Psíky má zrejme každý rád. Nevinné tvory, najlepší priateľ človeka, ktorý vám dokonale rozumie a vie vycítiť vašu náladu. Chcú byť pri vás, ste pre nich celý svet a oddajú sa vám. Psia spoločnosť vás vie dostať do úplne inej nálady. Veď koľko krát sa vám stalo, že ste prišli unavený z práce v zlej nálade, ale čakal na vás váš štvornohý miláčik.
Vzťah ľudí a psov trvá omnoho dlhšie než je tomu u iných domácich zvierat, preto môžeme psy v literatúre nájsť napríklad už okolo roku 50 pred naším letopočtom, kedy Marcus Terentius Varro, dôstojník v Pompejskej armáde v Španielsku, básnik a filozof, vo svojej knihe Res Rusticae opisuje rôzne typy psov, ich upotrebiteľnosť, starostlivosť o ne i ich výcvik.
Napriek tomu, že kniha Res Rusticae je pravdepodobne vôbec prvou knihou, kde je opisovaná starostlivosť o psa, omnoho známejšie je dielo Rímana Plinia staršieho; Naturalis historia. Plinius v tejto knihe opisuje napríklad aj besnotu; „Šialenstvo psov je nebezpečné ľudskému bytiu, keď svieti psí hviezda Sirius, a to preto, že vyvoláva hydrofóbiu (besnotu).“ Najstaršou veterinárnou písomnou pamiatkou je Kahunský rukopis, staroegyptský, hieroglyfmi písaný text z 19. storočia pred naším letopočtom. Príčinami chorôb psov sa zaoberal aj Hippokrates. Ten dokázal poznatky z pitvy zvierat neskôr preniesť aj do anatómie človeka. Ďalším antickým autorom bol rímsky statkár Lucius Moderatus Columella. Riman Gratius tiež písal vo svojom diele Cynegetica o psoch, avšak z iného uhla pohľadu. Jeho kniha nepojednávala o starostlivosti a výcviku psa, ale o tom, ako sa psy podobajú svojim majiteľom a sú typické aj pre miesto, odkiaľ pochádzajú.
Z tohto výpočtu autorov prvých diel o psoch a starostlivosti o ne možno vyčítať, že plemenitbou a chovom psov sa prví zaoberali predovšetkým Gréci a Rimania. V dobe antiky bolo mať psa moderné podobne ako vlastniť otroka. Po rozpade Rímskej ríše už nie je možné nájsť mnoho záznamov o psoch, informácie o nich a ich ochrane sa k nám dostávajú iba v podobe zákonov o pytliačení a pod.
Po roku 1300 napísal kráľ Kastílie Alfonso XI. knihu Libro de la Monteria. Následne svoje dielo publikoval aj Vilém II; Le Art De Venerie. Obe knihy pojednávajú o športovom poľovníctve, kde, okrem iného, nechýbajú ani početné zmienky o honoch so psami. Neskôr dal knihe o poľovníctve vzniknúť aj Edward, vojvoda z Yorku, ktorý svoju knihu napísal v 15. storočí a pomenoval ju The Master of Game.
Až koncom 16. storočia vznikla kniha, ktorá sa naozaj venovala iba psom. Jej autorom bol aj zakladateľ College Cambridge John Casius a vo svojom diele De Canibus Brittanicis sa ako vôbec prvý pokúša o klasifikáciu psov. Niekoľko psov vo svojich dielach opisoval aj Shakespeare, napríklad v hre Antonius a Kleopatra opisuje španielov. Tiež vo Veselých paničkách windsorských sa objavujú anglické chrty.
V Japonsku je obľúbená ľudová rozprávka Hanasaka Jiisan, ktorá rozpráva o psovi a jeho majiteľoch. Hlavnou charakteristikou literatúry o psoch 20. storočia je jej presah do rôznych žánrov.
Medzi rokmi 1978 až 1979 vznikali tiež romány japonského spisovateľa Džukó Nišimuru pojednávajúce o psovi Gorovi. Podľa tejto dvojdielnej série kníh bol natočený aj populárny seriál Goro - biely pes. Príbeh pojednáva o stratenom psovi a školáčke Reiko, ktorá ho hľadá.
Príkladom je kríženec psa a vlka Biely tesák od Jacka Londona, ktorý je obľúbenou čítankou a získal si mnoho obdivovateľov. O krížencovi psa a vlka písal aj úspešný americký spisovateľ Zane Grey.
