Máš psíka a chceš s ním chodiť na hory a zažívať nezabudnuteľné zážitky? Labka, sadni, ľahni, „mŕtvola“, štekaj, plávaj, „lietaj“,.... Jednoducho, uštekaná turistika. Kto som? Havúšik patrí už medzi geriatrických psíkov a gaučových povaľačov. No aj napriek tomu so mnou ešte stále zvládne prebehnúť za pár hodín z Kraviarskeho na Poludňový Grúň. Na konci túry ešte stále kyvká chvostíkom a pobehuje okolo mňa plný energie. Pýtaš sa, ako je to možné?
Super je, že začať turistikovať a užívať si krásy našich hôr môžeš v ktoromkoľvek veku psíka a aj tvojom. Ak nemá psík natrénované, je lepšie pomaly nabaľovať, ako ohroziť jeho aj tvoje zdravie a bezpečnosť. My sme začali pomaličky od šteniatka. Najskôr krátkymi prechádzkami a postupne sme pomaličky predlžovali prechádzky po rovinke až na niekoľko kilometrov. Jednoduchá všeobecná mierka je, koľko mesiačikov šteniatko má, maximálne toľko km by malo prejsť. Vždy je dôležité pozorovať psíka, ako sa správa, koľko má energie, ako vysoko dvíha labky, či sa na teba pozerá a niečo potrebuje, ako dýcha,... Psíky prirodzene nechcú prezradiť, že ich niečo bolí, aby ich ostatné zvieratá nevnímali ako korisť.
Korin štandardne ťahá ako každý husky, či už do kopca, alebo dole kopcom. No keď chce vodu alebo mlsky, tak príde ku mne a poskakuje okolo. Pletie sa mi popod nohy, strašne sa usmieva a krúti chvostíkom. Postupne sa naučil, ako mi povedať, čo potrebuje. Platí, že pomalým tréningom sa po pár mesiacoch obaja dostanete do formy a budete behať po horách ako kamzíky v Tatrách.
Kam a na ako dlho?
Radšej ideš na blink a chceš zažiť neplánované dobrodružstvo na mieste, kde si ešte nikdy nebol? Nepoznáš trasu, nevieš čo ťa na nej čaká, nevieš ako dlho potrvá? Určite to bude super, no tentoraz zváž, či psíka necháš doma oddychovať. Osobne milujem prehrabovanie sa v turistických mapách, kukanie, plánovanie, prezeranie presnej trasy. Najradšej cez mapy.cz, no možností je viac a každý má svoju obľúbenú voľbu. Ak som si trasu prešla sama a poznám ju, viem odhadnúť, či si trasu užije aj môj chlpatý parťák. Sú tam reťaze, rebríky, ťažké a vysoké skalné prechody? Zvažujem a zistím, že toto naozaj nie je pre môjho havúšika. Korin je fyzicky veľmi dobre vybavený, no napríklad rebríkov sa bojí. Netrénovali sme chodenie po nich od šteniatka na cvičisku.
Ideme pozrieť do národného parku? Ako prvé kuknem návštevný poriadok a zisťujem, či má psík do národného parku vstup povolený a za akých podmienok. V Malej Fatre musí byť psík na vôdzke po celý čas. Samozrejme, môže sa chodiť len po turistických chodníkoch. V Národnom parku Nízke Tatry musí mať naviac aj náhubok po celý čas. Nezabúdaj prosím, že na turistike môžeš stretnúť veľa ľudí aj zvierat. Preto by si mal mať psíka vždy na očiach a pod kontrolou. Základné povely by mal psík pravdaže ovládať. Jedným z najdôležitejších je „ku mne“, resp. „k nohe“.
Vieš ako dlho budeš so psíkom na turistike? Pár hodín, pol dňa, celý deň, viacdňová túra s prespávačkou? Na všetky možnosti sa dá pripraviť a užijete si výlet obaja.
Čo balím na kratší výlet?
