Pes je pre mnohých ľudí člen rodiny - spoločník na prechádzkach, verný poslucháč aj ten, kto nás dokáže rozveseliť jediným pohľadom. Pohybové problémy psa často prichádzajú nenápadne a majiteľ si ich spočiatku ani nevšimne. Až kým sa z drobných prejavov nestane každodenná realita. Prečo sa to vlastne deje? Ako je možné, že aj navonok zdravý pes má zrazu pohybové problémy? Pohybové problémy u psov môžu mať množstvo príčin - od prirodzeného starnutia až po konkrétne ochorenia či vrodené predispozície.
S pribúdajúcim vekom sa spomaľuje regenerácia organizmu a kĺby či svaly už nie sú také pružné. Niektoré plemená sú náchylnejšie na konkrétne pohybové ochorenia. „Keď si uvedomíte, že ten pes dosiahne svoju optimálnu výšku možno do tých 14-16 mesiacov, to je taká predstava, ako keby my sme za 7 rokov mali vyrásť na svoju dospelú výšku. Čiže ten nápor na pohybový aparát a hlavne na tie kosti je obrovský,“ vysvetľuje veterinárna lekárka Zuzana Fekečová.
Nadmerná hmotnosť zaťažuje kĺby a kosti, čo môže viesť k predčasnému opotrebovaniu a bolesti zadných nôh u psa. Zlomeniny, vykĺbenia, natrhnuté väzy či svalové poranenia môžu zanechať dlhodobé následky. Artróza, zápaly kĺbov, degeneratívne ochorenia chrbtice alebo medzistavcové platničky patria medzi najčastejšie zdravotné príčiny pohybových ťažkostí. Aj nedostatočná aktivita môže prispieť k problémom. Kvalita krmiva hrá pri zdraví pohybového aparátu kľúčovú úlohu. Ak psovi chýbajú dôležité živiny - napríklad vápnik, vitamíny, minerály či kolagén - jeho kosti, kĺby a väzy sú náchylnejšie na opotrebovanie a poškodenie.
Dôležité však je, aby si majiteľ všímal aj drobné zmeny v pohybe svojho psa a vedel, čo všetko za nimi môže stáť. Čím skôr totiž odhalíme príčinu, tým jednoduchšie je nájsť vhodné riešenie a uľaviť psovi od bolesti. Neprehliadajte teda náznaky, že je čosi zle. Niektoré zmeny v správaní psa môžu byť na prvý pohľad nenápadné, no často sú prvým signálom, že niečo nie je v poriadku. Keď si všimnete, že váš pes má ťažkosti s pohybom, dôležité je nečakať na zázrak. Aj keď sa niektoré príznaky môžu zdať banálne, pre psa predstavujú bolesť a obmedzenie v každodennom živote.
Pri pohybových problémoch psa je veľkou oporou aj správna výživa. Kolagén je základnou stavebnou bielkovinou kĺbov, chrupaviek, väzov a šliach, preto jeho dopĺňanie dáva zmysel najmä u psov, ktoré trpia bolesťami alebo majú predispozíciu na ochorenia pohybového aparátu. Práve Incapet Collagen je kolagén pre psy špeciálne vyvinutý tak, aby bol dobre vstrebateľný a účinne podporoval zdravie kĺbov. Ide o 100% čistý morský kolagén, ktorý je v práškovej forme bez aditív a je hydrolyzovaný enzymaticky bez tepelných úprav. Efekt hydrolyzovaného kolagénu podávaného psom, či už samostatne alebo v kombinácii s inými zložkami kĺbovej výživy, potvrdzujú aj viaceré štúdie. V kombinácii s vhodnou stravou, udržiavaním primeranej hmotnosti a pravidelným, ale šetrným pohybom dokáže kolagén výrazne prispieť k lepšej kvalite života vášho štvornohého priateľa. Incapet Collagen takto pomáha už celé roky od svojho vzniku: zvíťazil aj vo viacerých testoch kvality a milujú ho tisícky psov.
„Mám jednu veľmi dobrú skúsenosť s naším psíkom. Okrem veterinárnej starostlivosti a správnej výživy môžete ako majiteľ prispieť k tomu, aby mal váš pes pohodlnejší a kvalitnejší život. Dať psovi už od malička čosi naviac sa oplatí. Pravidelné podávanie čistého hydrolyzovaného kolagénu Incapet Collagen sa vám vráti po rokoch v podobe psíka, ktorý je aj napriek veku pohybovo zdatný, spokojný a plný energie.“
Druhy pohybu psa
Pes sa pohybuje troma druhmi chodov, a to krokom, klusom a cvalom. Pohyb zabezpečuje pohybová sústava, ktorú tvorí kostra a svalstvo. Panvové končatiny pri tom slúžia prevažne ako motor, zatiaľ čo hrudníkové končatiny zachytávajú pohyb a udržujú rovnováhu.
