Labradorský retríver je jedno z najpopulárnejších plemien na svete, známe svojou láskavou povahou, inteligenciou a nevyčerpateľnou energiou. Labradorský retríver má hlboké korene na kanadskom ostrove Newfoundland, kde miestni rybári využívali psov na pomoc pri love rýb. Tento predchodca labradora, nazývaný St. John's Dog, bol stredne veľký, silný a mal hustú nepremokavú srsť. Na začiatku 19. storočia si anglickí aristokrati všimli úžasné pracovné vlastnosti týchto psov. Vojvoda z Malmesbury, gróf z Home a vojvoda z Buccleuchu začali dovážať St. John's Dogs do Anglicka. Prvé Labradory boli takmer výlučne čierne. Prvý čokoládový labrador bol zaznamenaný v roku 1864, ale táto farba sa stala populárnou až v 20. storočí. V priebehu 20. storočia sa objavili aj žlté labradory.
Labradorský retríver je dokonale vyvážená kombinácia priateľskosti, inteligencie a pracovného nadšenia. Je to pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje ľudí a je vždy pripravený spolupracovať. Labrador je známy svojou bezhraničnou láskou k ľuďom. Nielenže sa skvele hodí do rodiny, ale je aj prirodzene priateľský k deťom, cudzím ľuďom a iným zvieratám. Labrador sa pravidelne umiestňuje v TOP 10 najinteligentnejších psích plemien. Jeho schopnosť pochopiť nové povely je výnimočná - často mu stačí 5 - 10 opakovaní, aby si osvojil nový trik či úlohu. Labrador je plný energie - hoci miluje oddych pri svojich ľuďoch, potrebuje pravidelnú fyzickú aj mentálnu stimuláciu. Obľubuje hry ako aportovanie, plávanie a hľadanie predmetov. Labrador je veľmi citovo naviazaný na svojich ľudí. Ak je dlhodobo sám alebo nemá dostatok pozornosti, môže trpieť separačnou úzkosťou. Ak hľadáte psa na ochranu majetku, labrador nebude tou správnou voľbou.
Vzhľad, veľkosť, srsť a druhy
Labradorský retríver je stredne veľké plemeno psa. Postava labradora pôsobí mohutným dojmom. Dôvodom je relatívne široký trup a osvalenie, ktorým plemeno disponuje. Labrador má veľmi kompaktné - symetrické telo. Predné i zadné končatiny sú svalnaté a pre psa predstavujú hlavný zdroj sily. Hrudník je hlboký a široký. Výška labradora v kohútiku u samcov dosahuje 56 až 58 cm, sučky sú spravidla nižšie 54 - 56 cm. Na širokej hlave sú visiace uši. Na opačnej strane tela je hrubý chvost, ktorý sa ku svojmu koncu zužuje.
Labrador má krátku a hustú srsť, ktorá veľmi dobre odoláva vlhkosti i vode. Zároveň hustá podsada funguje ako skvelá izolácia a labrador tak nemá problém so znášaním nízkych teplôt a nevadí mu ani celoročný pobyt vonku. Štandardom sú prípustné len niektoré farby srsti. Typický je čierny labrador, čokoládovo hnedý labrador alebo labradorský retriever žltej farby. Oficiálne neexistuje žiadny iný druh labradorského retrievera. V rámci plemena je prípustný len krátkosrstý labrador s vyššie uvedenými farbami srsti. Interne sa rozlišuje len medzi, tzv. show retriever - anglický labrador určený pre výstavy a tzv. field bred - americký labrador na pracovné účely. Ani labradoodle nie je samostatným druhom tohto plemena. Ide o kríženca pudla a labradorského retrívera.
Čokoládový labrador, takisto ako čierny a žltý labrador, nie je iný druh labradora, sú to iba rôzne sfarbenia toho istého psa. Môže sa stať, že sa jednej fenke narodia šteniatka všetkých troch farieb. Labradory boli pôvodne pravdepodobne čierne a neskôr sa objavili aj ďalšie sfarbenia. Väčšina labradorov, ktorí sa dnes narodia, sú čierne, menej je ich žltých a ešte o trochu menej hnedých. Nanešťastie, štúdie ukázali, že vo všeobecnosti sa čokoládové retrívery dožívajú trochu nižšieho veku ako ostatné labradorské retrívery.