Či už ideme na pár hodín, alebo celý deň, vždy beriem môj najobľúbenejší malý 24-litrový ruksačik Sirrius od Osprey. Ruksak má bedrový pás a výstuhu na chrbát, čo je pre mňa super. V bedrových kapsičkách „žijú“ trvalo vrecká na hovienka, zápalky, višňový Carmex a maličký nožík. Balím niečo pod zub pre mňa, dostatočne veľa mlsiek pre havúšika (v prípade dobrôt resp. žrádla je vždy lepší variant viac ako nemať dostatok), občas slúžia ako odmena, občas ako motivácia. Ďalej skladaciu misku na vodu a pravdaže dostatočne veľa vody pre nás oboch. Viem doplniť vodu na trase, napije sa psík z potoka alebo studničky? Nájdem ešte sneh vo vyšších polohách? Aké budú teploty počas dňa? Všetky parametre mi ovplyvnia rozhodnutie, koľko vody budem brať.
Korin, keď vidí postroj, hneď vie, že sa ide na výlet a teší sa. Poskakuje, pobehuje, otravuje, krúti chvostom. Aj napriek tomu, že má čip, navliekam mu cez hlavu obojok s malou schránkou, v ktorej je moja adresa a telefónne číslo. Aj psík môže mať svalovicu ako ty. Nasadím slušivú žltú neónovú vestu a na ňu postroj. Balím dlhú vôdzku, ktorú si viem pripnúť na bedrový pás ruksaku (nepoužívam úväz na canicross). Ruky mám tak vždy voľné.
Ideme na prespávačku?
Prespanie v prírode pre mňa znamená, že spíme v stane. Preto beriem veľký batoh od Osprey. Prešla som s ním GR20 aj NT a nemôžem si ho vynachváliť. Havúšik vtedy ostal pravdaže doma oddychovať. Keďže som veľký bojko, nikdy nespávam len tak pod holým nebom, stan je pre mňa „must“. Korin by zas chcel spávať len vonku, kde má kopec nových pachov a všetko je zaujímavé. Trošku vždy zabojujeme, ale nakoniec ho dotlačím ku mne do stanu. Keďže má Korin mega kožuch, nepotrebuje vlastnú karimatku a spacák. Keď už, karimatku obsadí moju a ja spím nohami na zemi a telom na karimatke. Chápem však, že ostatné plemená nemusia byť takto od prírody vybavené hustým kožuchom. Preto odporúčam karimatku alebo podložku psíkovi zobrať. Pre fajnšmekrov je na trhu aj kopec možností spacákov pre psíky. Niektoré sa dajú pripnúť k tvojmu, čo je super a počas chladnejšej noci sa viete navzájom zahriať, naprdieť si spolu.
Čo sa krmiva týka, beriem štandardnú dennú dávku granúl, plus 20 % naviac. Predsa len, na turistike aj ty viac zješ a psík to má rovnako. Popri tom, samozrejme, cez deň dostáva mlsky. Sibírsky husky vypije za deň veľa a na turistike počas jari a jesene ešte viac.
Po turistike
Po turistike nechaj psíkovi dostatočný oddych v závislosti od dĺžky, náročnosti túry a veku psíka. Aj on môže mať svalovicu ako ty. Pre lepšiu regeneráciu je dobré dať ku štandardnej dávke aj niečo naviac. Spoločný pohyb a zážitky vás spoja a vybudujú puto na celý život. Užite si pohyb v prírode obaja a hlavne bezpečne a ohľaduplne.
Polemika o tom, či psíky patria, alebo nepatria do chránených územiach a národných parkov môže byť naozaj vášnivá a plná argumentov oboch strán. Každá skupina bude mať svoje pre a proti, no tak či onak, novela Zákona o ochrane prírody a krajiny povolila vstup psíkom do národných parkov za podmienky, že sú na vôdzke. A preto dnes stretnúť psa na túre v chránenom území 4. a 5. stupňa ochrany, nie je žiadna výnimka.