Krok
Krokom sa pes pohybuje zvyčajne na vodidle, prípadne vtedy, keď čuchom niečo pozorne skúma. Pohyb začína vždy niektorou panvovou končatinou. Niektoré psy, najmä pre nesprávne vodenie na vodidlách, sa naučia chodiť krokom i inochode a ich nohosled je potom nasledujúci: súčasne pravá panvová s pravou hrudníkovou a ľavá panvová s ľavou hrudníkovou končatinou. Tento chod nepôsobí pekne, i keď psovi vyhovuje, pretože ho takmer vôbec nenamáha. Pri posudzovaní na výstavách si rozhodcovia všímajú správny nohosled v kroku. Preto každý vystavovateľ by mal dbať na to, aby svojho psa predviedol čo najlepšie. Inochodný krok sa vyžaduje len pri československom vlčiakovi.
Klus
Pes sa najčastejšie pohybuje klusom. Podľa potreby dokáže klusavé chody skrátiť alebo predĺžiť, čím sa pohyb spomaľuje alebo zrýchľuje - mení tempo. Pri rýchlosti desať až jedenásť kilometrov za hodinu dokáže prebehnúť značné vzdialenosti. To však závisí od telesnej stavby jedinca, plemennej príslušnosti, a pravdaže, trénovanosti. Severské ťažné psy dokážu klusom prejsť denne sedemdesiat až sto kilometrov. Obdivuhodné pri tom je, že ich kŕmna dávka nebýva pri tom väčšia ako pol kila až kilo mrazených rýb. Vlky sú v kluse inochodníky a v tom inochodnom kluse dokážu za noc prebehnúť štyridsať až osemdesiat kilometrov bez akýchkoľvek známok únavy. Klus je pracovným pohybom aj pastierskych psov, ktoré nabehajú pri stáde za deň tridsať až päťdesiat kilometrov. Z uvedeného je jasné, že vytrvalý klus je jednou z najdôležitejších požiadaviek na pracovného psa. Nohosled v kluse je takýto: pravá panvová súčasne a ľavou hrudníkovou a ľavá panvová s pravou hrudníkovou končatinou. Hovorí sa, že končatiny sa pohybujú v uhlopriečke alebo diagonálne. Pri inochodnom kluse je nohosled taký istý ako pri inochodnom kroku. Klus je chod, pri ktorom skúsený posudzovateľ môže najlepšie posúdiť správnosť funkcií končatín. Pri pohľade z boku si všíma priestrannosť, pravidelnosť, výšku akcie hrudníkových končatín atď.
Cval
Cval je najrýchlejší pohyb psa. Trénované dostihové chrty, greyhoundy a vipety dokážu v cvale vyvinúť na vzdialenosť 480 m (klasická dĺžka dostihovej trate) rýchlosť 58-60 km za hodinu. To isté môže byť aj na pravú nohu, pričom končatiny dopadnú v nasledujúcom poradí: ľavá panvová, pravá panvová a ľavá hrudníková v diagonále súčasne a nakoniec pravá hrudníková. Ak sa cvalový skok začína provou panvovou končatinou a končí ľavou hrudníkovou končatinou, hovoríme, že pes kráča na ľavú nohu alebo že cvála vľavo, ak sa začína ľavou panvovou končatinou a končí pravou hrudníkovou končatinou, hovoríme, že pes cvála na pravú nohu alebo že cvála vpravo. Cval dostihového chrta - trysk - je trochu odlišný. Táto akcia končatín sa dá, pravdaže, spozorovať len na spomalenom filmovom zábere. Pozorovateľ, ktorý sleduje trysk zboku, má dojem, že zviera sa odráža súčasne oboma panvovými končatinami, potom nasleduje moment, keď sa nedotýka končatinami zeme a dopadá (takmer) súčasne na obe hrudníkové končatiny, aby sa odraz zopakoval. Na výstavách sa cval neposudzuje. Kladie sa naň dôraz len pri chove dostihových chrtov, kde je rýchly cval hlavným kritériom pre zaradenie do chovu. Preveruje sa na výkonnostných skúškach - dostihoch.
