Vlastník pozemku nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením či vibráciami. Uvedené spôsoby obťažovania predstavujú imisie, z lat. „immissio“ v preklade vnikanie, vpúšťanie, alebo vháňanie. Imisie možno rozdeliť na priame a nepriame. Priame imisie vznikajú činnosťou vlastníka pozemku, napríklad ak odvádza dažďovú vodu na susedovu nehnuteľnosť. Na rozdiel od priamych imisií, nepriame imisie vnikajú bez vôle a konania osoby a sú výsledkom pôsobenia prírodných síl, alebo prejavom vlastností prenikajúcich látok. Spomínané ustanovenie vymenúva imisie exemplifikatívne, čiže existuje množstvo ďalších emisií, ktoré v ňom nie sú taxatívne spomenuté, ale je možné sa proti nim tiež brániť.
Hluk predstavuje každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Hluk je jeden z najčastejších problémov v praxi pri obťažovaní vlastníka susednej nehnuteľnosti. Neprípustné obťažovanie predstavuje hluk z pracovných nástrojov, hlavne píl alebo kosačiek. Pri posudzovaní obťažovania je rozhodujúca jeho miera. Je rozdiel, ak niekto počas pracovného dňa pre seba zopár hodín piluje drevo alebo toto drevo piluje celý deň pracovného pokoja, kedy ide o neprimerané vytvárania hluku. Limity výšky hluku stanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. Maximálne limity hluku sú stanovené aj počas dňa, do 22 hod. Aj napríklad diskotéka / zábava organizovaná do 22 hod. musí spĺňať stanovené maximálne limity decibelov. Častý je hluk zo zvukových zariadení, najmä rádií, televízií, alebo reproduktorov. Rovnako aj hluk spôsobovaný prevádzkou reštaurácií, vinárstiev, pohostinstiev a pod.
Hlučné môžu byť taktiež zvieratá, hlavne vtáky alebo psy. Vždy je potrebné posudzovať mieru hluku. Typický štekot psa neznamená obťažovanie nad mieru primeranú bežným pomerom. Problému s hlukom v podstatnej miere čelia aj obyvatelia bytov a sú oprávnený sa brániť v prípade, že sú častými svedkami hádok susedov, hlučných večierkov a pod. Rovnaká ochrana sa poskytuje aj nájomcom bytov. Na druhej strane, ak by nájomca vytváral neprimeraný hluk, vlastník nehnuteľnosti - prenajímateľ by mohol mať právo vypovedať nájomnú zmluvu v zmysle § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka. Zákon o priestupkoch poskytuje ochranu pred hlukom spôsobovaným fyzickou osobou.
Najmä počas letných mesiacov dochádza často k situácii, že obyvatelia miest či obcí sú rušení nielen v nočných hodinách (22:00 - 06:00), ale aj počas dňa či večer hlasným zvukom z blízkych prevádzok - reštaurácií, barov, klubov či „pubov“. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sú prevádzkovatelia zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.
Ak cez deň zavoláte mestskú políciu, keď máte v blízkosti hlučnú prevádzku, tá Vám pravdepodobne nepomôže s odôvodnením, že ešte nie je po 22 hodine. Určovanie hodnôt zvuku a meranie hluku spadá do kompetencie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej ako „ÚVZ“). Ak máte podozrenie, že podnik, v blízkosti ktorého bývate, pravidelne prekračuje maximálne povolené zvukové hodnoty (nielen počas noci), máte možnosť obrátiť sa na príslušný ÚVZ s podnetom, aby situáciu prešetril. Bližšie informácie o tom, ako máte v takom prípade postupovať, vám vedia poskytnúť na odbore životného prostredia ÚVZ. ÚVZ nerieši prípady sporov medzi fyzickými osobami, ale zasiahnuť môže len vtedy, ak sa rušenia dopúšťa typicky podnik alebo prevádzka, nie fyzická osoba napr. Je tomu tak z dôvodu, že ešte predtým, než sa podnik „rozbehne“, musí požiadať ÚVZ o uvedenie priestorov do prevádzky. Aj podnik ako napr. ÚVZ k tomuto návrhu vydáva rozhodnutie, ktoré síce nie je verejne dostupné, no možno ho sprístupniť prakticky komukoľvek na základe žiadosti podanej podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Tak sa viete dozvedieť, či podnik si splnil svoju povinnosť a má vydané na danú prevádzku rozhodnutie.