Spisovateľ E. B. White napísal knihu podobnú tej od Karla Čapka s tým rozdielom, že tu je hlavným aktérom pudel. Medzi ale vôbec najznámejšou novodobou poviedkou o psoch patrí tá od Erica Knighta; Lassie sa vracia.
J. M. Fjodor Michajlovič Dostojevskij tiež vo svojej knihe Zápisky z mŕtveho domu opisuje strasti väzenského života, kedy jeho jediným priateľom je väzenský pes Šarik. Ten ho vždy víta, keď sa vracia z nútenej práce: „To je priateľ, ktorého mi posiela osud!“
V modernej, prevažne brakovej, literatúre sa tiež objavujú tzv. vlkolaci, teda ľudia, ktorí sa menia v obludu podobnú psovi alebo vlkovi.
Ak patríte aj vy medzi milovníkov psov, knihy nižšie sú práve pre vás.
Literatúra, ktorá oslavuje psiu dušu
Edgar Sawtelle: Edgar Sawtelle, ktorý bol od narodenia nemý, žil s rodičmi na farme na odľahlom severe Wisconsinu. Hoci Edgar komunikoval s rodičmi a okolím iba prostredníctvom posunkov, jeho život bol idylický a šťastný. Rodina Sawtellovcov chovala a cvičila psy, ktoré sami vyšľachtili. Sawttelovské psy vynikali poslušnosťou, inteligenciou a vernosťou, a preto sa aj stali Edgarovými najbližšími priateľmi a spojencami. Idylu pokojného vidieckeho života na farme naruší príchod Clauda, Edgarovho strýka. Medzi otcom a Claudom dochádza k prudkým hádkam, rovnako ako za ich mladých čias, akoby nad nimi od narodenia visela kliatba bratskej nevraživosti. Keď Edgarov otec náhle zomrie, Claude sa postupne votrie do života na farme a aj do srdca Edgarovej mamy. Zmätený a žiaľom zdrvený Edgar nejasne tuší, že otcovu smrť zapríčinil Claude, ale nevie nájsť dôkaz. Nakoniec je Edgar nútený utiecť do rozľahlej divočiny rozkladajúcej sa za farmou, kde vnútorne dozreje a bojuje nielen o vlastné prežitie, ale aj o prežitie troch jednoročných psov, ktoré ho nasledujú.
Psia duša: Aj románový psí hrdina sa vrátil na svet viac ráz. Narodil sa ako túlavé šteniatko, ale tento život sa skončil tragicky skoro. Potom hľadá zmysel života ako neposedný zlatý retriever v náručí osemročného chlapca Ethana. Pri spoločných dobrodružstvách sa naučí, čo všetko má zvládnuť dobrý pes. Lenže aj táto životná púť hrdinského rodinného maznáčika sa raz uzavrie. Keď znovu príde na svet ako šteniatko, musí sa popasovať s náročnejšími úlohami, aby mohol byť ľuďom naďalej užitočný.
Marley a ja: Čo by to bola za rodina bez dobre vychovaného psa? Labrador Marley má však k takému psovi ďaleko. Keď si John s Jenny privedú domov, nestačia sa čudovať.
Psia cesta domov: Bella, kríženec viacerých rás vrátane pitbula, rozpráva príbeh vlastného života. Narodila sa v brlohu pod domom určenom na demoláciu, plnom túlavých mačiek. Lucas Ray, budúci študent medicíny, sa pokúsi ohrozené zvieratá zachrániť a pohnevá si staviteľa aj miestneho zástupcu veterinárnej správy. Lucas sa šteniatka ujme, hoci v dome, kde žije s chorou matkou, vojnovou veteránkou, je chov zvierat zakázaný. Bella plní svoje poslanie, obom prináša lásku a pohodu, neskôr aj ďalším pacientom nemocnice pre veteránov. Prísne predpisy mesta Denver však pre sučku znamenajú ohrozenie života, a tak je Lucas nútený umiestniť ju do pestúnskej rodiny v ďalekom Durangu. Bella v túžbe po domove a „svojom človeku“ utečie a podujme sa na strastiplnú aj dobrodružnú cestu cez coloradské hory domov.