Posudzovanie mechaniky pohybu
Posudzovateľ si predovšetkým všíma rytmus chodov v kroku a najmä v kluse. Chody musia byť pravidelné. Končatiny sa majú pohybovať rovnobežne s pozdĺžnou osou tela. Pohyb má byť uvoľnený, živý a rázny. Psovod musí byť schopný predviesť svojho psa v rôznom tempe - v skrátenom i predĺženom zrýchlenom kluse bez toho, aby mu pes zaskočil do cvalu. Pri kroku sa vyžaduje čistý nohosled. Kroky majú byť priestranné a ľahké. Chybné sú zbiehavé chody, nákrok a inochod. Ak pes jednou panvovou končatinou vykročí viac než druhou, ide v nákroku. Pohyb končatín nebýva súladný a neskúsenému pozorovateľovi by sa mohlo zdať, že pes kríva. Tento dojem vzniká ako následok porušenia priečnej rovnováhy. Ak pes v kluse ostro dvíha hrudníkové končatiny, stráca chod priestrannosť, pretože pes kladie končatiny po došľapnutí pod telo. Nezriedka takýto pes chodí s jelením krokom. Pozor však, štandard talianskeho chrtíka vyžaduje podobnú „tanečnú“ akciu predných končatín. Aj štandard pudlov vyžaduje tanečný klus, ktorý je pre toto plemeno a jeho veľkostné a farebné odchýlky typický. „Veslovanie“ hrudníkovými končatinami je štandardným znakom pekinského palácového psíka. Predstaviteľ plemena bez tohto charakteristického chodu by nemohol byť zaradený na plemenitbu, aj keby bol ináč bezchybný. Pri iných plemenách by však takáto akcia hrudníkových končatín bola veľkou chybou. Vyskytuje sa pri plemenách pozdĺžnikového rámca, napríklad pri nemeckých ovčiarskych psoch, ale aj pri bernardínoch a newfoundlandských psoch. O zbiehavých chodoch hovoríme vtedy, keď sa končatiny nepohybujú priamočiaro v dvoch priamkach rovnobežných s osou tela, ale hrudníkové alebo panvové končatiny sa pohybujú viac-menej tesne vedľa seba. „Zametanie“ nastáva pri pohybe psov s rozbiehavým alebo rozovretým (tzv. francúzskym) postojom končatín. O šikmosti hovoríme vtedy, keď stopa panvových končatín nedošľapujú priamo za prednými, ale trochu bokom.
Anatomické predpoklady pohybu
U psovitých (i u kočkovitých) šelem je využití ruky multilaterální. Anatomicky sa prejavuje plným vývinom štyroch prstov, pričom rozsah pohyblivosti jednotlivých kĺbov je menší než u ruky primátov a medveďov (tí majú päť prstov so schopnosťou flexie, extenzie, abdukcie, cirkulácie a rotácie (skupina omnilaterálna). Podľa toho na akej časti došľapujú, patria psovité medzi poloploskochodce (semiplantigrada), došľapujú na prstné a záprstné chodidlové vankúše.
V súvislosti s pohybom má veľký význam chrbtica. (I nižší obratlovci sa pohybujú vlnením chrbtice, nie chôdzou nôh - ryby, hady …) Psovité a kočkovité šelmy majú najdlhšie obratle (dĺžku obratlových telies) v bedrovej časti chrbtice a na chvoste, dĺžky krčných obratlov sú na druhom mieste. Najkratšie obratle sú v krížovej kosti a v hrudnom úseku. Tieto šelmy sú semiplantigradné prekážkoví bežci a lovci. Určujúcim morfologickým predpokladom hybnosti chrbtice je postavenie kĺbových plôch obratlov. To je buď dorzocylindrické alebo ventrocylindrické. Prechody medzi dorzo a ventrocylindrickým postavením zabezpečujú inflexné obratle (vertebrae inflexe). Ich kraniálne a kaudálne kĺbové plochy nemajú zhodné postavenie. Inflexné obratle umožňujú, že sa presakrálna chrbtica cicavcov vlní formou „stojatého“ vlnenia. U šeliem je najkratší hrudný úsek chrbtice, ale bedrový úsek je vždy dlhší ako krčný a dĺžka bedrového úseku prevyšuje dĺžku hrudného úseku o 50 až 130 %.
- Súčet dĺžok kostí panvovej končatiny je vždy väčší ako súčet dĺžok kostí hrudnej končatiny.