So psom na turistiku - kynológ radí! | Teleráno
Začnime tým na čo pri túre so psom nezabudnúť
Samozrejme, pri výletoch so psom musíte zvážiť vhodnosť terénu a náročnosť trasy. Nám sa zatiaľ vždy potvrdilo, že nás jazvečík Hugo toho zvládne oveľa viac, ako od neho očakávame. Na túrach nabehá dvakrát toľko kilometrov, ako my prejdeme. Prekoná kamenisté a skalnaté úseky bez strachu (s jeho nízkym podvozkom má veľmi dobrú stabilitu) a stále sa tvári, že má ešte dostatok síl na ďalšie. Napriek tomu, horská turistika nie je vhodná pre každého psa a tak ako človek, aj každý pes je iný a majiteľ vie najlepšie odhadnúť, čo zvládne. Hugo je na turistike ako doma a pohyb v prírode, v lesoch, na lúkach, kopcoch a pri jazerách si užíva, preto ho po starostlivom zvážení vhodnosti túry berieme všade, kde sa dá. Predtým, ako sa vydáte na túru nezabudnite na dostatok tekutín, tak ako pre seba, aj pre svojho psíka. V chránených územiach je potrebné dbať na to, aby pes neplašil zver, alebo nevystrašil okoloidúcich turistov.
Tipy na túry so psom
Baranec a túry v Západných Tatrách
Nenáročnou a predsa krásnou túrou môže byť napríklad Baranec v Západných Tatrách. Výstupová trasa začína buď zo Žiarskej chaty, alebo vedie cez Holý Vrch. Vybrali sme si okruh cez Holý Vrch a návrat cez Žiarsku chatu, odkiaľ sa v lete môžete po asfaltovej ceste spustiť k parkovisku týmito kolobežkami. Skrátite tak čas návratu aspoň o polhodinu. V Západných Tatrách nájdete aj ďalšie, ktoré by mohli psíky bez problémov zvládnuť. Napríklad Baníkov, Volovec, či Bystrá. Kam sa so psom určite nevyberte, je Ostrý Roháč. Vrchol končí exponovaným terénom, ktorý sa prechádza pomocou reťazí.
Prosiecka a Kvačianska dolina
Okruh Prosieckou a Kvačianskou dolinou je veľmi nenáročný okruh, ktorý začína buď v Prosieku, alebo Kvačanoch a čaká vás rozprávkovo nádherná prirodzená scenéria počas približne 16 km trasy. My sme vyrazili z Prosieku a napriek tomu, že to bolo v období, kedy Tatry hlásili najväčšie rekordy v návštevnosti turistov, dolinou sme išli úplne sami aj za pekného víkendového dňa. Niekde v strede sa nachádza najvyšší vodopád na okruhu s výškou približne 15 metrov. Na konci doliny sa nachádzajú 3 rebríky, takže menšie plemená v pohode prenesiete. Následne sa prechádza lúkami, tzv. plošinou Svorad, ktorá vás dovedie až do obce Borové a za ňou už vstupujete do Kvačianskej doliny. Trasa tu vedie cez Mlyny Oblazy, na ktorých boli postavené mlyny a píla, ktoré sú dodnes udržiavané a funkčné. Počas prechodu Kvačianskou dolinou máte niekoľko výhľadok s nádhernými prírodnými scenériami. Túra vyústi v Kvačanoch a ak máte auto v Prosieku, čaká vás ešte 6 km prechádzka, s nádhernými výhľadmi na Liptovskú Maru, späť do dediny.
Tip na ubytovanie: Chata Kvačany je štýlová chata pre 12 osôb v Kvačanoch v nádhernom prírodnom prostredí. Drevená chata je vybavená krbom na drevo, veľkou záhradou s terasou. A počas celého pobytu môžete bezplatne využívať bazény a sauny vo Wellness Hoteli Chopok**** v Demänovskej doline.
Malá Fatra
Nádherná príroda Malej Fatry a okolie Terchovej je jedno z našich najobľúbenejších. Samozrejme, keď máme so sebou psíka, neprechádzame Jánošíkové diery, ani nejdeme na náš milovaný Veľký Rozsutec, ale vyberáme pre psov jednoducho dostupné kopce ako Veľký a Malý Kriváň, Chleb, či Stoh. Turistické trasy po hrebeňoch Malej Fatry ponúkajú nezabudnuteľné zážitky a váš pes sa bude tešiť z prítomnosti v prírode.