Pes je láska: Dotyk psieho ňufáka, ich sálajúce teplo, keď nám ležia pri nohách, aj ich kňučanie, keď chcú vyskočiť na našu posteľ. Naozaj sa zdá, že nás naše psy milujú, hoci to vedci roky odmietajú. Dôverný vzťah medzi človekom a psom sa budoval počas ich dlhého spolužitia a dnes sa potvrdzuje, že pes dokáže chápať človeka a prejavovať mu svoju náklonnosť oveľa intenzívnejšie než iné zvieratá. Človek Ted a sučka Lily sú najlepší priatelia. Lily má dvanásť rokov, čo je osemdesiatštyri psích. Tedovi je štyridsaťdva, čo je dvestodeväťdesiatštyri psích. Ale na dvestodeväťdesiatštyri nevyzerá. Každý štvrtok spolu preberajú, ktorí chlapíci sa im páči. Neustále sa sporia, či sa im viac páči Ryan Gosling alebo Ryan Reynolds a cez akékoľvek nezhody si skvele rozumie. Jeden štvrtok sa ale všetko zmení, a to chobotnicou, ktorú Ted zbadá na jej hlave.
Cesta za psom: Svetoznámy americký spisovateľ John Steinbeck sa na začiatku šesťdesiatych rokov rozhodol znovu spoznať svoju obrovskú rodnú krajinu. Nasadol do obytného auta, vzal si svojho modrého francúzskeho pudla Charleyho a prekrižoval Ameriku z jej východného pobrežia na západné a späť. Chcel stretnúť ľudí. Chcel vedieť, ako sa Amerika zmenila a kam smeruje. Na svojej ceste zažil naozaj všeličo. Spoločnosť pozoruhodných ľudí, hlbokú osamelosť, prekvitajúci rasizmus i nespútanú prírodu.
Porozumenie psiemu správaniu a výcviku
Neplatí iba úslovie Pes - najlepší priateľ človeka, ale aj Aký pán, taký pes. Potermi si štvornohého maznáčika, mali by sme sa vedieť vžiť do jeho kože a poznať spôsob psieho myslenia. O správnom výcviku psov a zaobchádzaní s nimi vychádza celý rad kvalitnej literatúry.
Prirodzený výcvik psa skutočne rezonoval medzi páníčkami a získal mnoho pozitívnych ohlasov. Oproti radom drsných prístupov razí Ursula Löckenhoffová pravidlo, keď budete správne rozumieť svojmu psovi, porozumie aj on vám. Svoje poznatky čerpá z dlhoročnej praxe a každodenného výcviku.
Z radu publikácií si môžete vybrať tú, ktorá sa venuje konkrétne vášmu psiemu plemenu, či už sa jedná o Border kóliu či poľovné psy. Do začiatku je ideálnou voľbou Harmonický život so psom. Poradí v rozhodovaní, či si psa vôbec zaobstarať a na čo sa pripraviť, ak je už na ceste k vám.
Aj beletristická kniha Gump, ktorú napísal Filip Rožek, dáva nahliadnuť do mysle psov, hoci v románovom spracovaní. Pes rozhodne patrí k človeku, ale ešte lepšie k tomu, kto ho vie správne vychovať a viesť.
Podľa autoriek je totiž pre správnu výchovu a budovanie vzájomného vzťahu nevyhnutné brať šteniatko ako vnímavého, mysliaceho a šikovného tvora a podľa toho sa k nemu správať. Venovať čas tomu, aby ste spoznali jeho povahu a spôsoby komunikácie, aj to, čo má a nemá rád. Len tak dokážete adekvátne uspokojiť jeho telesné aj duševné potreby a vybaviť ho zručnosťami, ktoré potrebuje pre svoj život v ľudsko-psie spoločnosti.
Turid Rugaas, nórska cvičiteľka psov, popísala jav, ktorý nazvala upokojujúce signály. Jedná sa o reč tela, s pomocou ktorej psy komunikujú a predchádzajú konfliktom a agresívnym reakciám. Turid Rugaas sa začala týmto javom zaoberať podrobnejšie a zmapovala jeho možné využitie pri výchove psa a cvičiteľskej praxi. Výsledky jej práce, prezentované na početných prednáškach a kurzoch, sa dočkali značného ohlasu a vzbudili záujem kynológov na celom svete.
Psy si radi hrajú a hry im prospievajú, a nemusí sa jednať práve o šampióna v agility alebo majstra obedience. Táto kniha, určená predovšetkým začiatočníkom a "laikom" v oblasti psieho výcviku a správania, prináša čitateľom viac ako 75 hier, pri ktorých sa budete baviť vy aj váš pes.
Pes je láska odhaľuje jednoduchú, ale nesmierne hlbokú pravdu: psy sú jedinečné, pretože nás milujú. Jej autorom je Clive L. Wynne, zakladateľ a riaditeľ Canine Science Collaboratory na Arizonskej štátnej univerzite. Psy sú schopné prejavovať lásku, čím sa líšia od ostatných zvierat. Táto fascinujúca kniha o pôvode psov, ich správaní, potrebách a skrytých povahových hĺbkach je neodmysliteľnou súčasťou knižnice každého, kto mal niekedy rád psa a cítil, že jeho láska je opätovaná.