- Hrudná končatina je u psov o 12 až 15 % kratšia ako panvová končatina (u mačiek je to o 25 %).
- Dĺžka panvovej končatiny predstavuje 82-87 % dĺžky chrbtice medzi hlavou a krížovou kosťou.
- Metatarzy sú dlhšie ako metakarpy.
- Predlaktie a bércové kosti sú medzi sebou značne pohyblivé.
Pohybová mechanika je dôležitá pracovná vlastnosť, ktorá priamo ovplyvňuje upotrebiteľnosť psa. Je treba si uvedomiť, na aký účel zviera držíme. Čo všetko má teda na mechaniku pohybu vplyv - na chod pôsobí:
- plemenná príslušnosť,
- stavba tela, hlavne nôh,
- správny postoj končatín,
- nervové podnety,
- objem srdca a dýchacieho ústrojenstva (pľúca),
- svaly a šľachy,
- kondícia,
- konštitúcia,
- zdravotný stav (ochorenie),
- únava.
Na správny chod psa má vplyv aj psovod, ktorý psa ošetruje a pracuje s ním. Zdravý pes strieda končatiny pravidelne, nezávisle od seba. Pre pohyb sú oveľa dôležitejšie zadné končatiny ako predné končatiny. „Motorom pohybu“ je totiž zadok a odrazová schopnosť zadných končatín. Predné končatiny telo iba podopierajú, zachytávajú telo a tlmenú nárazy.
Pri pohybe môžeme rozlíšiť šesť polôh, kedy končatina spočíva na zemi alebo vykonáva pohyb nad zemou:
- Odraz - noha opúšťa zem.
- Pohyb nad zemou: prísun - noha opúšťa zem v zadnej polohe, pohybuje sa dopredu a míňa druhú končatinu, ktorá je vo zvislej polohe, vykročenie - doba, kedy noha míňa druhú končatinu až do okamihu došľapnutia.
- Došľapnutie - noha natiahnutá dopredu sa dotkne zeme.
- Nosenie - od došľapnutia do dosiahnutia kolmej polohy.
- Podopieranie - kolmá poloha.
Na chode psa si všímame a hodnodíme tieto ukazovatele:
- Čistota chodu = dodržiavanie nohosledu charakteristického pre príslušný chod.
- Priestrannosť = dĺžka kroku alebo cvalového skoku. Podľa priestrannosti chodu môžeme do určitej miery posúdiť pracovné vlastnosti psa. Pri väčšej priestrannosti urobí pes menší počet krokov (skokov) na rovnakú vzdialenosť, než pes s malou priestrannosťou. Menej sa unaví. Na priestrannosť má vplyv nielen telesná stavba, hlavne zauhlenie kĺbov končatín, ale aj temperament, charakter a výcvik.
- Akcia = výška a spôsob zdvíhania končatín. Akcia môže byť nízka - plochá, stredná a vysoká.
- Kadencia = počet krokov alebo skokov za určitú časovú jednotku v nepriamom pomere k priestrannosti chodu (pes s menšou priestrannosťou musí mať väčšiu kadenciu, aby bol rovnako rýchly ako pes s väčšou priestrannosťou chodu).
Pri pohybe pes zanecháva stopu - vyčítame z nej pravidelnosť chodu a pravidelnosť kladenia končatín. Rýchly chod - predkročenie (stopa zadnej končatiny je pred stopou prednej končatiny). Pomalý chod - nedokročenie (stopa zadnej končatiny je za prednou končatinou). Keď stopy prednej a zadnej končatiny splývajú, hovoríme, že sa kryjú (stredná rýchlosť, stredný krok).
Pravidelnosť hodnotíme na všetkých chodocha - pohľadom z boku a sluchom. Pri kulhaní sa zranená končatina predsúva viac než zdravá a doba nosenia a podopierania je kratšia. Za nepravidelný chod považujeme napríklad nákrok (zviera pri ňom vždy predsúva jednu končatinu viac než susednú).
Jak připravit psa na výstavu
Časté otázky a problémy
Prečo pes kňučí a prečo šteká?