Podľa § 3 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach je ktokoľvek, kto má v pláne usporiadať hudobné podujatie v podniku (napr. koncert, diskotéku, DJ), povinný oznámiť tento zámer obci, na území ktorej sa má podujatie konať. V oznámení treba uviesť označenie a adresu usporiadateľa, názov a obsahové zameranie podujatia, miesto a čas jeho konania. V jednom oznámení možno uviesť aj viac podujatí. Oznámenie určené obci treba podať na obecnom úrade najneskôr 7 dní pred konaním podujatia. Podľa § 7 zákona č. Je dôležité vedieť, že obecné ani miestne úrady nemajú v kompetencii riešiť prípady rušenia nočného pokoja a nevydávajú ani povolenia na usporiadanie verejných podujatí. Ako už bolo spomenuté, usporiadateľ má síce povinnosť podať oznámenie, no úrad už o tomto oznámení nevydáva žiadne rozhodnutie ani povolenie. Úrad takisto nemá povinnosť oznamovať obyvateľom dotknutých ulíc, že sa bude konať verejné podujatie. Záleží výlučne na osobe, ktorá podujatie organizuje, ako a kedy ho oznámi ostatným obyvateľom. Úrad nevydáva žiadnu vyhlášku ani nič podobné. Organizátor verejného podujatia je síce povinný zabezpečiť, aby nedochádzalo k rušeniu nočného pokoja, no miestny úrad nemá žiadne „páky“, ktorými by vynútil túto povinnosť - v prípade, že nespokojný občan trvá na okamžitom riešení situácie, neostáva mu nič iné, len kontaktovať mestskú políciu. Oznámenie o konaní verejného podujatia úrad síce nezverejňuje, no je možné si ho vyžiadať cez zákon č. 211/2000. Miestny úrad nekontroluje (ani nemá takú možnosť), či oznamované podujatie je v súlade s povolením o uvedenie priestorov do prevádzky vydaného regionálnym ÚVZ alebo s vyhláškou č. 549/2007.
Susedské spory. Ako ich riešiť? | JUDr. Milan Ficek - Právna poradňa Ficek & Partners #17
Ak už nič iné nepomôže, môžete sa obrátiť na súd. Žaloba sa formuluje tak, že žalovaný je povinný zdržať sa obťažovania žalobcu hlukom, z pozemku žalovaného, ktorý preniká na nehnuteľnosť žalobcu. Ak súd žalobe vyhovie, rozsudkom prikáže žalovanému, aby sa takého konania zdržal. Je na žalovanom, akým spôsobom to docieli. Súd nie je oprávnený prikázať žalovanému vykonať konkrétne opatrenie. Žalovaný je povinný do dátumu stanoveného súdom odstrániť spôsobovaný hluk nad mieru primeranú pomerom. Ak sa tak nestane, žalobca je oprávnený podať návrh na exekúciu, ktorá sa bude vykonávať prostredníctvom ukladaných pokút.
Iné formy obťažovania
O takéto obťažovanie ide najmä pri domovej výstavbe v blízkostí tovární, čističiek odpadových vôd, elektrární a pod. Obvykle sa stáva, že obťažovanie danými imisiami je spojené s porušovaním právnych predpisov slúžiacich na ochranu životného prostredia, predovšetkým zákona o ovzduší, ktorý v § 2 písm. Obťažovanie medzi susedmi je spôsobované napríklad dymom z krbu, ktorý predstavuje malý zdroj znečistenia, avšak často sú v nich spaľované dokonca aj odpady, ktoré nie je povolené spaľovať v zmysle platnej právnej úpravy. Ak zákon o ovzduší poruší prevádzkovateľ stredného alebo veľkého zdroja, oprávnená vo veci konať je Slovenská inšpekcia životného prostredia alebo okresný úrad.
