenie transakcií" je v súčasnosti chápaný ako neprijateľný. Jeho význam je skôr spájaný s poškodzovaním záujmov štátu než s legitímnym nástrojom na pritiahnutie investorov. A predstava zjednodušenia administratívnej náročnosti transakcií? Tá sa tiež napĺňa zvláštnym spôsobom.

Dnes (nie) je verejným tajomstvom, že vzniká nové stredisko cenných papierov, prípadne centrálny depozitár. Málokto z účastníkov trhu tuší, aké to bude mať dôsledky, koľko vynaloženej energie bude potrebnej na prispôsobenie sa novým podmienkam. Na to, ako to zjednodúši alebo skomplikuje nakladanie s cennými papiermi, sa len nezainteresovane čaká. Aký je význam Burzy cenných papierov v Bratislave? Je zarážajúce, ako sa účastníci trhu medzi sebou bavia na tému našej burzy. Znie to nelichotivo, ale nezachytil som jediné pozitívne vyjadrenie na existenciu tejto inštitúcie a najčastejšie rezonujú názory o jej zbytočnosti. Z vyjadrení cítiť skôr nostalgiu a určitú historickú zotrvačnosť mať v krajine burzu cenných papierov ako jej skutočnú potrebu.

SEVIS od počiatku zohrával aktívnu úlohu pri rozvoji slovenského kapitálového trhu. Po celý ten dlhý čas to neboli len prázdne vyhlásenia, ale aj konkrétne kroky. Vydali sme množstvo emisií cenných papierov. Bola to však veľká snaha s malým efektom. Vo väčšej miere to nedokázal ani silnejší hráč, a to skupina J&T, ktorá prišla v roku 2010 so svojím zámerom umiestniť na trh akcie spoločností TMR a BHP. Pritom k presadeniu zámeru mali k dispozícii všetky prostriedky, kapitál a aj médiá, prostredníctvom ktorých sa myšlienka popularizovala.

Skapal pes a oživiť ho nemá kto. Určite to už nie je o mojej viere. Skôr o neochote míňať energiu na vopred prehratý boj. Každý hľadá ľahšiu cestu nielen my. Je jednoduchšie vytvoriť si vlastný trh, ako sa len spoliehať na nefungujúci systém. Na Slovensku je teraz určite dostatok voľného kapitálu, ale nevybudovali sme si schopnosť hľadať financie cez kapitálový trh, a preto ich touto cestou získavať už asi nebudeme.

Malým pozitívom je aspoň konštatovanie, že obchodníci s cennými papiermi na tomto trhu zostávajú. BRATISLAVA - Jean je môj kamarát z Paríža, ktorého som spoznal v Marseille v roku 1993, keď som vo Francúzsku žil a pracoval. Bratislava má potenciál celoročne hostiť tisícky turistov. Jean, ktorý je historikom, oslavoval minulý rok 65 rokov, a tak sa vybral za priateľmi do Berlína. Cestou sa zastavil na noc v Bratislave. Zavolal mi uprostred týždňa, že býva v hoteli Devín, nech ho prevediem nočnou Bratislavou a spravím mu pekný program. Sme totiž v Bratislave, kde v tento večer na počkanie nenájdeme veľa kultúrnych podujatí. Karaoke klub je len jeden a určite plný. Akákoľvek galéria je už 3 hodiny zavretá, obchody tiež a v polovici reštaurácií vám povedia, že už jedlo nepodávajú.

Jean je milovníkom klasickej hudby, a tak ho asi nebudem pozývať do jedného z bratislavských hudobných klubov, kde hučí house, techno či drum and bass a to tak, že sa môžete len s ťažkosťami porozprávať. Kráčali sme spolu pomaličky mestom a Jeana zaujala Stará tržnica, kde ešte aj pred jedenástou večer svietila Viecha naturálnych vinárov. Jean bol prekvapený, že taká veľká, stará a krásna budova je zatvorená. Preto som mu vysvetlil, že si budovu v roku 2012 „sprivatizovala“ skupinka našincov a odvtedy tam bývajú súkromné eventy, občas pivný či vínny festival a v sobotu malinký farmársky trh. Povedal mi pekný príbeh, ako sa zamiloval do Vásárcsarnoku, tržnice v Budapešti, ktorá sa vzhľadom trošku podobná tej našej. Nevedel celkom pochopiť, prečo je tá maďarská využívaná komplet a nonstop. Vo vieche hrala na klavíri mladučká pianistka Chopinove mazurky. Jean pri známej hudbe a modranskom víne ožil. A tak som ho potešil pútavým príbehom, ako si Bratislavčania dobrovoľne zbúrali PKO aj Istropolis.

