Kaukazský ovčiak (KO) je impozantné plemeno s bohatou históriou a jedinečnými vlastnosťami. Jeho pôvod siaha až k starovekým psom z Kaukazu, pričom jeho formovanie bolo ovplyvnené nielen prirodzeným výberom, ale aj tradíciami národov žijúcich v tejto oblasti. Pôvodne boli títo psi využívaní na ochranu stád a obydlí pred predátormi a inými hrozbami. Prvá zmienka o veľkých molosoidných psoch použitých v armáde arménskeho cára Tigran II pochádza z 1. storočia pred n. l. Chovateľská práca s plemenom sa začala v ZSSR koncom 20. rokov 20. storočia. Počas selekcie sa kládol dôraz na vlastnosti ako fyzická sila, sebavedomie, nebojácnosť, výborný sluch, dobrý zrak a hustá, nepremokavá srsť. Tieto vlastnosti, spolu s vytrvalosťou, umožňujú využívať kaukazského ovčiaka v rôznych klimatických podmienkach, vrátane tých najnáročnejších.
Celkový vzhľad a proporcie
Kaukazský ovčiak je harmonicky stavaný, veľký a silný pes s masívnou kostrou a mohutným svalstvom. Jeho formát je nepatrne obdĺžnikový. Pohlavný výraz je dobre vyjadrený. Samce sú svalnatejšie než samice, s dobre vyvinutým kohútikom a väčšou hlavou. Sú celkovo masívnejšie a majú kratšie telo ako sučky. Samce s dlhšou srsťou majú výraznú hrivu. Dôležité proporcie: dĺžka tela presahuje výšku v kohútiku o 3-8 %. Dĺžka predných končatín tvorí v priemere 50-52 % výšky v kohútiku. Dĺžka lebky je k dĺžke ňufáka v pomere 3:2.
Povaha a správanie
Správanie kaukazského ovčiaka je vyrovnané, aktívne, sebavedomé, nebojácne a nezávislé. Je oddaný svojmu pánovi, má vynikajúce vlohy pre stráženie a vrodenú nedôveru k cudzím ľuďom. Tieto vlastnosti ho robia ideálnym strážcom, no zároveň vyžadujú zodpovedný prístup majiteľa a dôslednú výchovu.
Štandard plemena
Hlava je veľká a masívna, s širokými lícami; lebka široká a s plytkou čelnou brázdou. Oči primerane veľké, oválne, s tmavohnedými až lieskovohnedými odtieňmi. Uši stredne veľké, trojuholníkového tvaru, prirodzene visiace. Krk strednej dĺžky, silný, s výrazným golierom najmä u samcov. Trup široký a svalnatý; hrudník hlboký a dlhý; chrbát rovný a pevný; chvost vysoko nasadený, väčšinou visí dolu, pri vzrušení môže byť nesený nad líniou chrbta. Predné aj zadné končatiny sú silné a dobre osvalené. Srsť je rovná, hrubá s hustou podsadou; dĺžka krycej srsti a podsady aspoň 5 cm. Farba: povolené sú akékoľvek jednofarebné sfarbenie, strakaté alebo škvrnité varianty; čierna farba je považovaná za chybu. Dlhosrstý typ tvorí hrivu na krku, krátkosrstý typ možno dopĺňať o kefy na ušiach a ďalšie charakteristické znaky.
Oblasť pôvodu kaukazského ovčiaka sa tiahne od bývalého ZSSR až po hranice Iránu a Turecka, pričom sa vyskytuje najmä v oblasti Kaukazu medzi Čiernym a Kaspickým morom. V západnej Európe a Amerike sú KO zatiaľ vzácnejšie; v Arménsku, Azerbajdžane, Dagestane a na severnom Kaukaze sú však veľmi rozšírené. História plemena siaha viac ako 600 rokov dozadu, pričom pôvodne slúžili pastierom na ochranu stád pred vlkmi, medveďmi a inými hrozbami. Oficiálne uznanie plemena Medzinárodnou kynologickou federáciou prišlo v roku 1984.