Typ na ubytovanie: Hotel Rozsutec*** je jeden z najlepších wellness hotelov v Malej Fatre a jeho veľkou výhodou pri potulkách so psíkom je, že vás s ním bez problémov ubytujú. Nachádza sa 3 km od obce Terchová a ponúka krásny výhľad na hrebeň Malej Fatry, Malý a Veľký Rozsutec.
Vysoké Tatry
Bílikova chata, Rainerova útulňa, Zamkovského a aj Téryho chata. Túto trasu zvládne aktívny pes, zvyknutý na pohyb, bez najmenších problémov. Dostanete sa sem zo Starého Smokovca cez Hrebienok, alebo Tatranskú Lomnicu. Túru je možné absolvovať celoročne, v zime je ale výstup kvôli snehu a ľadu náročnejší. Po ceste budete prechádzať popri krásnych Studenovodských vodopádoch, ktoré sú vyústením Studeného potoka. Trochu náročnejšou túrou, ktorá vás ale na konci odmení jedným z najkrajších výhľadov v Tatrách, je Kôprovský štít. Celá trasa z Popradského plesa má približne 20 km, takže si najprv svojho psíka preverte na kratších trasách.
Vysoké Tatry samozrejme ponúkajú mnohé ďalšie možnosti, vždy si však vopred overte exponovanosť terénu, aby vás neprekvapili umelé stupačky a reťaze, kde by ste trápili nie len seba a svojho psa, ale aj zdržiavali ostatných turistov.
Typ na ubytovanie: Hotel Fis*** je ideálnou voľbou na ubytovanie pokiaľ sa nachádzate vo Vysokých Tatrách so psíkom. Prečítajte si aj našu recenziu z pobytu v Hoteli Fis.
Nízke Tatry
Nízke Tatry sú pre túry so psom ideálnym miestom a vydať sa môžete skoro na všetky ich kopce. Chopok, Ďumbier, Poľana. Na potulkách za vrchmi Nízkych Tatier zažijete úžasné túry s dokonalými výhľadmi. Trúfnuť si môžete aj na hrebeňovku, trasa vedie z Donovalov po Telgárt a je dlhá približne 100 kilometrov.
K najkrajším skalným útvarom na Slovensku jednoznačne patrí Ohnište v Nízkych Tatrách. Vedie sem niekoľko trás, tá najkratšia začína v Malužinej. Po ceste si vychutnáte panenskú prírodu a na konci vás čaká skalné okno v pozadí s Chopkom a Ďumbierom.
Tip na ubytovanie: Hotel Srdiečko*** na južnej strane Chopku je dobrým východiskovým bodom na túry po juhozápadnej strane Nízkych Tatier.
Slovenský raj
Ísť so psíkom do Slovenského raja sa môže zdať na prvé počutie trošku nepraktické. Malé plemená viete cez rebríky preniesť v špeciálnych prenosných taškách a tie väčšie majú zase na výber veľa trás, kde nie sú rebríky, ani umelé pomôcky, ktoré by psík mal prejsť po svojich. Ideálnym výberom je prechod cez Dedinky na Malé a Veľké Zajfy až po Gerevy.
Tip na ubytovanie: Apartmán Mlynky*** sa nachádzajú v krásnom a tichom horskom prostredí rovnomennej obce Mlynky. Toto územie sa nachádza v tichej časti Slovenského raja.
Okolie Bratislavy
Ak by ste mali chuť na túru v okolí Bratislavy, Vysoká s nadmorskou výškou 754 m n.m. je jedna z najlepších volieb. Je to najnavštevovanejší vrch Malých Karpát a vyznačuje sa krásnymi panoramatickými výhľadmi na Karpaty, Podunajskú pahorkatinu, ale aj na vzdialené kopce Považský Inovec a Tríbeč. Najlepšia trasa na Vysokú vedie z Kuchyne.
Tip na ubytovanie: Hotel Devín**** priamo v centre Bratislavy vás ubytuje aj s vaším psíkom.