Žltý labrador je jedným z troch farebných variácií labradorského retrívera a môže sa niekedy mylne nazývať zlatý labrador. V skutočnosti je ale zlatý labrador iné plemeno, nie čistokrvné, ale zmes labradorského retrívera so zlatým retríverom, dvoch asi najobľúbenejších plemien na svete. Zlatý labrador má vlastnosti od oboch plemien: je priateľský, plný energie, inteligentný, ľahko sa trénuje a je oddaný svojej rodine. Potrebuje veľa pohybu a mentálnej stimulácie a zbožňuje vodu a aportovanie. Po oboch rodičoch zdedil visiace uši, hlboké hnedé oči, silnú stavbu tela a miernu, láskavú povahu a lásku k práci.
Povaha a správanie
Labradorskému retríverovi sa v mladom veku ochorenia relatívne vyhýbajú a môže sa pochváliť dobrým zdravím. Dokáže byť poctivým pracovným psom a súčasne príkladným rodinným spoločníkom k deťom. V každom prípade je to spoločenský a priateľský pes s vysokou dávkou inteligencie a lojality. Je aktívny a hravý, pričom sa dokáže hodiny zabávať i rutinnou zábavou pri aportovaní. Predovšetkým mladé psy sú známe svojou vynaliezavosťou a hyperaktivitou, ktorá časom ustupuje. Plemeno má veľmi dobre vyvinutý zmysel pre empatiu. Preto sa psy snažia ľudom vyhovieť a porozumieť. Je len málo plemien, ktoré sú k deťom, psom, mačkám a cudzím ľuďom také priateľské. U labradora sa nemusíte obávať nerozvážnych reakcií či agresívneho správania. Je učenlivý a nemá problém naučiť sa základné povely i pokročilé triky.
Labradorský retríver sa vyznačuje výraznou filantropiou a výraznou poslušnosťou ako žiadne iné plemeno. Táto vrodená „vôľa potešiť“, túžba potešiť svojho pána, z neho robí príjemného spoločníka, ktorý sa vyznačuje veľkou ochotou k spolupráci a prispôsobivosti. Labradorský retríver sa môže ľahko vziať kamkoľvek a je všade vítaným hosťom. Vždy pri stretnutí s cudzími ľuďmi priateľsky vrtí chvostom. Priateľský, otvorený štvornohý priateľ je zvedavý a najlepšie je mu v spoločnosti. Bázeň, strach alebo neistota sú labradorovi rovnako neznáme ako agresívna ostrosť. Labrador miluje svojich ľudí, hlavne deti. Radi sú v spoločnosti a neradi zostávajú dlho sami. Retríveri sú chovateľmi charakterizovaní svojou priateľskou a vyváženou povahou. Ich kľudná povaha a neochvejná prívetivosť významne prispievajú k harmónii v rodine.
Energia a potreba pohybu
Keďže boli labradory pôvodne vyšľachtené na prácu pri rybárčení a na lov vodnej zveri, potrebujú veľa pohybu, aby si vybili energiu - jednu až dve hodiny za deň. Ak ho nedostanú, budú hyperaktívne alebo deštruktívne - môže sa stať, že začnú štekať a žuť veci. Pozor ale najmä pri šteniatkach - labradory sú „workoholici“ a budú pracovať až do vyčerpania, takže ich zastavte a zoberte domov, keď už vidíte, že mali dosť. Najradšej zo všetkých športov majú aportovanie a plávanie, ale budú vás vďačne nasledovať aj pri prechádzkach, turistike alebo pri behu. Nezabudnite, že je to nielen atletický, ale aj inteligentný pes, ktorý si potrebuje pravidelne cibriť myseľ. Skúste sa s ním hrať rôzne hry alebo mu dať niektoré z našich hlavolamov.
Výchova a výcvik
Výchova a tréning labradora ani náhodou nepatria k hlavolamom. Labradorský retríver je veľmi prispôsobivý, inteligentný a učenie ho veľmi baví. Zvlášť naňho funguje jednoduchý princíp odmeňovania. S pamlskami to však netreba preháňať, aby pes nenadobudol pocit, že ide len o ďalší čas kŕmenia. Na nové povely pes spravidla reaguje veľmi ochotne, no vyhnite sa trestom. O jeho schopnosti učiť sa novým veciam vypovedá aj jeho účel. Čím lepšie si vášho labradora vycvičíte, tým viac aktivít s ním môžete v budúcnosti realizovať. V puberte majú labradory tendenciu k útekom a o to dôležitejšie je naučiť psa disciplíne. Je to energický pes a pracant, vyžaduje si pohyb a zamestnanie tela i zmyslov. Má rád hry a rád veci prenáša, majte preňho k dispozícii psie hračky. Obľubujú napríklad rôzne aportovacie hry, skúsiť môžete tréning poslušnosti alebo si choďte so psom zabehať či zabicyklovať.
