Každý majiteľ psa sa teší, keď si domov prinesie nového štvornohého spoločníka. Sledovať jeho rast a vývoj je fascinujúce, no zároveň si treba uvedomiť, že pes prechádza viacerými štádiami, ktoré ovplyvňujú jeho správanie aj zdravotný stav. Obdobie dospievania a dospelosti prináša so sebou aj potenciálne zdravotné problémy, ktoré si vyžadujú pozornosť.
Vývojové štádiá psa
Vývoj psa je postupný proces, ktorý začína od narodenia a pokračuje až do dospelosti. Každá fáza má svoje špecifické charakteristiky:
- Novorodenec (0-2 týždne): V tejto fáze je šteniatko úplne závislé od svojej matky.
- Fáza šteniatka (2 týždne - 2 mesiace): Začínajú sa otvárať oči a uši, šteniatko objavuje svet okolo seba.
- Fáza socializácie (2-4 mesiace): Šteniatko sa učí komunikovať s ostatnými psami a ľuďmi.
- Fáza mládí (4-6 mesiacov): Šteniatko rastie rýchlym tempom, je plné energie a zvedavosti.
- Puberta (6-12 mesiacov): Pes prechádza obdobím hormonálnych zmien, ktoré môžu ovplyvniť jeho správanie.
- Dospievanie (12-24 mesiacov): Pes dokončuje svoj fyzický a psychický vývoj.
Obdobie puberty, ktoré nastáva medzi 6. a 12. mesiacom života, je charakteristické výraznými fyzickými zmenami a zmenami v správaní. Môže sa prejavovať nervozita, náladovosť, nezávislosť, neporiadnosť či agresivita. Samci môžu prejavovať zvýšený záujem o fenky, zatiaľ čo fenky môžu mať svoje prvé háranie. V tomto období je dôležité nastaviť psovi jasné hranice a byť trpezlivý pri výcviku.
Pes je všeobecne považovaný za dospělého, keď dosiahne fyzickú, pohlavnú a psychickú zrelosť. Doba, za ktorú sa pes stane dospělým, sa líši podľa plemena. U malých plemien (do 10 kg) nastáva dospelosť v 6.-10. mesiaci, zatiaľ čo u veľkých plemien (do 45 kg) nastáva dospelosť okolo 15. mesiaca. Keď pes dospeje, menia sa aj návyky majiteľa - prechádza sa na krmivo pre dospelých psov a pes sa kŕmi už len 2x denne.
Potenciálne zdravotné problémy počas rastu
Počas rastu psa sa môžu vyskytnúť rôzne problémy. Medzi ne patria:
- Rastové problémy: Niektoré plemená sú náchylné na rastové problémy, ako je dysplazia bedrových kĺbov.
- Problémy s chovaním: Nedostatočná socializácia a výcvik môžu viesť k problémom s chovaním psa, ktoré je neskôr ťažké napraviť.
- Podvýživa: Nevyvážená strava môže spôsobiť podvýživu a spomalenie rastu.
Ideálna strava pre rastúceho psa obsahuje vyvážené množstvo bielkovín, tukov, vitamínov a minerálov. Je dôležité zabezpečiť psovi kvalitné krmivo prispôsobené jeho potrebám, čo ho urobí odolnejším voči chorobám.
Prechladnutie a ochorenia dýchacích ciest u psov
Prechladnutie a nádcha sú medzi ľuďmi bežné, ale môžu postihnúť aj psov. Psy sa najčastejšie prechladnú na jeseň a v zime, ale ich imunitu sa oplatí posilňovať po celý rok. Prechladnutie u psa sa najčastejšie prejavuje zápalom horných dýchacích ciest. Ochorieť môže napríklad pri náhlych zmenách teploty, pobyte v prievane, pití príliš studenej vody alebo dokonca pri konzumácii zmrznutého jedla.
Príznaky prechladnutia u psa môžu zahŕňať:
- Výtok z nosa a kýchanie
- Kašeľ
- Slzenie očí
- Nechuť k jedlu, prípadne zvracanie
- Letargia, viditeľná únava a ospalosť
- Zvýšená teplota (teplota zdravého psa sa pohybuje od 37,6 °C do 38,9 °C)
Zvieratá s ochorením horných dýchacích ciest vykašliavajú hlieny, niekedy zvracajú, majú problémy s prehĺtaním a môžu reagovať bolesťou v oblasti hrdla. Pri miernych virózach je výtok z nosa zvyčajne číry a vodnatý a trvá len niekoľko dní. Ak spozorujete hustý alebo zafarbený výtok, návšteva veterinára je na mieste.
Kašeľ u psa môže signalizovať rôzne zdravotné problémy. Najčastejšie sa majitelia stretávajú s tzv. psím kašľom, čo je infekčné ochorenie spôsobené vírusmi alebo baktériami. Typickým prejavom je suchý, dávivý kašeľ, niekedy sprevádzaný výtokom z papule alebo sipotom. Infekcia sa vyskytuje najmä na miestach s vyššou koncentráciou psov, ako sú psie parky, cvičiská, výstavy a útulky.