Pri posudzovaní obťažovania je dôležité brať ohľad na intenzitu, okolnosti vzniku a trvalosť pachu. Ak ide o pach spôsobený susedom pri čistení žumpy, ktorú čistí raz za rok, nejde o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Pri chove hospodárskych zvierat je veľmi časté obťažovanie nie len zvukom, ale aj pachom. Avšak aj pri tejto skutočnosti nie je možné, aby súd zakázal samotný chov. Môže len prikázať žalovanému, aby sa zdržal obťažovania suseda pachom a je v jeho rukách, ako to docieli.
Tienenie býva spôsobené buď susedovou stavbou, kríkmi, alebo stromami. Domáhať sa budúceho tienenia počas stavby budovy nie je možné, pretože súd poskytuje ochranu len pred už vzniknutým tienením. Požiadavku na ochranou od tienenia budúcou stavbou je potrebné uplatniť v stavebnom konaní. Odňatie svetla predstavuje zatienenie susedovho okna napríklad umiestnením tabule do jeho blízkosti. Častá je situácia, kedy tienenie spôsobujú stromy. Je rozdiel, ak ide o malý stromček alebo veľký niekoľkometrový strom, ktorý zabraňuje prenikaniu svetla cez susedove okno. Avšak žiaden právny predpis nestanovuje vzdialenosť ako pri budovách, v ktorej majú byť stromy posadené. Do úvahy však pripadá otázka, či zdravý rodiaci strom má byť vyrúbaný a či sa takýto výrub neprieči dobrým mravom. No okrem iného stromy rastúce v blízkosti susedného pozemku spôsobujú aj iné problémy, svojimi koreňmi napríklad odoberajú živiny a vlahu zo susedného pozemku alebo svojimi koreňmi a konármi ohrozujú susednú stavbu, či plot. Preto tu zohráva svoju úlohu odporúčací charakter vlastníkov pozemkov vysádzať stromy vo väčšej vzdialenosti od susedného pozemku, aby tak predišli nezrovnalostiam v budúcnosti. Pri riešení takejto situácie musí súd danú vec posudzovať komplexne, kde na misky váh stavia ujmu spôsobenú tienením a ujmu spôsobenú výrubom stromu. Ak sme už spomínali súd nemôže nariadiť výrub takéhoto stromu, ale je oprávnený len prikázať vlastníkovi pozemku, na ktorom strom rastie, aby sa zdržal obťažovania suseda tienením. Do karát obťažovanému vlastníkovi nehnuteľnosti nehrá ani zákon č. 543/2022 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý stromy označuje za dreviny a pripúšťa výrub drevín len po udelení súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je obec. Opakom obťažovania tienením je obťažovanie svetlom. Ide o osvetľovanie umelými zdrojmi - reflektormi. Odňatie výhľadu zase predstavuje situáciu, kedy susedná stavba obmedzí výhľad na krajinu vlastníkovi susednej nehnuteľnosti.