Zrušili tak sedem ObkaSS-ov, zbúrali amfiteátre, zlikvidovali 99 percent kinosál, nechali schátrať historickú budovu SND, zrušili kluby spisovateľov, divadelníkov, hudobníkov aj výtvarníkov. Povedal som mu, že keď budú v roku 2024 v Bratislave štyri koncerty svetových hudobných hviezd, tak je to dôvod na národnú hrdosť. Jednoducho sme si akosi nestihli postaviť vyhovujúci priestor, kde by mohli hrať. Pri druhej sedmičke Rizlingu som sa Jeanovi snažil objasniť, prečo sa po 12 vydaných knihách nevenujem literatúre profesne. Ako je možné, že ak niekde poviem, že som spisovateľ, tak na mňa ľudia hľadia so súcitom. Podaktorí na perách s nevypovedanou otázkou, že prečo si tak dobrovoľne ubližujem, keďže viem, že čosi podobné je na Slovensku už 30 rokov (teda okrem pár vysoko komerčných výnimiek) len mizerne plateným koníčkom. Ani som nestihol moju smutno-bôľnu story vypointovať, keď mi do reči vstúpil progresívne zorientovaný čašník s modrými vlasmi. Čašník sa ma sucho spýtal, či budeme platiť keš, alebo kartou a oznámil, že už neberie žiadne objednávky. Bolo po polnoci a prekvapený Jean, ktorý evidentne chytil slinu, nevedel pochopiť, prečo z vinárne vypoklonkovali dvadsať hostí, ktorí by tam radi ešte chvíľku zostali. Potešil som ho historkou, ako ešte nedávno v niektorých bratislavských reštauráciách už o siedmej večer nevarili. Lebo kuchár išiel na vlak a pol hodinu pred záverečnou obsluha blikala svetlami. Neboj sa Jean, utešoval som posmutneného kamaráta, na recepcii jeho hotela... ak by si sem prišiel v lete, nemal by si dojem, ako dnes, že v Bratislave skapal pes. V lete sú v prevádzke terasy, väčšina podnikov je otvorených a v centre je aj dosť zahraničných turistov.

Význam cudzieho slova „tu skapal pes” v Slovníku cudzích slov Slovník skrátil hľadané slovo, pretože nenašiel presný výraz. tuan - oslovenie „pán“ v malajčine; tuba - trúbka, rúra, trubicatuba - trúbka, rúra; sluchovod; vajcovod; trúbka vysokého hlasu, kovový dychový nástroj tubalis, e, tubarius, - trúbkovitý, rúrovitý, trubicovitýtubectomia - tubektómia, odstránenie vajcovodu...

V slovenčine existuje mnoho zaujímavých porekadiel a frazeologizmov, ktoré obohacujú našu reč. Jedným z nich je aj „skapal tu pes“, ktoré sa používa na opis situácie, keď je niekde mŕtva, mŕtva alebo mŕtva atmosféra, či už ide o spoločenské dianie, kultúrny život, alebo ekonomickú situáciu. Porekadlo „skapal tu pes“ v prenesenom význame opisuje stav, kedy je v meste, regióne alebo v určitej oblasti mŕtva atmosféra, chýba život, energia a aktivita. Môže sa týkať nedostatku kultúrnych podujatí, prázdnych ulíc cez víkend, úpadku podnikania, alebo celkovo zlej nálady v spoločnosti.

Príklady použitia a interpretácie ukazujú, že výraz súvisí s kultúrnym a ekonomickým kontextom. Diskusia obyvateľov Pezinka o prázdnych podnikoch cez víkend ilustruje, ako ľudia vnímajú „skapal pes“ vo verejnom priestore. Podobne autor vo svojej návštevnej story o Bratislave opisuje situáciu, kde nie je ľahké nájsť otvorené kultúrne podujatia alebo neskoro večer jedlo v reštauráciách. Naopak, v lete mesto žije viac otvorenými terasami a turistmi, čo demonštruje sezónnu variabilitu vnímania tejto frazy.

V širšom kontexte sa význam frázy často spája so stavom kultúry a kapitálového trhu na Slovensku. Festival Skapal pes fest reprezentuje snahu vytvoriť priestor pre kultúru bez tlaku financií z veľkých sponzorov, čo zodpovedá ideálnemu chápaní „skapal pes“ ako výzvy k prežitiu mimo etablovaných štruktúr. Inak povedané, „skapal pes“ môže symbolizovať stagnáciu aj potenciál pre komunitné iniciatívy, ktoré sa snažia fungovať cez spoluprácu, solidaritu a lokálnu scénu.

Kuriozitou je aj to, že výraz „skapal tu pes“ sa v dnešnom kontexte môže týkať nielen miestnej kultúry, ale aj širšieho hospodárskeho kontextu. Autor vo svojej analýze kapitolárneho trhu zdôrazňuje, že bez aktívnej štátnej podpory a zmysluplných reforiem sa obnova kapitálového trhu nedá dosiahnuť. V tom zmysle „skapal pes“ predstavuje výzvu na premýšľanie o alternatívnych modeloch financovania a participácie verejnosti.

V konečnom dôsledku slovo „skapal pes“ odráža subjektívny obraz reality: niekde sa mŕtva atmosféra zhoršuje, inde sa naopak prebúdza život vďaka komunitnému zápalu a iniciatívam. Jeho význam závisí od konkrétneho kontextu - od kultúrneho diania v Trebišove po mestský život Bratislavy a od pohľadu na kapitálový trh až po jazykové korene a pôvodne francúzske či maďarské vplyvy minoritných historických stôp.

Z pohľadu meta-námetov je možné vnímať „skapal pes“ aj ako terminus technicus pre stav spoločenskej vitality - akékoľvek projektové úsilie, ktoré sa práve nachádza v stave „mŕtva atmosféra, avšak potenciál pre oživenie“ vďaka komunitným iniciatívam alebo politickým a ekonomickým reformám. Festival Skapal pes fest slúži ako praktická ilustrácia možného alternatívneho modelu kultúrneho života, ktorý funguje bez tradičných finančných motorov a zároveň umožňuje participáciu širokého spektra aktérov.

tags: #skapal #pes #vyznam