Začiatkom deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia boli publikované výsledky výskumu, podľa ktorého psy disponujú špeciálnym typom inteligencie. Vedci prichádzali s rôznymi teóriami o tom, že za tisícročia života s ľuďmi sa psom vyvinulo jedinečné chápanie človeka a jeho zámerov, ktoré umožnilo jemnú komunikáciu medzi oboma druhmi. Tento talent sa prezentoval ako jedinečná vlastnosť psov, ktorá z nich robí primeraných spoločníkov ľudí.
„Myšlienka, že pes dokáže svojimi poznávacími schopnosťami chápať človeka spôsobom líšiacim sa od ostatných zvierat, má stále veľa zástancov. Štúdium psov je pre nich práca aj vášeň. Keď som sa s touto myšlienkou prvýkrát oboznámil, zdala sa mi ako vierohodné vysvetlenie zarážajúceho úspechu psov na planéte ovládanej človekom,“ píše Clive L. Wynne v knihe Pes je láska z vydavateľstva Ikar.
Psia láska je podľa neho v skutočnosti základný kameň vzťahu medzi psom a človekom, či si to pripúšťame, alebo nie. Je presvedčený, že sme povinní priznať to a prispôsobiť tomu naše správanie. Teória psej lásky nie je len kľúčom k pochopeniu týchto úžasných zvierat, ale aj k úspešnejšiemu zvládaniu nášho vzájomného vzťahu.
Výskum, ktorý sme s mojimi študentmi uskutočnili, však dokazuje, že psy sa učia chápať význam nášho konania, pretože s nami žijú a nie preto, že by mali nejaký výnimočný druh inteligencie na chápanie ľudí. Zo spôsobu ako sa pohybujeme a konáme, predpokladajú, čo urobíme v nasledujúcom okamihu, a tak sa učia čítať význam nášho správania. Nenarodili sa tak. Psy v útulku to nedokážu, hoci keď majú šancu, rýchlo sa to naučia. Okrem toho sa to dokážu naučiť aj iné zvieratá. Do zoznamu týchto druhov už patria aj iné domestikované zvieratá, ako kone a kozy, ale aj živočíchy, ktorých domestikácia prebieha, ako sú delfíny. Nedávno som sa rozprával s vedcami zo Švédska, ktorý vychovali niekoľko danielov škvrnitých. Poznali môj záujem o tento typ výskumu a s nadšením mi oznámili, že ich zverenci už plne chápu význam ukazovacieho gesta.
Naše psy teda nedisponujú nijakým výnimočným druhom inteligencie a ich schopnosti sú výsledkom pozoruhodného puta medzi ich a naším druhom. Jeho intenzita nám dovoľuje pracovať v tesnej blízkosti a v prípade veľmi trpezlivých ľudí môžu vysoko motivované psy dosiahnuť naozaj výnimočné výkony.
Čo je však zdrojom tohto mimoriadneho puta medzi psami a ľuďmi? Po testovaní, ktoré sme vykonali vo Vlčom parku a miestnom útulku, som už nebol presvedčený o výnimočnej inteligencii psov, ale aj napriek tomu som sa nemohol striasť pocitu, že je na nich niečo výnimočné. Ak to nie je inteligencia, čo to je?
Bol som presvedčený, že odpoveď na túto otázku je životne dôležitá pre psy, ale aj pre ľudí, ktorí ich študujú a starajú sa o ne. Naše prvé výjazdy do sveta zvieracích útulkov neboli motivované špeciálnym záujmom o to, ako sa v našej spoločnosti zaobchádza so psami bez domova. Moje predstavy o živote psov bez ľudskej rodiny boli až dovtedy naivné a do útulku ma pritiahla profesionálna zvedavosť. Túžil som lepšie pochopiť pôvod ich schopnosti chápať zámery ľudí.
Príbeh o zvieratách pre deti: Domáci miláčik ako žiadny iný! | Rozprávkové knihy od Vooks
Rozumieme si s psom? Áno, rozumieme si - ale len ako kedy. Záleží totiž na tom, aby sme psovi ponechali jeho psí pohľad a psie hodnoty. Aby sme ho brali ako skvelého priateľa psieho a nie ako štvornohého „človeka“. Základom je totiž vzájomný rešpekt. Psí svet je v mnohom odlišný od toho nášho.