Odpad je definovaný v zákone č. 79/2015 Z. z. o odpadoch ako hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Vlastník pozemku nesmie nikoho obťažovať nad mieru primeranú pomerom pevnými a tekutými odpadmi. Pevné odpady zahŕňajú záchody, komposty a skládky. Tu sa taktiež odporúča, aby ich vlastník pozemku neumiestňoval v blízkosti susedného pozemku, keďže sú zdrojom hmyzu a zápachu, ktoré sa považujú taktiež za emisiu. V kompetencii súdu pri probléme s imisiami spôsobenými odpadmi je oprávnenie prikázať zdržať sa takéhoto obťažovania. Pri hroziacej škode však nejde o žalobu v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka, ale obťažovaná osoba je oprávnená sa domáhať uloženia opatrenia na odvrátenie hroziacej škody na súde v zmysle § 417 ods. Ďalší problém pri odpadoch predstavuje znečistenie spodných a povrchových vôd, ktorým poskytuje osobitnú ochranu zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách, ktorý upravuje práva a povinnosti osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia. Tento právny predpis zakazuje vypúšťanie znečisťujúcich látok do povrchových a podzemných vôd. Dodržiavanie ustanovení vodného zákona kontrolujú okresné úrady a Slovenská inšpekcia životného prostredia. Tieto orgány sú oprávnené ukladať opatrenia vedúce k odstráneniu zistených nedostatkov a ukladať pokuty za priestupky a iné správne delikty na úseku ochrany vôd a vodných tokov. Napríklad, ak sa osoba dopúšťa znečisťovania povrchových vôd, vypúšťaním obsahu žumpy do záhrady a pod. dopúšťa sa priestupku v zmysle § 77 ods. 1 písm. Rovnako tak zákon o odpadoch stanovuje nakladanie s odpadmi a ich zneškodňovanie. Poskytuje osobitnú ochranu voči uskladňovaniu odpadu v zmysle § 15 zákona o odpadoch, kedy akákoľvek osoba môže oznámiť okresnému úradu alebo obci takéto nezákonné umiestnenie odpadu, čím môže vlastník susednej nehnuteľnosti, ktorý je obťažovaný takýmito emisiami danú situáciu vyriešiť takýmto spôsobom. Okresný úrad alebo obec najskôr zisťujú, či bol spáchaný trestný čin v súvislosti s nezákonným umiestnením odpadu a osobu, ktorá za samotné umiestnenie zodpovedá. Ak sa nepodarí takúto osobu nájsť, zisťuje sa, či vlastník urobil všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie pozemku, ktorými by predišiel uskladneniu odpadu na ňom. Výsledkom tohto konania je určenie osoby, ktorá je povinná odpad zneškodniť a uhradiť s tým súvisiace náklady.
Včely nepredstavujú chovné zvieratá a nedá sa zamedziť ich prenikanie na susedné pozemky. Na jednej strane je výskyt včiel prospešný aj pre susedov, ktorým opeľujú rastliny na ich pozemkoch. Na druhej strane hrozí napadnutie včelami, čo si susedia neželajú, keďže štipnutie včelou je najmä pre alergikov veľmi nebezpečné. V kompetencii súdu je rovnako ako pri ostatných imisiách uložiť povinnosť, aby sa chovateľ včiel zdržal obťažovania susedov. No je potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, lokalitu, či intenzitu imisií.
Nekonaním vlastníka nehnuteľnosti prichádza k jej zanedbávaniu, či hromadeniu odpadu, čo môže viesť k zvýšenému výskytu hmyzu alebo hlodavcov. Tie následne prenikajú na susedný pozemok a obťažujú jeho vlastníka ako imisie. Ak je zdrojom týchto neželaných návštevníkov odpad, postupuje sa tak, ako sme spomínali pri obťažovaní susedného pozemku odpadmi. Problém nastáva pri prenosne ochorení hlodavcami. Ochranu poskytuje zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, upravujúci dezinfekciu, deratizáciu, či dezinsekciu a ukladá povinnosť subjektom ich vykonať. Regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození zdravia môže nariadiť vykonania deratizácie a dezinsekcie. Pri nezabezpečení obmedzenia šírenia prenosných ochorení spomínanými postupmi, sa povinná osoba dopúšťa správneho deliktu, za ktorý je možné uložiť pokutu. Rovnako tak sa môže občan dopustiť priestupku, ak nevykoná nariadenú dezinfekciu, dezinsekciu, či deratizáciu, za čo sa potrestá pokutou.
Šírenie buriny alebo chorôb rastlín predstavuje problém opustených pozemkov. Choroby ohrozujú výkon práva susedov, ktorým tieto choroby napádajú rastliny. V zmysle zákona č. 220/2004 Z. z. je každý vlastník povinný predchádzať šíreniu a výskytu burín. Okresný úrad ako orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy je oprávnený udeľovať pokuty za priestupky na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy.