Sú inteligentné, prispôsobivé, radi sa učia a chcú svojho pána potešiť, čo robí tréning jednoduchším, najmä ak z neho spravíte hru a odmeníte ich za dobre vykonanú prácu. Nespoliehajte sa však na ich miernu povahu a nezanedbajte ich tréning, pretože sú to pomerne veľké psy a majú veľa energie.
Dobré správanie a poslušnosť treba začať pestovať skoro. Výcvikový program psa sa musí začať čo najskôr, pretože v mladom veku má vynikajúcu schopnosť učiť sa. Keď si šteňa privediete domov, s najväčšou pravdepodobnosťou nebude vycvičené na život v domácnosti, takže v prvých týždňoch môže dochádzať k nehodám. Ak na šteňa nemôžete dohliadať, dajte ho do jeho klietky. Dodržiavajte pravidelné časy kŕmenia. Nikdy netrestajte ani nekarhajte šteňa, ktoré malo „nehodu“. Nečakajte, kým vám dá šteňa signál, že chce ísť von. Väčšina šteniat sa nenaučí signalizovať svoju potrebu, až kým sa najprv nenaučia v dome „zadržiavať“. Šteňa berte von často, po každom jedle a spánku, pred spaním a ihneď, keď ráno vstanete, aby si na túto rutinu zvyklo. Ak spozorujete, že sa šteňa otáča dookola alebo oňucháva podlahu vo vnútri, je to signál toho, že potrebuje niečo urobiť. V prípade „nehody“ šteňaťu nenadávajte, ale miesto vydezinfikuje, aby ste odstránili jeho pach.
Pes je svorkové zviera a potrebuje autoritu. Od samého začiatku bude potrebovať jedinú osobu, ktorá môže byť jeho učiteľom. Nekričte, keď voláte na svoje šteňa. Je citlivé na kolísanie vášho hlasu a veľmi dobre bude rozumieť rôznym tónom, napríklad krátkemu a ostrému pre príkazy, šťastnému pre pochvalu a tvrdému pre pokarhanie. Použite odmenu (maškrtu), ktorú podržte nad nosom šteňaťa. Pomaly ju posúvajte nahor a dozadu ponad hlavu šteňaťa. Keď bude šteňa sledovať hlavou potravu, sadne si. Hneď ako si váš maznáčik sadne, povedzte „dobrý“ a dajte mu odmenu. Aby sa vaše šteňa naučilo spojiť si odmenu so sadnutím, bude to treba veľakrát opakovať. Začnite s 3 krátkymi tréningami trvajúcimi len 5 minút denne. Keď už ste naučili svojho psa sedieť, môžete ho začať učiť príkaz „ľahni“. Dajte ho najprv sadnúť a potom mu povedzte, aby si ľahol. Odmenu presuňte pred jeho predné laby a zároveň ju posúvajte preč, pričom hovorte „ľahni“.
Pre kľudné a bezproblémové spoločné spolužitie v prírode a v spoločnosti sa Váš pes samozrejme riadi Vašimi pokynmi a príkazmi. To platí ako pre labradora, tak i pre nemeckého ovčiaka. Správny tréning je základným kameňom spoločného života človeka a psa. Obvykle však je labrador prirodzene poslušný. Je dôležité, aby ste viedli výcvik citlivo, ale dôsledne a láskyplne. Váš pes bude pravdepodobne reagovať pozitívne na podporu, ako je chvála alebo dokonca maškrty, a nepomôže nadmerná tvrdosť alebo dokonca krutosť. V každom prípade sa začiatočníkom odporúča navštíviť psiu školu, v ktorej pes vykonáva najdôležitejšie príkazy, ale tiež človek sa naučí, ako ovládať svojho psa. V zásade platí, že čím lepšie je Váš pes vycvičený, tým viac s ním môžete robiť, či už ide o jazdu na bicykli, návštevu priateľov na záhrade alebo dovolenku spolončne na psej pláži.