Prevencia a liečba prechladnutia
Základom prevencie je správna výživa. Ak váš pes často prechladne, k účinnej prevencii patrí zaradenie doplnkov na posilnenie imunity. Odporúča sa napríklad Yoggies Chlorella pre psov, ktorá obsahuje množstvo vitamínov a slúži ako prebiotikum.
Počas liečby prechladnutia u psa je dôležité:
- Obmedziť prechádzky a dopriať mu odpočinkový režim.
- Udržiavať ho v teple.
- Zabezpečiť dostatok tekutín (okrem vody môžete podávať nesolený vývar alebo pridať do vody omáčku Yoggies pre psov).
- Podávať vlhké a mäkké krmivo, aby sa predišlo podráždeniu hrdla (napr. varené krmivo Yoggies alebo konzervované krmivo). Pre psov zvyknutých na surovú stravu je ideálna Yoggies B.A.R.F.
Dôležité upozornenie: Nikdy nepodávajte psovi ľudské lieky bez konzultácie s veterinárnym lekárom!
Zakladna zasada pri cviceni psa - psychologia sustredenia sa psa 2017
Hrčky na tele psa
Objavenie hrčky na tele psa môže majiteľa vystrašiť. Je však dôležité zachovať pokoj, pretože nie všetky hrčky sú zhubné. Často ide o nezhubné tukové útvary, nazývané lipómy, ktoré sa tvoria v podkoží v dôsledku zmnoženého tukového tkaniva. Tieto útvary sú zvyčajne mäkkej konzistencie a vyskytujú sa najčastejšie v oblasti predohrudia, hrudníka, rebier a bokov, ale aj na končatinách a hlave.
Niekedy sa po aplikácii injekčných liekov či vakcinácie môže v mieste vpichu objaviť hrčka, ktorá však do niekoľkých týždňov zmizne. Pre potvrdenie diagnózy lipómu je potrebné vykonať cytologické vyšetrenie (tenkoihlová aspiračná biopsia - FNAB), ktoré určí typ buniek v útvare.
Čo robiť, ak nájdete lipóm:
- Sledovanie: Obvykle sú lipómy benígne a nespôsobujú ťažkosti, ide skôr o kozmetickú vadu. Veterinár môže odporučiť sledovanie stavu útvaru.
- Chirurgické odstránenie: V prípade infiltračných lipómov alebo zhubných liposarkómov je nutné chirurgické odstránenie. Infiltratívne lipómy vrastajú do okolitých tkanív, čo sťažuje ich odstránenie.
- Redukčná diéta: U obéznych psov sa môžu lipómy zmenšiť alebo vymiznúť pri znížení hmotnosti.
Je dôležité zdôrazniť, že nie všetky guľovité útvary sú lipómy. Každú podozrivú hrču by mal vidieť veterinárny lekár, ktorý určí, či je útvar rizikový.
Parazity u psov
Psy môžu byť napadnuté rôznymi druhmi parazitov, ktoré oslabujú ich organizmus a môžu prenášať nebezpečné ochorenia. Parazity sa delia na vnútorné (červy) a vonkajšie (kliešte, blchy, roztoče).
Vnútorné parazity:
- Škrkavky: Biele, špagetovité červy žijúce v tenkom čreve. Môžu sa preniesť už počas tehotenstva alebo cez materské mlieko. Spôsobujú problémy s rastom, trávením, vracaním a hnačkou.
- Machovce: Malé červíky sajúce krv z tenkého čreva. Môžu spôsobiť anémiu a veľkú stratu krvi.
- Pásomnice: Ploské článkovité červy žijúce v črevách. Prenášajú sa cez medzihostiteľa (vtáky, hlodavce, surové mäso, blchy).
- Vlasovce: Maličké červy žijúce v hrubom čreve, spôsobujú zápal a podráždenie.
- Vlasovce psie: Prenášané komármi, usídľujú sa v srdci a pľúcach. Môžu viesť až k zlyhaniu srdca.
- Kokcídie a giardie: Jednobunkové organizmy napádajúce črevá, spôsobujú nechutenstvo, vracanie, horúčku a hnačky.
Vonkajšie parazity:
- Kliešte: Prenášajú nebezpečné choroby, najmä lymskú boreliózu.
- Blchy: Spôsobujú podráždenie kože a svrbenie, môžu prenášať larvy pásomnice. Rýchlo sa rozmnožujú.
- Roztoče: Spôsobujú ušný svrab (zápal a svrbenie uší) alebo kožné problémy (strata srsti, červená, šupinatá koža).
- Vši: Menej časté u psov, spôsobujú svrbiacu, suchú, šúpajúcu sa kožu a stratu srsti.
Prevencia a kontrola parazitov:
- Pravidelné prehliadky u veterinára.
- Preventívne odčervovanie každých 3 až 6 mesiacov (šteniatka častejšie).
- Používanie antiparazitných prípravkov proti vonkajším parazitom.
- Zabezpečenie hygieny prostredia, v ktorom pes žije.