Kňučaním pes sprevádza niektoré svoje pudové a emočné správanie. Napríklad, keď pózuje pred druhým psom alebo pred hárajúcou sučkou. Preto by som nedoporučoval akokoľvek zasahovať do jeho hlbokého súkromia a akýmkoľvek spôsobom tento prejav cielene ovplyvňovať. So štekotom psa sa to má trochu inak. Pes si zrejme štekot zvolil ako jeden z elementov komunikácie s človekom. Je známe, že štekot ako komunikačný prostriedok medzi psami nemá veľký význam. Divoký pes nešteká a domáci, ak zdivejú, tak vo voľnej prírode štekať prestane. Tiež asi preto cvik "štekot na povel" nie je z kategórie ľahučkých, ako sa niektorí domnievajú, ba naopak, najmä u niektorých plemien je cvikom veľmi ťažkým.
Čo je to dysplázia bedrového kĺbu a dá sa tejto vade predchádzať?
Dysplázia bedrového kĺbu je deformácia hlavice stehennej kosti a kĺbovej jamky na bedrovej kosti. Touto chybou trpí v prevažnej miere veľké plemená. Postihnutie býva rôzneho stupňa, je dedičné a stupeň postihnutia v tejto súvislosti nie je podstatný. Dokonca nositeľom tejto vady môže byť jedinec, ktorý ju sám nemá, ale pochádza z chovu touto vadou zaťaženého. Predchádzať sa tejto vade príliš nedá. Jedine snáď tým, že sa budeme skutočne podrobne orientovať v chove daného plemena a vyberieme si šteniatko z chovu, kde sa táto vada nevyskytuje. Následky pre pracovné vyťaženie psov s touto vadou sú veľmi individuálne. Poznám prípady, kedy bola táto vada limitujúca pre pracovné vyťaženie pri pomerne nízkom stupni postihnutia a naopak psy s 3. stupňom boli práce schopní bez väčších problémov do vysokého veku.
Čo s túlavým psom?
Túlanie je u psa jedným z najhorších zlozvykov. Odnaučenie tejto necnosti je veľmi prácne a dá zabrať aj ostrieľanému cvičiteľovi. Sú psie jedinci, ktorí sa pre tento spôsob života tak nadchli, že akékoľvek úsilie o ich prevýchovu je márnou snahou. Túlaním si pes zrejme nahrádza nedostatok zaujímavejšej aktivity. Preto je snáď jedinou cestou k náprave mu tento deficit nahradiť. To teda znamená, že na prechádzkach sa budeme psovi intenzívne venovať. Pre psa stráviteľnou formou sa snažiť o čo najväčšiu zblíženie - hrať sa s ním, schovávať sa mu, pohadzovať mu rôzne predmety, prehlbovať poslušnosť, najmä cvik privolanie. Zo začiatku psa nepúšťame z vodítka, neskôr s vodítkom, a ak máme privolanie stopercentne pod kontrolou, môžeme ho pustiť na voľno. Začíname na odľahlom mieste, kde sme sa psom sami, a až máme psa "v ruke", ideme s ním do rušnejšieho prostredia a medzi psami. Pes musí pochopiť, že sme pre neho zaujímaví, že sa s nami nenudia. Vzájomný vzťah musí nadobudnúť nové kvality.
Prečo pes napáda ostatné psy bez rozdielu pohlavia, vrátane šteniat?
Základy vzťahu psa k ľuďom, psom a napríklad aj k hospodárskym zvieratám, skrátka jeho socializácie voči okoliu, sú pokladané už v jeho veľmi útlom veku. Často sú tieto základy vybudované veľmi zle a so psom sú problémy do konca života. Tento problém je často riešený veľmi primitívne - fyzickými trestami. To je úplný nezmysel a psa vyprovokuje k ešte väčšej agresivite a nenávisti voči okoliu. Tiež je veľmi naivné si myslieť, že takého psa prevychováte tak, že si bude s ostatnými psíkmi hrať. Plne postačí, keď dosiahneme to, že ich nebude napádať, že ich bude ignorovať. Odporúčam nevyhýbať sa miestam so psami v okolí, ale zároveň je nutné vlastného psa zamestnať a odpútať jeho pozornosť od nich. Poslušnosť je v takýchto prípadoch na mieste. Robte najrôznejšie cviky, aby bol pes čo najviac plne zamestnaný a nemohol psom v okolí venovať pozornosť. Najmä je nutné pilovať cvik "privolanie", sprvu na dlhej šnúre, a dopracovať sa tak ďaleko, aby pes tento cvik vykonával spontánne, na voľno aj v prítomnosti cudzích psov. Skrátka pasivita v danom prípade rozhodne nie je na mieste. Tento problém je potrebné riešiť konštruktívne - akciou.
Možno cvičiť, skladať skúšky alebo pretekať s gravidnou sučkou?