Labrador Retriever | Essential Training Skills Episode 2
Socializácia
Labradory zbožňujú mať okolo seba kopu ľudí, ktorí im robia spoločnosť a užívajú si vzrušený rozruch a hru, ktorá prichádza s deťmi, a to aj malými. Ak sú vaše deti veľmi malé, musíte však dať pozor na to, aby ich pes náhodou nechtiac nezvalil a aby deti vedeli, ako sa k nemu majú správať.
Šteniatko sa stáva súčasťou vašej rodiny. Rada na úvod: ak je šteniatko ospalé, nebuď ho. Pes potrebuje výcvik. Buďte trpezlivý, cvik opakujte iba niekoľkokrát, ale viac krát denne. Komunikácia s pejskom musí byť s veľkými rozdielmi intonácie v hlase a alebojte sa robiť šaškárny. Ak pejsek urobí niečo správne, vesele vyšším hlasom ho chváľte, napríklad „No ty si pašák!“. Šteniatko nikdy netrestajte!!! Použite iba dôrazne hlbším hlasom vyslovte FUJ a túto hlasovú intonáciu používajte výhradne pri kárani. Mali by ste mať dva typy zákazov: FUJ, ktorý je absolútny, a NE prípadne NESMÍŠ, ktorým zakazujete niečo, čo pejsek normálne môže, ale v daný okamih je to nežiaduce správanie. Napríklad: Pejsek sa chystá dať si nejakú dobrotu z chodníka, použite príkaz FUJ. V lete môže psík oschnúť sám, keď je chladnejšie, je lepšie psíka dôkladne vysušiť ručníkom. Ak sa psík vyválí v nejakej žumpe, umyte ho dôkladne psím šampónom. Šteniatku dávajte hračky určené pre psy a kúpené v špecializovaných predajniach pre psy. Až nebudete vedieť ako ďalej, tak pokojne zavolajte do našej chovateľskej stanice alebo napíšte. Radi vám na všetko odpovieme. Dúfame, že budete mať radosť zo svojho labradora tak, ako my sa tešíme z našich.
Šteniatko berte von často, po každom jedle a spánku, pred spaním a ihneď, keď ráno vstanete, aby si na túto rutinu zvyklo. Väčšina šteniat sa nenaučí signalizovať svoju potrebu, až kým sa najprv nenaučia v dome „zadržiavať“. Netrestajte ho, ani mu nemáchajte čenich v lúžičke, keď sa mu podarí malá nehoda na podlahe. Ono za to nemôže, vy áno, pretože ste neboli dostatočne rýchli. Keď budete šteniatko sledovať, ľahko zistíte, kedy si bude chcieť uľaviť. Zachádzajte sa šteniatkom ako s batoľaťom.
Vek do 8 týždňov: Šteniatko by sa nemalo pohybovať viac ako 10 minút na vodítku po vašom boku /5 minút tam a 5 minút späť/. Naučte ho, že vodítko znamená zábavu, hurá ide sa von. Na vodítku s ním dojdite k miestu, kde je možné ho vypustiť a dajte mu povel „voľno“. Dajte pozor, aby si šteniatko mladšie ako 12 mesiacov nehralo divoko so staršími psami. Mohlo by to viesť napríklad k poškodeniu kolenných väzov.
Cvičiť sa snažte pred každým krmením. Buďte trpezlivý, cvik opakujte iba niekoľkokrát, ale viac krát denne. Komunikácia s pejskom musí byť s veľkými rozdielmi intonácie v hlase a alebojte sa robiť šaškárny. Ak pejsek urobí niečo správne, vesele vyšším hlasom ho chváľte, napríklad „No ty si pašák!“. Šteniatko nikdy netrestajte!!! Použite iba dôrazne hlbším hlasom vyslovte FUJ a túto hlasovú intonáciu používajte výhradne pri kárani. Mali by ste mať dva typy zákazov: FUJ, ktorý je absolútny, a NE prípadne NESMÍŠ, ktorým zakazujete niečo, čo pejsek normálne môže, ale v daný okamih je to nežiaduce správanie.