Právne kroky pri obťažovaní susedmi
Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka platí, Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Nakoľko sa zviera v zmysle našej právnej úpravy považuje za vec, nesmie ohrozovať pokojný výkon vlastníckeho, či iného práva ostatných susedov. Rovnako je možné podať na súd negatórnu žalobu, v ktorej môžete žiadať, aby súd uložil susedovi nezasahovať do Vášho vlastníckeho práva. To ako to zabezpečí je už na ňom. Dôležité však je, aby išlo o zásah nad mieru primeranú miestnym pomerom. Teda pes musí skutočne štekať viac než je obvyklé vzhľadom na dané miesto, čas a okolnosti.
V prípade štekania psa, pri podaní žaloby na súd, by bolo možné žiadať, aby sa vlastník psa zdrržal konania, ktorým obťažuje susedov. Bolo by na dotyčnom majiteľovi psa, ako by zabezpečil, aby pes neštekal. Pokiaľ ide o chov nebezpečných zvierat, ten upravuje najmä vyhláška č. 143/2012 Z. z. Nebezpečné živočíchy môže chovať len osoba staršia ako 18 rokov. Podľa § 4 ods. 1 a 2 tejto vyhlášky Pre nebezpečné živočíchy musia byť vytvorené primerané podmienky na zachovanie ich fyziologických funkcií a zaistenie ich biologických potrieb tak, aby nedochádzalo k bolesti, utrpeniu alebo poškodeniu ich zdravia. Nebezpečné živočíchy môžu byť umiestnené iba v takom chovnom zariadení, ktoré úplne znemožňuje ohrozenie života alebo zdravia ľudí a zvierat uhryznutím, uštipnutím alebo iným prejavom prirodzenej činnosti nebezpečného živočícha. Musia byť vykonané všetky opatrenia na zabránenie úniku nebezpečných živočíchov ohraničením priestoru chovného zariadenia. Na zriadenie chovného zariadenia, čo je priestor určený na chov alebo držanie nebezpečných živočíchov s možnosťou ich rozmnožovania alebo bez možnosti ich rozmnožovania, je potrebný súhlas orgánu štátnej správy vo veterinárnej oblasti. Toto zariadenie, najmä jeho podmienky a zabezpečenie tento orgán posúdi a rozhodne, či udelí povolenie, alebo nie. Súhlas susedov však zákon nevyžaduje.
Ak susedia slovne napádajú susedov, rodičov Vášho priateľa, ktorí sú vlastníkmi RD a pozemku, odporúčame, aby požiadali napádajúcich susedov, aby pripomienky resp. Ak by došlo k zabratiu pozemkov jedným z vlastníkov susedných pozemkov, potom bude potrebné pozemky majetkoprávne vyporiadať. Podľa ust. § 67c/ ods. "Ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu.
Právne významné môžu byť aj tzv. imateriálne imisie (porovnaj slovné spojenie „sa musí zdržať všetkého, čím by .... obťažoval iného"), teda imisiou môže byť za určitých okolností aj obťažovanie pohľadom. Aby bolo možné obťažovanie pohľadom považovať za imisiu, muselo by ísť o mimoriadnu situáciu, pri ktorej by bolo sústavne a závažným spôsobom narušované súkromie vlastníka alebo užívateľa susednej nehnuteľnosti; spravidla by išlo o prípady, kedy by vlastnícke právo bolo zneužívané na nahliadanie do susednej nehnuteľnosti za účelom narušovania súkromia susedovalebo by došlo ku stavebnej zmene umožňujúcej nahliadanie do doposiaľ uzavretých priestorov, pričom túto zmenu by neodôvodňovali oprávnené záujmy toho, kto zmenu vykonal.
V prípade, že Váš sused porušuje vyššie uvedené ustanovenie, tak najvhodnejším postupom by bolo najprv ho vyzvať, aby od konania upustil. Povedzte mu, že je aj v jeho záujme celú vec vyriešiť týmto spôsobom, nakoľko konanie pred súdom je časovo aj finančne pomerne náročné a v prípade, ak by bol v konaní neúspešný, tak by bol povinný znášať aj trovy konania. V prípade, ak Vám sused nevyhovie, tak potom sa môžete obrátiť najskôr na obec v zmysle ust. Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.