Gravidita je doba, po ktorú sa v maternici suky vyvíja plod (plody). Trvá 58 až 65 dní. Gravidita nie je choroba. V dĺžke gravidity hrá úlohu celý rad faktorov, od veku suky, cez jej zdravotný stav a fyzickú kondíciu po počet zárodkov. U starších súk, ktoré čakajú menší počet šteniat, nie je mimoriadnym vrh až 69. deň. Pokiaľ ide o pracovné zaťaženie, tak z praxe môžem povedať, že do prvej polovice gravidity som pracoval so sučkou bez obmedzenia. V druhej polovici gravidity je potrebné sa vystríhať skokov do výšky, diaľky aj zoskokov do hĺbky. Pohyb však fena vyžaduje a je veľkou chybou jej ho nedopriať. V prípade, že ho nemá dostatok, zbytočne priberie, šteniatka sú neúmerne veľké, čo sťažuje pôrod.
Čo si počať s mladým psom, keď na záhrade ohrýza stromčeky a kríky?
Stromy možno ochrániť pletivom, ako sa to bežne robí, aby ich neokusovala zver. Tým však psa nenapravíme. Psa je nutné vychovať a u mladého psa by to nemal byť zase tak veľký problém. Rozhodne to nepôjde tak, že psa ponecháme osudu, aby sa bavil, ako sa mu zachce, a keď zistíme, že obhrýzol ďalší stromček, tak mu nejakú vrazíme. V takom prípade by pes nemusel ani pochopiť, za čo je trestaný, a problém by to nevyriešilo. Je nutné usilovať o to, aby sme jeho nevhodné správanie usmernili. V okusovaní stromčekov je psovi potrebné fyzicky zabrániť. Navodiť situáciu, aby sa nevhodne prejavil, aby sme ho mohli chytiť pri čine. Potom je na mieste aj primeraný fyzický trest, psovi je nutné výrazným spôsobom túto činnosť zakázať. Vyžaduje to veľkú trpezlivosť a vytrvalosť, mať dohľad nad chovaním psa do tej doby, než pochopí, že je táto činnosť tabu. Túto aktivitu, ktorú si pes sám vybral, musíme preorientovať. Najvhodnejšie je hra na záhrade, napríklad s balónikom, môžeme sa preťahovať o rôzne predmety, ktoré psa zaujímajú, sú psy, ktorí sa zabavia hrou s pneumatikou. Dôležité je, aby pes nebol len v byte a na záhrade. Je nutné s ním chodiť na prechádzky mimo domova a vonku ho aktivizovať k najrôznejšej činnosti. Tým sa prirodzenou formou upraví aj jeho správanie v byte a na záhrade.
Aký je najprirodzenejší pohyb psa?
Najprv by som sa zmienil, čo psovi najviac vadí. Nejde o pohyb, ale najviac psa zaťažuje dlhodobé státie. Na rozdiel napríklad od koňa má pes úplne inak uspôsobený svalový aparát aj kostru (skelet). Pes je uspôsobený k akcii a pri postoji sa mení ťažisko hrudníka a pes je veľmi skoro unavený. Najpomalším pohybom psa je krok. Pri tomto pohybe sa všetky štyri končatiny pohybujú za sebou striedavo v diagonále. Pes mnohokrát miesto pravidelného kroku volí za svoj pohyb mimochod (pohybuje oboma stejnstrannými končatinami súčasne). Tento pohyb pes má buď naučený, alebo, a to je častejšie dôvod, mu nevyhovuje tempo pohybu. Ďalším pre psa najprirodzenejším pohybom je klus, hlavne u plemien obdĺžnikového formátu. Z hľadiska námahy je to pre psa najúspornejší spôsob pohybu. Najrýchlejším pohybom psa je cval. Cval je vlastne rad skokov, pri ktorých sa zadnými končatinami odráža, dopadá na jednu a potom na druhú prednú a zadné končatiny trochu roznožte dopadajú pred miesta dopadu končatín predných. Takto sa tento pohyb opakuje. Cval je pre psa únavnejší než klus a pes ho používa na kratšiu vzdialenosť. Potí sa pes? Pes sa v podstate nepotí. Náznak potných žliaz má pes (bez ohľadu na pohlavie) na vankúšikoch na labkách, feny potom v okolí mliečnej žľazy. Pes sa ochladzuje predovšetkým ventiláciou vzduchu z ovzdušia, ktorý nasáva hlavne tlamou.