Šteňa berte von často, po každom jedle a spánku, pred spaním a ihneď, keď ráno vstanete, aby si na túto rutinu zvyklo. Ak spozorujete, že sa šteňa otáča dookola alebo oňucháva podlahu vo vnútri, je to signál toho, že potrebuje niečo urobiť. V prípade „nehody“ šteňaťu nenadávajte, ale miesto vydezinfikujte, aby ste odstránili jeho pach.
Starostlivosť o labradorského retrívera
Starostlivosť o labradorského retrívera zvládne i majiteľ, ktorý ešte nemá skúsenosti s chovom psov. Vďaka jeho povahe a dobrej schopnosti osvojenia si rutiny dokáže začiatočnícke chyby odpustiť. Od malička ho socializujte a učte samote. Tým že labrador spoločnosť obľubuje, zvykanie môže byť náročnejšie. Srsť je na údržbu jednoduchá, veľmi dobre odoláva vode a stačí ju raz za týždeň vyčesať.
Hoci má labrador krátku srsť, a tak s ňou nebudete mať veľa starostí, pod ňou sa skrýva hustá podsada, takže o to viac pĺzne. Nie je preto vhodný pre alergikov. Budete sa musieť pripraviť na časté vysávanie. Pĺznutie môžete trochu zmierniť, ak mu budete z kožucha pravidelne vyčesávať uvoľnenú srsť. Hoci tieto psy pĺznu po celý rok, najhoršie to bude na jar a na jeseň.
Srsť labradorov sa ľahko čistí a v podstate sa takmer čistí sama. Najmenej raz týždenne je treba ho poriadne vyčesať, aby sa odstránili voľné chlpy a pevné nečistoty. Dobrá starostlivosť nemusí trvať dlho. Avšak, mali by ste si naplánovať vyšetrenia a rituály starostlivosti pevne vo svojom každodennom alebo týždennom rozvrhu, aby sa stali rutinou pre Vás a Vašeho psa. Psi majú radi pravidlá a dobrú organizáciu. Príliš mnoho nečakaných prekvapení a zmien zraňuje citlivého labradora. Začnite s Vašim “programom starostlivosti” najlepšie už v období šteňaťa a pes si zvykne a bude sedieť kľudne.
Dbajte o stravu jedinca a primeranú dávku krmiva. Dôležitú zložku by mali tvoriť živočíšne bielkoviny (mäso), ale aj vitamíny (zelenina). Predispozície k nadváhe sú vyššie, a to primárne u starších psov. Nepreháňajte to ani s maškrtami.
Labradory sú veľmi pažraví a zbožňujú jedlo. Apetít labradora môže byť neuhasiteľný - môže siahnuť aj na vaše jedlo alebo začať žrať nejedlé veci - smeti z odpadkového koša alebo hračky. Ak by ich niekto nezastavil, asi by jedli a jedli donekonečna, k čomu prispievajú aj ich gény. Dajte si teda extra pozor na to, aby ste ich neprekŕmili, či už normálnou stravou, alebo pochúťkami, a dbajte na to, aby mali vždy dosť pohybu. Labradory často jedia veľmi rýchlo - ak s tým máte problém, kúpte mu spomaľovač kŕmenia, ktorý bude regulovať množstvo jedla, ktoré môže naraz zhltnúť. A ako spoznáte, či je príliš tučný? Položte mu ruky na chrbát, palce popri chrbtici a prsty vystreté nadol - mali by ste cítiť jeho rebrá (ale nevidieť ich).
Výživa a kŕmenie
Kŕmenie šteniatka: Od prvého dňa, keď privediete psíka domov od chovateľa, je kŕmenie vo vašich rukách. V prvých dňoch sa môže stať, že psík nebude mať chuť do jedla alebo bude mať hnačku. To je bežná reakcia na zmenu prostredia, pachov a biologických faktorov. Tento jav zvyčajne ustúpi po 2-3 dňoch. Kŕmte ho granulami, ktoré vám chovateľ poskytol v štartovacom balíčku a na ktoré je šteniatko zvyknuté. Akákoľvek náhla zmena v strave môže mať zlý vplyv na jeho tráviaci systém a mikroflóru. Prechod na iné krmivo by mal byť postupný.