Historické a súčasné využitie
Historicky boli KO používaní na ochranu stáda a obydlí, pričom dôležitú úlohu zohrávali ich ochranné a teritoriálne inštinkty. V minulosti sa objavili ako vojenskí strážni psi v bývalej NDR a ďalších krajinách východného bloku v polovici 20. storočia. Dnes sa KO využíva na ochranu väčších objektov a ako spoľahlivý strážca a ochranca.
Chov a zdravie
Oficiálny štandard plemena uvádza minimálne výšky a váhy pre dospelé psy: psy min. 68-75 cm v kohútiku, váha minimálne 50 kg; feny min. 64 cm a minimálne 45 kg. KO je považovaný za veľmi odolné a zdravé plemeno, ale ako všetky veľké psy sa občas vyskytujú problémy s kĺbmi, najmä dysplázia bedrových a lakťových kĺbov (DBK a DLK). Pred kúpou šteňaťa je dôležité overiť genetické testy rodičov a ich zdravotný stav. Starostlivosť o srsť je relatívne nenáročná, no vyžaduje pravidelné kefovanie a údržbu srsti, najmä počas pĺznutia. KO potrebuje veľa pohybu a priestor; ideálne je mať veľký a dobre oplotený dvor. Výchova a socializácia sú nevyhnutné, pretože samostatná a dominantná povaha vyžaduje dôsledný a skúsený prístup.
Starostlivosť a výživa
Kaukazský ovčiak je známy svojou postupnou dospievaním a dlhoročným zdravím, s bežným očakávaným vekom 12 a viac rokov. Výživa by mala byť kvalitná a primeraná veku a kondícii psa; odporúča sa kŕmiť dvakrát denne s vyváženou stravou bohatou na živiny. Nie je potrebné preháňať s množstvom jedla vzhľadom na jeho potreby; dôležitejšie je správne zloženie stravy. Pri srsti je potrebné pravidelné česanie, najmä pri pĺznutí, aby sa predišlo rohožiam. Pri starostlivosti o zdravie je vhodné sledovať kĺbove zdravie a poskytovať vhodnú výživu na kĺby.
Praktické rady pre majiteľov
- KAUKAZ je vyspelé, sebavedomé a nezávislé plemeno; vyžaduje skúseného majiteľa a dôsledný výcvik.
- Pred zakúpením šteňaťa overiť chovateľskú stanicu a kvalitu rodičov, zamerať sa na zdravotné testy a socializáciu.
- NA verejných miestach vyžaduje kvalitný vodítko a často aj náhubok vzhľadom na teritoriálnu ostražitosť a ochranný inštinkt.
- Domov by mal mať pevný plot a primeraný priestor na pohyb; KO potrebuje veľa fyzickej a psychickej záťaže.
- Socializácia s ľuďmi a inými predmetmi je nevyhnutná už od šteňaťa; bez nej môže dôjsť k nepriaznivým prejavom správania.
Výchova a tréning
Výchova KO je náročná, no prináša veľkú odmenu. Kľúčom je včasná socializácia a dôsledný výcvik s jasnými pravidlami. Treba posilňovať pozitívne správanie a zároveň udržiavať pevné hranice. Výcvik zameraný na poslušnosť a kontrolu správania je nevyhnutný pre zabránenie agresívnych alebo dominancných tendencií. Nácvik výstavného postoje a chôdze na vodítku pomáha pri príprave na výstavy, ak sa rozhodnete plemeno vystavovať.
Výskyt a geografická distribúcia
Oblasť pôvodu kaukazského ovčiaka siaha od bývalého ZSSR až po hranice Iránu a Turecka, predovšetkým v oblasti Kaukazu medzi Čiernym a Kaspickým morom. V súčasnosti sú KO najrozšírenejšie v Arménsku, Azerbajdžane, Dagestane a na severnom Kaukaze; v západnej Európe a Amerike zostávajú menej bežné.