V prípade, ak sused odmieta vyriešiť situáciu zmierom, a ak obecný úrad, ktorý je oprávnený zakázať rušenie pokojného stavu, nepomôže, môžete podať žalobu, ktorou môžete požadovať, aby súd zakázal susedovi rušiť Vás v užívaní Vášho vlastníctva. Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
V prípade, ak sused odmieta vyriešiť situáciu zmierom, a ak obecný úrad, ktorý je oprávnený zakázať rušenie pokojného stavu, nepomôže, môžete podať žalobu, ktorou môžete požadovať, aby súd zakázal susedke rušiť vás v užívaní bytu a v ohrozovaní vášho zdravia. Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.
V tomto prípade, bude obec skúmať, či došlo k porušeniu, ktoré je nad mieru primeranú pomerom. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka "Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Ak však žijete na mieste, kde je bežné, že susedia majú psov, resp. je tam bežný ruch, hluk a Váš pes naozaj neruší susedov nad mieru primeranú pomerom, nič Vám nehrozí. Spomínate, že Váš pes v noci nešteká, preto sa sused nemôže sťažovať ani na rušenie nočného kľudu.
Pes môžete mať voľne pusteného vo dvore iba v prípade, že máte dostatočne zabezpečené, aby z pozemku nemohol ujsť. Tzn. že je potrebné, aby ste mali celý pozemok dostatočne oplotený, a tiež vhodne oplotený (nízky plot, ktorý by mohol preskočiť, "slabý" plot, cez ktorý by sa mohol prehrýzť). Rovnako by som Vám odporúčal dať na bránku tabuľku (oznam) týkajúci sa psa vo dvore, aby k Vám nečakaný hosť nevstúpil náhodou a nedošlo k útoku psa.
Miera primeranú pomerom zákon nedefinuje. Súd zohľadňuje, aká je v špecifickej lokalite s prihliadnutím na iné podobné lokality primeraná miera konkrétnych imisií v tejto veci. Áno, na dedine, kde má psa „každý“, to je iné ako vo vilovej štvrti nad mestom či v novom satelite skôr urbánneho typu. Súd bežne požiada miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, aby vykonal merania hladiny hluku.
Susedia si naozaj nemusia byť vedomí toho, že v ich neprítomnosti pes sústavne šteká alebo zavýja. V záujme zachovania dobrých vzťahov začnite vľúdnou otvorenou komunikáciou a pokúste sa nájsť kompromis. Susedské vzťahy upravuje Občiansky zákonník. Ak debata neprinesie uspokojivý výsledok, bude to beh na dlhšiu trať s nevyhnutným zahrnutím tretej strany či dokonca viacerých. Možností je našťastie viac a zostáva len na vás, akú postupnosť zvolíte. Vytrvalý štekot alebo zavýjanie je často prejavom zanedbávania.
Významne rýchlejšiu nápravu môže navodiť obec alebo mestská časť (pričom právo domáhať sa ochrany na súde tým nie je dotknuté). V prvom rade by mala vo svojich záznamoch overiť, či je pes na danej adrese legálne, čiže prihlásený do evidencie vrátane uhradenia miestnej dane. Po preskúmaní situácie a okolností môže obec či mestská časť vydať rozhodnutie, ktorým narušiteľovi uloží obnovenie pokojného stavu, respektíve mu zakáže pokračovať v zásahoch do práv navrhovateľa. Kým s povzdychom zamierite do podateľne súdu, je dobré vedieť, že k dispozícii máte aj inštitút odborne kvalifikovaného, nezávislého a nestranného mediátora. Na súde sa, samozrejme, treba domôcť právoplatného verdiktu vo váš prospech. Následne by sa prípadné pretrvávajúce pokúšanie vašej trpezlivosti v predmetnej veci dalo interpretovať ako marenie výkonu rozhodnutia zakladajúce podozrenie zo spáchania trestného činu.
tags: #kedy #pes #prekracuje #otravovanie #susedov