Šteniatko je kŕmené materským mliekom približne po dobu šiestich týždňov (v závislosti od plemena). Vo chvíli, keď sa začnete kŕmiť pevnou stravou, je dávkovanie jednoduché: častejšie a menšie porcie. Čo sa týka množstva, riaďte sa údajmi odporúčaného dávkovania na krmive, prípadne Vám môže poradiť aj veterinár. Po jedle mu doprajte až 2 hodiny kľud. Od zodpovedného chovateľa si so šteňaťom priveziete domov aj granule, ktorými bolo kŕmené. V rovnakej značke môžete pokračovať, alebo psa pomaly zvykať na inú, ktorá sa Vám zdá byť vhodnejšie. Pokiaľ chcete predísť zažívacím problémom, je potrebné meniť krmivo psíkovi postupne, najlepšie v priebehu jedného týždňa, aby sa črevná mikroflóra stihla prispôsobiť. Dodržiavajte odporúčané dávkovanie a pravidelne psíkovi kontrolujte hmotnosť a prírastky. Nadváha v šteňacom veku môže viesť k problémom s pohybovým ústrojenstvom po celý život psa. Zároveň sledujte, ako sa psíkovi po krmive darí. Pre správny vývoj psov je dôležitý nielen obsah, ale aj rovnováha podávaných živín a minerálnych látok. Diétne chyby v tomto veku sa nezriedka prejavujú nesprávnym vývojom kostry, ktorý môže dlho pretrvávať a byť potenciálne nevratný. Ideálnym riešením je podávanie nutrične vyvážených, kompletných krmív už od odstavenia šteňaťa.
Maškrtám sa vieme ťažko vyhnúť, hlavne z toho dôvodu, že v tomto období prebieha výchova a výcvik. Správne správanie je nutné u šteňaťa zafixovať odmenou vo forme dobrôtky. Vyberajte mäsové maškrty alebo psie piškóty (nie detské piškóty). Pred cvičením nechajte šteňa trochu vyhladovať, aby malo väčšiu motiváciu pre maškrtu urobiť to, čo sa po ňom chce. Naopak po výcviku ho nechajte doma najesť a odpočívať.
Typy krmiva
Suché krmivo (granule): Ide o komplexné krmivo vo forme granúl, ktoré poskytujú mnoho výhod psovi aj majiteľovi. Skladovanie, podávanie aj dávkovanie krmiva je veľmi jednoduché a bezproblémové. Na obale krmiva zvyčajne nájdete tabuľku, podľa ktorej si viete vypočítať dennú kŕmnu dávku podľa veku, váhy či aktivity psa. Granule pre šteniatka majú špeciálne navrhnuté zloženie pre ich rast a vývoj.
Vyberte niečo malé a nízkokalorické, niečo, čo má vaše šteňa rado. Môžete použiť granule z dennej porcie alebo doplnok výživy určený na výcvik. Ak chcete pokračovať vo výcviku, výcvikové centrá pre psov sú k dispozícii pre všetky šteňatá v sprievode ich majiteľov.
Průmyslová krmiva jsou kompletní a obsahují dostatek živin a minerálních látek . Na každém balení je tabulka s doporučenou krmnou dávkou. Nikdy nedávejte syrové vepřové. Syrové hovězí může dostat jen z obchodů pro lidi jinak je lepší vařené. Nikdy nekrmte štěňátko od stolu. Po dobu jídla by mělo být ve svém pelíšku a nedovolte nikomu aby jej krmil.
Dôležitú zložku by mali tvoriť živočíšne bielkoviny (mäso), ale aj vitamíny (zelenina). Predispozície k nadváhe sú vyššie, a to primárne u starších psov. Nepreháňajte to ani s maškrtami.
Zdravie a choroby
V mladom veku je to pomerne energické plemeno, no zároveň je to rozvážny a trpezlivý pes. Ideálnym prostredím je dom so záhradou, no dobre sa adaptuje aj na život v byte. Labradory sú zvyknuté na fyzickú záťaž, majú rady hry a pohybové aktivity.