Malé Karpaty zo Smoleníc alebo Bukovej
Keďže Eli 2 nemám od šteniatka, jej kondíciu som začala objavovať postupne a pomaly. Odštartovali sme na mieste, ktoré máme najbližšie a je nenáročné. Náš obľúbený východiskový bod je dedinka Smolenice. Zaparkovali sme rovno pri kostolíku. Tu sa môžeš vydať dvomi trasami. Ja rada pokračujem smerom k zámku. Hrad obklopuje nádherné prostredie a rozľahlá lúka. Povinnú foto zastávku nikdy nevynecháme. Občas ju troška aj okoreníme. Tu nižšie ešte s Elizabeth 1.
Na najvyšší vrch Malých Karpát pokračujeme po značkách a vo vhodnej obuvi (neboj nechodím do lesa v converse teniskách, ) cestou ktorá sa vnára do bukového lesa. Záruby sa nachádzajú vo výške 768 m n. m. Je to síce menej náročná túra, no jemný stupáčik do kopca ťa čaká aj tu.
Eli odporúča aj trasu z dedinky Buková. Zaparkovať môžeš pri vodnej nádrži, odkiaľ sa úzkym chodníčkom po žltej značke dostaneš až k lesu. Tu nastáva výmena farieb. Ďalej pokračujeme po červenej - Štefánikovej magistrále. Túra sa tiež radí medzi menej náročné, no, len čo začne stúpanie, tvoju kondíciu preverí aj tento 555 m n. m. vysoký “kopček“ a náš cieľ, Ostrý kameň. Eli má pohon 4×4, takže s prehľadom cupitala vedľa nás. Mimochodom tieto trasy sa dajú spojiť. Z Ostrého kameňa môžeš pokračovať za mňa najkrajšou cestou cez Karpaty - na Záruby až do Smoleníc.
Kam so psom v Tatrách (Nízke + Vysoké)
Západné Tatry Tu súhlasíme s Hugom. Západné Tatry sa mimoriadne páčili aj nám. Dobrým východiskovým bodom je Račková dolina. Spomeniem napríklad túru na kopec Bystrá. Je najvyšším kopcom Západných Tatier s výškou 2 248 m n. m. Po ceste hore sme stretli menej ako desať ľudí, a to v strede sezóny cez víkend. Nádherné Bystré plesá sme si dokonca užívali osamote. Z kopca je výhľad napríklad na poľskú stranu Tatier, Bystrú dolinu, Pyšné sedlo, Blyšť a do Gáborovej doliny.
Chata pri Zelenom plese
Mimoriadne obľúbená túra na Brnčalku, preto treba rátať s tým, že tu cestou stretneš aj viac ľudí. My sme zvolili najjednoduchší a nenáročný prístup cez dolinu Bielej vody. Aj, keď som miestami mala pocit, že každý slovo nenáročný vnímame po svojom. Na túre nás sprevádzala aj naša psia kamoška Luna (na foto nižšie). Po výstupe si na chate za odmenu pochutnaj na niečom sladkom. Všetky štyri odporúčame - varia tam veľmi dobre. No nielen miestnu kuchyňu sme si okamžite zamilovali. Výhľad na vrcholky Belianskych Tatier a scenériu okolia chaty je očarujúci.
Hurá so psom na Ďumbier
Vyrážali sme z Demänovskej doliny. Túra patrí medzi stredne náročné, preto si zbaľ poriadnu desiatu. Táto trasa sa mi veľmi páčila, keďže po ceste sme natrafili na miesta plné húb. V závere však poriadne preverila našu kondičku. No vidieť najvyšší vrchol Nízkych Tatier - 2 043 m n. m. je pastva pre oči. Suma sumárom videli sme kopec Ďumbier a jednu “Dumb“ turistku (mňa) ktorá na túto túru vyrazila v nerozchodených topánkach. Eli 1 si pochvaľovala tiež a nasledujúci deň dobíjala baterky, kým my sme sa kúpali v Tatralandii.