Podlomené zdravie sa u labrador retrieverov prejavuje hlavne s pribúdajúcim vekom. U starších psov sa prejavujú problémy s pohybovým aparátom. Pomerne častým zdravotným problémom môžu byť ochorenia očí. Dysplázia bedrového kĺbu - ochorenie je dedičným stavom, pri ktorej stehenná kosť nezapadá správne do puzdra bedrového kĺbu. Dochádza následne k nesprávnemu pohybu kĺbu, čo spôsobuje u psa bolesť alebo problematický pohyb. V neskoršom veku môže byť tento stav spätý s artritídou. Tento problém sa typicky prejavuje práve u starších jedincov. OCD - Osteochondrosis Dissecans predstavuje ortopedické ochorenie kostí, ktoré spôsobuje nesprávny rast chrupavky v kĺboch. Tento stav je možné diagnostikovať aj u mladých psov. Progresívna atrofia sietnice - pri PRA sa zhoršuje citlivosť sietnice na svetlo a u psa sa postupne prejavuje slepotou, najskôr nočnou a následne i dennou až pes úplne stratí zrak. Torzia žalúdka - alebo dilatácia žalúdka je stav, pri ktorom dochádza k otočeniu žalúdka. Ide o život ohrozujúci stav. Pes je nafúknutý a nedokáže uvoľniť nahromadený plyn v tráviacom trakte. Žalúdok je naplnený plynom, znižuje sa prietok kyslíka a pes upadá do šoku. Obezita - labradorské retrievery sú dobre známe svojím vysokým apetítom, preto je dôležité mať pod kontrolou dávkovanie krmiva. Vek dožitia je u labradorov priemerne 10 až 12 rokov.
Dedičná choroba, pri ktorej je nedostatočné prekrvenie bedrového kĺbu, čo vedie k poškodeniu hornej časti stehnovej kosti. Môže sa objaviť už u 4-mesačných šteniat, zvyčajne do 1 roka. Spočiatku je často bez príznakov, no s vekom sa môžu objaviť zápaly, bolesti a krívanie. Typickým príznakom je vlečenie nohy. Cvičením a správnou diétou sa stav dá zlepšiť, no úplne vyliečiť nie.
Neurologická porucha, pri ktorej vzniká nadmerná elektrická aktivita v určitých oblastiach mozgu, čo narúša rovnováhu nervových buniek a vedie k záchvatom. Epilepsia je u psov častá a jej príznaky sa líšia podľa typu.
Príčina syndrómu mŕtveho chvosta nie je známa, no chlad a nadmerná fyzická námaha môžu zohrávať úlohu. Naznačuje to aj anglický názov „cold water tail“ (chvost z chladnej vody). Psy pociťujú bolesť podobnú svalovici, chvost je zapálený. Krvné cievy sa stláčajú, čím klesá prísun kyslíka do svalov. Typickým príznakom je ovisnutý, bolestivý chvost, ktorý pes vôbec alebo len s námahou pohybuje.
Pri dysplázii lakťového kĺbu sa kosti tvoriace lakťový kĺb (ramenná kosť a dve kosti predlaktia) nevyrovnávajú správne. To vedie k napätiu na niektorých miestach a nestabilite na iných.
Choroba chrupavky postihujúca rôzne kĺby psa. Môže ju spôsobiť poranenie kĺbu, dedičné faktory, rýchly rast, hormonálna nerovnováha alebo nesprávna výživa. Vyskytuje sa najmä u veľkých plemien a postihuje ramená, lakte či kolená, najčastejšie ramená. Pes začína krívať, pri ramennom OCD robí kratšie kroky prednými nohami, aby sa vyhol napätiu kĺbov. Pri postihnutí oboch predných nôh sa zdráha pohybovať.
Dedičná očná choroba, pri ktorej sa poškodzuje sietnica a degenerujú svetlocitlivé bunky (čapíky a tyčinky). Zrak sa postupne zhoršuje, až môže nastať úplná slepota.
Šedý zákal často sprevádza progresívnu retinálnu atrofiu a spôsobuje zakalenie očnej šošovky. Na postihnutom oku je viditeľná šedá vrstva.
Trikuspidálna chlopňa sa nachádza medzi pravou predsieňou a pravou komorou. Úlohou srdcových chlopní je zabezpečiť tok krvi z predsiene do komory a zabrániť spätnému toku. Pri nedostatočnosti chlopne sa chlopňa môže zhrubnúť alebo na nej vzniknú uzlíky. Chlopňa sa stáva deravou, krv sa vracia do predsiene, čo spôsobuje srdcový šelest a abnormálne srdcové zvuky. Zvýšený objem krvi vedie k zväčšeniu srdcových komôr a zvýšeniu krvného tlaku.
Hoci väčšina labradorov žije dlhý a šťastný život, kvôli náchylnosti na uvedené choroby odporúčame uzavrieť poistenie pre domáce zvieratá už v šteňacom veku.