Veľký Kriváň so psom
Tu sme troška podvádzali. Nerobíme to často, ale, keď si v časovej tiesni a chceš vidieť, čo najviac je “dogfriendly“ lanovka naozaj spása. Turistická trasa na najvyšší vrch Malej Fatry sa taktiež považuje za náročnú trasu s veľkým výškovým rozdielom. A aj z toho dôvodu sme si ju zjednodušili kabínovou lanovkou Vrátna - Chleb. Vyviezla nás až k Snilovskému sedlu. Odtiaľ sme pokračovali turistickým chodníkom s červenou turistickou značkou až na vrchol. Trvalo nám to približne 40 minút. Z vrcholu sa môžeš vrátiť po tej istej trase alebo po červenej turistickej značke do sedla Bublen a následne po žltej značke cez Chrapáky po modrej do sedla za Kraviarskym a nakoniec späť do Vrátnej po zelenej turistickej značke. Dĺžka tejto trasy je 11 km a považuje sa za náročnú trasu.
Zrúcaniny hradov
Gýmeš, Pajštún, Dobrá voda či Čachtický hrad. Zrúcaniny hradov zvyčajne bývajú “dogfriendly“ a môžeš ich bez obáv navštíviť aj s chlpáčom. Na Slovensku sa ich nachádza nespočetne v každom okrese. My sme navštívili všetky hore spomenuté a aj mnohé ďalšie. Výstup na Gýmeš ( na foto nižšie) trval najdlhšie, ale nebol náročný. Aj nasledujúce hrady sú zoradené podľa dĺžky výstupu.
Naše tipy a postrehy na záver
Dobiť baterky
Aj keď sa naši štvornohí parťáci zdajú byť nezničiteľní, treba im dopriať aj zaslúžený oddych. Preto my na našich pobytoch preferujeme len jednu celodennú náročnejšiu turistiku. Náš kamzík tiež potrebuje dostatočný čas na odpočinok a regeneráciu. Nasledujúce dni ju nechcem až príliš zaťažovať - samozrejme to záleží aj od počasia.
Nespoliehaj sa na rady miestnych
Nemyslím to v zlom. Len väčšina z nich má inú časomieru na dĺžky túr, ktoré už dôverne poznajú. Dvojhodinová odporúčaná nenáročná prechádzka sa pre nás stala 5 hodinovým neplánovaným výletom. Áno je možné, že naša kondička bola v ten deň žalostná, ale značky hovorili v náš prospech. S tým súvisí aj ďalší tip.
Trasú si dopredu prever alebo offline mapy tvoj najlepší priateľ
Banalita uznávam. A aj tak si často krát trieskam hlavu. Veľa krát dám ruku do ohňa za môjho mobilného operátora. No dôkladným včasným plánovaním by som predišla viacerým situáciám. Nie som ten typ čo, potrebuje mať plán od A do Z dopredu. Rada si nechávam otvorené dvierka na neplánované dobrodružstvo. No na našom poslednom výlete nás kompletne zradila technika. Preto do budúcna budem pripravená aj na to, že signál nechytím vôbec.
Pozor na packy
Sú túry, ktorým predchádzajú niekoľko kilometrové asfaltové cesty. Týmto sa do budúcna tiež vyhneme. Nie sú vhodné pre labky našich štvornohých miláčikov. V lete už vôbec nie. Eli preferuje horské chodníčky. (Tu sme troška závideli Hugovi, že sa zmestí do ruksaku.) - ruksak pre dogu sme veru nezbalili. Tiež máme zbalený špeciálny prípravok na packy. Pri objavovaní a oňuchávaní všetkého možného dostanú vždy zabrať.
Za všetky naše spoločné výlety s Eli 1 a aj Eli 2 som veľmi vďačná. Musím povedať, že vďaka nim sa mi udialo nespočetné množstvo situácií, zážitkov a interakcií, na ktoré často spomínam. Ak aj ty máš štvornohého miláčika ako parťáka do pohody, aj nepohody a rozmýšľaš či ho vziať so sebou - neváhaj. Hlavne sa sústreď na to, ako to ide a nie na zbytočné limity. Ako vidíš na túre môžeš stretnúť aj nášho koníka. :)
